45. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, stojíme pred tretím pokusom zvoliť kandidátov na ústavných sudcov a dovoľte mi, aby som k tomu povedal tri veci.
Prvá vec je apel. Chcem apelovať na všetkých poslancov, ale predovšetkým na poslancov vládnej koalície, aby sme zvolili všetkých chýbajúcich kandidátov na ústavných sudcov. Už to neodkladajme. Nedopustime, aby sme na ďalšej schôdzi opäť mali bod voľba kandidátov na ústavných sudcov.
Ústavný súd nie je od 16. februára tohto roku funkčný. Na predchádzajúcej schôdzi sme síce zvolili osem kandidátov na ústavných sudcov a pán prezident vymenoval spomedzi nich troch nových ústavných sudcov, takže Ústavný súd už má sedem z ústavou predpokladaných 13 sudcov, čo je teoreticky väčšina, ale nemožno hovoriť o tom, že by Ústavný súd bol plne funkčný. Na to, aby rozhodlo plénum, sa musia zhodnúť všetci siedmi sudcovia. Stačí, aby jeden nesúhlasil, rozhodnutie neprijme. Stačí, aby jeden neprišiel, napríklad pre chorobu, plénum nie je uznášaniaschopné.
Chýba takmer polovica, šesť z trinástich ústavných sudcov, to znamená, že chýba polovica senátov. Veci, ktoré sa rozhodujú v senátoch, nemôžu byť rozhodované v normálnom tempe. Vzniknú prieťahy, ktoré bude Ústavný súd v lepšom prípade dobiehať ešte celé mesiace.
Apelujem na vás, lebo si parlament nesplnil povinnosť. Nesplnil si povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov a teraz už naozaj niet na čo čakať. Ešte by sa dalo rozumieť tomu, že pri tej prvej a čiastočne pri tej druhej voľbe mohli byť prítomné nejaké špekulácie. Nebolo jasné, ako dopadnú prezidentské voľby, a teda kto bude menovať ústavných sudcov spomedzi tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada. Nepovažujem tú špekuláciu – ak taká bola – za legitímnu, ale dnes už ani na ňu nie je dôvod. Novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová nebude na kandidátov nahliadať nejakým iným spôsobom ako končiaci prezident Andrej Kiska. Sú kandidáti, ktorých by nevymenoval Andrej Kiska a je veľmi vysoký predpoklad, že takýchto kandidátov by nevymenovala ani Zuzana Čaputová.
A apelujem na vás aj argumentom, aby sme prejavili rešpekt voči ľuďom, ktorí sa uchádzajú o post ústavných sudcov. My členovia ústavnoprávneho výboru, ale aj oni, viacerí z nich, majú za sebou už tri vypočutia. Sú tam takí kandidáti, ktorí absolvovali iba jedno vypočutie, sú tam vlastne ale iba traja úplne noví. Sú tam kandidáti, ktorí sa uchádzali dvakrát, ale aj kandidáti, ktorí tam boli trikrát.
Je veľmi dobré, že sme doplnili do zákona o Ústavnom súde inštitút verejných vypočutí, a tu sa chcem aj poďakovať ministerstvu spravodlivosti, ale aj všetkým tým, ktorí s touto myšlienkou prišli. Bola to dobrá vec. Vieme dnes o ľuďoch, ktorí sa chcú stať ústavnými sudcami, oveľa viac, ako sme vedeli o ľuďoch, ktorí sa chceli stať ústavnými sudcami v minulosti. Ale už stačilo. Naozaj je nedôstojné, ak záujemcov o post ústavných sudcov vystavíme tomu, že štvrtýkrát prídu na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, štvrtýkrát budú hovoriť o tom, prečo sa chcú stať ústavnými sudcami, aké majú skúsenosti, čo ich kvalifikuje na ten post, a my im štvrtýkrát budeme si musieť vymýšľať, budeme musieť klásť znovu a znovu otázky. Sú medzi uchádzačmi takí, u ktorých je zaujímavé počúvať hoci aj trikrát, sú medzi uchádzačmi takí, o ktorých sme sa pri druhom vypočúvaní dozvedeli niečo, čo sme nezistili pri prvom, a to v pozitívnom aj v negatívnom slova zmysle, ale myslím si, že už stačilo. Trikrát a dosť by malo platiť aj v tomto prípade.
Moja druhá poznámka je v podstate tiež apel. Otázka je, akým spôsobom by sa mali poslanci rozhodovať. A tu by som chcel apelovať na to, aby sme sa rozhodovali všetci vecne, aby sme zohľadňovali odborné a morálne kritériá uchádzačov, aby sme nerozhodovali primárne politicky. Opozícia nemá medzi uchádzačmi žiadneho svojho človeka, nikto z demokratickej opozície nenavrhol ako uchádzača nikoho, ani nedohodol so žiadnou inštitúciou, ktorá by, ktorá má to právo navrhovať, aby, aby tam navrhol niekoho, kto je blízky opozícii. Napriek tomu sedeli sme na vypočutiach, študovali sme si informácie o uchádzačoch a máme na nich vytvorený názor. Máme názor na to, koho považujeme za kvalitného, odborne na úrovni kandidáta a u koho to trošku kríva alebo je menej presvedčivý. Vieme o kandidátoch, ktorí majú za sebou kauzy, ktorí majú za sebou napríklad harabinovskú minulosť, o ktorej, od ktorej sa nedokážu ani dnes úplne dištancovať, a ktorí kandidáti majú, naopak, čistý štít a ťažko im možno niečo vyčítať. A som presvedčený, že rovnakú sumu poznatkov, rovnako vytvorený názor majú aj členovia koaličných strán, ktorí tie vypočutia absolvovali. A človek nemusí byť právnik, aby si na toto dokázal vytvoriť, vytvoriť názor.
Čiže apelujem aj na vládne strany, aby, keď sa budú rozhodovať, koho podporia, aby počúvali svojich poslancov, ktorí sú členmi ústavnoprávneho výboru. Aby to nebolo o tom, že niekto niekoho pozná, ale o tom, aký dojem tí uchádzači urobili a o čo o nich reálne vieme.
My sme ako poslanecký klub SaS vyšli s iniciatívou, že sme pripravení rokovať o kandidátoch, a myslím si, že aj ostatné strany demokratickej opozície majú záujem rokovať. Bolo by dobré, keby sme sa na takejto dôležitej veci dokázali dohodnúť naprieč spektrom a dospieť k nejakej širšej dohode. Ale vládna koalícia má väčšinu, čiže ak sa dohodnete aspoň vy, tak môže byť zvolený potrebný počet kandidátov.
Tretia a posledná poznámka sa týka otázky, koľko kandidátov máme zvoliť. Myslel som, že tá otázka je zodpovedaná, že nebudú pochybnosti, že máme zvoliť desať kandidátov, ale existujú názory, že to tak nie je, existujú pochybnosti. Ten argument, prečo desať, je pomerne jednoduchý. Vo februári sa uvoľnilo deväť miest ústavných sudcov, to znamená, že prezident musí vymenovať deväť nových ústavných sudcov a dvojnásobok počtu deväť je 18, čiže parlament má povinnosť zvoliť 18 kandidátov. Parlamentu sa nepodarilo na prvý raz zvoliť nikoho, na druhý raz sa nám podarilo zvoliť osem kandidátov a pán prezident z nich vymenoval troch.
Čiže máme piatich, ktorí sú zvolení, a máme, máme, ešte chýba šesť ústavných sudcov, tak jasné, môžu vzniknúť pochybnosti, koľko ešte máme zvoliť. Keď má vymenovať šiestich, tak znamená to, že stačí, keď parlament navolí siedmich, bude to päť plus sedem dvanásť a z nich vymenuje prezident, prezident šiestich? Domnievam sa, že nie, a domnievam sa, že v situácii, keď si parlament nesplnil svoju povinnosť zvoliť všetkých 18 kandidátov, tak pán prezident nemal k dispozícii riešenie, ktoré by žiadne pochybnosti nevyvolalo. Ak by zvolil, ak by sme zvolili 18, tak by pán predseda Národnej rady posunul, posunul pánovi prezidentovi 18 kandidátov a z nich by prezident vybral deväť. Nevznikli by žiadne pochybnosti.
V situácii, keď sme zvolili iba ôsmich kandidátov, tak teoreticky pán predseda Národnej rady mohol čakať, kým navolíme 18, a až potom posunúť pánovi prezidentovi tých kandidátov. Neurobil to, posunul mu prvú várku tých ôsmich. Pán prezident takisto mohol čakať, kým mu parlament dodá osemnástich kandidátov, to by asi tiež nevyvolalo žiadne pochybnosti o tom, koľko a z akého počtu má vybrať, ale vyvolalo by to iný problém. Vyvolalo by to problém fungovania Ústavného súdu, keďže prezident má ústavný príkaz svojím rozhodovaním zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, tak by predlžoval stav o týždne, možno mesiace, keď Ústavný súd nielenže nie je plne funkčný, ale je skoro úplne nefunkčný, lebo miesto štyroch senátov má jeden a plénum nie je uznášaniaschopné ani teoreticky.
A tak ako sa parlament rozhodol, alebo rozhodol, nebol schopný rozhodnúť o zvolení plného počtu, čiže osemnástich kandidátov, na jeden raz v jednej voľbe, tak ako pán predseda parlamentu nečakal a posunul prvú zvolenú várku kandidátov pánovi prezidentovi, čo znamená, že aj parlament, aj predseda parlamentu pristúpili k splneniu si svojej ústavnej povinnosti tak, že ju robia postupne, tak aj pán prezident sa rozhodol, že si svoju ústavnú povinnosť vymenovať ústavných sudcov splní postupne. Čiže vymenoval zatiaľ iba troch.
Upozorňujem na to, že neboli by sme v kvalitatívne inej situácii, ani keby vymenoval štyroch. Zdanlivo by to bolo jednoduchšie v tom, že však z dvojnásobného počtu ôsmich vymenoval štyroch, ale aj tam by potom bola otázka: Sú tí zvyšní štyria odmietnutí alebo sú ešte stále v hre? Ak by boli ešte stále v hre, tak sme prakticky v rovnakej situácii ako dnes, keď sú ešte stále v hre tí piati kandidáti, ktorých sme zvolili v minulom kole, ale pán prezident ich nevymenoval. Ak by boli odmietnutí, tak môžu vzniknúť pochybnosti, či ich právo na prístup k verejným funkciám bolo za rovnakých podmienok ako tých zvyšných kandidátov, keďže tam si prezident vyberal ôsmich či štyroch z ôsmich, teraz si možno bude vyberať desiatich, teda piatich z desiatich, ale možnože teraz zvolíme iba štyroch, tak potom by si pán prezident mal vybrať dvoch. A máme ísť tým systémom, že budeme to dávkovať a budeme postupne dodávať? Pán prezident sa v situácii, keď mal k dispozícii iba nie úplne dobré možnosti, rozhodol, že vymenuje zatiaľ troch a počká, kým mu parlament dodá zvyšných desiatich kandidátov, aby celkový počet kandidátov bol desať.
Ak tú otázku otvoríme, ak to spochybníme, ak prídeme s iným číslom, tak jediný dôsledok bude, že predĺžime čas, kedy je Ústavný súd nefunkčný, lebo tým vyvoláme spor medzi parlamentom a prezidentom, ktorý evidentne sa prikláňa k tej interpretácii, že je potrebné zvoliť celkovo 18 kandidátov. Aj ja sa prikláňam k tej interpretácii, považujem to za správny výklad. A ak nám záleží na tom, aby Ústavný súd bol čo najskôr plne funkčný, tak by sme mali čo najskôr, čiže dnes alebo najneskôr zajtra, zatiaľ v neurčenom čase, zvoliť chýbajúcich desať kandidátov.
Ďakujem.

Teraz máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Baránik a pani poslankyňa Žitňanská.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči, máte slovo.

Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Ja by som nadviazal na to, čo hovoril kolega Ondro Dostál o tom, že koho máme voliť. On hovoril o tom, že máme voliť, máme voliť tak, aby boli navolení všetci uchádzači a všetci kandidáti, a ja by som chcel hovoriť o tom, koho by sme konkrétnejšie mali voliť a hlavne koho by sme voliť nemali.
Nemali by sme voliť takých právnikov, ktorí si myslia, že Slovensko je právny štát navzdory tomu, že odmietol základné ľudské práva svojej občianke Hedvige Malinovej až do tej miery, že jej prípad musel byť vyriešený v inom štáte, pretože Slovensko jej odmietlo poskytnúť ochranu tak, ako jej náleží podľa ústavy.
Nemali by sme voliť takých právnikov, ktorí za celý svoj život nezastávali spravodlivosť, len čítali zákony, ale spravodlivosť ich nezaujímala.
Nemali by sme voliť tých, za ktorých orodujú medzi poslancami významní iní právnici, ktorí reprezentujú také sily, ktoré bojujú proti právnemu štátu.
Nemali by sme voliť takých sudcov, ktorí vynášajú vo vysokom postavení rozsudky, ktoré ruší Ústavný súd preto, že tie rozsudky porušujú našu ústavu.
Nemali by sme voliť všelijakých pokútnych advokátov, ktorí majú byť dosadení na Ústavný súd, aby tie svoje pokútne aktivity zase vyvíjali na Ústavnom súde.
Nemali by sme voliť ľudí, ktorí sa spreneverili poslaniu verejnej služby pre Slovenskú republiku a ktorí nedodržali svoje sľuby a umožnili to, aby Slovensko ako neprávny štát pokračovalo ďalšie štyri roky.
Mali by sme, v krátkosti, voliť ľudí, ktorí vo svojom živote ako právnici zastávali nielen právo, ale hlavne spravodlivosť. O to vás veľmi pekne prosím a ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pre poriadok jednoducho treba vystúpiť a aj preto, že aj v tejto voľbe je koho voliť. To treba jednoznačne povedať, je koho voliť. A zároveň, samozrejme, nie je jedno, kto bude zvolený a predložený prezidentovi ako kandidát na sudcu Ústavného súdu.
A zároveň treba povedať, že ak nikoho nezvolíme alebo nezvolíme dostatočný počet kandidátov pre prezidenta alebo prezidentku, tak je to jednoducho preto, že tento parlament nechce zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu, resp. väčšina v tomto parlamente, v tomto prípade koaličná väčšina, jednoducho nechce zvoliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
A ja to považujem za hrubú neúctu voči všetkým kandidátom, hrubú neúctu voči všetkým, ktorí týchto kandidátov navrhovali, za hrubú neúctu voči inštitúcii Ústavného súdu a v konečnom dôsledku za hrubú neúctu voči ľuďom tejto krajiny, o ktorých hlasy sa práve teraz v ďalších voľbách všetky politické strany uchádzajú. Lebo v konečnom dôsledku je to vrcholná inštitúcia právneho štátu, ten posledný garant toho, že sa človek domôže svojich základných práv na Ústavnom súde, keď všetky ostatné inštitúcie zlyhajú. To znamená, nemať plne funkčný Ústavný súd, v zásade úmyselne, tak to je hrubá neúcta aj voči ľuďom tejto krajiny, a v tejto chvíli mne je úplne jedno, prečo väčšina parlamentu nechce zvoliť kandidátov na Ústavný súd.
Nadviažem na to, čo hovoril Ondrej Dostál. Je jasné, že keď si parlament nesplnil svoju funkciu a nezvolil 18 kandidátov a prezident pod časovým tlakom urobil rozhodnutie, ako urobil, a časť z nich vymenoval, je jasné, že to je situácia, ktorá legitímne otvára možno diskusie o tom, aký počet kandidátov treba dovoliť. A bolo to jasné od začiatku. Ale zase, ak je to téma, tak potom je hrubá neúcta voči kandidátom, voči navrhovateľom, voči inštitúcii a voči ľuďom, že sa tento parlament touto otázkou nezaoberal počas celého toho mesiaca, čo táto situácia je na stole. A dnes sa o tom začneme rozprávať v pléne? Veď tu máme ústavnoprávny výbor, uplynulo dosť času, kedy – ak výklad pána prezidenta nie je akceptovaný – sme sa tým mohli zaoberať.
Ak sme sa tým nezaoberali, no tak potom, a je to problém, pre mňa nie, ja som ochotná akceptovať výklad, ktorý bol ponúknutý pánom prezidentom, resp. akceptovať ten úmysel, s ktorým boli zvolení traja kandidáti. Ale ak je to pre niekoho problém, no tak potom bolo dosť času aj dosť inštitucionálnych priestorov, kde túto otázku vyriešiť, aby dnes sme mohli riadne voliť. Preto dopredu hovorím, že ak toto niekto si vezme ako zámienku na to, že dnes nebudú zvolení žiadni kandidáti, tak to je zase len prejav hrubej neúcty voči kandidátom, inštitúcii Ústavného súdu a v konečnom dôsledku voči ľuďom, o ktorých hlasy práve v týchto dňoch sa všetky politické strany vrátane strán vládnej koalície uchádzajú.
Na deň ústavy strašne veľa sa aj v tejto sále hovorí o právnom štáte a aký je dôležitý právny štát. Právny štát sú inštitúcie. Fungujúce inštitúcie a vzťah občanov k týmto inštitúciám je budovaný na báze dôvery. Nemôžu ľudia dôverovať inštitúcii Ústavného súdu, pokiaľ politici, ktorí majú zvoliť sudcov Ústavného súdu alebo kandidátov na sudcov Ústavného súdu, nemajú voči tejto inštitúcii ani toľko úcty, aby včas zasadli, dohodli sa a zvolili dostatočný počet kandidátov. Opakujem, stále platí, je koho voliť. A je to naša povinnosť v záujme právneho štátu na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pýtam sa pána poslanca ako navrhovateľa, aj keď sedíte na mieste spravodajcu, ale pýtam sa vás, či chcete sa vyjadriť k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme rokovať o

návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu. Je to nová voľba.

Návrh je pod tlačou 1434.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci návrh, aby sa aj táto voľba vykonala v tajnom hlasovaní.
Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Krajkovičovi, aby návrh uviedol a súčasne ho prosím, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa zákona, podľa § 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje jedenásťčlenná rada. (Musím sa trošku vydýchať.) Členov rady volí a odvoláva Národná rada, a to šiestich členov na návrh vlády a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady na návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov rady je tri roky.
Vzhľadom na to, že aj pri opakovanej voľbe zo dňa 6. decembra 2018 nebol zvolený potrebný počet členov Rady Slovenského pozemkového fondu, je potrebné vykonať novú voľbu. V súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov požiadal predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady, o zaslanie návrhov kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na člena Rady Slovenského pozemkového fondu: Ján Ilavský a Marcel Vrchota.
Bližšie charakteristiky kandidátov sú uvedené v prílohe č. 1 predloženého materiálu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Výbor v svojom uznesení č. 269 z 29. apríla 2019 odporučil Národnej rade, aby zvolila jedného člena Rady Slovenského pozemkového fondu z navrhnutých kandidátov a túto voľbu uskutočnila tajným hlasovaním.
Výbor ma poveril vo svojom uznesení č. 276 z dňa 9. mája 2019 vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť uvedený návrh na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu a návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá je prílohou v predmetnej tlači.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram týmto rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Máte možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať rokovaním o návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Návrh vlády má parlamentnú tlač 1501.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci návrh, aby sa aj táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Chcem sa len opýtať, ja tu mám ako spravodajcu uvedeného pána poslanca Galka. (Reakcia z pléna.) Nemáme tu spravodajcu. Zoberie spravodajcovanie zaňho niekto z príslušného výboru? Je tu niekto z výboru pre NBÚ? (Reakcia z pléna.) Budete taký zlatý? (Reakcia z pléna.)
Poprosím vás o trpezlivosť, pani ministerka, pokojne zaujmite zatiaľ miesto určené pre navrhovateľa. (Reakcia z pléna.) Dobre. Vyhlasujem trojminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR
Dobre, takže ešte raz, panie poslankyne a páni poslanci, návrh vlády na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu má parlamentnú tlač 1501 a uvedie nám ho pani ministerka vnútra Denisa Saková. Chcem vás požiadať ešte raz o ospravedlnenie.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,tlač 1501.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky v súlade s § 71 ods. 2 zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona riaditeľa Národného bezpečnostného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.
Súčasnému riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu Jozefovi Magálovi uplynie 31. mája tohto roku jeho funkčné obdobie, pričom pôjde – pre zaujímavosť – o prvého riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý bol vo svojej funkcii celé sedemročné funkčné obdobie.
Za kandidáta na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu vláda Slovenskej republiky navrhuje pána Romana Konečného, ktorý je momentálne námestníkom súčasného riaditeľa tohto úradu, pracuje na tomto úrade od roku 2012 a spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky. Verím, že tento návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu získa vašu podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi z kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, pánovi poslancovi... (Reakcia z pléna: "Hambálkovi.") Prepáčte, Hambálkovi. Obidvaja sme zostali zaskočení. (Povedané s pobavením.)
Nech sa páči, predneste, prosím, spravodajskú informáciu a chceme sa vám veľmi pekne poďakovať.