45. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložil spoločnú správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch. V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady správu o činnosti komisárky pre deti, tlač 1396, prerokoval výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory zhodne odporúčali Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojej 54. schôdzi uznesením č. 126 schválil spoločnú správu výborov a poveril mňa ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy, tlač 1396a.
A, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky, pani poslankyňa Verešová, Blahová, Zimenová, Gaborčáková. Za poslanecký klub OĽANO pani poslankyňa Verešová.

Vážený pán predseda, vážená pani komisárka, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vystúpiť aj k tejto správe, ktorej výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny bol gestorským výborom. Musím povedať, že oproti správe z minulého, za rok 2017, táto správa naozaj už vykazovala množstvo práce alebo veľa práce, jednoducho oveľa vyšší nárast podnetov a ich riešení, ako to bolo v roku 2017. Išlo o 1 566 podnetov, čo bolo s predchádzajúcim rokom 2017 nárast skoro o 500. Dôležité samozrejme je, ako boli tieto podnety vyriešené. Predpokladám, že často pri, práve pri problémoch detí a rodín neexistuje nejaký deadline 31. december, ale že teda kontinuálne mnohé prechádzajú do ďalších rokov.
Už som to pri verejnej ochrankyni práv spomenula, že je veľmi dôležité, aby všetky tieto inštitúty a inštitúcie spolupracovali. A pani verejná ochrankyňa práv spomenula vo svojej správe, že je veľmi prekvapená, že práve aj pri prípadoch a problémoch detí vstupujú od samého začiatku, od samého začiatku do procesu orgány sociálnoprávnej ochrany detí, takže sú tam odborníci, ktorí majú zabezpečovať najlepší záujem dieťaťa, a predsa, predsa dieťa z týchto procesov a z týchto prípadov vychádza ako veľmi zranené. Takže je určite čo robiť. Ako hovorím, v porovnaní s tou predchádzajúcou správou a činnosťou to, to sa nedá v podstate ani porovnať. Je tu oveľa viacej činností a oveľa viacej riešení podnetov.
Ja by som sa rada vo svojej rozprave zamerala zvlášť na práva detí na život a na zdravotnú starostlivosť, pretože v roku 2018 sme vo výbore viackrát preberali intenzívne napríklad riešenie situácie súvisiacej s epidemickými výskytom syfilisu v Trebišove. Bolo to viacej stretnutí. Samotný výbor pýtal od rôznych inštitúcií správy. Na výbore boli tieto správy prednesené. Takže niečo k tomuto, k tomuto problému viem. Je tak na pováženie, že mali by sme si uvedomiť, že regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej správe písal a informoval o tom, že toto už je tretia epidémia výskytu tohto ochorenia syfilisu v okrese Trebišov. Prvá vlna epidémie bola v roku 2002 až 2006. Druhá vlna začala v roku 2010 a tretia vlna v roku 2016. To je jednoducho neskutočne dlhý, dlhý problém. Ku 30. 5. minulého roku bolo spolu hlásených 164 nových ochorení v roku 2018. A podľa veku sa to jednalo od 0 do 16 rokov detí, až 19 % detí bolo, bolo z tohto, z tohto počtu nových ochorení. A vo veku 15- až 17-ročných to bolo 23 % z počtu týchto nových ochorení. Takže skutočne je tu vztýčený prst a obrovský, obrovská teda pozornosť sa tomuto problému, je potrebné venovať. Ale čo si zase uvedomujem, že koľko inštitúcií v tomto podnete alebo v tomto probléme už zasahuje? Však ja neviem, či sme nemali pozvaných, myslím si, že aspoň ôsmich zástupcov rôznych inštitútov. Venujete sa tomu vy, ako komisárka, a ďalší a ďalší, a problém je stále veľký.
Myslím si, že, a to tak súvisí, všetky tie správy, ako tu vystupujeme, ako zhovárame sa o týchto správach, tak musím povedať, že pred chvíľou sme hovorili ku správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pri iných oblastiach, pri iných témach definuje, že absolútne neexistuje kontinuita medzi ministerstvom, obcami, mestami, samosprávnymi, regionálnymi samosprávami. A ja tu zase takisto v tomto prípade ochrany zdravia maloletých vidím, že asi takisto neexistuje žiadna kontinuita. Je množstvo odporúčaní, množstvo záverov zo všetkých tých správ, ktoré som si dnes opätovne prečítala, každý dáva rôzne riešenia, ale otázkou je, že či vieme spolu pracovať tak, aby problém, ktorý sa tu na Slovensku v okrese Trebišov vedie od roku 2002, aby sme ho naozaj eliminovali na nulu, no na najnižšiu možnú mieru, až, až najlepšie na nulu. Že každý si síce robí robotu, a ja nespochybňujem, že by ju nerobil dobre, ale je dôležité, aby sa spolupracovalo a vzájomne komunikovalo. Ale to je tá choroba slovenská úplne vo všetkom, taká medzirezortná, medziinštitucionálna komunikácia.
Takže ja opýtala by som sa vás určite aj na to, aby ste možno povedali k tomuto prípadu vážnemu, že, že či ďalej nejako kontrolujete alebo či budete ďalej vstupovať do tých jednaní a komunikácií s ostatnými inštitúciami.
A ďalším problémom, ktorý sme preberali aj na zasadnutí výboru, boli podnety vo veciach úmrtí detí pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti a otvorený list matiek detí adresovaný predsedovi vlády. Vy sa v správe aj tohto problému dotýkate. Dostali sme tento podnet na výbor od verejnej ochrankyne práv. Som rada, že ste sa mu tiež venovali. No takisto mám takú nádej, že keď do toho vstúpia viaceré inštitúcie, tak určitý tlak tu bol vyvinutý aj spolu s médiami. Otázkou je, či naozaj to budú konkrétne kroky, aby sa takéto situácie nestávali a prijatie viacerých evidentne legislatívnych návrhov, alebo či to zase zostane len na papieri. Aj k tomu by som sa chcela nejak vás spýtať, že ako to vidíte ďalej, tieto dva vážne prípady.
A tiež taká moja otázka vedie aj k tomu, že videla som množstvo prekrývajúcich podnetov v správe verejnej ochrankyne práv a vašej, že tiež sa pýtam na spoluprácu, či je intenzívna, či spolu riešite niektoré tieto podnety. A nenašla som v správe vašej informáciu o kontrole činnosti Najvyšším kontrolným úradom a prijaté odporúčanie. V podstate vidím zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, že neboli zistené nedostatky pri čerpaní alebo pri mzdových a mzdových a povinných odvodov. Ale teda náš Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že bol, zistili nesprávny postup pri obstaraní účtovníckych služieb a služieb mzdovej a pokladničnej agendy. Ostatné nejaké vážnejšie pochybenia nezistil, tak by som sa chcela spýtať, že aké ste opatrenia prijali aj na základe tejto kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
A také posledné, taká moja nová iniciatíva, a to som vám už, pani komisárka, tak naozaj myslím to pozitívne a v dobrom hovorila už aj na výbore, v tomto roku, v tomto roku taký podnet teda už aj z tohto miesta chcem dať vám do tohto roku na ochranu zdravia maloletých a mladistvých dievčat. Národné centrum zdravotníckych informácií v apríli tohto roku zverejnilo informáciu o celkovom počte umelých potratov a keď som si detailne skúmala túto prácu, tak som zistila, že významne sa zvýšil počet umelých potratov u dievčat od 15 do 19 rokov. On sa zvýšil aj pri dievčatách do 14 rokov, teda úplne maloleté dievčatá, ale významne, až skoro o 100 sa zvýšil v skupine vekovej od 15 do 19. Mám teda, myslím si, že ide o veľký nárast, nakoľko sa tam počty umelých potratov pohybujú radovo len v stovkách a skoro o sto bol zvýšený, a myslím si, že je to teda aj obavy o zdravie mladistvých maloletých, mladistvých a maloletých dievčat. Tak to vám dávam tak do pozornosti, že aby ste sa aj tomuto problému venovali. Ja som už interpelovala aj ministerku zdravotníctva v tejto oblasti.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická.
Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za tvoje naozaj fundované vystúpenie. Je vidno, že sa tejto téme venuješ a že prikladáš dôležitosť každému jednému slovu aj z tejto správy.
Ja by som sa ťa chcel opýtať ako predsedníčky výboru pre ľudské práva, že či pani komisárka pre deti, či už na výbore alebo aj nejakou inou formou, sa venuje medializovaným kauzám v súvislosti s tým táborom, detským táborom ChaChaLand, lebo z každej strany sa valia informácie a svedectvá, ktoré hovoria o sexuálnom zneužívaní, alkoholizme a iných negatívnych javoch, ktoré sú spájané s dlhoročnou históriou tohto tábora. To sú, dá sa povedať, desiatky, možno až stovky poškodených detí, ktoré si tieto bolestné zážitky potom nesú počas celého života. Tak ja by som očakával aj od komisárky pre deti, aby zvolala možnože aj nejaký, ako keď je katastrofa, že mimoriadny tím, ktorý skenuje všetky médiá, zaoberá sa tými vecami, svedectvami, nejaké aktivity. A jednoducho zaujíma ma, že či bolo, nejaká zvýšená aktivita zo strany pani komisárky, alebo nebolo.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

S reakciou pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Áno, tých, k tomuto podnetu poslednému, ktorým som vlastne vyzvala pani komisárku, aby sa mu venovala, určite patrí aj, aj ďalší, a to je katastrofa, doslova katastrofa v tom, čo sa teraz odhaľuje v sexuálnom zneužívaní detí. Som za, aby sa naozaj vytvorila možno nejaká komisia alebo nejaké, nejaké fórum, kde by určite patril aj výbor, aj pani komisárka, ale aj verejná ochrankyňa práv a ďalší, také široké spektrum. Lebo teda ak niekto môže najviac ublížiť dieťaťu, ako sa dá, tak je to práve, keď je dieťa sexuálne zneužívané. A sama som pracovala s takýmito rodinami a deťmi. Mnohé organizácie neziskové sa venujú takýmto deťom a viem, že aké to obrovské traumy naozaj si tieto deti nesú až do dospelého veku. A vidíme to, že v podstate v dospelom veku sa tieto obete aj zverejňujú.
Takže, pani komisárka, to bola aj na vás v podstate výzva, aby ste sa k tejto téme tiež vyjadrili a venovali jej pozornosť. (Reakcia z pléna.)

... požiadala o slovo pred vystúpením pani Blahovej a v rámci toho ale budú na vás reagovať faktickými poznámkami, pani navrhovateľka. Alebo počkáte na záverečné, alebo v rámci rozpravy by ste? (Reakcia navrhovateľky.) Dobre.
Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, správu komisárky pre deti som si dôsledne preštudovala. Ochranu práv detí a ochranu ich zdravého vývinu považujem za jednu z najdôležitejších úloh každej spoločnosti, preto by mala byť aj činnosť úradu komisára pre deti dôsledná a zmysluplná. Najmä v krajine, v ktorej de facto neexistujú relevantné kontrolné orgány, ktoré by svojou činnosťou dokázali opodstatnenosť svojej existencie.
Rozsiahlu časť správy komisárky opätovne, tak ako po minulé roky, zaberá téma porozvodovej starostlivosti. Nie však tak, ako by sme očakávali, teda že bude riešiť závažné porušovania práv detí alebo systémové zlyhania pri jeho ochrane. Tieto prípady rieši tak, ako sme boli zvyknutí, teda vstupuje do konaní ako advokát tej strany sporu, ktorá ju oslovila prv. Komisárka vstupuje do súdnych konaní duplicitne, pretože najlepší záujem dieťaťa má a musí preverovať súd a sociálna kuratela.
Zastupovaním dieťaťa a jeho práv je poverený kolízny opatrovník, ktorý skúma najlepší záujem dieťaťa a svoje zistenia tlmočí súdu. Súd na základe predložených dôkazov rozhodne a jeho povinnosťou je rozhodovať vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Návrhy a predstavy rodičov háji ich advokát. Ak nenastala v procese systémová chyba, ktorá by dieťa poškodila, komisárka duplicitne vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa pred súdom.
V prípade, že komisárka nedôveruje kolíznemu opatrovníkovi, je na mieste, aby sa zo svojej pozície zasadzovala o systémovú zmenu, teda o doškolenie sociálnych pracovníkov, ich lepšie ohodnotenie, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie. Riešením nie je prevziať ich funkciu a teda v neodôvodnených prípadoch vstupovať do konaní o maloletých. Toto nie je účelom ani náplňou práce úradu komisára pre deti. Touto svojou zbytočnou činnosťou odčerpáva kapacitu úradu na rozvodové konania, ktoré nie sú výnimočné tým, že by pri nich bolo porušované právo dieťaťa. Vstupuje do súkromných sporov rodín tam, kde dieťa nie je týrané ani ohrozené.
Pani komisárka, ak chcete privodiť zmenu, trvajte na reorganizácii súdnictva v zmysle zavedenia rodinných senátov, kde budú sudcovia, psychológovia a sociálni pracovníci vhodne vzdelaní, vyškolení, špecializovaní. Pripravte osvetovú kampaň k tomu, aby sa rozvádzajúce páry začali zaoberať tým, že ako prvý nástroj vo svojom rozvodovom konaní a pri zverení dieťaťa použijú mediáciu, ktorá odstráni trenice a zrýchli celý proces. Apelujte na
ministra práce, aby zastavil fluktuáciu na odboroch sociálnoprávnej ochrany, aby zamestnancov vybavil a ohodnotil, aby im boli pravidelne poskytované školenia a aby ich bol dostatok. To je vašou úlohou z tejto pozície. Nemárnite svoj čas a peniaze daňových poplatníkov.
K téme očkovania komisárka uvádza návrhy prostriedkov nápravy na nelegislatívnej úrovni. A chcela by som vedieť, komu sú teda tieto návrhy smerované a ako ich bude vymáhať? Je to napríklad edukácia rodičov, edukácia pediatrov, opatrenia na doočkovanie, pravidelné kontroly. Neporozumela som, čo bude v tomto zmysle robiť komisárka, pretože jej úlohou nie je produkovať bezzubé návrhy, ktoré nemajú adresáta. Tieto podnety nie sú adresované nikomu. Jej úlohou je sa na nich aktívne podieľať.
Jednou kapitolou komisárka spomína epidémiu syfilisu u detí v Trebišove. Oceňujem, že v tejto téme priblížila k naplneniu svojho poslania, dokonca navštívila deti, ktoré žijú v katastrofálnych podmienkach. Podľa názoru komisárky je nevyhnutná širšia prierezová spolupráca rezortov ministerstva sociálnych vecí, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, úradu splnomocnenca pre rómske komunity, miestnej samosprávy mesta Trebišov, ďalších inštitúcií, ako aj komisárky v rozsahu ochrany práv detí. Ako kolegyňa spomínala, naozaj je to množstvo inštitúcií a ako ste vy zrejme sami presvedčili, problém je široký a nemá pána. Preto myslím, že by bolo vhodné a účelné, aby ste využili silu svojho úradu a tieto aktivity v mene dodržiavania práv detí zastrešili a koordinovali. A tiež by som veľmi ocenila, keby ste zostali nohami na zemi a reflektovali na zákonné možnosti. Navrhli ste medzi prostriedkami nápravy pre mesto Trebišov zabezpečiť diagnostikovanie a následne aj rediagnostiku detí zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa potreby, minimálne v 6-mesačných intervaloch v súčinnosti s CPPS. Diagnostiku odporúčate uskutočňovať už od 4. roku veku. Pritom neviete, čo chcete diagnostikou zdravých detí zisťovať a ani na akom legislatívnom základe túto povinnosť chcete mestu alebo samotným rodinám ukladať. Je mnoho pasáží v tejto správe, ktoré pôsobia ako umelé nafukovanie jej rozsahu, keďže nemajú žiaden logický zmysel a, ako vidno, ani oporu v zákone.
Ďalej sa vo svojej správe venujete biologickým účinkom elektromagnetického poľa. Kým sú na Slovensku stále deti, ktoré sú hladné alebo nemajú slušné obydlie, prichodí mi problematika expozíciou elektromagnetického poľa neprislúchajúca pre komisárku, ktorá má dozerať na práva detí. Naviac, táto problematika nie je stále dostatočne vedecky podložená, a preto z preventívnych dôvodov existujú normy, ktorými sú operátori viazaní. Považujem to teda za plytvanie drahocenným časom, ktorý má byť venovaný ohrozeným deťom.
Spomínate tiež podnety vo veciach úmrtí detí pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti. V správe vidím záľahu otázok smerovaných k ministrovi spravodlivosti. Tieto by vám mohol zodpovedať ktokoľvek s právnickým vzdelaním, ale aj bez neho, lebo išlo takmer o základné právne povedomie v oblasti. Ministerstvo nemá robiť právny support vášmu úradu. Odporúčam vám prijať do úradu kvalitného právnika a veľmi sa čudujem, ak ste tak v priebehu ostatných rokov neurobili, pretože pre vašu prácu je právne poradenstvo jednoducho nevyhnutné.
Opatrenia vzhľadom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou som tam nenašla a zo správy mám taký pocit, že ju považujete za akúsi formálnu inštitúciu, hovoríme stále o podnetoch súvisiacich s úmrtiami detí a zrejme nemá pred touto inštitúciou nikto rešpekt, pretože nie sú v správe uvedené žiadne podnety namierené na tento úrad. Takže zrejme treba pôsobiť na to, aby bola v tomto smere zjednaná náprava.
V správe uvádzate návrhy prostriedkov nápravy, no ani jeden z vami spomínaných nebude viesť k prevencií zanedbania zdravotnej starostlivosti. Úbytok lekárov, lekári-dôchodcovia, odliv mozgov, nedostatočné vybavenie nemocníc, nedostatok sestier, nič z toho neuvádzate ako problém hodný riešenia, pričom je zrejmé, že tieto nedostatky slovenského zdravotníctva stoja za úmrtiami týchto detí. Edukácia zdravotníckeho personálu na proklientsky prístup, ktorý odporúčate, je až nadstavba v prípade, že všetko ostatné funguje. V skutočnosti život dieťaťu zachráni len profesionálna a odborná starostlivosť.
Ďalej sa venujete nečinnosti kompetentných osôb pri porušovaní práva dieťaťa na vzdelanie. Tam som vôbec nepochopila zmysel vašej aktivity, keďže ste hľadali 55 detí zo zrušenej školy, ktoré sa evidentne našli v inej škole, a nemám vedomosť o tom, že by rodičia boli povinní hlásiť obci, kam dávajú dieťa do školy. A neviem, z akého titulu ste to od nich očakávali a podávali trestné oznámenie. A, pani Tomanová, opakujem sa, potrebujete dobrého právnika. Odpadne vám kopec roboty. Nebudete sa musieť pýtať až samého ministra na to, akými právnymi predpismi sa riadia súdni znalci a nebudete musieť písať trestné oznámenia v neodôvodnených prípadoch.
Vo svojej správe tvrdíte, že ste robili monitoring detských domovov. Za najzávažnejší nedostatok uvádzate nekompletnú spisovú dokumentáciu. No spisová dokumentácia dieťaťa nijak nesúvisí s pracovnou zmluvou alebo bytovými podmienkami profesionálneho rodiča, alebo ich nájomnými zmluvami. A takže nechápem, prečo sa jej vo svojej správe dožadujete. Vašou úlohou je chrániť práva detí, nie spisové dokumentácie detí. To je úlohou kolízneho opatrovníka alebo ústredia.
Považujete za hrozbu, že sú zaraďované deti do liečebno-výchovných skupín a tieto deti sú s agresívnym správaním. Mňa by zaujímalo, či ste pri svojich návštevách zistili, že sú tam deti, ktoré nevyhnutne potrebujú paliatívnu starostlivosť, rehabilitácie, permanentnú zdravotnícku opateru. Spomínate to v správe v jednej krátkej vete, ale považujem to za zásadný problém. Centrá na to nie sú personálne vybavené a je to obrovská téma, ktorej by ste sa mali dôsledne venovať a pokryť ju svojou činnosťou a intervenciou. Choré deti v detských domovoch sú teda odložené bez náležitej starostlivosti, lebo detské domovy na túto starostlivosť nie sú vybavené. Centrá na to nemajú financie, ani personál. Zo správy sme sa nedozvedeli, čo s tým budete robiť.
Ďalšia kapitola o reedukačných zariadeniach. No tak ako pri detských domovoch, aj tu komisárku trápi otázka starostlivosti o chrup detí. Komisárka píše, že zabezpečila ošetrujúceho detského stomatológa pre konkrétne centrum pre deti a rodinu. V kapitole o reedukačných centrách. Upozorňujem, že reedukačné zariadenia patria pod školstvo, a nie sú centrom pre deti, takže keď vybavila niečo pre centrá, na reedukačné zariadenia sa to nevzťahuje. Tento neporiadok v pojmoch a v legislatíve je v správe konštantne prítomný. Diferenciácia je dlhoročný neriešený problém, opäť spomenutý len veľmi krátko. Deti so zdravotnými a psychiatrickými diagnózami potrebujú špecializovanú starostlivosť a nie je tomu venovaná pozornosť.
Komisárka navrhuje zosúladenie financií a práv a povinností štátu voči dieťaťu v reedukačných zariadeniach a v centrách pre deti. To sa však dá jedine tým, že reedukačné zariadenia prejdú pod zákon 305/2005, ako sa o tom už viac ako 10 rokov rozpráva a teoretizuje. Požiadavky na túto zmenu boli známe už vtedy, keď bola komisárka ministerkou. No a rezortné nezhody ministerstva školstva a ministerstva sociálnych vecí vyslovene škodia deťom. Mladí dospelí opúšťajú tieto zariadenia a riešia identické problémy ako deti z detských domovov. Tiež štandardy starostlivosti a personálne zabezpečenie by mali byť pre oba druhy ústavnej starostlivosti jednotné. Stále ide o deti. Či sú v reedukačnom zariadení alebo sú v detskom domove.
Stať o dodržiavaní práv detí v domovoch sociálnych služieb, tá ma vyslovene šokovala. Dovolím si podeliť sa s vami o kompletnú citáciu jedného z odstavcov. "V inom subjekte išlo o odstrániteľné úkony a prostriedky používané pri poskytovaní sociálnej služby. Napríklad dvaja prijímatelia sociálnej služby z dôvodu ich hyperaktivity a agresivity boli umiestňovaní do lôžok, ktorých používanie je v rozpore s dodržiavaním ľudských práv a práv detí. Postele boli v prednej časti z drevených súčastí, z ktorých horná uzamykacia časť sa vyklápala. Keď v nej je dieťa uzamknuté, cez posteľ nevidí smerom von, pretože je z drevenej výplne. Na jednej izbe bolo dieťa priviazané k posteli, údajne s dovolením psychiatra na určitý čas. Podľa dohovoru je takéto obmedzenie zakázané. Domov sociálnych služieb nie je zariadením so stráženým a obmedzeným režimom. Riaditeľa zariadenia zamestnanci úradu požiadali, aby podal vysvetlenie k veci, ktoré komisárka konzultovala s odborníkom na zdravotnícke právo a na liečebné postupy z ministerstva zdravotníctva. Vo veci priebežne prebieha komunikácia a zisťovanie o odstránení nežiaducich praktík." Prosím vás, aká komunikácia tu môže prebiehať? Tieto ketrece sú jednoducho zakázané. Tu dokonca hovoríme o nejakej drevenej uzamykateľnej búde, v ktorej je umiestnené dieťa. Je toto vôbec možné, aby sa v správe komisárky sucho konštatovalo, že dieťa je zatvorené v uzamykateľnej búde? Ak je dieťa psychiatrickým pacientom a teda dekompenzovaným, je to znamenie, že nie je liečba dobre nastavená, alebo že starostlivosť je neadekvátna. Je nemysliteľné, aby bolo dieťa uzamykané do drevenej búdy, a je nemysliteľné, že bude spomenuté jednou vetou v správe komisárky zriadenej na výzvu OSN pre dohľad nad dodržiavaním Dohovoru o právach dieťaťa.
Vás znepokojilo, že dieťa nemá z drevenej búdy výhľad. Že nemá výhľad. A prebieha komunikácia. Nechceli ste náhodou podať podnet na kontrolu ústredia práce a na akreditačnú komisiu na zrušenie akreditácie pre toto zariadenie? Žiadam vás teraz a tu, aby ste nám povedali, ktoré je to zariadenie, lebo na rozdiel od vás niektorí kompetentní a súdni ľudia vedia ako v takýchto prípadoch konať. Chcete nám povedať, že tie deti sú priviazané a v búde aj v tejto chvíli, keď my tu spolu diskutujeme? Je to len jeden zo sucho konštatovaných nálezov.
Pani komisárka, opätovne vám veľmi úprimne odporúčam, nájdite si dobrého právnika. Nemusí to byť bratranec, ani synovec, priam naopak, mal by to byť človek, ktorý úpenlivo nehľadá zamestnanie, lebo je dosť zamestnaný a chcený na trhu. Len takýto človek vám prinesie progres a aj vám istú mieru odbúrania osobnej frustrácie z tejto práce. Nebudete sa musieť priamo ministra spravodlivosti dotazovať na existujúce právne normy, nebudete musieť tápať pri podávaní trestných oznámení, minimálne dve ste podali na mňa, a keďže som ich videla, viem posúdiť, že boli spísané veľmi nekompetentne. Samozrejme, zastavené. Tiež budete môcť najmä pomáhať deťom a byť usmernená v tom, kedy je prestúpenie proti právam dieťaťa zároveň aj trestným činom. Tento človek, kvalitný právnik, advokát by vám vedel aj poradiť v tom, že je irelevantné vaše vstupovanie do rozvodových konaní a to konanie medzi rodičmi o zverení dieťaťa. Potrebujete po ruke aspoň jedného kvalitného odborníka, ktorý by mohol byť pre vás dispenzárom postupov a návrhov tak, aby boli účelné a užitočné.
Píšete: "V roku 2018 išlo o 76 súdnych konaní, do ktorých komisárka vstúpila, pričom v priemere jedno súdne konanie si vyžaduje 3 samostatné pojednávania." To je približne 230 výjazdov a sedení na súdnych pojednávaniach vo veci rozvádzajúcich sa párov a zverenia detí do starostlivosti rodičov. Rok má dohromady 250 pracovných dní. Váš právnik teda trávi 230 pracovných dní na pojednávaniach. Na iné činnosti mu zostáva 20 dní.
Píšete, že "uvedený enormný nárast agendy si v blízkej budúcnosti nevyhnutne vyžaduje adekvátne finančné, materiálno-technické a personálne posilnenie úradu. Z uvedenej správy však vyplýva, že kapacita úradu je využívaná nehospodárne a s minimálnym efektom na ochranu práv detí. Vy nie ste angažovaní ako advokáti jednotlivých rozvodových konaní, ale ako ochrancovia práv detí na celom Slovensku. Ak ste zistili, že vás najviac zaťažujú rozvádzajúce sa páry, mali ste v prvom rade hľadať systémové riešenia a s vašimi návrhmi kontaktovať príslušné rezorty a trvať na zlepšení systému. Vy ste tu na to, aby práva detí boli dodržiavané plošne, a keď existuje problém so spoločnými znakmi, so spoločným menovateľom, máte prichádzať s riešeniami, nie sa hrať na advokátov sporiacich rodičov.
Zjavné, závažné problémy detí, napr. v ústavných zariadeniach si vo vašej správe zaslúžili pár viet, konštatovaní. Ďalšie závažné problémy, ktoré majú deti na Slovensku, ani len nespomínate. Podľa Slovenskej akadémie vied je na Slovensku najchudobnejší občan plošne dieťa. Nevidela som v správe o tom spomienku. Byť daňovým poplatníkom, nedám za túto službu ani zlámaný groš.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Soboňa.