45. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister ďakuje za otázku. Vážený pán poslanec, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podporuje a bude aj v budúcnosti podporovať tie iniciatívy, ktoré prinášajú významný vklad do riešenia mnohých problémov súvisiacich so zmenou klímy a predovšetkým aj s jej negatívnymi dôsledkami. Sme si vedomí toho, že požadované výsledky nebude možné dosiahnuť bez nadšených a pre vec zamietnutých jednotlivých občanov. Študentské aktivity v rámci celosvetového štrajku za budúc..., za budúcnosť klímy, a preto vnímame ako jednu z prirodzených, legitímnych foriem, kedy mladí ľudia formulujú a prejavujú svoje myšlienky, iniciatívy a aktivity ohľadom zmeny klímy. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v oblasti zmeny klímy realizuje viacero krokov v prospech pozitívnych riešení. Problematika zmenu klímy je však komplexná a prierezová. Príluš..., príslušné aktivity musia byť starostlivo plánované, aby sa rešpektovala ich nevyhnutná vzájomná nadväznosť, dodržiavala časová súvislosť a zároveň bolo zabezpečené adekvátne zapojenie orgánov, organizácií verejnej moci vrátane regionálnych a miestnych samospráv, mimovládneho sektora neziskových organizácii a podnikateľskej sféry. Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti pripravuje národnú Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá by mala byť prijatá do konca tohto roka. Pri príprave stratégie sme zároveň spolupracovali aj s expertami zo Svetovej banke, s ktorými sme pripravili nízkouhlíkovú štúdiu. Nízkouhlíkový rast pre Slovensko, implementácia rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Tej štúdii, ktorá analyzovala sektor energetiky priemyslu a dopravy nám v rámci jednotlivých dekarbonizačných scenárov vyšlo, že Slovensko môže do roku 2050 znížiť svoje emisie skleníkových plynov o približne 70 % oproti roku dvetisíc...,1990. Ďalšie zníženie potom bude možné len využitím nových technológií.
V súvislosti so zmierňovaním dopadov zmeny klímy bol v rámci uplynulého roka prijatý Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody H2ODNOTA JE VODA, cieľom je zaviesť opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, minimalizovať sucho, zlepšiť monitoring sucha, budovanie nových meracích staníc, ako aj systém krízového manažmentu sucha a určiť priority pri zásobovaní vodou počas dlhotrvajúceho sucha.
Slovenská republika zároveň prijala svoju prvú národnú stratégiu adaptáciu na zmenu klímy v roku 2014, aktualizovanú verziu, stratégiu v októbru 2018. Dokument vymedzuje kľúčové oblasti adaptácie, ktoré boli v posledných rokoch stredobodom pozornosti. Z nášho hľadiska budúcnosti bude dôležité zameriavať sa na aktivity, ktoré sa javia ako prioritné, a tiež na prierezové aktivity, pretože ich realizácia si vyžaduje koordináciu a medzirezortný prístup, prípadne komunikáciu medzi rôznymi úrovňami riadenia a verejným súkromných sektorom.
V súčasnosti sa pripravuje prvý národný adaptačný akčný plán, jeho prípravu zastrešuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Akčný plán má byť predložený na rokovanie vlády v priebehu roku 2020. Záverom mi dovoľte touto cestou poďakovať sa všetkým občanom Slovenskej republiky za pozornosť, ktorú venujú zmene klímy ako globálnemu fenoménu, mimoriadne závažným spôsobom ovplyvňujú súčasnosť, ale najmä budúcnosť civilizácie a tým, samozrejme, aj Slovenskej republiky. Potvrdzujem, že našim úprimným záujem podporovať všetky formy konštruktívneho dialógu, ktoré sa, ktoré s tým súvisia.
Ďakuje za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ministerstvo vnútra po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo širokú podporu koaličných i opozičných strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Iste to vašej pozornosti neuniklo a neunikla ani informácia vašej pozornosti, ktorá odznela aj v médiách, že som vydala pokyn na prípravu vládneho návrhu zákona, ktorým sa má umožňovať a umožniť hlasovať občanom Slovenskej republiky vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách prezidenta zo zahraničia, samozrejme, až v tých nasledujúcich. Hlasovanie zo zahraničia vo voľbách do Európskeho parlamentu si vyžaduje správne nastavenie mechanizmov kontroly tak, aby Slovenská republika nebola terčom kritiky pre nedostatočné zamedzovanie dvojitému hlasovaniu, osobitná pozornosť sa venuje správnemu nastaveniu lehôt pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, kde je mojím cieľom, aby voliči mohli hlasovať zo zahraničia nielen v prvom kole, ale aj v druhom kole volieb, ktoré býva pre voličov často ešte atraktívnejšie.
Venujem moju osobitnú pozornosť nielen lehotám, ale aj mechanizmu doručovania hlasovacích lístkov pre obidve kolá volieb a zisťovaniu výsledkov, aby každý hlas, ktorý bude zo zahraničia doručený, bol platný a pripočítaný správnemu kandidátovi a aby sa zároveň neporušilo ústavou zaručené právo na tajnosť hlasovania. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhované právne úkony sa budú týkať volieb prezidenta a volieb Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať až v roku 2024, máme k dispozícii dostatočný časový priestor na dôkladné preskúmanie problematických oblastí zákona vrátane posúdenia aj spôsobov hlasovania, teda aj formy hlasovania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne (povedané so smiechom), pani ministerka, za vašu odpoveď. Ja som vám posielal v tomto duchu aj interpelácie, takže si to potom prečítam aj písomne, ale nedá mi doplňujúca otázka. Zvažujete teda aj voľbu na veľvyslanectvách? Lebo pokiaľ áno, tak tá by mohla byť aktuálna aj pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, kde máme zatiaľ len poštovú voľbu.

Ako som povedala v poslednom, v posledných vetách, snažíme sa zvažovať všetky možné spôsoby volieb zo zahraničia. Poviem úprimne, že pri voľbe na veľvyslanectvách a na konzulárkach máme troška procesný problém a tam sa nám to bije so zákonom, ktorý pojednáva o voľbách, pretože zákon o voľbách a volebných komisiách hovorí o presnom stanovení, ako má volebná komisia vyzerať, ako má byť zložená, z akých jednotlivých kandidátov, a tam je to troška na dlhšie časové obdobie si prehodnotiť tie varianty, ktoré by sme, akou variantou by sme zložili tú volebnú komisiu na tých zastupiteľstvách, resp. na tých konzulárnych odboroch alebo na konzulárkach a aby sme zabezpečili transparentnosť sčítavania hlasov. To je jediný problém, ktorý máme, a, samozrejme, budeme prehodnocovať.
Páči sa.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci a vážení páni poslanci, pardon, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie mechanizmu zvyšovania dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré sú uhrádzané z osobitných účtov, na roky 2019 až 2021. Navrhuje sa, aby v tomto období sa za základ valorizácie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia zvolila priemerná mesačná suma starobného dôchodku, ktorá je vykázaná Sociálnou poisťovňou za daný kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku v ktorom sa zvyšovanie dôchodkových dávok má uskutočniť. Výpočet výšky valorizácie výsluhového dôchodku podľa predkladaného návrhu zákona bude závislý od 2 % priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou a odpočtu odslúžených rokov. Zvýšenie sa tým bude viazať na princíp zásluhovosti, ktorý sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorých služobný pomer trval viac ako 15 rokov. Návrhom zákona dochádza aj k doplneniu ustanovení zákona, ktoré sa týkajú lekárskej posudkovej činnosti, tak aby v rámci kontroly ohodnotenia služobného úrazu na účel náhrady za bolesť, na náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo umožnené vykonať.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1666 z 27. marca 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 596 z 30. apríla 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 402 z 2. mája 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 156 z 9. mája 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 187 z 30. apríla 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jozefa Bučeka vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1338) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 190 na svojej 72. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

Dobrý deň pán predsedajúci, pani ministerka, kolegovia, kolegyne, ja si dovolím teda vystúpiť k dôchodkom. Prvé čítanie som nejako nestihla, takže poviem nejaké také moje poznámky k návrhu novej valorizácie výsluhových dôchodkov.
Začala by som takou genézou zvyšovania výsluhových dôchodkov, má to istú genézu a v nej sú viditeľné také tri etapy, a to medzi rokmi 2002 a 2005 sa zvyšovali dôchodky takým spôsobom, že bolo to na báze rastu priemerného služobného platu.
V roku 2015 až do roku 2010 sa zvyšovanie dôchodkov policajtov naviazalo na rast inflácie a rast miezd podobne ako v zákone o sociálnom poistení. U profesionálnych vojakov ostalo zvyšovanie naviazané na rast služobných platov. V roku 2011 sa zjednotila valorizácia dôchodkov vojakov a policajtov na báze inflácie a rastu miezd, takto sa valorizovali vlastne dôchodky až do roku 2013.
Od roku 2013 prišlo k zásadnej zmene a táto, a táto zmena bola účinná až do konca roku 2017. Dôchodky sa valorizovali takto.
A. Základ bol, bol určená pevná časť zvyšovania dôchodkov v systéme dôchodkového poistenia.
B. Táto suma sa vydelila číslom 30 a vynásobila sa koeficientom, ktorý bol závislý od počtu rokov služobného pomeru. Zároveň sa stanovilo, že od roku 2018 sa bude zjednocovať systém zvyšovania dôchodkov oboch systémov tak, že sa bude valorizovať indexom rastu spotrebiteľských cien, a teda infláciou. Od roku 2018 sa malo valorizovať infláciou, ale nestalo sa tak a pre rok 2018 sa v prechodnom ustanovení určil iný spôsob valorizácie, a síce za každý rok služobného pomeru patrilo zvýšenie v súčinnosti počtu ukončených služobných rokov a čísla 0,6.
V roku 2019 sa zovšeobecnil princíp prijatý v roku 2018 tak, že sa pevná suma zvýšila, zvýšenia dôchodku v systéme dôchodkového poistenia vydelí číslom 15 a vynásobí počtom rokov služobného pomeru.
Uvedené fakty naznačujú, že vo veci zvyšovania výsluhových dôchodkov panuje akýsi zmätok a niečo, niečo to hovorí taktiež z stabilite dôchodkového zabezpečenia silových zložiek. Zvyšovanie výsluhových dôchodkov by si zaslúžilo dlhšiu diskusiu a dať to na pravú mieru.
Teraz poviem takú jednu poznámku teda k novele. Zvyšovanie dôchodkov rieši § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Tento paragraf má v platnom znení zákona 17 odsek, 17 odsekov, pričom 16. znie:
„Od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.“
To nie je prechodné ustanovenie, a pretože predložený návrh neruší ods. 16 ani nijak onak neobmedzuje jeho účinnosť, podľa mojej mienky bude platiť aj navrhovaná zmena v ods. 1 až 8 a zároveň aj ods. 16. Toto buď potrebuje vysvetlenie, alebo teda nejako dopracovať.
K doložke vplyvov. K doložke vplyvov predložený návrh, u predloženého návrhu je uvedené:
„Návrh zákona má pozitívny vplyv na výšku nominálnych hodnôt, dávok výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku invalidného, výsluhového dôchodku aj sirotského výsluhového dôchodku“ u dotknutých, teda „u dotknutého okruhu poberovateľov.“
Predstavuje to teda zvýšenie príjmov pre domácnosti, tak návrh uvádza. Na druhej strane vplyvy na rozpočte verejnej správy pri tom istom zákone, celkový vplyv na rozpočet útvarov sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bude pozitívny z dôvodu zníženia výdavkov osobitných účtov na zvýšenie dôchodkových dávok výsluhového zabezpečenia. Neviem, ako sa dá dosiahnuť, aby sa súčasne zvýšili dávky výsluhového zabezpečenia a znížili výdavky z rozpočtu útvarov sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra. To by tiež chcelo vysvetlenie už len z toho dôvodu, že vzniká potom dojem ušetriť výdavky na valorizáciu výsluhových a ďalších dôchodkov zmenou valorizačného mechanizmu, ktorý, ktorý má platiť od roku 2018. Preto tvrdenie v doložke vplyvov čítam tak, že sa síce zvýšia výsluhové dôchodky, ale nezvýšia sa tak, ako by sa zvýšili pri valorizácie infláciou, a to bude mať pozitívny vplyv na rozpočty osobitných účtov.
Treba teda v podstate nahlas povedať, že ide o šetrenie na výsluhových dôchodkov podľa toho, ako to bolo v minulosti. Len priemerné ročné zníženie príjmov má malú výpovednú hodnotu. Napríklad pri získaní 25 rokov služobného pomeru môže byť výsluhový dôchodok určený z odlišných priemerných mesačných platov zistených za posledný 10 ukončených rokov služobného pomeru, ale valorizácia bude rovnaká pre všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí získali 25 rokov služobného pomeru. Preto treba vypracovať analýzu dopadov na jednotlivé skupiny poberateľov výsluhového dôchodku v triedení podľa počtu služobných rokov a v porovnaní sumy valorizácie podľa metodiky v roku 2017, 2018 navrhovanej metodiky a metódy zvyšovania dôchodkov o infláciu. My sme si, dovolili si takúto prílohu spracovať aj tabuľku a tam to bolo jasne vidieť.
Vo vzťahu k systému sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov je nespochybniteľné, že výsluhový dôchodok je napĺňaním základného práva na primerané hmotné zabezpečenie príslušníkov silových rezortov v starobe. Primeranosť sa má posudzovať podľa vzťahov k predchádzajúcej príjmovej úrovni pred priznaním výsluhového dôchodku. Súčasťou primeraného zabezpečenia je aj zvyšovanie výsluhových dôchodkov, ktoré má byť stabilné.
Akékoľvek zvyšovanie dôchodkov, ktoré nie je viazané na predchádzajúcu úroveň príjmov, je v rozpore s nálezom Ústavného súdu, a aj keď sa tento nález netýka valorizácie dôchodkov v systéme sociálneho poistenia, tento princíp je univerzálny.
Na záver. Kým v systéme sociálneho poistenia sa striktne dodržuje účel valorizácie udržovanie kúpischopnosti dôchodcov, v systéme sociálneho zabezpečenia chýba akákoľvek väzba na infláciu. Pevná časť valorizácie v starobných dôchodkoch, ktorá sa berie ako základ pre určenie valorizačnej sumy výsluhových dôchodkov, je naviazaná na rast priemerného dôchodku v systéme sociálneho poistenia. Navyše pre valorizáciu starobných dôchodkov platí, že zvýšenie je max. 2 % z priemerného starobného dôchodku, inflácia - suma vyplácaného dôchodku. To znamená, že nízke dôchodky sa zvyšujú o viac, ako je inflácia, vysoké, vysoké dôchodky o infláciu. Tento princíp treba uplatniť aj na výsluhové dôchodky. Aký je logický argument, aby sa výsluhové dôchodky valorizovali inak. Je možné, že existuje nejaká snaha zabrzdiť rast výsluhových dôchodkov cez valorizáciu, ale to by bol určite čudný nápad.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, ja len v krátkosti. Táto valorizácia, resp. táto novela zákona je postavená iba na tri roky z dôvodu toho, že ako ste vy povedali, myslíme si, naopak, že k tomuto, k celej tejto novele a k predkladanému návrhu zákona bolo práveže veľmi veľa stretnutí a veľmi veľa diskusií na pôde ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti a hlavne ministerstva financií, pretože ministerstvo financií je jedným zo subjektov, ktorý sa stará o verejný rozpočet, a keďže sa stará o verejný rozpočet a niektoré osobitné účty nie sú vyrovnané, ako napríklad je osobitný účet pri vojakoch, kde stabilne vlastne je poddimenzovaný, a tam ministerstvo financií musí tento osobitný účet dotovať každým rokom. Preto tieto diskusie sú aj na pôde ministerstva financií. A môžem povedať toľko, že vlastne táto valorizácia na tri roky je obmedzená vlastne § 143 ods. 6 od roku 2019 - 2021, tak ako som to povedala aj v úvodnom slove, pretože po roku 2021 chceme zosynchronizovať valorizáciu výsluhových dôchodkov so systémom, ktoré pripravuje ministerstvo financií v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, aby vlastne sa valorizácia odvíjala od dôchodcovskej inflácie. A preto tento náš návrh zákona hovorí o troch rokoch, ako, akým spôsobom sa budú valorizovať výsluhové dôchodky, a potom chceme tento systém zjednotiť alebo resp. ministerstvo financií má záujem tento systém zjednotiť, čo sa týka valorizácie normálnych dôchodkov aj výsluhových dôchodkov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci pravidelných preskúšaní slovensko-českej štátnej hranice vykonávaných na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici vyplýva zmluvným stranám povinnosť aktualizovať hraničné dokumentárne dielo.
Slovenská a Česká republika vykonali v rokoch 2011 až 2016 tretie spoločné preskúšanie česko-slovenskej štátnej hranice, pardon, slovensko-českej štátnej hranice a následné odstránenie zistených nedostatkov. Realizovaním prác súvisiacich s preskúšaním štátnej hranice v žiadnom prípade nedošlo k zmene priebehu štátnej hranice. Dĺžka hranice s Českou republikou naďalej zostáva v dĺžke 251,8 km. Na základe výsledkov preskúšania boli vyhotovené Aktualizované hraničné dokumenty 2016, ktoré tvoria prílohu predkladanej zmluvy.
Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 318 z 11. júla 2018 súhlasila s uzavretím zmluvy. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela bola podpísaná 20. novembra 2018 v Prahe.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s konštatovaním, že tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o vyjadrenie súhlasného stanoviska k uvedenej zmluve.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte predniesť spravodajskú informáciu, teda správu k predmetnému bodu rokovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1487 z 29. marca 2019 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela v stanovenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý teraz prečítam.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela.
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky v bode A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o aktualizácii hraničného dokumentárneho diela.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu.