46. schôdza

Už som to povedala na výbore a poviem to ešte raz, že pracovať s variantom, že všetko je pochybné, všetko je zlé a nerobme nič, nepovažujem za správne. Takto by sme mohli postupovať úplne v každej jednej oblasti nášho života a myslím si, že to nie je tá správna cesta.
Čo sa týka tej kontroly. Každý tento projekt je skontrolovaný audítorom. Áno, neznamená to, že audítor vie správne odhadnúť, že či tá faktúra, ktorú má pred sebou, bola, respektíve že tá výška je oprávnená, keďže asi sa nevyzná úplne do toho filmového biznisu, môže to byť preňho problém, na pľaci nebol, nemá to odkontrolované, ale tieto veľké produkcie na výdavky si dávajú veľký pozor. To sú zahraničné účtovnícke oddelenia, ktoré všetky tieto veci spracúvajú, to nie je iba čisto slovenská záležitosť. Tam sa neuplatňuje všade iba chybný charakter, akýkoľvek tu my môžme nazvať, že všade sú iba tí, ktorí chcú defraudovať, ničiť, kradnúť. Ja s touto premisou už odmietam pracovať, skrátka. To už neni ani konštruktívne, ani produktívne a nikam to nevedie. Nehovorím, že opatrnosti nikdy nie je dosť a dvakrát meraj, raz rež, ale nebudem počítať dopredu s tým, že všetci sú zlodeji, všetci chcú ubližovať a všetko je nanič.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave navrhovateľ? Nech sa páči, pán podpredseda. Nie, nie? Pán spravodajca? Súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona.

Poprosil by som, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali zajtra o 11.00 hodine.

Ďakujem prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 287/2017 Z. z. (pozn. red.: správne "zákona č. 280/2017 Z. z.") o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 1509, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1600.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani ministerka, mikrofón je váš.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1509.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je takpovediac druhým dielom väčšej novely zákona o lesoch, ktorú tento rok vláda predložila do Národnej rady.
Prvú časť, ktorá sa týkala oblasti užívania lesných pozemkov a vydávania lesných pozemkov do držby a obhospodarovania bývalým reštituentom a ich právnym nástupcom, už Národná rada schválila v máji a vyšla už aj v Zbierke zákonov. Účelom druhej novely zákona o lesoch je najmä úprava hospodárskych spôsobov a ich foriem pri hospodárení v lese.
Tieto úpravy vychádzajú jednak z aplikačnej praxe vlastníkov lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, správcov lesného štátneho majetku, ako aj orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Cieľom je upraviť podmienky pre cieľavedomú starostlivosť o lesy, založenú na systéme administratívneho a odberného riadenia podľa programov starostlivosti o lesy, hlavne s ohľadom na plnenie ekosystémových služieb pre verejnosť a na prebiehajúce klimatické zmeny.
Ďalšie oblasti úpravy predloženého návrhu zákona sú charakteristické tým, že sú výsledkom úzkej spolupráce konsenzu jednak s rezortom životného prostredia, jednak s mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody a v neposlednom rade aj s akademickou obcou.
Prvou takouto oblasťou je sprísnenie náhodných ťažieb a kvalifikovanie mimoriadnej udalosti v lese. Novela zákona kladie náhodnej ťažbe limity prostredníctvom oznamovacej povinnosti. Ak by odhadnutý objem dreva z náhodnej ťažby počas platnosti programu starostlivosti o lesy mal presiahnuť 15 % zásoby porastu uvedenej v opise porastu, alebo ak by sa náhodná ťažba mala vykonať na súvislej ploche väčšej ako 0,3 ha, obhospodarovateľ lesa bude povinný nahlásiť vznik každej náhodnej ťažby orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Právo vykonať náhodnú ťažbu vznikne až 10 dní po tomto oznámení. Táto úprava prináša jednak prísnejšie parametre náhodnej ťažby a jednak umožňuje dôslednejšiu kontrolnú činnosť, tak orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj orgánov ochrany prírody a krajiny a štátnej ochrany prírody.
Druhou dôležitou novinkou je definovanie takzvane prírode blízkeho hospodárenia v lesoch a úprava takzvanej prebudovy lesy na takéto hospodárenie v lesoch. Umožňuje sa tak obhospodarovateľom lesa použiť šetrnejšie možnosti formovania štruktúr lesov s aktívnym využitím zákonitosti vývoja prirodzených lesných ekosystémov.
Treťou dôležitou vecou, ktorú táto novela prináša ako úplné nóvum, je vyhlasovanie pralesov ako lesov osobitného určenia. Prvýkrát sa tak do nášho právneho poriadku dostáva prales ako samostatný typ v rámci systému kategórií lesov a prvýkrát sa zákonom definuje bezzásahovosť. V pralesoch bude platiť režim absolútnej bezzásahovosti. Pralesy bude vyhlasovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva buď na návrh vlastníka alebo správcu, alebo v prípade územia s 5. stupňom ochrany na návrh kohokoľvek.
Ďalšie podstatné úpravy sa týkajú konania o schvaľovaní a konania o zmene programu o starostlivosti o les. Zároveň sa návrhom zákona upravujú pravidlá a spôsob úhrady nákladov na výkon opatrení na ochranu lesa a jednoznačne ustanovujú účastníci konaní podľa zákona o lesoch a postavenie zúčastnených osôb.
Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky Európskej komisie vyplývajúce z jej odôvodneného stanoviska k nedostatočnej transpozícii smernice Európskej únie o biotopoch a vtákoch. To sa týka hlavne ustanovení o konaniach o programe starostlivosti o lesy, napríklad vylúčením fikcie súhlasí v prípade nedoručenia stanoviska orgánu ochrany prírody, ďalej ustanovení o náhodnej ťažbe a ustanovení upravujúcich postavenie zúčastnených osôb. Návrhom zákona sa medzi orgány štátnej správy lesného hospodárstva zaraďuje aj Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia a zároveň sa upravujú niektoré jej kompetencie a postupy pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jankovi Kvorkovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máš mikrofón.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. (Reakcia z pléna.) Á, pardon, áno, dve, dve.
Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči, ako prvý a potom pán poslanec Kollár ako druhý. Nie za kluby, ale obyčajne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozeral som sa na zákon o lesoch aj s očami zákona o ochrane prírody, ktorý sme dneska prerokovávali. A musím povedať, že som nesmierne sklamaný.
Zákon o ochrane prírody v spolupráci so zákonom o lesoch spôsobia niekoľko závažných faktov. Za prvé by som povedal, že vyženieme turistov, cyklistov z prírody, obmedzíme ich pohyb v prírode. Za druhé, znemožníme hospodárenie v lesoch vo veľkej miere. A za tretie z lesných pozemkov urobíme lacný developerský projekt pre tých, ktorí chcú investovať a stavať nájomné byty na lesných pozemkoch. Teraz dovoľte, aby som sa k tomu jednotlivo vyjadril. Prečo si dovoľujem povedať, že vyženieme turistov z prírody?
V prvom rade, ja si to musím nájsť, sekundu. Ministerstvo zavádza nový pojem, a to lesná cesta v zmysle zákona. Chcem poukázať na to, že doteraz lesné cesty žiadnym, žiadnym zákonným spôsobom neboli zadefinované. Lesné cesty boli určené len v slovenskej technickej norme, ktorá má odporúčací charakter a nie je povinný. Keďže zákon dnes, lesný, bude rozlišovať a spresňovať, čo sa považuje za lesnú cestu, v § 2 písm. w) lesnou cestou je účelová komunikácia,^3aa), ktorá znie: § 22 zákona, zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.
V poriadku, ale keď lesná cesta je takto definovaná, tak všetky ostatné lesné cesty, ktoré sú ako zemné, ktoré sú dočasné, tak tie už zákon nebude považovať, alebo je v rozpore s § 30 a § 31 ods. 1 písm. d), kde sa hovorí o zakázaných činnostiach a medzi zakázanými činnosťami je výnimka. A touto výnimkou Národná rada v roku 2006 ustanovila spôsob využívania lesných ciest, teda aj tých zemných, verejnosťou, teda cyklistami alebo jazdcami na koni. Akonáhle my zadefinujme, že čo je lesná cesta v základných pojmoch ustanovení zákona, tým pádom mám za to, že bude v zákone minimálne chaos a tí, ktorí majú dnes vyznačené cyklotrasy po tých lesných cestách, tak tie vyznačené cyklotrasy zaniknú. Oni tam nebudú môcť čo robiť, lebo to je, de facto to nie je cyklotrasa, to je lesná cesta. A len to bolo napojené na tie lesné, len to bolo napojené na § 31 ods. 1 písm. d). To bolo naviazané na tú slovenskú technickú normu. Darmo to v tomto v znení zostane nezmenené, ale keď zadefinujeme, čo je lesná cesta, tak to nebude fungovať, resp. bude v tom chaos.
Musíme si povedať, že taká lesná cesta, ktorá má teleso a má minimálne odvodnenie, tých je zhruba 10 % všetkých lesných ciest, ktoré sú obsiahnuté v slovenskej technickej norme, tým pádom my cyklistov a jazdcov na koni vylúčime z 90 % lesných ciest.
Keď k tomu poviem, že sme v zákone o ochrane prírody vytvorili možnosť, že okresný úrad môže vyhlásiť chránené územie II. stupňa a tam je tiež zakázané chodiť, kade človek zachce, kde doteraz mohol chodiť, mohol jazdiť na bicykli, bude môcť jazdiť len po vyznačených trasách, ktoré my nemáme vyznačené v chránených územiach II. stupňa z veľkej miery, lebo to je územie z hľadiska ochrany prírody, kde štátna ochrana prírody len tú prírodu sleduje, že čo sa tam deje. Nie sú tam iné obmedzenia. Ale už sme tých vlastníkov obmedzili. Keď zoberiem, že koľko pozemkov máme v druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany, tak my sme z veľkej časti územia vykázali občanov, nemajú tam čo robiť.
Teraz úprimne musím povedať, že pokiaľ sa pozriem na schvaľovanie lesných hospodárskych plánov, čo je základ tohto zákona, tak musím povedať, že riešenie, kde životné prostredie si môže dať svoje stanovisko a podmienky na konci celého toho procesu, je chybné a spôsobí z tohto zákona zákaz alebo možnosť nehospodárenia. Doteraz platilo, že na samom začiatku vytvorenia lesného hospodárskeho plánu každý z účastníkov si dal podmienky alebo požiadavky. Tie podmienky si životné prostredie stanovilo na samom začiatku, čo očakáva, alebo čo sa má, môže vykonávať na danom území. Toto dnes bude na samom konci, keď už lesný hospodársky plán bude hotový. Vtedy životné prostredie príde a povie, že ja ešte chcem toto. Všetko sa vráti na začiatok a toto sa bude nekonečne niekoľkokrát opakovať. A práve vo vzťahu k problémom financovania lesných hospodárskych plánov sa vyhotovenia lesných hospodárskych plánov enormne predražia a tým pádom hospodárenie v lesoch bude takmer nevykonateľné.
Druhý, ďalší z takýchto problémov je náhodná ťažba a jeho schvaľovanie štátnou správou. Štátna správa pod ministerstvom vnútra, kde si úradník musí žiadať od šéfa okresného úradu, aby dostal pridelené auto, a to terénne nemá, aby mohol vyjsť do prírody, mohol skontrolovať tú náhodnú ťažbu, z tohoto opatrenia urobí len administratívnu kontrolu. To znamená, že ten úradník nevyjde, nemáme ich toľko, nemajú také zázemie, jednoducho ten úradník buď to podpíše alebo nepodpíše. Ale vidieť, že to nebude, to je setsakra isté.
Lesné hospodárske plány tu furt boli. To, že sa naše lesy preťažujú, že sa ťaží oveľa viac, tak to má za následok niekoľko tých faktov. Miestne dane, dane sa neúmerne zvyšujú, lebo máme nastavený takýto daňový systém. Ten, ktorý vlastnia hospodári v lesoch, dane musí zaplatiť každý rok. Ale keď ho nepustíme, že nemôže ťažiť, tak bude robiť všetko pre to, aby tam mal náhodnú ťažbu a neviem, čo možné, aby to, za to začal, teda aby mal nejaký ten príjem, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Na druhej strane v zákone o ochrane prírode teraz vytvárame možnosť, že si môže vlastník vyhlásiť aj sám dobrovoľne chránené územie, vyťaží les, vyhlási to ako chránené, môže to nechať vyhlásiť ako chránené územie na vlastnú žiadosť a prestane platiť obci miestne dane z pozemkov. To znamená, že ideme zruinovať obce, lebo obce následne budú musieť reagovať na to a budú musieť zaplatiť, vyberať vyššiu daň od miestnych obyvateľov.
No a teraz dovoľte, aby som išiel ešte na § 50, sekundu, 50a správa ostatného majetku, 50b. Je to nové znenie, nový paragraf, ktorý sa vkladá do tohto návrhu zákona. Využitie lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú určené v záväznej časti územného plánu obce na bývanie formou nájomných bytov vo vlastníctve obce môže správca po ich vyňatí, § 5 a 7, previesť do vlastníctva obce. Odsek 3, ak na pozemkoch uvedených v odseku 2 budú výstavbou nájomných bytov zabezpečovať neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo bytové družstvá, ktoré budú vlastníkmi týchto bytov, uzavrie správca s týmito osobami zmluvu, z ktorej vyplýva právo užívať uvedený pozemok a uskutočniť na ňom túto stavbu na dobu predpokladanej životnosti stavby, teda sto rokov. Obdobne sa postupuje pri uzatvorení zmluvy s občianskymi združeniami, ak ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú telovýchovné zariadenia, športové zariadenia týchto občianskych združení.
Odsek 4, lesné pozemky podľa ods. 1 a 2 po ich vyňatí prevedie správca zmluvou o prevode vlastníctva bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo ich zmluvou, z ktorej vyplýva právo užívať takýto pozemok, uskutočniť na ňom stavbu, prenechá do bezplatného užívania osobám podľa odseku 3 na základe právoplatného územného rozhodnutia.
Pokiaľ si to prečítame, tak neziskové organizácie, developeri prejdú do systému neziskových organizácií. Môžete to robiť a stavať aj tam, kde nie je záväzný územný plán podľa uznesenia obce obecného zastupiteľstva.
Kde je najlukratívnejšie stavať takéto nájomné byty? V národnom parku alebo blízko Vysokých Tatier? Sú tam lesné pozemky ideálne. Nepotrebujete kúpiť za drahé pozemky stavebný pozemok. Dostanete takto zadarmo od štátu. Keď to nezisková organizácia alebo iná organizácia môže vybudovať, tam budovať nájomný byt a prevádzkovať a dostane to zmluvou na sto rokov, to je biznis jak hrom. Je tam obrovská ekonomika. Ktože to chce tam stavať? Položme si otázku. Kto mal byť riaditeľom národného, Štátnych lesov TANAP-u? Nemal to byť náhodou nejaký developer? Ako úprimne treba povedať, že táto vládna koalícia v pohode na základe tohto, ak mestské zastupiteľstvo rozhodne, že celú Kolibu chce zastavať a bude tam stavebné územie, tak štát im to dá a súkromné firmy tam môžu stavať, koľko chcú. Toto sa ide schvaľovať. Zároveň ale treba povedať, že my vyženieme cyklistov z cyklotrás, tam nemajú čo robiť.
Preto si dovoľujem dať procedurálny návrh, aby Národná rada tento návrh zákona vrátila pani ministerke na jeho dopracovanie, pretože lesníkom nepomôže, zhorší ich existenciu a hospodárenie pre vlastníkov, obmedzíme ich, znemožníme. Verejnosť vyženieme z lesných ciest, kde mohli byť doteraz a developerom odovzdáme všetko to, čo máme.
Takže keď niekto tu hovorí, že máme holoruby vyťažené, tak treba sa pozrieť, ktorá vláda odsúhlasila, aké množstvá pre spracovateľov, akí developeri, akí priekupníci dostávali drevo podľa správy NKÚ, teraz tieto pozemky idete prenechať developerom v podobe neziskových organizácií alebo bytových družstiev, ba že. Aký je to problém založiť bytové družstvo? Je to problém na Slovensku? Ktorýkoľvek developer vám ho do zajtra urobí. Príde na Štátne lesy, Andrej Danko mu, drb ho, tu ho máš a stavaj si. Takto sa dostať k štátnym pozemkom a urobiť na tom biznis? Toto je ukážka tejto vlády, ako si predstavuje ochranu prírody a hospodárenie v lesoch.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Martinák, nech sa páči.