45. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, toto je nový návrh zákona, ústavného zákona, ktorým reagujeme na eurovoľby a na slabú koordináciu medzi vládou a medzi Národnou radou v európskych záležitostiach.
Cieľom návrhu; ešte doplním, že veľmi často sa poslanci Európskeho parlamentu, ale aj členovia európskeho výboru sťažujú na mnohé veci a na, celkovo máme slabú štatistiku predkladania odôvodnených stanovísk smerom k Európskej komisii. A cieľom tohto návrhu zákona je túto situáciu zlepšiť.
Ústavný zákon by teda mal zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou Slovenskej republiky pri vypracovávaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády, avšak zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie Národnej rade bude sankcionované v podobe povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ k týmto návrhom aktov EÚ negatívne stanovisko, čím sa posilňuje postavenie Národnej rady v tomto procese.
Platné znenie ústavného zákona v čl. II ods. 4 nepriamo ustanovuje povinnosť člena vlády zasielať Národnej rade odôvodnené stanoviská, ktorá si na tento účel zriadila Výbor Národnej rady pre európske záležitosti. A člen vlády teda musí zasielať návrhy stanovísk Slovenskej republiky v lehote do dvoch týždňov pred samotným rokovaním v Rade Európskej únie. Prax je však taká, že táto lehota sa dodržiava len v ojedinelých prípadoch a neraz sa stáva, že člen vlády vôbec nezašle návrh stanoviska Slovenskej republiky, hoci ho vyjadrí následne na rokovaní Rady.
Súčasný systém spolupráce medzi Národnou radou a vládou vôbec nie je nastavený dobre, pretože ani objektívne nie je možné dodržať stanovené lehoty na vypracovanie stanovísk Slovenskej republiky vládou a ich predloženie Národnej rade a to najmä z toho dôvodu, že program rokovaní jednotlivých formácií Rady sa definitívne upresňuje až v čase jedného týždňa pred samotným zasadnutím, kedy sú dostupné aj všetky materiály, ktoré môžu byť Národnej rade zaslané na podklade; na podklade ktorých je možné zaujať aj stanovisko Národnej rady. Preto sa v návrhu ústavného zákona mení pôvodná lehota dvoch týždňov na päť pracovných dní.
Platné znenie ústavného zákona tiež neupravuje situáciu, ak vláda alebo jej poverený člen si nesplní povinnosť zaslať výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky v ústavnej lehote, prípadne čo sa stane, ak nedôjde vôbec k zaslaniu takéhoto stanoviska, čo možno vo vzťahu k Národnej rade považovať za nevyvážené najmä z dôvodu, že nečinnosť Národnej rady v tomto smere ústavný zákon takisto neupravuje. Preto sa zavádza už spomenutá sankcia v podobe vyjadrenia negatívneho stanoviska Slovenskej republiky na rokovaní Rady k návrhu aktu Európskej únie. Súčasne sa zavádza poistka pre prípad nečinnosti Národnej rady v podobe viazanosti člena vlády tým návrhom stanoviska, ktoré vláda vypracovala, ale Národná rada sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.
Poviem aj detaily návrhu zákona. Takže v bode 3 sa skracuje doterajšia dvojtýždňová lehota, ktorá sa nedodržiavala, skracuje sa na päť dní, pretože bolo potrebné nájsť objektívne také riešenie, ktoré zabezpečí dostatočný časový priestor na informovanie Národnej rady o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky a súčasne prihliadne na skutočnosť, že program zasadnutia Rady sa definitívne spresňuje týždeň pred samotným zasadnutím, pričom v tomto čase sú dostupné všetky dokumenty.
Zavádza sa teda sankcia. V platnom znení ústavného zákona existuje výlučne sankcia pre Národnú radu v prípade, pokiaľ k návrhom stanovísk Slovenskej republiky predloženým vládou nezaujme žiadne stanovisko. Z hľadiska vyváženosti spolupráce medzi Národnou radou a vládou v európskych záležitostiach však chýba sankcia pre prípad, pokiaľ by vláda alebo poverený člen vlády nepredložil návrh takéhoto stanoviska k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu Európskej únie v lehote stanovenej ústavným zákonom.
Tento návrh zákona posilňuje právomoci parlamentu a dáva väčšie slovo práve poslancom Národnej rady v rozhodovacom procese Európskej únie. Prosím preto pred eurovoľby; čakajú nás eurovoľby, neustále sa sťažujeme na absenciu alebo na demokratický deficit v Európskej únii, tak práve týmto zákonom volení zástupcovia, národní volení zástupcovia budú mať väčšie slovo v rozhodovacom procese Európskej únie.
Ďakujem.

Presne tak. Budú mať viac vplyvu a toto je asi to najdôležitejšie, čo na záver zaznelo z toho, z pohľadu myšlienky. A práve tie procesy, si musíme uvedomiť, že procesy sú naozaj srdcom k úspechu. Pretože môžete mať ako keby jeden stroj, keď to tak prirovnám, v ktorom jednom tie procesy fungujú dobre a v druhom tie procesy fungujú zle a tie výsledky sú úplne diametrálne odlišné. Takže keď sú dobre nastavené procesy, keď sú vyladené, tak to má veľký vplyv na kvalitu rozhodnutí. A to je to, čo vidíme a opäť je to jeden zo zákonov toho balíčka, ktorý prinášame, ktorý má priniesť poriadok do spravovania vecí verejných, do riadenia štátu. Tento je možno na prvý pohľad taký ako keby skrytý, že ide tak do hĺbky, do vnútra, do čriev toho rozhodovania, ale je o to kľúčovejší, pretože vylaďuje práve tie procesy. A práve v tento čas je, je taký symbolický pred voľbami do Európskeho parlamentu, takže je úplne kľúčové, aby tie procesy boli nastavené zdravo a na základe skúseností. A toto, myslím, že ten zákon jednoznačne demonštruje. Takže za mňa veľká podpora.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako člen výboru pre európske záležitosti veľmi vítam, že kolegyňa predkladá návrh, ktorý zreálňuje dosah Národnej rady, výboru, ale aj vytvára určitú výhodu pre vládu Slovenskej republiky. Pravdupovediac, bol by som očakával, že dávno sa týmto problémom, o ktorom hovorila pani Remišová, bude zaoberať vláda, pretože je faktom, že okolo nás beží európska legislatíva často vo veľmi rýchlom tempe. Je faktom, že na výbore pre európske záležitosti máme ako na jedinom výbore Národnej rady reálny vplyv na to, ako sa bude chovať náš zástupca v Európskej komisii, a takisto je faktom, že celý ten mechanizmus nie je vyladený, že jednoducho niekedy sa stáva, že to rozhodovanie predbehne. Jednoducho je faktom, že častokrát dýchavične bežíme za tým tempom času, ktorý okolo nás beží. Preto verím, že sa návrh pani Remišovej a ďalších poslancov stretne s pochopením a s vďakou koalície, pretože rieši jeden problém, na ktorý sme mali spoločne prísť už dávno a pomôcť tak účinnému zastupovaniu Slovenskej republiky na pôde Európskej únie a Európskej komisie.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

Predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, a podrobnosti tohto zákona predstavím v rozprave. Zároveň sa týmto hlásim do rozpravy. Ďakujem.

Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, ktoré majú možnosť formou odôvodneného stanoviska, resp. žaloby ukázať Európskej únii tzv. žltú, oranžovú alebo červenú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jednotlivých členských štátov.
Tento návrh opätovne je veľmi aktuálny, pretože budeme mať nový európsky parlament a je namieste sa pýtať, nakoľko zástupcovia národných parlamentov ovplyvňujú alebo majú ambíciu ovplyvňovať dianie v Európskej únii, keďže možnosť a právomoc na to majú prostredníctvom žltých, oranžových alebo červených kariet.
Jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je kontrola vlády, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcií a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti s ich zásahmi do národnej suverenity. Aj slovenský parlament môže túto kontrolu vykonávať tak, že, po prvé, schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady Európskej únie, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov. Kontrolnú právomoc môže vykonávať, za druhé, tak, že udelí žltú a oranžovú kartu Európskej komisii, ak návrhy jej právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, čiže porušujú princíp subsidiarity. A za tretie, môže udeliť aj červenú kartu Európskej komisii, a to formou žaloby na Súdnom dvore Európskej únie, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., o tom som už hovorila, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo, ktoré to má uvedené aj v názve, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dokonca aj toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne svoje povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá len zlomok stanovísk a predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený ústavný zákon.
Keď sa pozrieme na udeľovanie žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa doposiaľ najnovšej správy Európskej komisie za rok 2017 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity len dvakrát, zatiaľ čo ostatné členské štáty tak urobili 421-krát. Česká republika 62-krát.
Ja tu veľmi často počujem sťažovanie zo strán, od strán aj opozície, ale aj vládnej koalície na to, ako tu máme diktát Bruselu, ako Európska únia nám nanucuje niečo, čo my tu nechceme, ale máme nástroje, ako sa proti tomu môžme ohradiť, môžme proti protestovať, máme na to legislatívne prostredie a my sme tak urobili dvakrát. Česká republika 62-krát, ostatné členské štáty 421-krát.
Cieľom návrhu tohto zákona je preto zlepšiť spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky s vládou v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk a predbežných stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady prostredníctvom výboru pre európske záležitosti pred tým, ako o nich budú rokovať príslušné orgány Európskej únie, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády a zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie Národnej rady je sankcionované v povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie negatívne stanovisko.
Zároveň cieľom tohto návrhu je vytvoriť mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska a to priamo v rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa stal účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom Európskej únie do suverenity Slovenskej republiky. Ochranu národnej suverenity možno považovať za tak zásadnú a dôležitú, že návrh zákona priznáva právomoc upozorniť na zásahy do nej zo strany Európskej únie nielen výboru pre európske záležitosti, ale aj tretine členov tohto výboru, a to prostredníctvom zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej môže byť odôvodnené stanovisko prijaté napriek tomu, že príslušný výbor Národnej rady mal v tej veci odlišný názor.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet a posilňuje spoluprácu a právomoci poslancov Národnej rady. Nabudúce, keď sa budeme chcieť odvolávať na Európsku úniu, že to kvôli Európskej únii niečo sme museli prijať, musíme aplikovať nejakú smernicu alebo nariadenie, tak je veľmi dobré si spomenúť, že za prvé, za všetky smernice, nariadenia musia zdvihnúť ruku naši ministri v Bruseli, naši europoslanci v Európskom parlamente, a ešte navyše aj poslanci Národnej rady majú právo udeliť zelenú, žltú alebo, alebo červenú kartu, ak návrh napríklad Európskej komisie, pardon, žltú, oranžovú kartu, ak návrh zasahuje do suverenity Slovenska alebo porušuje princíp subsidiarity.
Teda ak máme námietky voči tomu, čo v Bruseli sa schvaľuje, vinu musíme hľadať jedine, ak s tým nesúhlasíme, vinu musíme hľadať jedine u seba, tu v Národnej rade, v slabom, v slabých námietkach, ktoré, ako vidíme, poslanci Národnej rady nedávajú, iba v dvoch prípadoch. Keď sa pozeráme na rokovanie v Rade na hlasovanie našich ministrov, tak naši ministri od začiatku volebného obdobia v roku 2016 boli proti len dvakrát. Dvakrát za celé, za celú, za tri roky, za viac ako tri roky. A samozrejme, za nariadenia smernice hlasujú aj naši europoslanci.
Nemôžeme vždy hľadať obetného baránka len v niekom inom. Ak chceme viac suverenity, menej zásahov do subsidiarity, nech sa páči, tu je nástroj, ako svoj názor hrdo a odborne vyjadriť, ale vyjadriť ho.
Ďakujem.