45. schôdza

Pán poslanec Heger, tá idea je nepochybne správna, je toto jeden z vážnych problémov podnikateľského prostredia, pre mnohé podnikateľské subjekty dokonca vážnejším ako výška daňového alebo odvodového zaťaženia alebo tie konkrétne regulácie, ktoré sú obsiahnuté v zákonoch, nestabilita podnikateľského prostredia, samozrejme. Ale, ale môže tam naozaj nastať problém, že tak ako je ten zákon naformulovaný, nepozná nejaké výnimky a naozaj môžu nastať výnimočné situácie. A nemyslím teraz výnimočné situácie typu, že ideme schváliť niečo dobré, teda malo by to nadobudnúť účinnosť čím skôr, lebo to každý si myslí, že jeho návrh je ten dobrý, ktorý zlepšuje podnikateľské prostredie, pokiaľ sa týka podnikateľského prostredia. To by asi nemohol byť dostatočný argument, ale naozaj sa môže vyskytnúť nejaká naliehavá potreba, objaví sa nejaká diera v zákone, cez ktorú, cez ktorú vznikajú nejaké, nejaké škody alebo nejaký iný vážny problém, ktorý je potrebné, potrebné ošetriť, čiže pravdepodobne by v tom zákone mala byť aj nejaká možnosť, možnosť výnimiek. Neviem to zadefinovať teraz v rámci faktickej poznámky. Ale tak však môžme sa v druhom čítaní k tomu vrátiť, keď vyjdú tvoje predpoklady.
A potom ešte možno je problém aj v tej formulácii drobný, že je tam, že keď sú tam uvedené dôsledky na podnikateľské prostredie, tak môže nadobudnúť výlučne 1. januára. Tak jednak teoreticky stačí neuviesť to v doložke, že má dopady na podnikateľské prostredie. A po druhé, máme tu aj skúsenosť, ako sa nedodržiava rokovací poriadok alebo pravidlá, ktoré sú napríklad týmto záko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za veľmi praktické a konkrétne pripomienky. Ja by som chcel v prvom rade povedať, že tento zákon nie je toxický, lebo je na ňom naozaj celospoločenská zhoda, dokonca aj naprieč politickým spektrom, keďže vidíme, že aj pán premiér sa za to vyjadril ako hlava vlády. Takže áno, môžme hovoriť o takýchto technikáliách, ale vychádzame v prvom rade z filozofie toho, že nerobíme veci ad hoc a akákoľvek zodpovedná vláda plánuje dopredu akékoľvek zásahy do legislatívy. Pretože to je to najdôležitejšie, uchrániť sa práve takých momentov, ako ste naznačili obidvaja vo svojich príkladoch, aby tých bolo čo najmenej.
A, samozrejme, môžme sa baviť o tom, že v druhom čítaní, bude, prejde tento zákon nejakou širšou diskusiou aj s odbornou verejnosťou, aby sa mohlo ešte hľadať, čo by mohli byť práve tie jednotlivé prípady tých výnimiek. Samozrejme, trebalo by ich eliminovať čo najmenej, aby sme sa tomu vyhli, aby to nebolo práve ten nástroj na to, že v konečnom dôsledku ostane ten istý stav, že sa bude využívať tá výnimka na to, aby sa zasahovalo do podnikateľského prostredia čo najčastejšie, pretože skutočne ten želaný cieľ je pre všetkých a práve aj pre podnikateľov. Lebo jeden rok – jedny pravidlá, to je ten najdôležitejší princíp, ktorý si musíme uvedomiť, je, že plánovať to dopredu. A neviem si úplne predstaviť, koľko takých výnimočných prípadov by mohlo byť, myslím si, že minimum, kde je to tak naliehavé, aby sme niečo potrebovali nevyhnutne zmeniť. O to viac, keď vidíme, ako táto súčasná vláda roky tuto vlastne plytvá a neefektívne nakladá s majetkom a viac-menej krajina ide ďalej. Psy štekajú, karavána ide ďalej. Tak neviem si predstaviť, ale áno, chápem, sú to racionálne argumenty, určite je dobré sa na ne pozreť práve pred alebo v druhom čítaní. Tento zákon neponáhľa, pretože aj tento by mal potom platiť od prvého januára, takže máme dosť času na to, aby sme to prebrali dostatočne do dôsledkov.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger vystúpil v rozprave ako jediný. Ešte aj tak sa raz pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne, lebo som nedostal informáciu, či to bolo. Keď nie, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona je pod tlačou 1472, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1560.
Dávam slovo poslankyni Gaborčákovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.
Takže môžme ísť na ďalší návrh a ide pani poslankyňa Remišová. Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

Návrh ústavného zákona má tlač 1473. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1561.
Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedla.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozp... (Reakcia navrhovateľky.) A v rámci rozpravy, áno?
Nech sa páči, o slovo v rozprave požiadala pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, toto je nový návrh zákona, ústavného zákona, ktorým reagujeme na eurovoľby a na slabú koordináciu medzi vládou a medzi Národnou radou v európskych záležitostiach.
Cieľom návrhu; ešte doplním, že veľmi často sa poslanci Európskeho parlamentu, ale aj členovia európskeho výboru sťažujú na mnohé veci a na, celkovo máme slabú štatistiku predkladania odôvodnených stanovísk smerom k Európskej komisii. A cieľom tohto návrhu zákona je túto situáciu zlepšiť.
Ústavný zákon by teda mal zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou Slovenskej republiky pri vypracovávaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády, avšak zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie Národnej rade bude sankcionované v podobe povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ k týmto návrhom aktov EÚ negatívne stanovisko, čím sa posilňuje postavenie Národnej rady v tomto procese.
Platné znenie ústavného zákona v čl. II ods. 4 nepriamo ustanovuje povinnosť člena vlády zasielať Národnej rade odôvodnené stanoviská, ktorá si na tento účel zriadila Výbor Národnej rady pre európske záležitosti. A člen vlády teda musí zasielať návrhy stanovísk Slovenskej republiky v lehote do dvoch týždňov pred samotným rokovaním v Rade Európskej únie. Prax je však taká, že táto lehota sa dodržiava len v ojedinelých prípadoch a neraz sa stáva, že člen vlády vôbec nezašle návrh stanoviska Slovenskej republiky, hoci ho vyjadrí následne na rokovaní Rady.
Súčasný systém spolupráce medzi Národnou radou a vládou vôbec nie je nastavený dobre, pretože ani objektívne nie je možné dodržať stanovené lehoty na vypracovanie stanovísk Slovenskej republiky vládou a ich predloženie Národnej rade a to najmä z toho dôvodu, že program rokovaní jednotlivých formácií Rady sa definitívne upresňuje až v čase jedného týždňa pred samotným zasadnutím, kedy sú dostupné aj všetky materiály, ktoré môžu byť Národnej rade zaslané na podklade; na podklade ktorých je možné zaujať aj stanovisko Národnej rady. Preto sa v návrhu ústavného zákona mení pôvodná lehota dvoch týždňov na päť pracovných dní.
Platné znenie ústavného zákona tiež neupravuje situáciu, ak vláda alebo jej poverený člen si nesplní povinnosť zaslať výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky v ústavnej lehote, prípadne čo sa stane, ak nedôjde vôbec k zaslaniu takéhoto stanoviska, čo možno vo vzťahu k Národnej rade považovať za nevyvážené najmä z dôvodu, že nečinnosť Národnej rady v tomto smere ústavný zákon takisto neupravuje. Preto sa zavádza už spomenutá sankcia v podobe vyjadrenia negatívneho stanoviska Slovenskej republiky na rokovaní Rady k návrhu aktu Európskej únie. Súčasne sa zavádza poistka pre prípad nečinnosti Národnej rady v podobe viazanosti člena vlády tým návrhom stanoviska, ktoré vláda vypracovala, ale Národná rada sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.
Poviem aj detaily návrhu zákona. Takže v bode 3 sa skracuje doterajšia dvojtýždňová lehota, ktorá sa nedodržiavala, skracuje sa na päť dní, pretože bolo potrebné nájsť objektívne také riešenie, ktoré zabezpečí dostatočný časový priestor na informovanie Národnej rady o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky a súčasne prihliadne na skutočnosť, že program zasadnutia Rady sa definitívne spresňuje týždeň pred samotným zasadnutím, pričom v tomto čase sú dostupné všetky dokumenty.
Zavádza sa teda sankcia. V platnom znení ústavného zákona existuje výlučne sankcia pre Národnú radu v prípade, pokiaľ k návrhom stanovísk Slovenskej republiky predloženým vládou nezaujme žiadne stanovisko. Z hľadiska vyváženosti spolupráce medzi Národnou radou a vládou v európskych záležitostiach však chýba sankcia pre prípad, pokiaľ by vláda alebo poverený člen vlády nepredložil návrh takéhoto stanoviska k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu Európskej únie v lehote stanovenej ústavným zákonom.
Tento návrh zákona posilňuje právomoci parlamentu a dáva väčšie slovo práve poslancom Národnej rady v rozhodovacom procese Európskej únie. Prosím preto pred eurovoľby; čakajú nás eurovoľby, neustále sa sťažujeme na absenciu alebo na demokratický deficit v Európskej únii, tak práve týmto zákonom volení zástupcovia, národní volení zástupcovia budú mať väčšie slovo v rozhodovacom procese Európskej únie.
Ďakujem.

S reakciou na vystúpenie dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Poslanec Heger.