45. schôdza

Ja len krátko. Chcem ti poďakovať, kolegyňa, za celý tento súbor všetkých týchto návrhov, ktoré si predložila, teda však s nami. Ďakujem veľmi pekne. Vieš presne, čo robíš, a vieš, kde by naša krajina mala dospieť. Jednoducho k lepšiemu spravovaniu a tým aj lepšiemu Slovensku. Super.

Ďakujem tiež, Veronika, že si takto pekne uviedla ten zákon, ktorý my ako OĽANO, ktorí sme tu prišli pred deviatimi rokmi prvýkrát na túto scénu politickú a sme povedali, že budeme robiť očistu toho marazmu a toho bordelu, v úvodzovkách povedané, ktorý tu v republike je, tak je to jeden z tých zákonov, ktorý myslím si, že pomôžu, aby občania znovu nadobudli dôveru aj tých štátnych podnikov, aj prípadne v štátnej správe, pretože tak ako tu už bolo spomínané, nie iba do štátnych podnikov, do vedení, ale aj do štátnej správy, aj tam by sa mali dostať občania, ktorí sú bezúhonní, odborní a sú osobnostne na výške, pretože dneska sa iba skonštatuje, že si v konflikte záujmov, ale ten konflikt sa neodstraňuje proste. A to je katastrofa. Potom sa pýtam, načo je ten zákon, proste ako ho uplatňujeme v praxi.
A jednoznačne musím povedať, že tých odborníkov potrebujeme na každú úroveň. A ja som mal tú česť zažiť, v úvodzovkách povedané, keď mi prišiel na pozemkový odbor s odbornosťou teda politický nominant veterinárny lekár. Nehnevajte sa, o čom s ním mám debatovať? Sa pýtam ja obyčajný človek ako pozemkár. Veď proste to je výsmech rezortu a výsmech odbornosti, pretože politika je nastavená v takomto štáte a kto iný, ak nie štátne podniky mali ukazovať možnože aj tomu súkromnému sektoru, ako by si to tento štát mal predstavovať podnikanie a riadenie firiem, hoci podľa toho v ´89. sa povedalo, že štát je zlý hospodár. Ale veď štát, to sme predsa my, koho my tam postavíme, tak ten tam bude proste riadiť ten štátny podnik. A my sme tu teraz na to, politici, aby sme aj toto očistili, aby štátne podniky nabrali tú razanciu a tú vážnosť, ktorá by prinášala profit pre občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom, kolegom za faktické poznámky. A spoločne sme bojovali za mnohé inštitúcie, aby boli obsadené čestnými ľuďmi. Spoločne s Martinom Feckom napríklad za pozemkový fond, kde sme upozorňovali na minulosť súčasnej nominantky, teda riaditeľky pozemkového fondu. Štátnej, napríklad štátnej Eximbanky, kde sme upozorňovali na to, že človek, ktorý banku riadil, tak vlastnil firmu, ktorá v tom čase, keď ju spoluvlastnil, bola súdená za veľké karuselové podvody. Teda nemôže niekto dozerať na štátne peniaze, keď nevie dozrieť na svoju vlastnú firmu. A tak ďalej a tak ďalej.
Čiže vždy tá naša snaha bola, aby do štátnych podnikov sa dostali čestní, kompetentní ľudia. A nikdy sme nehovorili – a teraz hovorím aj či už o kontrolných inštitúciách, o inštitúciách štátu –, že tam chceme dosadiť svojich nominantov. Robert Fico mal rétoriku, že tieto posty patria nám, keď on bol v opozícii. My sme vždy konzistentne hovorili, chceme, aby tam boli odborníci, morálni, čestní, schopní ľudia. A to je základ, aby štát naozaj slúžil ľuďom a aby štát bol riadený dobre.
Ďakujem.

Milé kolegyne, kolegovia, mala som požiadať o zlúčenú rozpravu, lebo tento návrh zákona je dvojičkou k bodu, o ktorom som hovorila. A vzhľadom na ústavný zákon, keďže zavádzame procesnú legitimáciu jednej tretiny členov orgánu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd, bolo potrebné upraviť aj zákon o Ústavnom súde.
Čiže toto je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý predkladajú poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a je to dvojička k ústavnému zákonu o majetkových, o ochrane záujmu verejných funkcionárov. Už sa k tomu nebudem hlásiť ani do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca za slovo. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený k tomuto návrhu zákona.
Môžem konštatovať, že návrh spĺňa všetky podmienky uvedené v rokovacom poriadku pre jeho ďalšie schvaľovanie.
Predseda Národnej rady navrhol, aby tento návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň má byť gestorský a toto by mal vykonať do 18. júna.
Ja sa ako spravodajca stotožňujem s týmto odporúčaním a rozhodnutím predsedu Národnej rady a odporúčam teda ho prideliť tomuto výboru ústavnoprávnemu aj s lehotami, ktoré sú uvedené. Zároveň ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje aj v druhom čítaní, pretože zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako bolo povedané, je to zákon, ktorý v podstate vykonáva navrhovanú zmenu ústavného zákona a táto zmena už bola v tomto parlamente opakovane prerokovávaná v posledných rokoch. Takže je zrejmé, o čo tu ide všetkým, ktorí chcú či už podporiť, alebo nepodporiť tento návrh.
A preto, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, predkladám spolu so svojimi kolegami a kolegyňami návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Návrh zákona predstavuje opatrenie na zvýšenie pôrodnosti zavedením nových prvkov v sociálnom, presnejšie v nemocenskom poistení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Zatiaľ toľko a hlásim sa prvá do rozpravy.

Ďakujem za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1470. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1558 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 20019.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, dnes je Medzinárodný deň rodiny a tak som rada, že práve dnes môžem predstaviť tento návrh zákona. Áno, priznám sa, že už som ho raz predkladala a som presvedčená, že tento návrh zákona môže tak veľmi pomôcť pronatalitne, teda prodemograficky našej krajine, že je potrebné ho takto opakovať a teda úfať sa, že aj koaliční poslanci sa s týmto návrhom stotožnia, veď hovoria o prorodinných opatreniach, a že ho, zahlasujú za tento návrh zákona.
S expertnými skupinami, s expertami sa stretávam stále a hovoríme o tom, že podporu rodiny musíme rozdeliť na prorodinné opatrenia a pronatalitné opatrenia. To je práve, to je práve súbor opatrení, ide o súbor riešení a súbor nástrojov. Nemôžu to byť adhocové strely, ktoré vystrelíme niekedy v čase, sem-tam, keď sa nám to hodí. Ak chceme hovoriť o naozajstnej podpore rodiny, tak musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť, kde sa chceme dostať.
Stojím tu už niekoľkýkrát práve s takýmito opatreniami prorodinnými a pronatalitnými. Toto opatrenie je propopulačné. Viete, že stav so slovenskou natalitou, pôrodnosťou je katastrofálny. Samotní demografi a sociológovia nabádajú pristúpiť k takýmto pronatalitným opatreniam. Áno, sú drahé. To nemôžeme inak hovoriť, len sú drahé. Ale, a dokonca ani nie je isté, či budú úspešné. Ale čo teda vlastne chce naša krajina robiť? Čo chce Slovensko robiť? Čo chce naša vláda robiť s tým, že sami viete, že v poslednej, v posledných dňoch sme začuli vo všetkých správach, že Slovensko má prvýkrát v histórii viac dôchodcov ako detí. Sto detí na 102 seniorov, 100 detí na 102 seniorov, prvýkrát.
To nie je žiadne dobré ráno, milí, milá vláda. Dvadsať rokov na toto upozorňujú, na túto demografickú zimu, demografi, 20 rokov o tom hovoria a ekonómovia už hovoria viac o demografickej zlej krivke ako o HDP.
Čo s tým teda robiť? Viem, že aj súčasná vláda, aj minulé vlády sa viac si mysleli, zamerali sa, že budú toto, počet obyvateľov a trh práce riešiť v budúcnosti s migrantmi, na migračnú politiku sa viac zamerali. Vsadili na to, že na trhu práce nám pomôžu cudzinci. A vidíte, čo sa stalo? Však teraz sú tu úplne iné postoje a tie sa evidentne menia.
Čo je isté a dôležité, je, že sme nemali opustiť podporu rodín a pôrodnosť. Nemalo, malo sa naďalej pokračovať v rôznych nástrojoch pronatalitných a prorodinných, pretože niektorí spochybňujú, že to nedôjdeme k tým výsledkom, ktoré chceme. Ale nie je to celkom pravda. Sami odborníci, sociológovia hovoria, že nič nedonúti rodičov, keď si to takto zoberieme, aby mali deti. Ani financie, ani neviem aké všetko možné nástroje. Ale nikdy nemôžeme povedať, že takto to bude naozaj a naveky. Demografi hovoria, že nevieme, ako sa bude správať ďalšia dege, dege; generácia, nie degenerácia (povedané s pobavením), ďalšia generácia ľudí, ktorí nájdu nástroje riešenia, opatrenia na stole. Napríklad len minulý rok, myslím, bolo viac sobášov, pretože boli veľmi dobré úvery. Takže kto by to bol čakal, kto by to bol povedal? Takže nevieme, ako sa bude správať ďalšia generácia. Štát nesmie rezignovať, štát musí robiť. A vidíme, že vláda nerobí ani migračnú politiku, ani podporu natality.
Možnosti na ovplyvňovanie reprodukčného správania sú síce obmedzené, ako som povedala, ale nie sú za-ned-ba-teľ-né. A o tom svedčia skúsenosti z iných krajín, z Francúzska a zo škandinávskych krajín. Je mimoriadne teda dôležité, aby sa v tejto súvislosti hľadali nové nástroje pre podporu zvyšovania pôrodnosti. Neexistujú univerzálne propopulačné opatrenia, ktoré by účinne pokrylo celé, pokryli celé obyvateľstvo Slovenskej republiky. Pre zárobkovo činné osoby sú iné opatrenia ako pre študentov alebo nezamestnané osoby. To je jasné. Treba konkrétne zamieriť na cieľové skupiny. Pri hľadaní podpory treba si určiť cieľovú skupinu a nástroje, ktorými chceme dosiahnuť tento cieľ.
My sme v tomto návrhu zákona zvolili dve cieľové skupiny. Zvolili sme študujúce ženy a ženy, ktoré stratili zamestnanie.
Čo sa týka študentiek. V štúdii s názvom Transformácia plodnosti žien Slovenska v 20. a na začiatku 21. storočia sa uvádza, citujem: Analýza výsledkov sčítaní 1980 až 2011 jednoznačne potvrdila predlžovanie obdobia štúdia a zvyšovanie podielu žien participujúcich na inštitucionálnom vzdelávaní na Slovensku. Teda zameranie návrhu na študentky je jeden z kľúčových aspektov reprodukčného správania obyvateľstva, je zameranie na jeden z kľúčových aspektov reprodukčného správania obyvateľstva. Na Slovensku študuje na vysokých školách cirka 87-tisíc žien a od roku 2011 sa obdobie ich vzdelávania určite neskracovalo, skôr predlžovalo – a to je dobré. Ale musíme si uvedomiť, že tento obrovský počet žien naozaj odkladá štart materstva počas štúdia, ale aj z neistoty finančného príjmu po narodení dieťaťa. My nielen musíme prijímať nástroje prorodinné, ale my musíme aj odstraňovať prekážky. A toto je vlastne odstránenie prekážky, aby sa mohli ženy študujúce dobrovoľne poistiť pre prípad materského. Dá sa očakávať totiž, že zmiernením finančných prekážok pri voľbe mať či nemať dieťa sa podarí u časti študentiek otočiť paradigmu, ktorá znie najprv kariéra, potom dieťa, do opačného poradia, najprv dieťa a potom kariéra. Je to možné. Takže odstránením finančných prekážok, odstránením vôbec prekážok pri takejto voľbe by sa mohlo naozaj stať, že ženy sa nebudú báť mať deti aj počas štúdia, práve v najlepšom veku, ktorý majú.
Návrh náš vychádza zo zavedenia, ak je teda voľba nástrojov, my sme našli takýto nástroj, zaviesť špeciálne dobrovoľné nemocenské poistenie pre študentky, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské, zdôrazňujem, iba materské. To znamená, že musí vzniknúť tehotenstvo, aby bol nárok na takúto, na takýto príspevok. A sadzbu poistného sme navrhli na dve percentá zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Ja si pamätám, keď som prvýkrát predkladala tento zákon aj pána kolegu Mihála, aj ďalších, ale aj na blogoch sa rozvírila diskusia, ktorá najprv bola veľmi kritická k tomuto návrhu, ale nakoniec tu vlastne v rozprave aj kolega Mihál povedal, že dokonca by, keď si to všetko teda nejak tak prečítal a rozmýšľal nad tým, sám povedal, že dokonca si myslí, že štát by ani nemal vyžadovať vôbec nejaké poistné pre tieto študentky, ale mal by im to platiť sám. Takže aj kritické nakoniec, kritické postrehy, postoje sa pretransformovali na podporu tohto návrhu zákona.
Ďalšou skupinou žien, u ktorých je možné podporiť alebo prísť s takýmto pronatalitným opatrením, na ktoré sme zacielili, sú ženy, ktorým zanikne nemocenské poistenie, teda stratia zamestnanie a nezískajú 8-mesačnú ochrannú lehotu. Nie je ojedinelým javom, že žena, ktorá bola dlhé obdobie nemocensky poistená, stratí zamestnanie a až potom po nejakej krátkej dobe otehotnie. Ona vtedy nebude mať nárok na materské, lebo v čase, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie materského, už nie je nemocensky poistená. Ak by ale otehotnela tesne pred skončením pracovného pomeru, nárok na materské by jej vznikol. Pritom môže ísť naozaj o niekoľko dní, kedy nárok vznikne a kedy nevznikne. Z hľadiska motivácie využiť obdobie nezamestnanosti na založenie alebo zväčšenie rodiny by bolo vhodné, aby ženám, ktoré otehotnejú do určenej doby od straty zamestnania, vznikol tento nárok na materské, pritom podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom je neopomenuteľná. To je jasné.
Zvyčajne je strata zamestnania spojená s nárokom na dávky v nezamestnanosti, to rieši po dobu 6 mesiacov príjem týchto žien a cirka od 7,5 mesiaca by už bol zabezpečený príjem z materského. Voľba nástroja, ktorý sme zvolili pri týchto ženách, ktoré stratili zamestnanie, je teda predĺženie ochrannej doby. U žien, ktorým zaniklo nemocenské poistenie, navrhujeme vznik ochrannej lehoty do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, ak v uvedenej lehote porodia dieťa. To sa týka tak osôb, ktorým zaniklo nemocenské poistenie zánikom pracovného pomeru, zánikom nemocenského poistenia SZČO a zánikom dobrovoľného nemocenského poistenia. Z tejto ochrannej lehoty vznikne nárok výlučne, opäť výlučne na materské.
Návrh teda nediskriminuje ani zárobkovo činné osoby. Tie predstavujú, návrh nediskriminuje zárobkovo činné osoby, tie predstavujú cieľovú skupinu, pre ktoré treba hľadať ešte aj ďalšie propopulačné nástroje. Ako som povedala, je potrebné balík nástrojov a balík opatrení prorodinných a pronatalitných, aby sme získali nejaké alebo dosiahli nejaký výsledok. Som presvedčená, že aj toto je jeden z týchto nástrojov prorodinnej spoločnosti, kde sa rodiny nebudú báť deti, mať deti.
Ešte by som to rada zhrnula do takých krátkych záverov. Predkladáme teda návrh o sociálnom poistení. Zavádzame nové prvky nemocenského poistenia. Ide o propopulačné opatrenie, je najvyšší čas, aby sme sa tomuto fenoménu intenzívne venovali.
Tu by som ešte dopovedala, že aj keď sa vlády spoliehali na migráciu a na cudzincov, ktorí by zastúpili nás na trhu práce, musíme si uvedomiť, že keby nás aj mal kto zastúpiť na trhu práce a keby aj mali sme dostatok takýchto ľudí z iných krajín, tak oni stále len zvyšujú počet obyvateľov, ale nemenia vekové zloženie nášho obyvateľstva. Nemenia vekové zloženie obyvateľstva. Takže je isté, že treba robiť všetko pre to, aby sme raz sa vedeli postarať o všetkých starých našich členov rodín, o všetkých seniorov. O tom by vedela iste veľa rozprávať kolegyňa Gaborčáková. Zamerali sme sa na študentky a na ženy, ktoré stratili zamestnanie. Chceme zmierniť finančné prekážky pri dobrovoľnom nemocenskom poistení, a to novou sadzbou poistenia vo výške 2 % zo zvoleného vymeriavacieho základu pre študentky, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské, a chceme zaviesť novú ochrannú lehotu, z ktorej vznikne nárok výlučne na materské v trvaní 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia.
Budem vám vďačná, kolegyne a kolegovia z koalície aj z opozície, keď tento návrh podporíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Anka, hoci tento zákon predkladáme spolu, ale musím povedať, že naozaj veľmi si sa na tomto zákone napracovala, pretože naozaj pamätám si tie rozsiahle debaty a ktoré si absolvovala aj s odborníkmi a naozaj ako široká, na opozíciu veľmi široká diskusia. Čiže tento zákon je veľmi dobre, ako sa povie, prežutý.
Ja by som chcel nadviazať práve na tú demografiu, ktorú si spomenula, pretože o tom by sme naozaj mali hovoriť často. Je to veľký problém už len z toho dôvodu, že sme jedna z krajín, ktorá prechádza tým fenoménom, že najmladšia a stane sa najstaršou tá populácia. To je, to je ako veľký prechod. To je ako, keď rýchlo zostarnete, tak to má svoje, svoje deficity alebo hendikepy a toto bude čakať nás a Slovensko, novodobé Slovensko toto nezažilo. My nemáme skúsenosti, ako toto uchopiť, a preto sa musíme na to veľmi dobre pripraviť. O to viac, keď sa teraz zaviedol vlastne do ústavy dôchodkový strop a uvidíme, aké to bude mať dopady z hľadiska správania ľudí, ale vieme, aké to bude mať dopady finančné. Čiže tu všetko, aj toto opatrenie bude veľmi dôležité, aby sa každá vláda správala veľmi zodpovedne, aby každé to euro otáčala niekoľkokrát, aby tie, bolo vynakladané efektívne. Ale práve z toho, že si uvedomujeme všetky tieto problémy, ktorým budeme čeliť, tak tlačíme a dávame dôraz na tú prorodinnú politiku. Pretože to je jedno z veľmi kľúčových opatrení. Samozrejme, uvedomujem si, že toto nie je jediné, ale je to jedno z kľúčových.
A ty si povedala, že áno, nechceme rodičov nútiť do toho, aby mali deti, lebo nič ich nedonúti, ale je dosť rodičov, ktorí by chceli mať viac detí, len si ich nemôžu dovoliť a im musíme vytvoriť tie nástroje. A toto je jeden z nich.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, že si zhrnula teda návrh zákona, ktorý predkladáme. Každopádne chcem povedať, že študenti nám odchádzajú študovať do zahraničia. My jednoducho nemáme nástroje, aby sme ich udržali v rámci kvality vzdelávania. My im musíme ponúknuť aj iné benefity, tzv. štát priateľský k rodinám. To znamená, že ak si študentka chce založiť rodinu už v čase, kedy študuje, mali by sme jej to umožniť, pretože pôrod sa posúva ďalej a teda mnohokrát je to ďalej už problém s otehotnením alebo aj neskôr problémy vlastne s konkrétnym dieťatkom, keď sa narodí. Takže prvý pôrod by naozaj mal prebiehať v nižšom veku. Nám sa to nedarí, a teda aj tá populačná krivka je taká, aká je, a do budúcnosti sa to nebude ani v podstate riešiť. Ja vystúpim aj v ústnej teda a ja trošku urobím takú paralelu na to, čo pripravuje pronatalitne štát.
Ďakujem.