45. schôdza

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1419. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú, dúfam, že sa nikto nehlási ústne. Alebo áno?
Nech sa páči, pani poslankyňa, je dosť veľa hodín, piatykrát ideme tú istú tému. Tak ešte raz, ak som urazil, sa ospravedlňujem, pani poslankyňa.
Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie. Takže uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte raz sa ospravedlňujem, keď som videl ten pohľad.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o (reakcia z pléna)

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1435. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1532. Dávam slovo poslancovi Galkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Za výbor, teda návrh skupiny? Aj vy ste podpísaná, hej?
Dobre, nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež sa ospravedlňujem, že sme nenahlásili zmenu toho, kto prednesie tento spoločný návrh zákona, a tento skutočne bude tak trošku z inej dielne. Nebude, nebude to návrh zákona, ktorým zlepšujeme podnikateľské prostredie, napriek tomu si myslím, že je to taká, taká milá zmena, ktorá môže prispieť, veď vám poviem komu a čomu.
Dovoľte mi teda, dámy a páni, aby som za skupinu poslancov Ľubomíra Galka, Milana Laurenčíka, Zuzany Zimenovej, Martina Klusa a Jany Cigánikovej a mňa, Jany Kiššovej, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. Dovoľte mi, prosím, najprv na úvod uviesť, čo ma k tomuto návrhu inšpirovalo.
Keď som sa minulý rok v októbri vydávala, s mojím nastávajúcim sme si priali, aby nás oddal môj kolega a priateľ Peter Osuský. Ten nás však informoval, že hoci by veľmi rád, nemôže. Je totiž poslancom v Starom Meste v Bratislave, my sme mali trvalý pobyt inde v Bratislave a náš sobáš mal byť ešte niekde inde a konkrétne teda v Bernolákove. A v tomto momente nastal kolotoč vybavovačiek a samozrejme aj poplatkov. Za to, že náš sobáš nebude tam, kde patríme, potom poplatok za to, že obrad bude tam, kde nepatríme, a samozrejme ďalší poplatok za to, že nebude priamo na úrade, ale bude niekde mimo úradu. Toto všetko sa síce za peniaze dalo kúpiť, no stále bez Petra Osuského.
Vedeli sme, že bez Petra, ale nevedeli sme s kým. Nevedeli sme teda, kto nás bude oddávať. A to tiež môže byť pre mnohých celkom dôležitá vec. V našom prípade to, našťastie, nebol problém, ale kľudne to mohol byť niekto, napr. z pre nás neprijateľného politického tábora, a som presvedčená, že toto by nemala byť taká nejaká direktíva zhora a aspoň pokiaľ je to čo len trochu možné, tak by tí dvaja sobášiaci sa mali mať možnosť voľby.
Pridávam k tomuto ešte aj nejakú ďalšiu osobnú skúsenosť. Aj mňa počas môjho parlamentného poslancovania oslovilo zopár ľudí, či by som ich mohla oddať. No tiež by som rada, ale nemohla som. Nie som totiž mestská poslankyňa. A to som ani netušila, že ani keby som mestskou poslankyňou bola, tak by to ešte stále nestačilo, pretože by som musela byť mestskou poslankyňou práve z toho, z tej lokality, z ktorej teda títo dvaja snúbenci sú.
A keď sme sa o tom s kolegami rozprávali, tak vyšlo najavo, že viacerí z nás už boli oslovení s prosbou, resp. požiadavkou, aby niekoho zosobášili a museli to odmietnuť, hoci by veľmi radi. Je to čudné, poslanci Národnej rady môžu navrhovať rôzne zákony, môžu meniť pravidlá v spoločnosti, no sobášiť nemôžu.
Vo viacerých diskusiách sme neprišli na žiadne obmedzenia, prečo by to nemalo byť možné a tak sme sa rozhodli to zmeniť. Podali sme preto do parlamentu tento spoločný návrh, ktorého cieľom je umožniť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vykonať sobášny obrad rovnako, ako zákon túto možnosť priznáva starostom, primátorom, ako aj poslancom obecných a mestských zastupiteľstiev. Dôvodom predloženia tohto návrhu je silnejúca spoločenská objednávka po možnosti byť zosobášení poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Tí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň komunálnymi poslancami či starostami alebo primátormi, patria vo všeobecnosti k tým, ktorých si snúbenci žiadajú ako sobášiacich vo väčšej miere, než bežných komunálnych poslancov, resp. starostov a primátorov. Neraz občania vidia sobášiť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň komunálnym poslancom, a žiadajú si ako sobášiaceho aj iného poslanca, ktorý ale nie je komunálnym poslancom, a tento to zo zákona umožnené nemá. A preto touto nami navrhovanou úpravou tento nedostatok odstraňujeme. Ustanovujeme teda, že sobášny obrad môže poslanec Národnej rady vykonať na celom území Slovenskej republiky a pokiaľ ide o odmenu, tak ten to má urobiť bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pretože sa ušetrí, pretože sobášiaci, ktorí by boli z radov poslancov Národnej rady, by nemali nárok na odmenu. Robili by to teda bezplatne.
Dámy a páni, ja chcem veľmi veriť, že tento návrh zákona nie je ani pravicový, ani ľavicový, ani konzervatívny, ani liberálny, nemá v sebe milimeter žiadneho "izmu", je to skutočne len milimetrový krok k nejakej slobode človeka, ktorý sa rozhodol vstúpiť do manželstva, vybrať si aspoň z nejakého väčšieho diapazónu ľudí, ktorí by k nim v tento vážny deň, predsa len je to párkrát za život, aby k nim mohol prehovoriť.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme od 1. augusta 2019. Za podporu vopred veľmi pekne ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Maroszovi. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, ja sobášiť nechcem, ale podať informáciu z výboru môžem. Takže dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a takisto, aby bol pridelený výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Do ústnej rozpravy niekto? Ďakujem, tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie, ten nechce ani sobášiť, ako povedal. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Klusa, Laurenčíka, Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1436, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1533. Dávam slovo poslancovi Klusovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Klusa, Milana Laurenčíka a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, tlač 1436.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Čo sa týka sobášenia, keď ešte sa vrátim k tej predchádzajúcej téme, tak túto sobotu sa mi podarilo tri takéto páry oddať. Ak by niekto mal seriózny záujem z kolegýň poslankýň alebo kolegov poslancov, alebo z vašej rodiny, v Banskej Bystrici som vždy k dispozícii.
Ale teraz k tomu, kvôli čomu som sem prišiel za tento rečnícky pult. Dovolím si vás, ctené plénum, oboznámiť s návrhom zákona, ktorý sme pripravili spoločne s kolegyňou Zuzanou Zimenovou a kolegom Milanom Laurenčíkom. No a cieľom nášho návrhu zákona je zaviesť jedno veľmi dôležité a podľa nášho aj užitočné pravidlo, podľa ktorého budú podpisy na podpisových hárkoch pod petíciou, ktorá žiada vyhlásenie referenta v určitej otázke, použiteľná len po dobu šiestich mesiacov od začiatku zbierania podpisov s tým, že v rámci tejto lehoty musia byť petičné hárky odovzdané príslušnému orgánu verejnej moci, inak stratia platnosť. Na bežné petície sa toto obmedzenie vzťahovať nebude.
Súčasná úprava totiž nezohľadňuje časové súvislosti výkonu petičného práva, čo vo väzbe na ústavnú povinnosť prezidenta vypísať referendum pri splnení zákonných podmienok umožňuje zbierať podpisy aj niekoľko rokov, čo sme na Slovensku už viackrát zažili, dokonca aj desaťročie. Pričom takto odovzdané petičné hárky už logicky obsahujú množstvo možno aj mŕtvych osôb, alebo aj žijúcich osôb, ktoré mohli medzitým zmeniť názor. Príliš dlhé zbieranie nevylučuje postupné pripisovanie mŕtvych osôb pod petíciu s nepravým podpisom bez možnosti kontrolujúcich orgánov neprávosť podpisu dokázať. Aj toto je jeden z problémov, ktorému sa v minulosti pri konkrétnych praktických prípadoch čelilo. Takto vyzbierané podpisy neodrážajú akútnu spoločenskú potrebu vypísania daného referenda a je dôvodné sa domnievať, že často slúži len na mediálnu prezentáciu organizátorov petície. Nehovoriac o finančných prostriedkoch vynaložených na organizáciu referenta za týchto okolností, ktoré by sme mohli využiť na prospešnejšie účely.
A teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme stanoviť časový limit použiteľnosti petičných hárkov na šesť mesiacov od začiatku zbierania podpisov pod petíciu s tým, že v rámci tejto lehoty musia byť petičné hárky odovzdané príslušnému orgánu verejnej moci, ako som už spomínal, v opačnom prípade teda stratia platnosť.
Benevolentnosť, ako ju máme nastavenú v momentálnej legislatívnej podobe, vyžaduje sprísnenie vo viacerých oblastiach tak, aby tento inštitút skutočne plnil svoj pôvodný zámer a nebol dlhé mesiace či roky doslova že politický zneužívaný.
V tejto súvislosti len dodám, že sme dali vypracovať štúdiu Parlamentného inštitútu, ktorý porovnáva viaceré krajiny, ako to majú nastavené a zrealizované vo svojom ústavnom a legislatívnom poriadku oni a rád o tom budem informovať potom v rozprave. Tak isto som pripravený diskutovať o tej lehote šiestich mesiacov. Môžme sa rozprávať o zúžení tejto lehoty, alebo aj rozšírení, podľa toho, ako to budeme politicky cítiť, prípadne tak ako budeme mať pocit, že by to bolo najsprávnejšie. Pretože aj o tejto lehote je potrebné viesť nielen odbornú, ale samozrejme aj politickú diskusiu.
Pre úplnosť treba dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a, samozrejme, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv či vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
V tejto chvíli som skončil, pokiaľ ide o predstavenie návrhu, a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pánovi poslancovi. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslankyni Elene Červeňákovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam v súlade s § 73 rokovacieho poriadku informáciu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1436). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou uvedeného návrhu aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1533 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor. Odporúčam, aby návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna, respektíve gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, sa či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia.
O slovo požiadal v rámci rozpravy pán navrhovateľ, nech sa páči.