45. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Uvádzam návrh zákona. Zákon v bode č. 1, navrhovaným ustanovením dochádza k precizovaniu právnej úpravy v súvislosti s hraním a spievaním štátnej hymny iného štátu, aby sme odstránili výkladové problémy, ktoré tu vznikajú.
Štátna hymna Slovenskej republiky ohľadom na úctu k štátnym symbolom hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Tým však nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, napríklad počas kultúrnych akcií, svätých omší.
V bode č. 2 prehodnocuje sa rozsah ustanovení, za porušenie ktorých môže byť príslušným okresným úradom uložená sankcia vo forme pokuty.
A navrhujeme účinnosť zákona dňom jeho vyhlásenia, a to s ohľadom na nevyhnutnosť čo najskoršieho odstránenia výkladových nejasností.
Toľko stručne k uvedeniu návrhu zákona.
Keďže zákon v prvom čítaní prešiel s veľkou podporou Národnej rady, tak ja vás chcem poprosiť, aby ste s takou veľkou podporou schválili aj zákon v druhom a treťom čítaní, aby sme mohli dneska tento náš legislatívny zámer schváliť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1754 z 10. mája 2019 rozhodla, že prerokuje vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada zároveň uznesením č. 1775 z 13. mája 2019 rozhodla o tom, že návrh poslancov Národnej rady Tibora Bastrnáka, Ladislava Balódiho, Eleméra Jakaba, Irén Sárközyovej a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Zároveň určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore ihneď.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslancov Národnej rady, ktorých som uviedol menovite, v znení neskorších predpisov výbory prerokovali a odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 618 zo 14. mája 2019, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 217 zo 14. mája tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 165 takisto z dnešného dňa.
Z rokovaní výborov Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 166 zo 14. mája tohto roku. Gestorský výbor určil poslanca Karola Farkašovského za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

6.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že poslanecký návrh, ktorým sa má novelizovať zákon o štátnych symboloch, s ktorým prišli kolegovia z MOST – HÍD, podporujem, budem zaňho hlasovať, rovnako aj moji kolegovia z poslaneckého klubu SaS.
Napriek tomu by som chcel v druhom čítaní otvoriť diskusiu o možnosti inej úpravy, ktorá by smerovala k tomu istému, k tomu istému cieľu. Ja chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom prečítam až, až na záver môjho vystúpenia. Ale chcel by som vysvetliť jeho filozofiu.
Filozofiou toho návrhu alebo obsahom toho návrhu je úplne vypustiť úpravu používania štátnej hymny iného štátu v našom zákone o štátnych symboloch. Ten dôvod je úplne jednoduchý, je to zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Hymna iného štátu nie je štátnym symbolom Slovenskej republiky a nie je teda dôvod, aby bola upravená v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky. Ak by mal niekto potrebu upravovať používanie štátnych symbolov iných krajín, tak potom možnože by to malo byť v nejakom inom zákone, podľa môjho názoru to nie je potrebné. Ale ak by niekto takú potrebu mal, tak nie je dôvod, aby to nevyhnutne muselo byť v zákone o štátnych symboloch Slovenskej republiky.
Doterajšia právna úprava v zákone o štátnych symboloch hovorila o tom, kedy sa hrá štátna hymna iného štátu, ak je prítomná jeho oficiálna, oficiálna delegácia. To bola úprava, ktorá nikoho, nikoho nevyrušovala. Podľa môjho názoru tam bola aj tak nadbytočná, ale v zásade nespôsobovala žiadne praktické problémy a nikoho neobmedzovala v tom, pokiaľ chcel hrať alebo spievať aj štátnu hymnu iného štátu.
Potom skupina poslancov z SNS prišla so svojou novelou, doplnila tam spievanie a doplnila tam slovo "iba". Čiže podľa tej úpravy, ktorá bude účinná zajtrajším dňom, pretože účinnosť zákona, kde sme prelomili, alebo kde ste prelomili prezidentovo veto, je stanovená na zajtrajší deň. Tak od zajtra bude možné hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu iba v prítomnosti oficiálnej delegácie a samozrejme môžme viesť spory, že či sa to vzťahuje na tú časť pred bodkočiarkou, ktorá upravuje, kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, čiže pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru, alebo je to nejaké univerzálne pravidlo, že iba vtedy možno hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu.
Kolegovia z MOST – HÍD, opakujem, s tým návrhom súhlasím, vracajú túto úpravu do pôvodného stavu, čiže vypúšťajú nielen to spievanie, ale najmä slovo "iba" a zároveň tam navrhujú doplniť vetu: "Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu." Bude tam explicitne zakotvené, že fyzické osoby aj právnické osoby majú právo hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu. Len potom, potom nie je celkom z môjho hľadiska logické, prečo, prečo tam vôbec tá úprava má byť. Lebo na jednej strane hovoríme, že hrá sa, ak je prítomná oficiálna delegácia toho štátu, a na druhej strane hovoríme, že ktokoľvek, doslova ktokoľvek si môže hrať a spievať štátnu hymnu iného štátu, kedy sa mu zapáči. Aká je tam, aká je tam potom logika? Ako máme tam polvetu, ktorá sa tvári akoby nejaké obmedzenia alebo pokyn, a zároveň dávame všetkým právo hrať a spievať štátnu hymnu iného, iného štátu. A teda keď to dávame fyzickým osobám a právnickým osobám, už tu nie je nikto iný okrem fyzických osôb a právnických osôb, kto by mohol toto právo využiť.
V tejto situácii sa mi zdá, že je oveľa jednoduchšie úplne vypustiť zo zákona o štátnych symboloch úpravu hrania štátnej hymny iného štátu. Bude tam, kedy sa hrá štátna hymna Slovenskej republiky, to je v poriadku, je to zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky. A keďže tam nebude žiadna zmienka o tom, kedy sa hrá štátna hymna cudzieho štátu, nebude potrebné definovať, že tým nie je dotknuté nejaké právo, pretože každý môže robiť to, čo mu zákon nezakazuje. Tak hovorí naša ústava. A keďže zákon, žiadny zákon nebude obsahovať zákaz alebo obmedzenie hrania alebo spievania štátnej hymny iného štátu, tak každý bude môcť hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, koľko sa mu len bude páčiť a nebude tam ani nejaké pravidlo obmedzujúce a nebude tam ani explicitne zakotvené právo hrať a spievať hymnu iného štátu.
Ja celý ten text zákona o štátnych symboloch v tomto ustanovení vnímam ako akýsi taký tieň z čias mečiarizmu. Keď sa schválil zákon o štátnom jazyku, ktorý stanovoval, že štátny jazyk, teda slovenský jazyk sa používa v úradnom styku, čo je v poriadku, používa sa v niektorých oblastiach verejnej správy, čo je tiež v poriadku, ale potom tam riešil aj kopu ďalších oblastí verejného styku, súkromného charakteru, kde nie je vôbec žiadny dôvod, aby bolo striktne stanovené, že či napríklad kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa konajú v štátnom jazyku.
Máme ustanovenie v zákone o štátnom jazyku § 5 ods. 7, poviem to ako príklad, ale je tam takých ustanovení viac: "Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku. Výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín, etnických skupín, hosťujúcich zahraničných umelcov a výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, ako aj hudobné diela a divadelné hry s pôvodnými textami a prednese literárnych diel v pôvodnom jazyku. Sprievodné uvádzanie programov sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku, s výnimkou uvádzania programov podľa druhej vety tohto odseku, ak sa tieto programy uskutočňujú v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka."
Čiže my miesto toho, aby sme toto ustanovenie úplne vypustili zo zákona o štátnom jazyku a nechali na usporiadateľov kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatí, v akom jazyku budú svoje podujatia organizovať, či to bude po slovensky, po maďarsky, po anglicky, po mongolsky, dvojjazyčne, trojjazyčne, tak miesto toho, miesto toho stanovíme nejaké pravidlo, že to musí byť v štátnom jazyku a potom tam napíšeme všetky možné výnimky, ktoré, ktoré nás napadnú. Určite sú výnimky, ktoré nikoho nenapadli a ktoré by, ktoré by tam spĺňali, spĺňali to obmedzenie. Jednoduchým riešením je takéto ustanovenia, ktoré zavedú nejaké pravidlo a zároveň tam stanovia milión výnimiek, ktoré pokrývajú všetky reálne existujúce situácie, vypustiť. Takéto ustanovenia v zákone nepotrebujeme.
Rovnako v zákone o štátnych symboloch zavádzame pravidlo, že, alebo zavádzame, potvrdzujeme pravidlo, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia, pravidlo, a potom vzápätí, ak schválime návrh MOST – HÍD, tam zavedieme výnimku, ktorá pokryje úplne všetky prípady. "Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu."
Obsah, obsah v podstate toho pozmeňujúceho návrhu aj návrhu poslancov MOST – HÍD je zhodný, len zdá sa mi, že je logickejšie nezavádzať pravidlo, ak chcem dať doňho výnimku, ktorá pokrýva všetky situácie, alebo potom ak s tým má niekto problém, tak povedzte. Povedzte teraz a verejne, čo vám vadí, pri akých príležitostiach by sa nemala hrať alebo spievať štátna hymna iného štátu. A nie je tu, žiaľ, pán poslanec Madej. Vo výbore sme viedli zaujímavú diskusiu na túto tému, kde hovoril, že podľa neho by to nemalo byť tak úplne, úplne navoľno. A ja som sa teda spýtal, že aká konkrétna situácia nám prekáža? Ktorý konkrétny prípad je taký, že nejaká štátna hymna iného štátu by sa nemala hrať alebo spievať? Lebo ja taký prípad nevidím, nepoznám. Ak niekto to chce obmedziť, tak nech to povie, nech to, nech to priamo povie, že chceme zakázať to a to a nech to tak naformuluje. Ak nie, tak potom nie je dôvod buď neschváliť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s kolegom Martinom Klusom, a úplne vypustiť úpravu hrania a spievania cudzej štátnej hymny v zákone o štátnych symboloch, alebo schváliť ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia z MOST-u – HÍD, ktorý tam síce to pravidlo, návod nejaký ponechá, ale zároveň zadeklaruje explicitne, priamo v zákone právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu.
Čiže dovoľujem si vás požiadať, aby ste sa zamysleli a zvážili možnosť, že podporíte ten pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, dôvody sú, myslím, zrejmé, ale chcem teda aj za seba, aj za klub povedať, že bez ohľadu na to, či to podporíte alebo nie, tak zákon ako celok aj ja, aj poslanecký klub SaS podporíme, lebo ho vnímame ako zlepšenie oproti tej situácii, ktorá nastane zajtrajších dňom, keď nadobudne účinnosť novela zákona o štátnych symboloch z dielne SNS.
Čiže dovoľte, aby som na záver prečítal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Martina Klusa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Ladislava Balódiho, Eleméra Jakaba, Irén Sárközy a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 1440.
Ten návrh znie: V čl. I bod 1 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu“.
Ďakujem za pozornosť.

Rád by som sa poďakoval kolegovi poslancovi Dostálovi za prednesenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Považujem ho za mimoriadne dôležité práve kvôli tomu, že pomenoval o. i. jeden z dôležitých princípov právneho štátu, a teda ten, že občan môže robiť všetko to, čo mu zákon nezakazuje. A práve my nevidíme celkom zmysel v tom, aby tam bolo akékoľvek obmedzenie, aby tam boli akékoľvek výnimky. A ak sa teda rozprávame o tom, že tu majú byť dodržané určité ľudské práva a slobody, ktorými ste okrem iného zdôvodnili aj to, že tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o niečom, čo ste predtým pokazili, tak potom toto je presne princíp, na základe ktorého verím tomu, že občania akejkoľvek národnosti, akéhokoľvek národa na území Slovenskej republiky sa budú môcť cítiť ako tí, ktorých ľudské práva a slobody sú ctené.
Ďakujem pekne za podporu a verím, že to prejde širokou zhodou v rámci pléna.

S mnohým, samozrejme, pán kolega, môžem súhlasiť, čo si hovoril, ale počul si aj reakciu na to, čo si hovoril, že niekto niečo pokazil. Ešte raz sa chcem ohradiť, nemyslím si, že, že sme hlasovanie pokazili, možnože komunikáciu áno, o tom som už hovoril. A práve preto sme pristúpili k tejto možnosti a tak sme napísali ten pozmeňovák, lebo si myslíme, že nielen pre seba robíme tieto zákony, ale aj to, aby aj pre jednoduchého občana to bolo úplne jednoznačné. Veď vieš dobre, že ten predchádzajúci návrh mal tú slabinu, že viacerí právnici rôzne to vnímali, a aj keď už bol vonku list ministerstva vnútra, ktorý jednoznačne vykladal tento zákon, aj tak ešte niektorí, aj poslanci v Národnej rade, nielen občania, tvrdili niečo iné, ako, ako je v tom výklade. A to vieš dobre, že ministerstvo vnútra je jediný orgán, ktorý metodicky riadi tie jednotlivé okresné úrady. To znamená, že povie, že koho a kedy ako môžu pokutovať alebo nepokutovať.
Takže preto, preto je lepšie, keď tam zostane formulácia, ako to navrhol MOST – HÍD, aby pre, aj pre jednoduchého občana bolo to úplne jednoznačné, že tento zákon okamžite, ako vstúpi do platnosti, bude, je to tam jednoznačne napísané, že každý môže spievať aj hrať na území Slovenskej republiky cudziu štátnu hymnu a tým pádom je to oveľa jednoznačnejšie. Takže preto prosím, aby ste podporili náš návrh.
Ďakujem pekne.

Ja som sa tak naivne domnievala, že zákon o štátnych symboloch necháme tak, ako je, lebo všetci už sme viac-menej uzrozumení s tým, aké bude nasledovanie, ale prekvapili ste ma, vyviedli ste ma z omylu. Ja vôbec nemám problém podporiť váš návrh, priznám sa, že takáto možnosť by mi ani nenapadla ešte, že prichádza do úvahy úplne vypustiť aj hymnu cudzieho štátu. Ten argument považujem za vcelku logický.
Mňa tento celý návrh zákona poučil tak ako žiaden iný a nikdy by som nemyslela, že taká emotívna vlna, ako sa zdvihne, nemyslím si, že celkom oprávnene, tak sama som z toho ostala prekvapená a priznám sa, že svoje rozhodnutia som aj korigovala a nemohla som kvôli tomu spávať. A verím, že už keď dneska za tým všetkým dáme tú pomyslenú bodku, tak budeme môcť spávať všetci naprieč celým Slovenskom spokojne a dobre.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Starí Rimania by po vystúpení Ondra Dostála povedali "sapienti sat", "múdrym dosť", teda "múdri pochopili". Samozrejme, a to hovorím ako právny laik, návrh Ondreja Dostála je čistým, elegantným právnym riešením.
Ako uviedol kolega Bastrnák, to, čo je predložené a čo podporím, samozrejme, je trošku polopatizmus, teda je to presne, ako povedal môj doktorský kolega, niečo, čo je tam natvrdo pribité stovkami klincami. No áno, dobre, i tak še dá, ako sa vraví, ale ten návrh vypustenia tejto hlúposti je čistý, elegantný a navždy. Každopádne tá pôvodná verzia bola, a teraz nieže by som ho miloval, ale dovolím si ho citovať, Jožo Ráž spieva v jednej významnej slávnej pesničke "Csaba, neblázni!". A musím povedať, že tá pôvodná verzia SNS bola "Csaba, neblázni!". Takže podporím i ten návrh, i ten druhý návrh, ale ten Dostálov je elegantnejší.
A jedna malá spomienka na jazykové obmedzenia. Pred rokmi ako vicestarosta som bol prítomný koncertu Locomotiv GT na Hviezdoslavovom námestí. A samozrejme, ten koncert uvádzala neuveriteľne temperamentná a dobre k sedemdesiatke mieriaca hviezda Locomotiv GT, všetci tí chlapi mali dlhé sivé vlasy, a uvádzala ho bez slovenčiny. Napriek tomu nadšené námestie vrátane mňa, Slováci, Maďari a všetci, čo sa tam vyskytli, nadšene aplaudovali a nepotrebovali preklad úvodného slova. A toto je niečo podobné, pretože môžme spievať "A God save the Queen", a nemusím k tomu mať brit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, pán kolega Dostál, o čo vám ide. V princípe tento zákon bol formulovaný v zmysle o používaní štátnych symbolov. To znamená, ako majú inštitúcie, a teraz to aj o pánovi Klusovi hovorím, ako majú inštitúcie alebo orgány verejnej moci používať tento zákon. A tento zákon v podstate hovorí o tom, že tá hymna sa má hrať, ale inštitúcia, keď organizuje alebo orgán verejnej moci pri príležitosti osláv a tak ďalej, nejakú akciu,=== kedy sa má hrať aj hymna cudzieho štátu. Ja tam nevidím problém, že to tam jednoducho zostane pre tých, ktorí ako keby nemali tú elementárnu slušnosť, vedomosť, že vtedy by mali zahrať aj tú cudziu hymnu, áno, a súhlasím, že tento dovetok, ktorý sa tam dáva, je len pre tých, ktorí by si znovu chceli ako keby vyložiť ten svoj zákon, tento zákon po svojom a čítať v ňom niečo, čo v ňom jednoducho nie je. Ten zákon sa v princípe nevzťahuje na právnické a fyzické osoby a na používanie týchto cudzích hymien a z toho je jasné. Lenže nebolo to jasné tým, čo začali vykladať zákon takým tým im vyhovujúcim spôsobom. Preto ja by som tam v podstate nechal to ustanovenie aj o spievaní a hraní tej cudzej hymny, lebo to hovorí o tom, kedy ju ako keby musím zahrať tú hymny, nieže chcem alebo môžem, ale jednoducho, že sa to vtedy patrí, tak by som to nazval. Čiže toto je môj výklad tohoto ustanovenia, hoci, hoci vravím, ale to som povedal aj predtým, že to je principiálne zákon o používaní štátnych symbolov Slovenskej republiky. To je aj v tomto názve zákona, čo takýto prílepok ako keby tam nemal byť, ale dostal sa tam už veľmi dávno.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Na niektorých skúsim zareagovať.
Pán poslanec Antal, nemáte celkom pravdu. V tom zákone sa nerieši používanie štátnych symbolov iba inštitúciami. Na viaceré, vo viacerých ustanoveniach sa rieši používanie štátnych symbolov, štátneho znaku, vlajky a tak ďalej aj fyzickými osobami a právnickými osobami a stanovujú sa pravidlá, kedy sa to môže, čo sa môže a čo sa nemôže. Čiže ten zákon sa netýka iba verejných inštitúcií, to nie je pravda.
Dávať do zákona nejaký taký pokyn, že čo sa má alebo nemá a kedy majú verejné inštitúcie hrať štátnu hymnu iného štátu, no na to slúži protokol. Protokol majú verejné inštitúcie a majú sa podľa neho správať. A ten protokol im aj hovorí, kedy a akým spôsobom a v akom poradí majú hrať štátnu hymnu iného štátu, prípadne používať jeho vlajku alebo zástavu.
Pán poslanec Bastrnák, no ja si myslím, že ste niečo pokazili tým, že ste schválili tú pôvodnú novelu a nič na tom nemení ani ten list ministerstva vnútra, ktorý sa to snaží zaonačiť a tvrdí, že sa vlastne nič nestalo a že tam nie je žiadny problém. Nechcem tu opakovať tú otázku, že prečo, prečo tam bolo doplnené to slovo "iba", a nemusíš ma prosiť, aby sme ten zákon podporili. My ho podporíme. Ja som povedal, že ho podporíme bez ohľadu na to, či prejde ten pozmeňujúci návrh.
A pani poslankyňa Milanová. No vypustiť hymnu iného štátu, ktorá nie je štátnym symbolom Slovenskej republiky, no možno takýmto spôsobom by sme sa mohli pozrieť aj na viaceré iné zákony. Ja mám taký sen, že raz keď tu bude oveľa tolerantnejšia väčšina a naklonená viac národnostným menšinám, tak sa takto pozrieme aj napríklad na zákon o štátnom jazyku a pekne ho skrátime.

Ďakujem, pán predsedajúci, veľmi pekne za slovo. Musíme konštatovať, že Slovensko je krajina, ktorá vstupom do Európskej únie potvrdila rešpekt voči právam a toleranciu k národnostným a iným menšinám, a patria, tento, táto tolerancia a rešpekt patrí medzi priority.
Naša strana od vstupu a od vzniku aj od vstupu do vládnej koalície usiluje o to, aby vzťahy medzi slovenskou väčšinou a národnostnými menšinami boli lepšie a aby nevznikli nejaké spory. Toto je naše poslanie a snažíme sa o to, odkedy sme strana a odkedy sme vo vládnej koalícii.
Ja môžem súhlasiť, aj musím súhlasiť s pánom poslancom Dostálom, s tým, že sledujeme rovnaký cieľ, a to ma veľmi teší, že dneska už pri tejto diskusii hovoríme o tom, že chceme dosiahnuť rovnaký cieľ, ale náš návrh a návrh pána poslanca ako dosiahnuť ten cieľ nie je úplne rovnaký. Dneska vo výbore pán... Aká je dneska situácia? Dneska máme na stole tri výklady a dneska to uznal aj pán poslanec Dostál v ústavnoprávnom výbore, že výklad, podľa ktorého je to, je spievanie a hranie hymny iného štátu zakázané, nemusí byť správny výklad. Je to výklad pána poslanca, je to výklad niektorých právnikov. Zase tu máme výklad iných právnikov, ktorí hovoria, že nie, vôbec nie je dotknuté toto právo spievať a hrať hymnu iného štátu. A musíme naozaj ako ten výklad ministerstva vnútra brať veľmi vážne, pretože ministerstvo vnútra ako orgán, ktorý vykonáva tento zákon, tak výklad tohto orgánu má právnu silu a výklad ministerstva vnútra naozaj je jednoznačný a jednoznačný v tom, že tento zákon, i keď je, priznávam, nejednoznačná formulácia tohto bodu, nezakazuje ani dneska.
Prečo sa prikláňame k tomu, aby náš návrh bol prijatý? Odznelo to tu aj z úst pána poslanca Osuského, aby to bolo napísané úplne jednoznačne, úplne explicitne, aby nikdy v živote nikto nemohol spochybňovať, či tým, že sa odstránila tá veta, náhodou nie je niekde inde zakomponovaný zákaz, a zase sme ustúpili a zase je to zakázané. Dneska ľudia naozaj nevedia, či môžu alebo nemôžu spievať, pretože od jedného politika počujú takýto názor, druhý politik povie ďalší názor, a ľudia nie sú právnici. Oni fakt tie právne formulácie, niekedy, vidíte, aj nám robia problém, aj ústavným právnikom robia problém a výklady sú rôzne. Musí to byť jednoznačne povedané, musí to byť jednoznačne napísané, že môžu. Aj každá jedna národnosť aj občania maďarskej národnosti hocikedy hocikde môžu hrať a spievať maďarskú hymnu. A keď to tak bude napísané úplne jednoznačne, úplne polopatisticky, tak môžme dosiahnuť to, že tá dôvera, ktorá tu je teraz, musíme vrátiť tú dôveru, že naozaj vieme písať tak zákony, možno nie tak elegantne (vyslovené s pobavením), ako navrhol pán poslanec Dostál, ale tak, aby každý jeden pochopil, že toto právo patrí každému jednému občanovi tohto štátu.
Takže my preto by sme, my trváme teda na našom zákone. A chápem úmysel pána poslanca Dostála. Je to úmysel riešiť takisto a dosiahnuť ten istý cieľ, ako, s akým sme my prišli, ale treba to naozaj takto podľa nášho názoru úplne jednoznačne napísať do tohto zákona, aby každému bolo jasné, že o čo nám tu ide. O čo nám tu ide, poslancom MOST-u – HÍD.
Ďakujem veľmi pekne.