46. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že o 12.15 hod. máme rokovanie na obvyklom mieste.

Takisto pripomínam členom výboru pre vzdelávanie, zasadnutie výboru o 12.00 hod. v miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pripomínam kolegom z výboru pre európske záležitosti, že o 13.00 v miestnosti č. 30 máme rokovanie k európskemu summitu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som pokračovala. Vlastne záver tej prerušenej časti hovoril o tom, o lehotách, ktoré je potrebné upraviť, aby bola aj právna vymožiteľnosť a istota pre tých, ktorí budú potrebovať záväzné stanovisko Štátnej ochrany prírody. Orgánom Štátnej ochrany prírody, to znamená okresným úradom sa predlžuje lehota na 60 dní, avšak teda zopakujem, že záväzné stanoviská lehotu nemajú stanovenú.
Ide o veľkú novelu a ďalším problémom, ktorý je, alebo požiadavkou verejnosti je úprava pohybu ľudí po chránených územiach. Myslím si, že je na čase, aby sme dovolili sa ľuďom pohybovať aj mimo vyznačených chodníkov. V súčasnosti to spôsobuje veľmi veľké, veľkú nevôľu zo strany, zo strany ľudí, ktorí sa nemôžu pohybovať voľne po krajine. Vyvolení sa môžu, ale turista, bežný človek nie. Je to zbytočná regulácia, ktorá obmedzuje ľudí a ktorá nemá oporu v predmete ochrany vyhlásených chránených území. Samozrejme, môžu byť individuálne prípady, kedy by to bolo nežiaduce, ale tie treba riešiť v individuálnych predpisoch a nie plošne zákazom pohybu, voľného pohybu v podstate od tretieho stupňa.
Prichádzate s novou kategóriou, definíciou chráneného územia, tzv. kategória prírodný park. Je to nová kategória z výmery od 500 do 10 000 ha s tým, že národné parky by mali byť iba územia s rozlohou nad 10 000 ha. V tomto kontexte nevidím ako správne presun kompetencie z vlády na okresné úrady, čiže to znamená kompetencie vo vyhlasovaní tých chránených území. Možno vám sa to zdá jednoduchšie, že okresných úradov je viacej a nemáme zaťažovať vládu. Avšak chrániť každé obmedzovanie vlastníckych práv, by malo ísť ruka v ruke s kompenzáciami za ujmu na vlastníctve. Túto kompenzáciu, to sú financie, ktoré by mal, ktoré má, na ktoré má nárok súkromný vlastník chráneného územia. A myslím si, že v týchto prípadoch je dôležité, keďže to má dopad na štátny rozpočet, aby zostala táto kompetencia na vláde a aby vzápätí ako k takémuto vyhláseniu chráneného územia, ktoré bude mať dopad na obmedzenie hospodárenia súkromného vlastníctva, aby bola premietnutá aj do štátneho rozpočtu, resp. aby boli robené opatrenia na financovanie zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, aby ste si pozreli, ako sa napĺňa čerpanie kategórie kompenzácií za plnenie obmedzení v NATURA území, kde v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva bolo plnenie len 24 % za minulý rok. A v monitorovacom ukazovateli bolo napísané, že neboli požiadavky. Nuž tomuto sa mi veriť nechce. Neboli požiadavky zrejme preto, že nastavenie kompenzácií je veľmi zlé. A toto je jeden z ďalších vecí, ktoré vytýkam tomuto zákonu, že nevenujete sa tejto skutočnosti a právam súkromných vlastníkov na to, aby transparentným a jednoduchým systémom sa domohli alebo mali automaticky priznané kompenzačné náhrady za obmedzenie hospodárenia na svojom majetku z titulu požiadaviek ochrany prírody.
Zavádza sa nové hodnotenie, že v akýchkoľvek projektoch, akýkoľvek plán, program alebo projekt, ktorý môže mať pravdepodobne samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom vplyv na územie európskej sústavy chránených území, teda významný vplyv, tak nie je ho možné podľa zákona o ochrane prírody schváliť alebo povoliť, akýkoľvek plán, akýkoľvek program. Toto sa mi zdá tak veľmi široko koncipované, že k takémuto akémukoľvek plánu, t. z. akejkoľvek chalupe, akémukoľvek zámeru na poľnohospodárskej pôde, ktorý bude mať nejaký dopad, programy, všetko bude musieť mať samostatné hodnotenie ešte naviac oproti hodnoteniu podľa posudzovania vplyvov na životné prostredie.
To znamená, ten nápor na agendu Štátnej ochrany prírody, aby dala vyjadrenie, či bude mať vplyv alebo nebude, a či sa musí posudzovať podľa nových pravidiel, ktoré sa dávajú do ochrany, do zákona o ochrane prírody, tak naozaj tu môže dôjsť na strane žiadateľa k škodám, ktoré si následne on z titulu zdržiavania môže uplatňovať. Ako uznávam, je potrebné, aby sa takéto aktivity posudzovali a bolo k nim záväzné stanovisko. Avšak treba priznať aj tej druhej strane, ktorá má zámer, má požiadavku akúkoľvek, či súkromnú alebo verejnú investíciu, tak aby aj ona mala garancie, že o jej požiadavke bude včas a správne a odborne rozhodnuté. Treba teda zadefinovať lehoty na vyjadrenie, prípadne možnosti odvolať sa. Čiže poukazujem na nedostatky na procesnej stránke.
Ďalej. Ďalej chcem poukázať na ďalšiu aplikačnú prax, ktorá vyvoláva nevôľu a nedostatky, a je to rôzne, forma udeľovania výnimiek. Tie sú v súčasnosti v ochrane prírody veľkým problémom a sťažností.
Pán minister, toto sú také základné, základné veci, na ktoré som chcela poukázať. Je mi ľúto, že nedostalo sa do zákona ani len zmienka o tom, že programy starostlivosti o les by mali byť, mohli byť posudzované v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tieto programy v rámci národných parkov, áno, to záväzné stanovisko je tuná vsunuté, avšak v zákone o lesoch, ktorý ide, predpokladám, ako na základe politickej dohody po, vzápätí po tomto zákone, tak táto možnosť tam nie je. A myslím si, že nastavenie jasných a zrozumiteľných pravidiel medzi ochranou prírody a lesníctva by bolo to, čo by obnovilo vzájomnú dôveru a vzájomné vzťahy, lebo dnes treba povedať, že nie je to už len odborný konflikt.
Toto sa všetko prenáša až do medziľudských vzťahov na úrovni konkrétnych lesných hospodárov, konkrétnych ľudí pracujúcich v Štátnej ochrane prírody, konkrétnych ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody cez neziskové organizácie. A obnova tejto dôvery môže byť len tým, že budú stanovené jasné pravidlá hry, jasná spoločenská objednávka, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od ochrany prírody, čo vlastne naša spoločnosť očakáva od lesného hospodárstva, či je to drevo alebo je to vyvážený lesný ekosystém, čo vlastne očakáva naša spoločnosť od lesov, či je to ďalší päťmiliónový odvod, špeciálny, do štátneho rozpočtu, alebo je to skôr lesu blízke hospodárenie, ale možno za nižších výnosov.
Pokým nezadefinujeme tieto jasné pravidlá, jasné pravidlá hry, dovtedy žiaden zákon nám nepomôže. A práve naopak, pri dobrej vôli tento zákon môže priniesť ešte väčšie napätie a tým pádom aj väčšie škody pre životné prostredie. Takže verím, že do druhého čítania ste si vypočuli aspoň tie základné moje kritické požiadavky, ktoré sú realizovateľné ako pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré očakávam, že predloží váš rezort, tak, že sa ich pokúsite napraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Zemanová, mňa zarazilo pri týchto vysoko odborných témach, ktoré sa týkajú všetkých nás, lebo lesy a životné prostredie spolu súvisia, ma prekvapilo vaše vyslovene politické stanovisko, s ktorým ste operovali zhruba prvých desať minút. V ďalšom, čo ma veľmi prekvapilo, a to v negatívnom slova zmysle, je vaše konštatovanie ohľadom poslaneckého prieskumu, ktorý sa uskutočnil v týchto chránených lokalitách. Ja som síce sa nezúčastnil poslaneckého prieskumu, ale mám tu záznam z poslaneckého prieskumu, zápis. Vy ste jednoducho konštatovali, že nedošlo tam k zhode, jedno, druhé, piate. Bolo to z vašej strany vedené, dovolím si tvrdiť, veľmi účelove. A ja ako lesník zhruba s tridsaťročnou lesníckou praxou si dovolím tvrdiť podľa tohto zápisu, že to bolo veľmi účelné, nie účelové, ale účelné stretnutie, kde zástupcovia jednak ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj zástupcovia, čo sa týka ministerstva životného prostredia, dali svoje návrhy k jednotlivým spôsobom obhospodarovania, bez zásahovosti, porovnávali tam, kde boli zásahy a treba si vybrať z toho tú zlatú strednú cestu, kde ja verím, že aj to východisko sa nájde.
V ďalšom ste kritizovali, že tu nie sú žiadne termíny, lehoty a tak ďalej. Neviem, či ste to čítali alebo nie, ale napríklad náhodnú ťažbu, kde vznikne holina na 0,30 hektárov, môže povoliť organizácia ochrany prírody... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Z toho politického hľadiska má pani poslankyňa pravdu. Tento zákon vznikol až pod tlakom Medzinárodného fondu na ochranu prírody a ten reagoval vlastne na znepokojivé stanovisko Európskej komisie. Slovenská republika, ako je o nás už známe, má formálne zákony na ochranu prírody. Netvrdím, že to je zodpovednosť súčasného ministra. Trvá to už dlhé roky. Máme deklaratívne zákony a keď ich otvoríte, tak tam nebolo veľa vecí definovaných. Keď si pozriete podrobne súčasnú novelu, tá je takmer v takom rozsahu, ako by mal byť zákon. Je obrovská, pretože na ministerstve zistili pod tlakom týchto medzinárodných organizácií, že nemajú vlastne zadefinovaný presne ani V. stupeň ochrany prírody, ani nie je dobre zadefinovaná stráž, lesná, ani to, ani tamto. Skoro v každom bode zákona boli iba formálne, formálne definície, ktoré nešli, nevychádzali z praxe a snažili sa viac-menej iba uspokojiť literu zákona, ale nechránili prírodu, čoho dôsledkom je aj tá prax, v ktorej nám biotopy vymierajú. Ja v zásade zákon vítam. Súhlasím ale s pani poslankyňou, že dokazuje zároveň doterajšiu formálnosť a vlastne predstieranie ochrany prírody, slabú ochranu prírody a dáva za pravdu, že bol najvyšší čas, že zasiahli medzinárodné inštitúcie.

Pán kolega, pán kolega Martinák, ten poslanecký prieskum bol naozaj vynikajúci. Musím pochváliť aj organizáciu aj prístup obidvoch rezortov. My sme tam neboli ako tribunál, ktorý má o niečom rozhodnúť. My sme tam neboli, aby sme my tam povedali, ako to má byť. My sme si chceli v prvom rade vypočuť názory jednej aj druhej strany, a to sa stalo. Sme stáli nad jednou lokalitou a kde nám rozprávali, čo vidíte, lesníci, vy tu, ako vy vnímate tú lokalitu. Následne rozprával ochranár zo štátnej ochrany prírody, ako on vníma tú lokalitu. Sme analyzovali tie rozdielne pohľady, ktoré sú prirodzené. To je pohľad lesníkov a ochranárov. A vlastne ale medzi tým sme si aj vypočuli tie konkrétne aplikačné problémy, ktoré mala jedna a druhá strana. Čiže o tomto bol poslanecký prieskum a myslím si, že splnil svoj, svoj účel, aby sme sa dostali do objektívneho, objektívneho obrazu.
A práve tie aplikačné problémy, ktoré oni spomínali a ktoré sú, ktoré si, netvárne sa, že tuná nie sú problémy medzi ochranou prírody a lesníkmi, odpovede na riešenia som ich v návrhu zákona nenašla. To, čo ste vy spomínali, tých desať dní pri tom, náhodnej ťažby, tak tam je, že ochrana prírody oznámi začatie konania najneskôr do desať dní. To neznamená, že do desať dní vydá svoje stanovisko, že či k tej náhodnej ťažbe sa môže realizovať alebo nie. A o tom hovorím, že nielen v tomto prípade, ale aj pri ostatných záväzných, záväzných stanoviskách Štátnej ochrany prírody, ktoré sú potrebné pre činnosť v chránených územiach, nie je stanovená lehota. To bol tiež jeden z problémov, ktorý poukazovali lesníci, že sedemsto dní čaká na vyjadrenie. Alebo tak to boli určite vypichnuté konkrétne nejaké problémové časti. Ale principiálne hovorili o tom, že Štátna ochrana prírody, ktorá to potvrdila, nemá kapacity, nemá ľudské kapacity na to, aby tak náročnú úlohu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v úlohe ministra životného prostredia ste už tretí rok. Za ten čas sa v našich najcennejších národných parkoch vyrúbali stromy, zničili sa vzácne biotopy a ešte viac sa ohrozili populácie vzácnych druhov, vrátane hlucháňa hôrneho. Za celú tú dobu sa vám nepodarilo zachrániť takmer nič. A to ste mali potrebné, na potrebné reformy silnejšiu podporu verejnosti, ako ktokoľvek pred vami, a najmä vďaka iniciatíve My sme les.
Aj keď sa niečo malé podarilo, bolo to skôr na súkromných, nie na štátnych pozemkoch. Tam na štátnom sa ešte aj v týchto dňoch rúbu posledné staré lesy v srdci Národného parku Nízkych Tatier. Vaša vláda tak ukázala svoju pravú tvár. Svojimi skutkami za uplynulé roky ukazujete, ako vám nezáleží na životnom prostredí a hlavne v chránených územiach. Po viac ako troch rokoch vládnutia to musia byť skutky, nie reči a sľuby, ktoré by sme mali hodnotiť.
Obávame sa, že nový zákon o ochrane prírody pokračuje v dávaní sľubov namiesto reálnych činov. Ciele na dosiahnutie 50 % jadrových zón už do šiestich rokov sú pekné, no v zákone chýba spôsob, ako by k tomu malo dôjsť. A samozrejme, ak tieto ciele nenaplníme, nik nebude potrestaný. Možno by ste do zákona mali napísať, že národný park, ktorý tento cieľ nesplní, stratí v roku 2026 status národného parku. Lenže ani na to nemáte odvahu. Viete, že tieto ciele by sa nenaplnili a naše národné parky by zanikli aj na papieri, keďže v realite ich devastujeme už dlho.
Experti aj zo strany SPOLU - občianska demokracia sa venujú ochrane prírody a pomenovávajú hlavné piliere, na ktorých majú byť postavené národné parky. Tu sú aspoň niektoré z nich.
Správa národného parku reálne spravuje územie. Nemôže to byť tak ako u nás, kde Štátna ochrana prírody prakticky nič nespravuje. Namiesto toho tam ťažia stromy Lesy Slovenskej republiky alebo súkromní vlastníci. Ochrana prírody je pre nich len drobnou nepríjemnosťou, nijako im však nedokáže zamedziť v ťažbe. Svedčia o tom obrovské rúbaniská v našich národných parkoch. Ako prvý krok by preto malo byť odovzdanie štátnych pozemkov v národných parkoch rezortu životného prostredia a správam národných parkov. Inak nevieme zabezpečiť ochranu ani na štátnych pozemkoch. Tento kľúčový bod reformy národných parkov zákon neobsahuje. Správy národných parkov by mali reálne rozhodovať o tom, čo sa v ich území robí. Musia byť teda orgánom štátnej správy, ktorý nebude dávať len stanoviská, ale bude reálne rozhodovať o tom, či v lese bude alebo nebude prebiehať ťažba dreva, poľovačky, výstavby hotelov či regulácie potokov. Dnes o tom nerozhodujú a aj preto sú naše parky tak zničené. Ani tento bod však zákon nerieši. A rozhodovacie kompetencie ponecháva naďalej rôznym iným úradom.
Po tretie. Hlavným zmyslom národných parkov je okrem ochrany prírody aj sprostredkovanie zážitku v divokej prírode a envirovýchova, čo by malo byť nadviazané na rozvoj regiónov. Národné parky by mali mať kompetencie a financie na budovanie potrebnej infraštruktúry a manažment rozvoja prírodného turizmu. V tomto sú dodnes príliš pasívne a nový zákon to nijako nezlepší.
Bod 4. Dodnes, tridsať rokov po Nežnej revolúcii, nemáme na väčšine území dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov, ktoré tvoria asi polovicu území národných parkov. Štát im nedokázal dať ponuku a dlhodobé garancie, ktoré by boli schopní akceptovať. V zákone sa síce nachádza inštitút majetkovej ujmy, tak ako to bolo doposiaľ, no je málo proaktívny a ambiciózny. Štát by sa mal snažiť o výkup, prenájom či výmenu všetkých pozemkov v národných parkoch a k tomu by mal mať alokované aj príslušné finančné prostriedky. Ak má byť hlavným zmyslom novely zákona lepšia ochrana národných parkov, ako to bolo prezentované v médiách, opäť raz nič nedosiahnete. Miernené zvýšenie kompetencií orgánov štátnej správy neznamená, že budú aktívne zakazovať činnosti na pozemkoch, ktoré sami nespravujú. Aj doteraz mali úrady možnosti konať, mohli na to využívať súčasné právomoci, no nevyužili ich.
Rovnako mohol rezort životného prostredia už schváliť ambiciózne zonácie národných parkov, veď by predsa stačila dohoda so Štátnymi lesmi. Dobré zonácie nemáme, pretože vláda ich v skutočnosti nechce. A ak sa prijme nový zákon, budú sa možno presadzovať ešte ťažšie, pretože návrh predpokladá vyplácanie majetkovej ujmy aj na štátnych pozemkoch, čo doteraz nebolo. Pridali sme tak ďalší dôvod na nerozširovanie bezzásahových zón. Oponenti budú hovoriť, že je to príliš drahé.
Tento zákon je teda len dymovou clonou, ktorá začne platiť tesne pred voľbami asi začiatkom roku 2020. Nik si už nemá všimnúť, že realita je rovnako zlá ako predtým. Pár kozmetických úprav na podstate zlého, nefungujúceho systému, ktorý drancuje naše národné parky, nič nezmení a v takejto podobe ho nemôžeme podporiť.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, musím, musím do toho vstúpiť a má to súvis aj s tým poslaneckým prieskumom, ktorý sme absolvovali s kolegami v nedávnej dobe, lebo takto to vyzerá, ako keby za všetko zlé, čo sa deje aj v našich národných parkoch, mohol štát. Práve lokalita, kde sme boli, prvá lokalita v Národnom parku Nízke Tatry Čertovica, ktorá sa často ukazuje aj na tých fotografiách, je práve príkladom toho, ako zanedbaním starostlivosti o vlastné lesy dokáže si zničiť, vlastne dokážu sa ničiť národné parky a nechcem to tu rozvíjať. Z 30-hektárovej vetrovej kalamity, ktorú nechali tak, lebo, a nechcem povedať, čo bolo, tak sa stala 500-hektárová kalamita lykožrúta, a to je tá holina, ktorú dnes ukazuje, ukazujeme, alebo ukazujú viacerí, že toto spôsobuje štát, lebo tam rúbe, lebo tam ťaží, lebo neviem čo, ale tá pravda je niekde ako keby aj inde a treba to aj to B za tým povedať, že prečo to, prečo to je, že to neni preto, lebo tam niekto chcel z tých lesov hospodársky úžitok, práve už, už zachraňovali to, čo už ani nebolo možné pomaly zachrániť, ale len, ale len prístupom tých vlastníkov lesov. Čiže aj to B treba vravieť ako keby.

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa poslankyňa Dubačová, z tohto vášho vystúpenia ja skutočne môžem usúdiť len vaše čiernobiele videnie danej problematiky. Nadviažem opäť na poslanecký prieskum, ale z inej strany, ako to povedal vedúci, vedúci výboru, predseda. Ja nadväzujem na to, kde sa konštatovalo, že práve spracovaním drevnej hmoty a práve jej skorým vyťažením sa zabránilo rozmnoženiu lykožrúta smrekového, ktorý sa dokáže aj v súčasných podmienkach zmenou klímy rozmnožovať až po tretiu generáciu. Tým pádom sa poukazuje aj na to, že okolité pôvodné lesy na strednom Slovensku v danej lokalite, ihličnaté vysokohorské porasty boli tým pádom zachránené, a to nadväzujem práve na problematiku hlucháňa, že včasné spracovanie drevnej hmoty posilní populáciu tohto vzácneho druhu živočícha, hlucháňa. Často počuť z úst mnohých ľudí, ako aj z vás, že teda lesníci rúbu a tak ďalej. Ja si dovolím upozorniť, že prvým takým známym ochranárom bol práve lesník Jozef Dekret-Matejovie, ktorý presadzoval uskutočňovanie pôvodnej proveniencii sadbového materiálu a zachovanie pôvodných druhov drevín. Takže takéto videnie, kde sa rúbe, je zlé, a všetko len nerúbať a ostať tak, musíme nájsť skutočne zlatú strednú cestu v oboch prípadoch. Ďakujem.