6.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že poslanecký návrh, ktorým sa má novelizovať zákon o štátnych symboloch, s ktorým prišli kolegovia z MOST – HÍD, podporujem, budem zaňho hlasovať, rovnako aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS.
Napriek tomu by som chcel v druhom čítaní otvoriť diskusiu o možnosti inej úpravy, ktorá by smerovala k tomu istému, k tomu istému cieľu. Ja chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom prečítam až, až na záver môjho vystúpenia. Ale chcel by som vysvetliť jeho filozofiu.
Filozofiou toho návrhu alebo obsahom toho návrhu je úplne vypustiť úpravu používania štátnej hymny iného štátu v našom zákone o štátnych symboloch. Ten dôvod je úplne jednoduchý, je to zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Hymna iného štátu nie je štátnym symbolom Slovenskej republiky a nie je teda dôvod, aby bola upravená v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Ak by mal niekto potrebu upravovať používanie štátnych symbolov iných krajín, tak potom možnože by to malo byť v nejakom inom zákone, podľa môjho názoru to nie je potrebné. Ale ak by niekto takú potrebu mal, tak nie je dôvod, aby to nevyhnutne muselo byť v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky.
Doterajšia právna úprava v zákone o štátnych symboloch hovorila o tom, kedy sa hrá štátna hymna iného štátu, ak je prítomná jeho oficiálna, oficiálna delegácia. To bola úprava, ktorá nikoho, nikoho nevyrušovala. Podľa môjho názoru tam bola aj tak nadbytočná, ale v zásade nespôsobovala žiadne praktické problémy a nikoho neobmedzovala v tom, pokiaľ chcel hrať alebo spievať aj štátnu hymnu iného štátu.
Potom skupina poslancov z SNS prišla so svojou novelou, doplnila tam spievanie a doplnila tam slovo "iba". Čiže podľa tej úpravy, ktorá bude účinná zajtrajším dňom, pretože účinnosť zákona, kde sme prelomili, alebo kde ste prelomili prezidentovo veto, je stanovená na zajtrajší deň. Tak od zajtra bude možné hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu iba v prítomnosti oficiálnej delegácie a samozrejme môžme viesť spory, že či sa to vzťahuje na tú časť pred bodkočiarkou, ktorá upravuje, kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, čiže pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru, alebo je to nejaké univerzálne pravidlo, že iba vtedy možno hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu.
Kolegovia z MOST – HÍD, opakujem, s tým návrhom súhlasím, vracajú túto úpravu do pôvodného stavu, čiže vypúšťajú nielen to spievanie, ale najmä slovo "iba" a zároveň tam navrhujú doplniť vetu: "Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu." Bude tam explicitne zakotvené, že fyzické osoby aj právnické osoby majú právo hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu. Len potom, potom nie je celkom z môjho hľadiska logické, prečo, prečo tam vôbec tá úprava má byť. Lebo na jednej strane hovoríme, že hrá sa, ak je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, a na druhej strane hovoríme, že ktokoľvek, doslova ktokoľvek si môže hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu, kedy sa mu zapáči. Aká je tam, aká je tam potom logika? Ako máme tam polvetu, ktorá sa tvári akoby nejaké obmedzenia alebo pokyn, a zároveň dávame všetkým právo hrať a spievať štátnu hymnu iného, iného štátu. A teda keď to dávame fyzickým osobám a právnickým osobám, už tu nie je nikto iný okrem fyzických osôb a právnických osôb, kto by mohol toto právo využiť.
V tejto situácii sa mi zdá, že je oveľa jednoduchšie úplne vypustiť zo zákona o štátnych symboloch úpravu hrania štátnej hymny iného štátu. Bude tam, kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, to je v poriadku, je to zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. A keďže tam nebude žiadna zmienka o tom, kedy sa hrá štátna hymna cudzieho štátu, nebude potrebné definovať, že tým nie je dotknuté nejaké právo, pretože každý môže robiť to, čo mu zákon nezakazuje. Tak hovorí naša ústava. A keďže zákon, žiadny zákon nebude obsahovať zákaz alebo obmedzenie hrania alebo spievania štátnej hymny iného štátu, tak každý bude môcť hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, koľko sa mu len bude páčiť a nebude tam ani nejaké pravidlo obmedzujúce a nebude tam ani explicitne zakotvené právo hrať a spievať hymnu iného štátu.
Ja celý ten text zákona o štátnych symboloch v tomto ustanovení vnímam ako akýsi taký tieň z čias mečiarizmu. Keď sa schválil zákon o štátnom jazyku, ktorý stanovoval, že štátny jazyk, teda slovenský jazyk sa používa v úradnom styku, čo je v poriadku, používa sa v niektorých oblastiach verejnej správy, čo je tiež v poriadku, ale potom tam riešil aj kopu ďalších oblastí verejného styku, súkromného charakteru, kde nie je vôbec žiadny dôvod, aby bolo striktne stanovené, že či napríklad kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa konajú v štátnom jazyku.
Máme ustanovenie v zákone o štátnom jazyku § 5 ods. 7, poviem to ako príklad, ale je tam takých ustanovení viac: "Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami a prednese literárnych diel v pôvodnom jazyku. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku, s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka."
Čiže my miesto toho, aby sme toto ustanovenie úplne vypustili zo zákona o štátnom jazyku a nechali na usporiadateľov kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí, v akom jazyku budú svoje podujatia organizovať, či to bude po slovensky, po maďarsky, po anglicky, po mongolsky, dvojjazyčne, trojjazyčne, tak miesto toho, miesto toho stanovíme nejaké pravidlo, že to musí byť v štátnom jazyku a potom tam napíšeme všetky možné výnimky, ktoré, ktoré nás napadnú. Určite sú výnimky, ktoré nikoho nenapadli a ktoré by, ktoré by tam spĺňali, spĺňali to obmedzenie. Jednoduchým riešením je takéto ustanovenia, ktoré zavedú nejaké pravidlo a zároveň tam stanovia milión výnimiek, ktoré pokrývajú všetky reálne existujúce situácie, vypustiť. Takéto ustanovenia v zákone nepotrebujeme.
Rovnako v zákone o štátnych symboloch zavádzame pravidlo, že, alebo zavádzame, potvrdzujeme pravidlo, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia, pravidlo, a potom vzápätí, ak schválime návrh MOST – HÍD, tam zavedieme výnimku, ktorá pokryje úplne všetky prípady. "Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu."
Obsah, obsah v podstate toho pozmeňujúceho návrhu aj návrhu poslancov MOST – HÍD je zhodný, len zdá sa mi, že je logickejšie nezavádzať pravidlo, ak chcem dať doňho výnimku, ktorá pokrýva všetky situácie, alebo potom ak s tým má niekto problém, tak povedzte. Povedzte teraz a verejne, čo vám vadí, pri akých príležitostiach by sa nemala hrať alebo spievať štátna hymna iného štátu. A nie je tu, žiaľ, pán poslanec Madej. Vo výbore sme viedli zaujímavú diskusiu na túto tému, kde hovoril, že podľa neho by to nemalo byť tak úplne, úplne navoľno. A ja som sa teda spýtal, že aká konkrétna situácia nám prekáža? Ktorý konkrétny prípad je taký, že nejaká štátna hymna iného štátu by sa nemala hrať alebo spievať? Lebo ja taký prípad nevidím, nepoznám. Ak niekto to chce obmedziť, tak nech to povie, nech to, nech to priamo povie, že chceme zakázať to a to a nech to tak naformuluje. Ak nie, tak potom nie je dôvod buď neschváliť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s kolegom Martinom Klusom, a úplne vypustiť úpravu hrania a spievania cudzej štátnej hymny v zákone o štátnych symboloch, alebo schváliť ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia z MOST-u – HÍD, ktorý tam síce to pravidlo, návod nejaký ponechá, ale zároveň zadeklaruje explicitne, priamo v zákone právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu.
Čiže dovoľujem si vás požiadať, aby ste sa zamysleli a zvážili možnosť, že podporíte ten pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, dôvody sú, myslím, zrejmé, ale chcem teda aj za seba, aj za klub povedať, že bez ohľadu na to, či to podporíte alebo nie, tak zákon ako celok aj ja, aj poslanecký klub SaS podporíme, lebo ho vnímame ako zlepšenie oproti tej situácii, ktorá nastane zajtrajších dňom, keď nadobudne účinnosť novela zákona o štátnych symboloch z dielne SNS.
Čiže dovoľte, aby som na záver prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Martina Klusa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Ladislava Balódiho, Eleméra Jakaba, Irén Sárközy a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 1440.
Ten návrh znie: V čl. I bod 1 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu“.
Ďakujem za pozornosť.