46. schôdza

Ďakujem. Pripomínam kolegom z výboru pre európske záležitosti, že o 13.00 v miestnosti č. 30 máme rokovanie k európskemu summitu. Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som ešte na záver hlasovania pozdraviť študentov z Dunajskej Stredy na balkóne. (Potlesk.) Súčasne vyhlasujem trojminútovú prestávku, aby sme mohli kľudne pokračovať v rokovaní, 11.13 hod..

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teda pokračovať v prerušenej rozprave. Poprosím, pán spravodajca, navrhovateľ, o zaujatie miest, pokračujeme.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1523.)

Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som pokračovala. Vlastne záver tej prerušenej časti hovoril o tom, o lehotách, ktoré je potrebné upraviť, aby bola aj právna vymožiteľnosť a istota pre tých, ktorí budú potrebovať záväzné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Orgánom Štátnej ochrany prírody, to znamená okresným úradom sa predlžuje lehota na 60 dní, avšak teda zopakujem, že záväzné stanoviská lehotu nemajú stanovenú.
Ide o veľkú novelu a ďalším problémom, ktorý je, alebo požiadavkou verejnosti je úprava pohybu ľudí po chránených územiach. Myslím si, že je na čase, aby sme dovolili sa ľuďom pohybovať aj mimo vyznačených chodníkov. V súčasnosti to spôsobuje veľmi veľké, veľkú nevôľu zo strany, zo strany ľudí, ktorí sa nemôžu pohybovať voľne po krajine. Vyvolení sa môžu, ale turista, bežný človek nie. Je to zbytočná regulácia, ktorá obmedzuje ľudí a ktorá nemá oporu v predmete ochrany vyhlásených chránených území. Samozrejme, môžu byť individuálne prípady, kedy by to bolo nežiaduce, ale tie treba riešiť v individuálnych predpisoch a nie plošne zákazom pohybu, voľného pohybu v podstate od tretieho stupňa.
Prichádzate s novou kategóriou, definíciou chráneného územia, tzv. kategória prírodný park. Je to nová kategória z výmery od 500 do 10 000 ha s tým, že národné parky by mali byť iba územia s rozlohou nad 10 000 ha. V tomto kontexte nevidím ako správne presun kompetencie z vlády na okresné úrady, čiže to znamená kompetencie vo vyhlasovaní tých chránených území. Možno vám sa to zdá jednoduchšie, že okresných úradov je viacej a nemáme zaťažovať vládu. Avšak chrániť každé obmedzovanie vlastníckych práv, by malo ísť ruka v ruke s kompenzáciami za ujmu na vlastníctve. Túto kompenzáciu, to sú financie, ktoré by mal, ktoré má, na ktoré má nárok súkromný vlastník chráneného územia. A myslím si, že v týchto prípadoch je dôležité, keďže to má dopad na štátny rozpočet, aby zostala táto kompetencia na vláde a aby vzápätí ako k takémuto vyhláseniu chráneného územia, ktoré bude mať dopad na obmedzenie hospodárenia súkromného vlastníctva, aby bola premietnutá aj do štátneho rozpočtu, resp. aby boli robené opatrenia na financovanie zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, aby ste si pozreli, ako sa napĺňa čerpanie kategórie kompenzácií za plnenie obmedzení v NATURA území, kde v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva bolo plnenie len 24 % za minulý rok. A v monitorovacom ukazovateli bolo napísané, že neboli požiadavky. Nuž tomuto sa mi veriť nechce. Neboli požiadavky zrejme preto, že nastavenie kompenzácií je veľmi zlé. A toto je jeden z ďalších vecí, ktoré vytýkam tomuto zákonu, že nevenujete sa tejto skutočnosti a právam súkromných vlastníkov na to, aby transparentným a jednoduchým systémom sa domohli alebo mali automaticky priznané kompenzačné náhrady za obmedzenie hospodárenia na svojom majetku z titulu požiadaviek ochrany prírody.
Zavádza sa nové hodnotenie, že v akýchkoľvek projektoch, akýkoľvek plán, program alebo projekt, ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom vplyv na územie európskej sústavy chránených území, teda významný vplyv, tak nie je ho možné podľa zákona o ochrane prírody schváliť alebo povoliť, akýkoľvek plán, akýkoľvek program. Toto sa mi zdá tak veľmi široko koncipované, že k takémuto akémukoľvek plánu, t. z. akejkoľvek chalupe, akémukoľvek zámeru na poľnohospodárskej pôde, ktorý bude mať nejaký dopad, programy, všetko bude musieť mať samostatné hodnotenie ešte naviac oproti hodnoteniu podľa posudzovania vplyvov na životné prostredie.
To znamená, ten nápor na agendu Štátnej ochrany prírody, aby dala vyjadrenie, či bude mať vplyv alebo nebude, a či sa musí posudzovať podľa nových pravidiel, ktoré sa dávajú do ochrany, do zákona o ochrane prírody, tak naozaj tu môže dôjsť na strane žiadateľa k škodám, ktoré si následne on z titulu zdržiavania môže uplatňovať. Ako uznávam, je potrebné, aby sa takéto aktivity posudzovali a bolo k nim záväzné stanovisko. Avšak treba priznať aj tej druhej strane, ktorá má zámer, má požiadavku akúkoľvek, či súkromnú alebo verejnú investíciu, tak aby aj ona mala garancie, že o jej požiadavke bude včas a správne a odborne rozhodnuté. Treba teda zadefinovať lehoty na vyjadrenie, prípadne možnosti odvolať sa. Čiže poukazujem na nedostatky na procesnej stránke.
Ďalej. Ďalej chcem poukázať na ďalšiu aplikačnú prax, ktorá vyvoláva nevôľu a nedostatky, a je to rôzne, forma udeľovania výnimiek. Tie sú v súčasnosti v ochrane prírody veľkým problémom a sťažností.
Pán minister, toto sú také základné, základné veci, na ktoré som chcela poukázať. Je mi ľúto, že nedostalo sa do zákona ani len zmienka o tom, že programy starostlivosti o les by mali byť, mohli byť posudzované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tieto programy v rámci národných parkov, áno, to záväzné stanovisko je tuná vsunuté, avšak v zákone o lesoch, ktorý ide, predpokladám, ako na základe politickej dohody po, vzápätí po tomto zákone, tak táto možnosť tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a vzájomné vzťahy, lebo dnes treba povedať, že nie je to už len odborný konflikt.
Toto sa všetko prenáša až do medziľudských vzťahov na úrovni konkrétnych lesných hospodárov, konkrétnych ľudí pracujúcich v Štátnej ochrane prírody, konkrétnych ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody cez neziskové organizácie. A obnova tejto dôvery môže byť len tým, že budú stanovené jasné pravidlá hry, jasná spoločenská objednávka, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od ochrany prírody, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od lesného hospodárstva, či je to drevo alebo je to vyvážený lesný ekosystém, čo vlastne očakáva naša spoločnosť od lesov, či je to ďalší päťmiliónový odvod, špeciálny, do štátneho rozpočtu, alebo je to skôr lesu blízke hospodárenie, ale možno za nižších výnosov.
Pokým nezadefinujeme tieto jasné pravidlá, jasné pravidlá hry, dovtedy žiaden zákon nám nepomôže. A práve naopak, pri dobrej vôli tento zákon môže priniesť ešte väčšie napätie a tým pádom aj väčšie škody pre životné prostredie. Takže verím, že do druhého čítania ste si vypočuli aspoň tie základné moje kritické požiadavky, ktoré sú realizovateľné ako pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré očakávam, že predloží váš rezort, tak, že sa ich pokúsite napraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pani poslankyni. Dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Prvý pán poslanec Martinák.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Zemanová, mňa zarazilo pri týchto vysoko odborných témach, ktoré sa týkajú všetkých nás, lebo lesy a životné prostredie spolu súvisia, ma prekvapilo vaše vyslovene politické stanovisko, s ktorým ste operovali zhruba prvých desať minút. V ďalšom, čo ma veľmi prekvapilo, a to v negatívnom slova zmysle, je vaše konštatovanie ohľadom poslaneckého prieskumu, ktorý sa uskutočnil v týchto chránených lokalitách. Ja som síce sa nezúčastnil poslaneckého prieskumu, ale mám tu záznam z poslaneckého prieskumu, zápis. Vy ste jednoducho konštatovali, že nedošlo tam k zhode, jedno, druhé, piate. Bolo to z vašej strany vedené, dovolím si tvrdiť, veľmi účelove. A ja ako lesník zhruba s tridsaťročnou lesníckou praxou si dovolím tvrdiť podľa tohto zápisu, že to bolo veľmi účelné, nie účelové, ale účelné stretnutie, kde zástupcovia jednak ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj zástupcovia, čo sa týka ministerstva životného prostredia, dali svoje návrhy k jednotlivým spôsobom obhospodarovania, bez zásahovosti, porovnávali tam, kde boli zásahy a treba si vybrať z toho tú zlatú strednú cestu, kde ja verím, že aj to východisko sa nájde.
V ďalšom ste kritizovali, že tu nie sú žiadne termíny, lehoty a tak ďalej. Neviem, či ste to čítali alebo nie, ale napríklad náhodnú ťažbu, kde vznikne holina na 0,30 hektárov, môže povoliť organizácia ochrany prírody... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Z toho politického hľadiska má pani poslankyňa pravdu. Tento zákon vznikol až pod tlakom Medzinárodného fondu na ochranu prírody a ten reagoval vlastne na znepokojivé stanovisko Európskej komisie. Slovenská republika, ako je o nás už známe, má formálne zákony na ochranu prírody. Netvrdím, že to je zodpovednosť súčasného ministra. Trvá to už dlhé roky. Máme deklaratívne zákony a keď ich otvoríte, tak tam nebolo veľa vecí definovaných. Keď si pozriete podrobne súčasnú novelu, tá je takmer v takom rozsahu, ako by mal byť zákon. Je obrovská, pretože na ministerstve zistili pod tlakom týchto medzinárodných organizácií, že nemajú vlastne zadefinovaný presne ani V. stupeň ochrany prírody, ani nie je dobre zadefinovaná stráž, lesná, ani to, ani tamto. Skoro v každom bode zákona boli iba formálne, formálne definície, ktoré nešli, nevychádzali z praxe a snažili sa viac-menej iba uspokojiť literu zákona, ale nechránili prírodu, čoho dôsledkom je aj tá prax, v ktorej nám biotopy vymierajú. Ja v zásade zákon vítam. Súhlasím ale s pani poslankyňou, že dokazuje zároveň doterajšiu formálnosť a vlastne predstieranie ochrany prírody, slabú ochranu prírody a dáva za pravdu, že bol najvyšší čas, že zasiahli medzinárodné inštitúcie.

S reakciou pani poslankyňa Zemanová.

Pán kolega, pán kolega Martinák, ten poslanecký prieskum bol naozaj vynikajúci. Musím pochváliť aj organizáciu aj prístup obidvoch rezortov. My sme tam neboli ako tribunál, ktorý má o niečom rozhodnúť. My sme tam neboli, aby sme my tam povedali, ako to má byť. My sme si chceli v prvom rade vypočuť názory jednej aj druhej strany, a to sa stalo. Sme stáli nad jednou lokalitou a kde nám rozprávali, čo vidíte, lesníci, vy tu, ako vy vnímate tú lokalitu. Následne rozprával ochranár zo štátnej ochrany prírody, ako on vníma tú lokalitu. Sme analyzovali tie rozdielne pohľady, ktoré sú prirodzené. To je pohľad lesníkov a ochranárov. A vlastne ale medzi tým sme si aj vypočuli tie konkrétne aplikačné problémy, ktoré mala jedna a druhá strana. Čiže o tomto bol poslanecký prieskum a myslím si, že splnil svoj, svoj účel, aby sme sa dostali do objektívneho, objektívneho obrazu.
A práve tie aplikačné problémy, ktoré oni spomínali a ktoré sú, ktoré si, netvárne sa, že tuná nie sú problémy medzi ochranou prírody a lesníkmi, odpovede na riešenia som ich v návrhu zákona nenašla. To, čo ste vy spomínali, tých desať dní pri tom, náhodnej ťažby, tak tam je, že ochrana prírody oznámi začatie konania najneskôr do desať dní. To neznamená, že do desať dní vydá svoje stanovisko, že či k tej náhodnej ťažbe sa môže realizovať alebo nie. A o tom hovorím, že nielen v tomto prípade, ale aj pri ostatných záväzných, záväzných stanoviskách Štátnej ochrany prírody, ktoré sú potrebné pre činnosť v chránených územiach, nie je stanovená lehota. To bol tiež jeden z problémov, ktorý poukazovali lesníci, že sedemsto dní čaká na vyjadrenie. Alebo tak to boli určite vypichnuté konkrétne nejaké problémové časti. Ale principiálne hovorili o tom, že Štátna ochrana prírody, ktorá to potvrdila, nemá kapacity, nemá ľudské kapacity na to, aby tak náročnú úlohu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)