45. schôdza

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1420.)
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.
Písomne sa prihlásil za klub OĽANO pán poslanec Heger.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Dnes ráno začneme takýmto aj dôležitým zákonom. Vždy je dobré, keď počujeme v tejto sále nejaký zákon, počujeme o zákone o e-Governmente, pretože je to jedna z oblastí, po ktorej, myslím, že nielen my, ale, myslím, že aj občania túžia, aby fungovala omnoho lepšie, aby sme v nej napredovali, a nielen dosahovali lepšie priečky v rebríčku, ale hlavne aby sme mohli jednoduchší život, pretože predpokladám, že to je skutočný cieľ, mať čo najviac užívateľov a čo najpohodlnejšie používanie, aby sme so štátom, ideálne by bolo, ak by sme so štátnom mohli komunikovať len z pohodlia svojej obývačky, keď to tak poviem.
Takže tu máme zákon, ktorý prichádza s nejakými vylepšeniami. Veľmi podnetné bolo aj to, že zaznelo vlastne v úvodnom slove, že boli reflektované aj podnety z praxe. Ja by som však možno dal to do takého väčšieho kontextu, pretože keď sa bavíme o tejto oblasti, a preto som k tomu aj chcel vystúpiť, lebo naozaj táto oblasť možno nie vždy dostáva takú pozornosť, ako by sme možno čakali, že čakali by sme možnože, alebo ľudia tak možno očakávajú, že však sa to nejako rýchlo udeje. Ale keď si zoberieme tie výdavky, ktoré naozaj smerujú do tejto oblasti, a pozrieme si aj efektivitu, ktorá sa dosahovala za minulé roky, či už kratšie, alebo dlhšie obdobie, tak vidíme, že ten pomer kvalita a cena nie je, nie je dobrý. O to viac o tom hovorí samotné umiestnenie v Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti, kde sa nachádzame na 20. mieste, čiže sme pod priemerom EÚ. Vieme, že sú tu iné tigre, keď to tak nazvem, ako napríklad Estónsko, ktoré dokáže za omnoho menej peňazí dosiahnuť omnoho lepšie výsledky. Takže, samozrejme, je kam rásť.
Jedna z takých vecí, čo ma zaujala práve zo správy Implementačnej jednotky Útvaru hodnoty za peniaze, pretože chcem povedať, že, myslím, že veľmi kvalitné, kvalitné informácie, kvalitné dáta odzneli aj pre vašu oblasť, ale aj pre ostatné. A myslím, že toto je práve tá dobrá práca, že ja ako človek, politik aj v parlamente môžem povedať, že toto sú, presne čo by sme očakávali od práce analytikov, aby poskytli aj nám k debate proste kvalitné dáta, aby sme sa tu nemuseli baviť o dojmoch, ale aby sme sa tu mohli naozaj baviť o faktoch, o tvrdých, tvrdých dátach, ktoré sú proste rozanalyzované, a potom už je to na politikoch, ako tieto dáta uchopia. A preto som rád, že, že takéto niečo existuje, že to vzniklo a že to má podporu aj v súčasnej vláde. To je také veľké pozitívum.
No a vlastne z tejto správy vidíme, že zaostávame, alebo teda v tom hodnotení DESI, v tom indexe digitálnej ekonomiky zaostávame hlavne v internetovom pripojení, a teda v tom parametre dostupnosť internetu a cena pripojenia. A tuto podľa mňa je taký súvis a možno aj taká otázka na vás, pán podpredseda, že ak je nejaký taký plán toto nejak výraznejšie zmeniť, pretože ak chceme, aby ľudia nabehli na informačný systém štátu, tak, samozrejme, musia mať vyššiu pripojenosť. A preto aj sa bavíme aj o tej autentifikácii, pretože to je ďalší, druhý kľúč.
Ale teda ešte kratučko by som sa povenoval tomu kontextu a potom by som išiel možno k tým dvom veciam, ktoré, ktoré sú súčasťou aj tohto zákonu. Čiže vidíme, že tie výdavky sú naozaj veľkej, veľkej, veľkého objemu, rádovo 400 až 500 mil. Vidíme, že za posledný rok, z roku 2017 na rok 2018 narástli výdavky o 20 %, čo, čo nie je málo, a človek by očakával, že sa to nejako pretaví. A teraz ja si myslím, že to je práve o tom, že ak aj nerastie nejaký extra záujem o tú, o tú stránku alebo komunikáciu so štátom, tak vidíme, že z tej správy implementačnej jednotky, že vidíme aj miesta, kde sa dá usporiť a kde sa to nedarí. Napríklad tá revízia výdavkov hovorí, že bolo možné dosiahnuť úsporu rádovo medzi 20 až 48 mil., 25 až 48 mil., ktorá sa nedosiahla, a jednalo sa, teda hlavne tá najväčšia časť bola o tom, že sa mali centrálne obstarávať licencie Microsoft, ale nestihla sa podpísať zmluva, a tak nám unikla vlastne úspora v roku 2018 13 mil., čo opäť nie je, nie je malá čiastka, pretože akékoľvek euro, ktoré môžme usporiť, ho môžme použiť niekde inde. A my tu v parlamente veľa rokujeme o požiadavkách a potrebách, kde by tie peniaze sa mohli vložiť, takže preto si myslím, že keď vidíme miesto, kde sa to usporiť dá, tak je to prepasená, keď to tak poviem, príležitosť na to, aby sme to mohli investovať do dôležitejších alebo tiež veľmi dôležitých sektorov, ako sú napríklad zdravotníctvo alebo doprava, cesty I. triedy a podobne.
Taktiež vidím ten, a keď vás tu máme, tak, tak vidím aj ten problém s tým hodnotením projektov v Útvare hodnoty za peniaze, pretože vieme, že všetky nad 10 mil. by mali byť prehodnotené, ale vieme, že sa to nedeje. Na posúdenie neboli predložené projekty, až tri technické zariadenia v hodnote spolu 246, alebo resp. 100 mil.
A taktiež, čo som si tam všimol, a to by ma možno zaujímal váš názor, že taká tá výtka bola, že je tam slabý a žiadny popis tých prínosov projektov, že potom ťažko sa to možno aj analyzuje. A keď naozaj chceme sa rozprávať o tom, aby sme aj tu v tomto pléne mohli pracovať s kvalitnými dátami, tak ťažšie sa nám potom hovorí o dátach, keď samotní analytici tie dáta nevedia vyhodnotiť tak kvalitne, pokiaľ nemajú tie informácie od vás. Teda spomína sa tam, že chýbajú im informácie o tom, čo je projekt, aká je funkcionalita, a potom teda, samozrejme, sa to náročnejšie vyhodnocuje.
Taktiež teda som si všimol, že tam chýba metodika zbierania dát a benchmarkov, a o tom sme sa rozprávali aj minule, že ťažko sa potom dá vyhodnotiť, že do akej miery tá cena je adekvátna, keď to tak poviem. A toto podľa mňa by bolo veľmi dôležité naozaj čo najskôr zaviesť do platnosti.
Keď sa bavíme o vylepšovaní a naozaj o tom, aby ľudia mohli viacej používať, je tu ešte jedna oblasť, ktorú, kde vidím takú priestor na úsporu, a to by ma tiež zaujímal váš názor, a to je práve ten cloud, vlastný cloud. Vieme, že dnes prichádzajú do..., alebo sú dostupné rôzne hybridné cloudy. A aj komerčné. A vieme, že tie komerčné naozaj sú, by som povedal, bezkonkurenčné, čo sa týka ceny, že vedia poskytovať cenu, myslím, že dve, dva doláre za terabajt. Viem, že tam bol argument, čo sa týka bezpečnosti, ale myslím, že ani to už nie je nejakou prekážkou, že dali dáta inej entite, pretože, myslím, že aj štát už teraz komunikuje o spolupráce práve s takýmito hybridnými cloudami. Takže tu by ma tiež, ak môžem využiť teda aj tento priestor na otázku na vás, že ako to vidíte z hľadiska prechodu, lebo viem, že štát má investovať do svojho cloudu tých 270 mil.
A tu by som chcel práve ten parameter ukázať, že práve pri napríklad výsledkoch vo voľbách, alebo aj keď Finančná správa vlastne má ten nápor okolo dátumu podávania daňových priznaní, tak je veľmi dôležité práve, aby mala tú kapacitu, a poskytla, a či by nebolo práve na toto vhodné využívať tieto hybridné cloudy, aby sme mohli zefektívniť tie výdavky, pretože toto je miesto, ktoré ja vidím určite ako, ako miesto veľkej efektivity, a nemusíme držať veľké kapacity, ktoré v iný čas v roku nevieme absolútne využiť, pretože nemáme takú frekvenciu na, alebo taký nápor na obslúženie toľkých, toľkých požiadaviek.
Taktiež musím povedať ešte jednu vec. Keď sa tu aj bavíme teda všeobecne o e-Governmente a vôbec tých zákonoch a tých opatreniach, a budeme sa o tom baviť aj v tom ďalšom zákone, tak mne to trošku pripadá, že nie sú úplne zvolené priority, a pripomína mi to rezort dopravy. My sme tu veľa rokovali aj pri uvoľnení dlhovej brzdy a o prioritách, ktoré cesty sa majú stavať. A tiež vidím, že ako keby tie projekty, ktoré sa dostávajú na stôl práve pod vaším, vaším rezortom, keď to tak nazvem, tak nie vždy zodpovedajú nejakému logickému, logickej postupnosti a toto sa udialo práve aj pri budovaní diaľnic.
Ja si pamätám, ešte keď som s kolegom Blanárom sa rozprával o úseku Strážov - Brodno, ktorý sa postavil za niekoľko stovák miliónov, a naozaj dnes je využívaný iba pár tisíckami áut a hneď za vlastne tým tunelom, za Brodnom sú tie najkritickejšie úseky, Brodno - Kysucké Nové Mesto a Oščadnica, kde sú 20-tisícové frekvencie áut, a tie sa nepostavili, ale máme práve úsek, ktorý je, ktorý je zbytočný, a zdá sa mi, až aj tuto niekedy sa urobia opatrenia alebo zrealizujú sa projekty, ktoré nie sú nevyhnutné, ale boli poruke, možno, ako sa hovorí, bolo to, to nízko visiace ovocie, ktoré sa dalo ľahko urobiť, ale, ale neprinieslo taký efekt. A myslím si, že tie priority sú preto veľmi dôležité, aby boli nastavené. A teda ja som si nevšimol alebo nenašiel som nejaký zásobník projektov, ktorý by sa dal pozrieť a vyhodnotiť, že tak áno, toto sú, ako by som povedal, taký ten, ten plán cesty, aby sme mohli aj my sa pozrieť na to, že či to nám napreduje alebo či to dáva teda dobrý zmysel.
Jednu vec, ktorú by som ešte chcel pou..., kým, kým vás tu máme, lebo budeme preberať v pondelok správu z NKÚ, ale to tu bude pán predseda NKÚ a vlastne oni tam vytýkajú aj personálnu zodpovednosť za obrovské omeškania a predraženia. Tak by ma zaujímal váš možno pohľad na to ako človeka, ktorý je na vrchu tohto rezortu, že ako sa vy pozeráte na túto správu, pretože vlastne bolo tam vytknuté, že ani po desiatich rokoch nie je idea e-zdravotníctva naplnená v plnej miere. A nazvali to, že to nie je úspešný projekt informatizácie. Takže tu by ma určite zaujímalo, že či vy plánujete vyvodiť nejakú personálnu zodpovednosť, alebo už bola vyvodená a ako.
Teraz by som prešiel priamo teda k tým samotným bodom, samotným bodom tohto zákona. Prvé je vlastne tá autentifikácia. Vidím tu stále ešte väčší priestor na, na to zlepšenie. Na jednej strane máme tie elektronické občianske preukazy na dobrej úrovni. V Európe sme jedna z krajín, ktorá v tomto pomerne je ďaleko, a sú aj teda bezpečné. Zažili sme tam vlastne tie problémy, ale, ale potom sa to nejako vyriešilo. Problém však vidím, že ešte stále menej ako tretina občanov má aktívny elektronický preukaz, a to je podľa mňa aj prekážka toho, aby, aby to tu fungovalo, aby boli aj požiadavky, a teda zo strany občanov na ten systém. A vidíme, že ľudia to nepovažujú zatiaľ za atraktívny nástroj. A to je podľa mňa ten kľúč, že je dôležité, aby sme ľuďom ukázali, že tento nástroj môže byť atraktívny, ale aby sme ho aj zatraktívnili, aby ľudia chápali, že, že to nie je len nejaká kartička, ktorú ľudia majú zadefinovanú, že to potrebujem kvôli štátu, ale aby pochopili, že toto môže byť nejaká univerzálna karta, ktorá môže mať pre nich veľké benefity. Takisto ako to bolo voľakedy s mobilom, keď sme ho používali len na telefonovanie, a zrazu prišlo, prišli smartfóny, vlastne a stali sa z nich multifunkčné zariadenia, a dnes naozaj keď si zoberiete, na čo používate mobil, tak telefonovanie je možno maximálne tak jedna tretina a zvyšok sú všetky iné činnosti, ktoré tam robíte. A toto by sa malo proste preniesť aj do používania práve tej elektronického občianskeho preukazu, aby aj ľudia pochopili, že môže to byť niečo ako s tým smartfónom, že, že to nebude len karta na to, aby ukázali pri, keď ich zastaví polícia alebo keď potrebuje niečo riešiť so štátom, ale že môžu mať z toho veľké iné výhody.
Tu viem, že teda je trošku prekážka aj práve s tým sprístupnením práve tých, neviem, či to nazvem správne, certifikáty, ale, ale viem aj z dokumentov, že už v roku 2009 sa rátalo s tým, že bude využité, využité tento elektronický občiansky preukaz aj v komerčnom svete. Ale prebehlo 10 rokov a vidíme, že sme sa nepohli nejako ďaleko. A toto vidím ako problém. A vlastne opäť, keď budem citovať z tej súhrnnej správy implementačné jednotky, tak práve tam je tiež zaznamenané, že pri vytváraní ID bolo jedno z plánovaných využití nového elektronického občianskeho preukazu a jeho využitie mimo služieb štátnej správy. Čiže využitie v súkromnom sektore práve otváralo tie možnosti širšieho využitia, a či už to bolo pri autentifikácii služieb finančných inštitúcií, v online obchode či pri podpisovaní zmlúv, a s týmto využitím používal sumou 46 mil. eur a k skutočnému splneniu funkcionality tretím stranám, ale ešte stále dodnes nedošlo, čo opäť považujem za, za zlyhanie. Opatrenie sa neplnilo ani v roku 2018 a vlastne implementačná jednotka neeviduje žiadny pokrok v sprístupnení eID komerčným subjektom oproti stratégii 2017.
A ďalšia vec, o ktorej sme sa už aj my rozprávali, keď sa bavíme o nejakých vylepšeniach, tak je pomerne jednoduchá, opäť také to nízko visiace ovocie, práve to user friendly toho softvéru, čiže urobiť to pre užívateľov jednoduché. A mnoho, stačilo by v prvom kroku naozaj len pretextovať, pretextovať tie jednotlivé stránky, pretože niektoré naozaj tie textácie sú, sú nezrozumiteľné. A musím povedať, že toto, myslím si, že je vôbec niečo náročné ani časovo, ani, ani finančne. A takýto krok by sa nemal odkladať na to, že keď sa bude prebudovávať celý systém, ak to vie pomôcť výrazne už dnes.
Čiže tým pádom by aj vlastne to Slovensko.sk mohlo byť príťažlivejšie. A taktiež dôležité, aby fungovala táto stránka veľmi dobre, či už prehľadne cez mobil, alebo cez tablet. Vidíme, že komerčný sektor toto má ako jednu z prvých priorít, aby akákoľvek komunikácia s ich portálmi cez elektronické rozhranie bola vždy prehľadná, vábivá a ľahko, ľahko obsluhovateľná.
Takže a ďalšia vec, hoci tento zákon vlastne hovorí aj o tom, že zlepšuje prístup k OpenAPI, tak tu by som tiež chcel povedať takých pár postrehov, ktoré by sa podľa mňa dali rozšíriť. A je to práve o tom, čo som hovoril aj pri tom eID, aby to bolo dostupné vlastne pre firmy, pretože musíme si povedať, že za dva roky sa toto nepodarilo a že brzdí to vlastne aj tú digitálnu ekonomiku a znižuje vlastne potenciálnu efektivitu podnikov, pretože ak máme napríklad nejaký malý elektronický obchodík alebo dochádzkový systém, tak ak by ministerstvo vnútra povinne umožnilo, a tak ten systém, ktorý by niekto využíval, by sa mohol do toho zapojiť a vedeli by používať vlastne ľudia aj tieto elektronické preukazy, či už aj vlastne by sa dali, tieto OpenAPI by sa dali využívať aj do zapracovania do rôznych účtovných softvérov a podobne, že by nemuseli posielať poštové veci, ale mohli by komunikovať priamo so štátom.
Takže vidíme, že toto, v tomto to vlastne brzdí aj samotný štát. A tá transparentnosť je dôležitá. Pamätáte si, čo ste mali tlačovú besedu, myslím, s pánom premiérom, keď bola tá kauza s lustrovaním novinárov, tak aj tu vidím priestor pre to, aby vlastne tieto elektronické občianske preukazy alebo identifikačné karty boli využívané práve na tento účel. Viem, že tam ste, myslím, že vy spomínali, že by mohli mať nejaké separátne, ale potom sa pán premiér povedal, že však sa to dá rozšíriť, aby mohli využívať práve túto jednu kartu, lebo myslím si, že pointou nie je o to, aby človek mal veľa kárt, ale práve naopak, aby mal jednu kartu a v tej, s tou mal prístup do mnohých systémov.
Čo sa týka e-schránky, tak tam vidím ešte jeden problém, a to je práve to, že nie je jediná, pretože vidíme, že Finančná správa stále má vlastnú, a tuto tiež podľa mňa je priestor na to, a práve pre to zjednodušenie a zatraktívnenie aj pre občana, aby tento systém bol, aby to prišlo do stavu jednej schránky.
Je to asi pozostalosť toho, ako boli tie systémy budované, že každý si budoval sám, jednak stálo to veľa peňazí a vlastne si mnohokrát aj tieto systémy konkurovali. Ale toto je jedna z oblastí, ktorá podľa mňa je vysokej priority a mala by sa čo najrýchlejšie odstrániť.
A poslednú vec, ktorú by som k tomu možno len povedal, sú práve tie, tie finančné nároky, alebo teda finančné náklady, ktoré to bude stáť. Vidíme, že naozaj tento systém bude nákladný. Bude to stáť v priebehu troch rokov, keď tak poviem, desiatky miliónov alebo milióny až desiatky miliónov. A to je práve dôležité, aby aj to obstarávanie, ktoré som spomínal na začiatku, že vidíme, že tie výdavky sú vo veľkých objemoch, rádovo 400-500 mil., a vieme, že akékoľvek obstaranie má vplyv aj na cenu prevádzky, že práve v tomto biznise to funguje tak, že z obstarávacej ceny sa potom vypočítava cena prevádzky, a preto je veľmi dôležité, aby tie benchmarkky existovali, aby sme vedeli dosiahnuť čo najlepšiu cenu, čo najnižšiu cenu na trhu, aká je možná, pretože to nám určí potom aj cenu tej réžie, a preto aj pri tomto systéme, keď sa ide do toho investovať rádovo milióny, tak by sa mala podariť vyobstarať čo najlepšia cena.
Preto je veľmi dôležité nadefinovať tie parametre tak, aby sa o to mohla, mohla o to udiať aj najväčšia súťaž na trhu, pretože vieme, že tá dosahuje potom aj najkonkurenčnejšie ceny. Takže z tohto pohľadu je taký aj apel z mojej strany, aby to bolo vyobstarané za čo najlepšie, najlepšie ceny, najnižšie ceny, aby sme dosiahli čo najväčšiu efektivitu, a teda čo najväčšiu hodnotu za peniaze. Toľko z mojej strany k tomuto zákonu a vlastne vôbec aj k tomu kontextu.
Ďakujem, skončil som.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, spomínal si vo svojom vystúpení, že tento zákon prináša ďalšie výdavky na strane štátu. Ja som si ich tak zrátal, je to v dôvodovej správe, nejakých 45 mil. euro.
Keďže sa tam vlastne jedná aj o eID karty, chcem sa, prostredníctvom tejto faktickej poznámky doplniť teda to tvoje vystúpenie a spýtať sa pána podpredsedu vlády, že či sa v tom ráta aj s výmenou týchto čipov na našich občianskych preukazoch, pretože na výbore pre obranu a bezpečnosť vznikla určitá hystéria, že budeme začipovaní, a potrebujeme vlastne nové čipy v občianskych preukazoch, ktoré budú mať bezkontaktnú technológiu, pretože Európska únia od nás požaduje, aby na týchto čipoch boli aj biometrické údaje, tak takúto otázku by som vlastne chcel prostredníctvom tejto faktickej poznámky položiť pánovi podpredsedovi. Verím, že v záverečnom slove sa k tomuto vyjadrí.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za doplnenie. A áno, to bude veľmi zaujímavé, aj mňa by to zaujímalo.
Dobre, dobrý postreh bol aj to, že vlastne často tu vzniká taká pri takejto téme tá hystéria okolo toho, že budeme začipovaní. Myslím si, že tu je tiež veľmi dôležité veľmi dôkladne komunikovať a vysvetľovať aj zo strany teda pána podpredsedu, aby zbytočne ľudia proste nemuseli prepadať do nejakej paniky, ale aby chápali možno práve tie benefity, a jednoznačne to ukázať aj na samotnej tej dostupnosti tých služieb, pretože tak ako som hovoril, ak by sa podarilo, že tu to eID bude vlastne taká univerzálna karta, ako sa to podarilo práve s tými telefónmi, že sa to stal smartfón, tak myslím si, že mnohí ľudia by to ocenili. A ak by sa im dostatočne vysvetlilo, že to nie je riziko toho, že teraz sú začipovaní, tak ten nástroj môže byť veľmi populárny a môže priniesť veľa benefitov pre Slovensko, či už v rozvoji digitálnej ekonomiky, ale aj v komunikácii so štátom a v konečnom dôsledku pohodlia pre občana, pretože ten cieľ - spokojný občan - by mal byť predmetom každého politika.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete niečo dodať? Nech sa páči. V záverečnom slove, nech sa páči.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Prešiel by som možno niekoľko z tých, z tých množstva bodov, ktoré boli spomenuté. Len chcem, pán kolega, upozorniť, že otvorili ste témy nijako nesúvisiace s týmto zákonom, ale urobili ste to chytro, lebo normálne predsedajúci môže zareagovať, keď sa otvoria iné témy. Len toto je tak komplikovaná a špecifická téma, že toto naozaj pani podpredsedníčka nemohla zareagovať. Nikde to, že..., klobúk dole, lebo ste pootvárali témy, ktoré že sú úplne mimo tohto zákona. Ale berem to ako využitie veľmi špecifickej témy. Takže prebehnem ich veľmi skrátka.
Je to ešte prvé čítanie. Stále platí to, čo som navrhol aj minule, pokiaľ chcete, môžte a máte záujem vy, pán Laurenčík, alebo ktokoľvek sa o to zaujíma, ste vítaní v našom úrade, lebo ide absolútne odborné novely, absolútne odborné novely a vyžadujú si odbornú debatu. A mnohé z tých myšlienok, však nie je tajné, ja viem, s kým vy komunikujete, čiže tie otázky už na našom úrade padli, takže ale ste vítaní, kľudne u našich odborných sekcií, ktoré to pripravujú.
Čiže pár informácií. Internetové pripojenie alebo konektivita a indexy ktoré hovoria o pripojení na internet. Viete, že do roku 2020 má byť nula bielych miest. To znamená, nemá sa nachádzať žiadna obec, mestá, miest sa to už netýka na Slovensku, kde by, ktoré by nebolo, kde by nebolo možnosť sa na internet pripojiť. Máme 2 900 miest a obcí približne, z toho 140 miest a zvyšok sú obce, z toho aj mnohé malé. A keď sa podpisovala zmluva s operátormi telekomunikačnými a mobilnými, tak bolo 1 800 bielych bielych miest, teda 1 800 obcí v našom štáte nebolo pokrytých. Teraz je to necelých 400 a do roku 2020 nemá byť ani jedno, hej. To je veľmi dôležitá informácia, rýchlosť má byť minimálne 30 megabit za sekundu, takže 2020 nula bielych miest, to znamená úplné pokrytie každého mesta a obce na našom Slovensku.
Po druhé, čo sa týka indexu DESI a nášho umiestnenia, tam je dôležité povedať, že v tomto indexe sa nehodnotilo len pripojenie, ale hodnotilo sa napríklad aj prítomnosť DSL liniek alebo pevných liniek, čo je mimoriadne dôležité, pretože u nás sú pevné linky na absolútnom útlme, ale napríklad v rýchlom pripojení patríme medzi lídrov v Európe. Čiže niekedy, keď sa vytvárajú indexy, sa tam dávajú aj zhodnotenia a položky, ktoré, ktoré my už ani rozširovať nebudeme ani nechceme, napriek tomu sa za ne dajú získať indexové body. Mimoriadne dôležitá informácia.
Cloud, vládny cloud, hybridný cloud. Aj vládny cloud je definovaný ako hybridný cloud a nič nebráni tomu, aby sa softcloudové služby poskytovali aj súkromným spoločnosťami. Práve teraz sa schvaľuje metodika a ich certifikácia a zaradenie do katalógu, hej. Čiže možnosť tu je. Samozrejme, ambíciou štátu je mať vládny cloud, ale nebráni nič tomu, aby vznikali hybridné cloudy.
Čo sa týka Microsoftu a licencií, problém nie je na strane štátu. Problém je, že pri tejto súťaži prišla námietka a stálo to na ÚVO. A s tým nevieme nič robiť, hej. Čiže má to v gescii ministerstvo financií, bolo veľmi aktívne, ale keďže, samozrejme, okrem toho benefitu pre užívateľov ide, samozrejme, aj o peniaze, tak s tým, tu sa musí vydržať na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, pretože ide o licencie, ktoré sú rádovo v desiatkach miliónov eur v ich celkovom plnení.
Otvorili ste niektoré témy, ktoré sa netýkajú nášho úradu. My sa snažíme koordinovať tieto činnosti, pomáhať, ale napríklad z hľadiska e-zdravotníctva alebo e-Healthu je to rezortná záležitosť, ale náš úrad vytvára akékoľvek, a teda nálezu alebo informácií, ktoré má správa z Úradu pre verejné obstarávanie.
Čo sa týka nášho, nášho úradu, Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že treba náš úrad personálne posilňovať, pretože agenda nám neustále pribúda, tak ako prichádza, naozaj je tu digitálna doba, je tu digitálna transformácia celej spoločnosti, ale aj celého sveta, takže nám agenda pribúda. Aj ÚVO vytklo to, že personálne sa máme naďalej posilňovať, aby sme vedeli zvládať to, čo nám, čo nám doba prináša.
Otvorili ste atraktivitu elektronických občianskych preukazov. Áno, na to, aby sa stalo ich používanie atraktívnejšie a frekventnejšie musíme pristúpiť k tomu, čo si doba vyžaduje, a to, aby sme si mohli pozerať minimálne obsah schránok a pracovať aj cez svoje občianske preukazy - hop, občianske preukazy (povedané so smiechom) - cez svoje mobilné telefóny. Takže do konca roka by mal byť, by malo byť pripravené všetko na to, aby sme vedeli ku e-Government službám pristupovať aj cez mobilné eID.
A čo sa týka súkromného sektora a využitie elektronických občianskych preukazov, práve táto novela prichádza aj s jeho rozšírením práve pre súkromný sektor.
Čo sa týka, open upy - ich vytváranie a zverejňovanie zavádzame ako povinnosť priamo v tejto novele, hej. To je dôležité, možno som to aj v úvodnom slove veľmi krátko spomenul. Rezortné schránky môžu byť, ale ak má fyzická osoba alebo teda má občan aktívnu schránku, musí sa doručovať do tejto schránky. Je to mimoriadne dôležité, pretože nejde o poštu, ako si ju predstavujeme možno mnohí, ktorí nepoužívajú elektronické občianske preukazy na doručovanie pošty, ide o doručovanie úradných dokumentov. Takže ten, kto má aktívnu schránku a je mu doručený úradný dokument, rozhodnutie alebo akýkoľvek dokument, ktorý vyžaduje a je vykonateľný po právnej stránke, musí byť doručený fyzickej osobe do tejto schránky. A takisto aj Finančná správa musí doručovať do elektronických schránok.
Čo sa týka duálneho doručovania na Finančnej správe, prechod, máme prechodné obdobie do konca roka 2020. Čo sa týka čipov alebo témy elektronických občianskych preukazov a rozširovaní dát, ktoré tam budú dané. Bohužiaľ, táto téma, je to úplne v gescii ministerstva vnútra. Táto novela to nerieši. Ani financovanie nerieši táto novela. Čiže netýka sa tohto nijako. Ale možno by som povedal len pár tém.
Zneužívanie dát a to, že vaše dáta budú vykrádať a že budú unášať vaše deti, to je typický príklad demagógie, zneužívania, nepravdivých správ, fake news, hoaxov a všetko toto, všetky tieto pomenovania patria presne na to, čo sa tu spustilo. Je to úplná hlúposť, a keď sa ktokoľvek bojí, tak si aj v súčasnosti svoj elektronický občiansky môže strčiť do obalu za pár centov a je chránený a je to vybavené. Ale to, čo sa tu spustilo, je naozaj príklad toho, ako sa dá téma zneužiť v dnešnej dobe elektronizácie, v dnešnej dobe kybernetických útokov, v dnešnej dobe prenosu dát, keď si otvoríte auto na diaľku a vám niekto vie stiahnuť kód a vám ho vie potom otvoriť, naozaj ten elektronický občiansky preukaz, aj to, čo, a tie funkcionality, ktoré bude mať bude stále patriť k tomu najbezpečnejšiemu, čo v tomto štáte je a čo v tomto štáte bude. Samozrejme, chápem to. Téma elektronického občianskeho a následného únosu dieťaťa je tak atraktívna téma, že naozaj pre niektorých je škoda ju nevyužiť, a preto sa tieto absolútne bludy a nezmysly začali v takomto miere šíriť. Samozrejme, musí to komunikovať ten, kto to bude tie funkcionality rozširovať, čiže ministerstvo vnútra, ktoré, verím, že sa to tak aj robiť bude. Ale aj na základe tohto chaosu, ktorý tu vznikol, vyšlo množstvo článov, článkov, ktoré a rozhovorov, ktoré dali odborníci aj z..., napr. od pána Ileka zo Slovenska Digital, kde je to úplne jasne vysvetlené a aj s teoretickými rizikami, pretože žijeme v dobe kybernetických útokov, ktoré sa dejú dennodenne, napádajú sa systémy Pentagonu, NASA, systémy, ktoré sú super zabezpečené. Ale naozaj to sa nedeje u nás vo vašom občianskom, keď ho máte vo vrecku.
Ďakujem pekne.