45. schôdza

Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň; podrobnosti vysvetlím v rozprave a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Matovičovi. Nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak.
Nech sa páči, len jediná pani navrhovateľka v rámci ústnej rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi predstaviť, je to nový návrh zákona o štrukturálnych fondoch. Tento návrh zákona vznikol ako reakcia na obrovský eurofondový 600-miliónový škandál, na ktorý sme poukazovali a kvôli ktorému musel odstúpiť aj minister a tento škandál bol takou názornou ukážkou najväčších chýb, ktoré sa pri eurofondoch stávajú.
Podľa prieskumu realizovaného Podnikateľskou alianciou Slovenska koncom roka 2017 sa korupcia na Slovensku najčastejšie vyskytuje pri eurofondoch, dotáciách alebo pri verejných obstarávaniach. Treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že investície a projekty, na ktorých sa Slovenská republika priamo podieľa vo výške napr. 15 % v súčasnosti, bude v budúcnosti štát financovať výlučne z vlastných zdrojov. Čiže jedná sa o obrovské, obrovské zdroje a ak len 10 % z týchto obrovských zdrojov je manažovaných zle, neefektívne, tak hovoríme o stámiliónoch eur.
Najzávažnejšie, keď sa vrátim k tomu eurofondovému škandálu, tak najzávažnejšie pochybenia sa týkali hodnotiaceho procesu. Videli sme, že jednak hodnotitelia boli vyberaní na základe, nie je známe na základe akých kritérií. Hodnotitelia nehodnotili, nehodnotili oblasti, v ktorých majú, mali odbornosť, to znamená, že lekár hodnotil napr. valcovanie železných plechov, onkologický výskum zas žiadny lekár nehodnotil. Zložité, zložité projekty v oblasti genetiky hodnotila učiteľka angličtiny a podobne. Čiže toto boli obrovské zlyhania, a pritom títo hodnotitelia hodnotili projekty, ktoré si žiadali šesť, sedem miliónov eur, v druhej výzve, ktorá bola zrušená, až do výšky 40 miliónov eur na jeden projekt.
Druhým veľkým problémom bolo; čiže prvé opatrenie, ktoré navrhujeme, je zavedenie kritérií na odborných hodnotiteľov, to znamená, presne definujeme, aké musia mať vzdelanie, akú musia mať odbornú prax a akým spôsobom odborní hodnotitelia museli byť, musia byť vyberaní. Netýka sa to len oblasti školstva, Najvyšší kontrolný úrad robil rozsiahle kontroly v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a tam jeho zistenia boli ešte viac škandalózne. Napríklad zistil, že pôdohospodárske projekty v oblasti rozvoja vidieka hodnotil, hodnotila žena v domácnosti alebo človek, čo si uvádzal vzdelanie ako skladník. To znamená, že nie je to problém, ktorý sa týka výlučne eurofondov v oblasti výskumu a inovácie. Je to problém, ktorý je vlastný pre všetky, všetky eurofondové výzvy a projekty.
Druhý bod, ktorý zavádzame, je zahrnutie hodnotiteľov medzi zainteresované osoby na strane žiadateľa alebo prijímateľa v rámci uplatňovania zásady zákazu konfliktu záujmov. Takisto pri, nielen teda na školstve, ale pri viacerých eurofondových výzvach vidíme, že hodnotiteľmi boli často ľudia z firiem, napr. firiem, ktorých firmy mali podané projekty v rámci danej výzvy. Samozrejme, nemuseli hodnotiť teda projekt svojej firmy, ale je jasné, že keď hodnotili konkurenčné, konkurenčné projekty, tak že jednoducho neboli nezainteresovanými osobami. A dokonca v tom eurofondovom škandále boli situácie, kedy jedna súkromná firma mala až troch hodnotiteľov v danej výzve, čo je absolútne neprijateľné.
Ministerstvo školstva a vôbec teda inštitúcie, ktoré manažujú eurofondy, ministerstvá, rezorty nemali vôbec zadefinované, čo to znamená konflikt záujmov. Keď sa pozeráme napr. na európske programy, napr. na program Horizont, tak vidíme, že stačí zobrať formulár, ktorý sa týka konfliktu záujmov, a tento formulár preniesť do našej príručky pre žiadateľov. Nie je to žiadny, žiadna veľká veda, ale jednoducho nikto nemal záujem ošetriť tento problém tak, aby nevznikalo to, že hodnotiteľ hodnotí vo výzve projekty, kde sám má svoje projekty.
Ďalším opatrením, ktoré zavádzame, je poskytovanie eurofondov v oblasti výskumu a vývoja len tým subjektom, ktoré sa výskumu a vývoju preukázateľne venujú, a len do výšky preukázateľných investícií týchto subjektov v tejto oblasti. Konkrétne pri tejto výzve; a potom sa to opakovalo aj pri štátnych dotáciách. To znamená, nie pri eurofondoch, ale pri programe rozdávania dotácií pani ministerky Lubyovej jednoducho dotácie boli pridelené firmám, ktoré mali nulové tržby, nula zamestnancov, nikdy výskum nerobili a napr. vznikli mesiac pred vypísaním výzvy a bolo im pridelených sedem miliónov na nejaké veľmi zložité komplexné výzvy v oblasti, ja neviem, napríklad genetiky.
Ja sa pýtam, ako môže firma, ktorá do výskumu neinvestuje nič, nemá žiadne výskumné kapacity, nikdy výskum nerobila, ako môže robiť špičkový výskum a nárokovať si na to, aby sme sa naň skladali z verejných peňazí. To znamená, toľko, koľko firma do výskumu investuje, toľko peňazí od štátu alebo z eurofondov, v tomto prípade z eurofondov, si môže nárokovať. Keď do vedy a výskumu investuje, investovala nula, nárokovať si môže nula eur.
Posudzovanie veľkých projektov pri eurofondoch, na základe princípu hodnoty za peniaze. Máme tu útvary, Útvar hodnoty za peniaze, podobné útvary vznikajú na všetkých rezortoch, niekde fungujú lepšie, niekde fungujú horšie, niekedy sa nimi ministri riadia, inokedy hovoria, že názory analytikov ich nezaujímajú, ale v každom prípade tieto útvary tu máme a týchto analytikov štát platí. Národné, špeciálne národné projekty pri eurofondoch sú obrovské projekty, do ktorých idú desiatky miliónov eur. To sú jedny z najväčších projektov, ktoré sa v eurofondoch financujú. Keď som si spočítala peniaze, ktoré idú do jednej z podriadených organizácií ministerstva školstva, táto organizácia dostala spolu 350 miliónov eur z eurofondov. Podriadená organizácia ministerstva školstva.
A teraz sa môžme pýtať na to, či tieto peniaze investované do národných projektov sú investované efektívne, hospodárne a aká je ich pridaná hodnota. Preto v tomto zákone žiadame, aby každý veľký projekt – a týka sa to hlavne národných projektov, ale veľké projekty boli hodnotené na základe princípu hodnoty za peniaze. To znamená, že ak nejaká podriadená organizácia ministerstva školstva chce už desiatykrát eurofondový projekt na nejakú horizontálnu alebo vertikálnu informatickú infraštruktúru, to sú tie najnezmyselnejšie projekty, tak nech sa páči, nech to posúdi Útvar hodnoty za peniaze, či taký projekt bol v minulosti realizovaný, aký bude mať konkrétny prínos a či tieto peniaze budú vynaložené zmyslupne a hospodárne.
Takisto posledný bod sa týka zverejňovania výsledkov hodnotenia schválených aj neschválených žiadostí o poskytnutie eurofondov odbornými hodnotiteľmi spolu s odôvodnením, pričom mená hodnotiteľov a ďalšie údaje schválenej, neschválenej žiadosti sa budú zverejňovať priebežne do 30 pracovných dní od vydania rozhodnutia o žiadosti, ku každej žiadosti zvlášť.
Prečo toto opatrenie? Po viac ako pätnástich rokoch čerpania eurofondov by sme sa mohli nazdávať, že jednoducho tie základné pravidlá máme zvládnuté a že transparentnosť na Slovensku funguje. Nie je to pravda. Hodnotiace hárky sa stále nezverejňujú, stručné hodnotenia sa začali zverejňovať. Čo sa však prestalo zverejňovať po eurofondovom škandále, boli mená hodnotiteľov ku každému projektu zvlášť. To znamená, keby teraz sme mali podobný škandál alebo teraz ste chceli preskúmať nejaké výzvy a pozrieť sa na to, či to skutočne hodnotili hodnotitelia, ktorí v danom obore majú kvalifikáciu, tak tejto informácie, túto informáciu by ste nedostali ani sa k nej nedopátrate, pretože rezorty ju jednoducho prestali zverejňovať. To je také typické pre túto vládnu koalíciu, ak máme nejaký problém, nebudeme ho predsa riešiť, ale skúsime to nejak zakamuflovať tak, aby sa už na problém neprišlo. To znamená, že jednak žiadame zverejňovať všetky hodnotiace hárky, hodnotenie a takisto aj hodnotiteľov.
Pani ministerka neustále hovorí o tom, aké ťažké je nájsť hodnotiteľov. Ja; je to možné a my sme navrhovali, aby hodnotitelia neboli len zo Slovenska, aby boli zo zahraničia. Samozrejme, hodnotiteľov treba zaplatiť, platili sme im aj doteraz, ale kvalitní hodnotitelia, ktorí skutočne vyberú tie najlepšie a najzmysluplnejšie projekty. Tie peniaze, ktoré do toho investujeme, sa nám jednoducho v kvalite tých projektov vrátia.
Myslím, že som povedala ku všetkým bodom. Keby ste mali otázky na technické podrobnosti, nech sa páči, veľmi rada odpoviem. Ale čo ma mrzí, že takého pravidlá alebo takýto zákon nebol prijatý oveľa skôr, že museli sme tu mať neskutočné množstvo škandálov, pochybení, zlyhaní, vracali sme veľké množstvo v rámci korekcií naspäť do Bruselu. To znamená, že o tieto peniaze prišli občania, štátny rozpočet. Tieto peniaze sa mohli investovať zmysluplnejšie. A my stále nemáme prijaté efektívne, transparentné pravidlá na riadenie eurofondov, preto by som vás chcela požiadať o podporu zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ak vám záleží na tom, ako budú investované peniaze, či budú investované peniaze do zmysluplných projektov, transparentne a férovo, tak vás prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickým poznámkami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, kladieš si otázku, že ako môžu tieto eurofondové projekty hodnotiť hodnotitelia, ktorí nemajú s danou oblasťou nič spoločné. A v zásade načo takýto zákon vôbec potrebujeme. Keby sme napríklad túto otázku si kládli v Nemecku, Fínsku alebo Dánsku, že tam by takýto zákon možnože nikto ani nepotreboval prijať, lebo vo všeobecnej nejakej morálke a povedomí politikov takéto pochybenia, aké sa dejú u nás pri poskytovaní dotácií, by neboli ani vo sne predstaviteľné. A my teda naozaj sa pýtame, že ako je možné, že u nás sa, takéto zlyhania sú tolerované, ututlávané a že vôbec nie je za to vyvodená žiadna zodpovednosť a odbije sa to rečami pani ministerky, že všetko je v poriadku.
Ja si myslím, že naozaj tento štát je doslova prerastený s mafiou, ako keď je to mäso na slanine prerastené tým tukom. Je to, tu sú doslova najvyšší predstavitelia štátu pupočnou šnúrou prepojení s mafiánmi a tým pádom tu platí to latinské, že vládne tu corrumpare, mravná skazenosť. Mravná skazenosť vedúcich činiteľov štátu a táto mravná skazenosť tejto morálky a etiky má potom priamy dopad aj na to, ako sa v konkrétnych situáciách prejavujú, napríklad pri prerozdeľovaní spoločných európskych peňazí. Takže ja naozaj vidím v úpadku všeobecnej morálky politikov na Slovensku kľúčovú príčinu toho, prečo hodnotia inštalatéri nejaké vedecké projekty v medicíne a podobne.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel nadviazať na to, čo tu zaznelo teda aj o Útvare hodnoty za peniaze. Ale ešte predtým by som povedal, že presne tá kultúra na Slovensku vlastne vyžaduje takéto balíčky alebo takéto zákony, aby sme ich priniesli, pretože naozaj sme svedkami toho, že sa tu veci zametajú pod koberec. A ja si tak hovorím, že však toto, tento zákon už tu mal dávno byť, už tu mal byť dávno funkčný. A ja, jak si povedal, že žiadaš o podporu, tak vieme asi, ako to chodí, čo môžme čakať, hoci by sa naozaj nemal ani len nikto pozastaviť nad tým a tento zákon by mal dostať plnú podporu.
A to isté je aj pri tom Útvare hodnoty za peniaze, o ktorom si hovorila, že niektorí ministri to rešpektujú a niektorí nie. No, tých ministrov, ktorí sa tým riadia, je naozaj minimum, aj to len niektorými opatreniami a skôr práve aj tá posledná súhrnná správa implementačnej jednotky ukazuje, že je tam veľmi veľa červenej, že ten semafor to veľmi pekne plasticky ukazuje a vidíme, že je tam veľa červenej a že súčasná vláda nemá ako keby chuť robiť opatrenia, ktoré sú systémové, ktoré Slovensko tak nevyhnutne potrebuje. My naozaj potrebujeme opravovať, opravovať ten náš aj slovenský dom a práve Útvar hodnoty za peniaze na to krásne poukazuje.
A ja sa nestotožňujem s tým, čo počúvame od koalície, že nejakí úradníci. No to sú úradníci, ktorí pracujú s dátami. A oni tie dáta rozanalyzujú a poskytnú ich politikom a politik na základe nich mal by s nimi naložiť. A ak je ten politik príčetný a ide mu o Slovensko, tak by ich mal pretaviť do skutočných nejakých rozhodnutí. Ale to sa tu nedeje. Čiže vyčítať analytikom, že prichádzajú s nejakými dátami, je úplne scestné, pretože to nie sú ich názory, to sú vypočítané dáta. Preto sa volajú aj analytici. Takže ten útvar je dôležitý a tento zákon tiež.
Ďakujem.

Nech sa páči, reakcia.