46. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, vážený pán kolega, ja si teda skutočne úprimne vážim aj určité vaše ocenenie, by som povedal. Druhá vec je taká, že ja som v tomto výbore pôsobil desať rokov, ale teraz som prišiel ako náhradník, takže pôsobím v inom výbore, ale vidíte, sa zapájam. Vtedy som mal záujem ísť, ale, bohužiaľ, som bol mimo.
Čo sa týka, že nemám rád ochranárov, dovolím si tvrdiť pri všetkej úcte k vám, že ich mám až veľmi rád. Ale nemám rád ľudí, ktorí sa vydávajú za ochranárov, ktorí sú úplne neprofesionálni. Keď som ešte rozprával s takzvaným, volám ich takzvaní ochranári a môžu si myslieť čokoľvek, keď som sa v Tichej a Kôprovej doline, keď sme mali poslanecký výjazd, sa ma spýtali, či príroda si to vysporiada, už takto neformálna debata, tak som odpovedal áno, príroda si to vysporiada, ja počítam za takých štyristo-päťsto rokov. No máte pravdu a kde je chyba, vravia ochranári. No hovorím, chyba je v tom, že čo bude do tohto času.
Viete, pani Zemanová, títo neodborníci, čo mi povedali? Že čo to je proti veku Zeme. Tak ja vôbec odmietam a vôbec to nemyslím posmešne, je to skutočne na plač. Veď ochranári a lesníci boli stále spolu, stále operujem Jozefom Dekretom-Matejovie, nestorom slovenského lesníctva, ktorý žil koncom 18., začiatkom 19. storočia. Druhá vec bola to, že už on propagoval obnovu lesa z autochtónnych tuná domácich drevín, aby to Slovensko zostalo Slovenskom. Lesníci, spolupracujme s ochranármi, ale s ochranármi. Doslova a do písmena. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nadviažem na to, čo hovoril kolega pán poslanec Simon a jeho návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený a daný na návrh na dopracovanie. Pripájam sa k tomuto návrhu a taktiež teda dávam návrh na to, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie a poviem, z akého dôvodu.
To z dôvodu, že do Národnej rady prišiel bez doložiek vplyvov, doložiek vplyvov na životné prostredie, doložiek vplyvov na podnikateľské prostredie, bez doložiek vplyvov na verejný rozpočet. Je možné, že legislatívne pravidlá nehovoria o tom, že je to vylučujúcou podmienkou a že takýto návrh by mal alebo nemal byť predložený. Nie všetky návrhy ho majú, tak zrejme to nie je tá K.O. požiadavka, avšak váš návrh zákona výrazným spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu. Tak som si dohľadala doložku vybraných vplyvov vo vládnom materiáli, kde sa teda nachádza, a prekvapilo ma, že dopad na štátny rozpočet je nula, žiaden. Čo teda sa mi nezdá, že by mohlo byť pravdou, keďže aj to, čo hovorí pán poslanec Kollár, aj hovoril pán poslanec Simon, aj hovoríme vždy, že náhrada obhospodarovania ušlej ujmy za obmedzenia obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody sú legitímne a majú byť nastavené tak, aby vlastníci, ktorých majetok sa nachádza v chránených územiach, vlastníci lesov, teda na vlastných pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v chránených územiach a z titulu verejnej požiadavky na obmedzenie hospodárenia majú nárok na kompenzáciu.
V záverečnom účte, pani ministerka, za minulý rok v kapitole spoločnej, plnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v časti NATURA 2000, tak plnenie bolo 24 %. Z monitorovacích ukazovateľov bolo napísané, že z dôvodu, že neboli požiadavky na tieto kompenzácie. Nuž tam, tu asi niekde naozaj je systémová chyba. Tu asi sú naozaj paralelné svety, pretože nesedí to s realitou, to, čo počúvame, to, čo hovoril aj pán poslanec Kollár, že vlastníci naozaj sú obmedzovaní, majú zákonný nárok a vo vašich materiáloch sa hovorí, že vlastne oni ani tie peniaze nechcú. Tak niekde je chyba a preto si myslím, že návrh zákona by mal byť dôsledne posúdený, mal by byť dopracovaný aj o to, aby tieto nároky na kompenzácie boli jednoznačne zadefinované.
A v návrhu zákona teraz totižto ešte sa prikladá ďalšia povinnosť z titulu obmedzenia alebo úpravy hospodárenia v lokalitách, ktoré sú napadnuté lykožrútom. To znamená, že ak takéto lokality po kalamite budú mať nejaké isté nariadené postupy hospodárenia z titulu ochrany prírody, tak má obhospodarovateľ nárok na úhradu tých výkonov, ktoré sú z titulu požiadaviek zmeny hospodárenia v týchto, v týchto územiach. Nie je tam napísané, čo je tiež, by som povedala, na pozornosť, že či ide len o súkromného alebo aj o štátne, aj o štátne lesy. Pretože na kompenzáciu majú nárok len súkromní obhospodarovatelia, avšak na titul zmeny hospodárenia z titulu takýchto kalamít nie je jasne, nevyplýva jasne zo zákona, či sa táto ujma, ak to môžem tak nazvať, bude vzťahovať aj na štátne lesy.
Čiže toto je dôvod, pre ktorý si myslím, že je potrebné tento návrh zákona dopracovať. Niektoré veci sú v ňom dobré. Bolo by asi škoda, keď by, keď by naozaj úplne išiel zo sveta. Ale bez týchto dopadov nie je možné ho dobre posúdiť.
Čo sa týka ešte takých praktických ďalších bodov, by som chcela poukázať na program starostlivosti o les. Chýbajú tam, chýba tam zvýšenie transparentnosti pri jeho posudzovaní. Účastníkmi konania by mali byť aj obce, aj Štátna ochrana prírody a zvýšenie transparentnosti pre zúčastnené osoby zo strany verejnosti. Obce z toho titulu, aby vlastne bol pri jeho spracovávaní automaticky povinný zapracovať platný územný plán obcí. V súčasnosti dochádza k situáciám, kedy má samospráva schválený územný plán, má v záväznej časti rôzne formy využitia aj na lesných, na lesných pozemkoch a ak sa neprihlási iniciatívne v čase prípravy zmeny programu starostlivosti o les, že má záujem naďalej napríklad, aby lesy plnili rekreačnú funkciu, tak lesný spracovateľ programu starostlivosti o les ho kľudne preklopí na hospodársky les. Tak sa to stalo pri programe starostlivosti o les tu v okolí, v okolí Bratislavy, v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde nám, kde nám zrazu z ničoho nič pribudli tisícky hektárov hospodárskych lesov tam, kde bola dovtedy rekreácia.
Chýba mi aj forma posúdenia týchto dokumentov alebo týchto činností, pretože nejde len o dokument, ide o dokument, na základe ktorého sa vykonáva činnosť v lesoch, a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie, pretože my tu hovoríme, v prvom rade program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie. Áno, istotne, lesník, spracovateľ toho hospodárskeho plánu alebo tohto dokumentu určite má na pamäti a vie, že les plní aj iné funkcie. Avšak si myslím, že tento dokument je tak závažný pre dopady, pre, na zmenu klímy, pre dopady na vodné hospodárstvo, pre dopady na iné zložky životného prostredia, že je potrebné, aby nielen tie tri zúčastnené osoby v tomto procese sa mohli doňho zapojiť, pretože ak nebude spracovaný v celospoločenskom záujme, tak dopady tohto hospodárenia môžu byť katastrofické na verejnosť, na ľudí žijúcich pod horami, napríklad v prípade nejakých živelných pohrôm, ako sú kalamity alebo prietrže mračien a následné, následné záplavy.
Na to, aby sa dosiahli, dosiahol konečne pokoj medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom, je treba mať nastavené jasné pravidlá. Tie, jedine tie dokážu ukončiť tento, tento súboj dvoch rezortov, kde sme sa všetci nádejali po slovách vás a pána ministra životného prostredia, že dôjde k zmieru.
Chcem ešte poukázať na riziko § 50b, nového paragrafu o využití lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Áno, presne tak, ako povedal pán poslanec Simon, okamihom schválenia tohto zákona obce alebo špekulanti developeri začnú pripravovať zmeny územných plánov, a to v tom duchu, že na lesných pozemkoch nám začnú pribúdať návrhy takzvaných verejnoprospešných stavieb. Návrhy na bývanie v lesoch, návrhy na športové zariadenia, ktoré vlastne vaším návrhom zákona takýmto spôsobom legitimizujete. V súčasnosti to nebolo možné, pretože v lesoch sa takáto činnosť neumožňovala a nebolo možné ani získať, alebo veľmi ťažké bolo získať predbežný súhlas odboru pozemkového a lesného s tým, že tieto pozemky by bolo možné ich vyňať z lesného pôdneho fondu. Týmto zákonom vlastne vy už predkladáte súhlasné stanovisko, že ten pozemkový odbor dá súhlasné stanovisko na základe § 50b a obce a mestá okamžite si začnú plánovať tieto činnosti na lesných pozemkoch. A presne tak, ako sa, ako bolo povedané, môže nastať situácia, posledná veta, že, ktorú citujem: "že správca má právo", nie povinnosť, "odstúpiť od zmluvy, ak stavba prestane plniť verejnoprospešnú funkciu", a tu je ten pes zakopaný.

Ďakujem pekne. Tak ja to vnímam, aj ten vládny návrh zákona 543, tá novela o ochrane prírody, ale aj táto 326-tka, ktorú teraz ideme robiť, obidva, je to šité horúcou ihlou. Skutočne je to veľmi, veľmi zlé, mali by sme to vrátiť na dopracovanie a vypočuť si všetky pripomienky. Na výjazdovom zasadnutí vlády 23. 10. 2018 v Javorovej doline premiér Pellegrini sľúbil, že pokiaľ nedôjde k dohode, mal na mysli odbornú dohodu, pretože tam boli aj odborníci z ministerstva pôdohospodárstva aj z ministerstva životného prostredia, ktorí mali diametrálne odlišné názory na riešenie problematiky. Dohodli sa, že tento zákon neprejde cez vládu, pokiaľ sa nedohodnú. No a vidíte, k dohode nedošlo a nebola k nemu realizovaná ani korektná odborná ani verejná diskusia.
Treba si uvedomiť, vážení, že s neštátnymi vlastníkmi, ktorí vlastnia viac ako jeden milión hektárov lesa, sa nik nebavil, vážení. Tunák sa musíme baviť o tomto. Jeden miliónov hektárov lesa vlastnia neštátni vlastníci a my si tunák mirnix-dirnix o nich rozhodujeme. Vlastnia viac ako 50 % výmery lesov Slovenska. Hodiť súkromných vlastníkov cez palubu si v súčasnosti nedovolí žiadna krajina Európskej únie, ale my si to urobíme bez problémov.
Ministerstvo životného prostredia sa nevysporiadalo s pripomienkami k novele, v Slovlex ich je k zákonu 915 a Odborový zväz Lesy, Drevo, Voda má 80, z ktorých bolo akceptovaných, vážení, štyri. Na pripomienkovanie boli k dispozícii dva materiály, ktoré neboli totožné a obiehali. Prax je taká, že sa počas pripomienkového konania, sa novela niekoľkokrát menila, dokonca v jednom dni aj dvakrát.
Viete, to znamená, že my si musíme uvedomiť, že toto je vážna vec a nemôžeme to urobiť bez vážnej odbornej diskusie. A keby ste počúvali tých ľudí, ktorí tam v tom lese hospodária, a to je proste tak veľká a široká téma, že nemôžeme si tu dovoliť tunák to takýmto prostým, takýmto rýchlym, horúcou ihlou to proste tunák ušiť. A rovnako musím povedať, že to má dosahy a dôsledky aj na, na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Samozrejme, že zhoda všetkých v pohľade na tento zákon nie je možná, pretože sto ľudí, sto pováh, sto názorov a mnoho vecí, ktoré sa dakde dejú a robia, sa na inom mieste nedejú a nerobia. Ale na čo chcem upozorniť ctené plénum, je to, že tuná je dôležité dať na vedomie, že pri tomto vládnom návrhu zákona, novely zákona o lesoch, bol dosiahnutý široký spoločenský konsenzus. To je veľmi dôležité a z toho treba vychádzať. A treba vychádzať aj z toho, že jeho akceptácia bola nielen odbornou verejnosťou, ale, ale bolo to aj mimovládnymi organizáciami. Keďže sa tento zákon a táto novela zákona predkladá bez rozporov, čiže tie pohľady, ktoré tuná máme niektoré, sú možné na diskusiu, ale dôležitý je ten spôsob, ktorý som teraz povedal.
Ďalej by som chcel upozorniť, že vzhľadom na spoločenské diskusie sa v tomto zákone sprísňuje nahlasovanie a možnosti využívania náhradných kalamitných ťažieb a ich kontrola. Toto je svár veľký, ktorý ťaží mnoho ľudí, ktorí sa na toto dívajú a majú s týmto veľké problémy.
No a za tretie by som rád ešte povedal, že právne sa v tomto zákone zadefinuje prírode blízke obhospodarovanie lesov a možnosti jeho využitia. Sú to dôležité veci, ktoré jednoducho, keď som pozorne počúval vo svojom vystúpení pani poslankyňu Zemanovú, neboli spomenuté a myslím si, že je potrebné, aby boli spomenuté, aby sme si vedeli urobiť názor na danú problematiku.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja práve mám opačný názor, že tento návrh by nemal byť vrátený a tento vládny návrh je očakávaný aj zo strany samosprávy. Tiež sa obraciam na ten § 50b. Tu je jasne definované, akou formou môžu byť prevedené tie pozemky do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku. Predsa aj tie obce, ktoré nemajú územné plány, môžu týmto pádom prísť k tým pozemkom, ktoré možno už dlho užívajú.
Ale tu je ešte jedna zásadná vec, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú nevysporiadané pozemky telovýchovných jednôt, športové zariadenia nielen obcí, ale aj občianskych združení a práve toto ja vítam, že tým sa urýchli aj majetkovo-právne vysporiadanie pre samosprávu, obce a vyššie územné celky aj z toho dôvodu, že naozaj v minulosti štát zanedbal a odovzdal do obce pozemky a stavby, ktoré vôbec neboli vysporiadané a týmto sa aj čiastočne rieši táto kompetencia.
No a čo sa týka, predsa touto novelou zákona, vládneho zákona sa posilňujú aj kompetencie lesnej inšpekcie. Takže ja nevidím dôvod na stiahnutie, práve naopak, vítam aj zo strany miest a obcí túto novelu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Zemanová, dovolím si zareagovať na Plán starostlivosti o lesy. V jednom sa zhodneme, že je to najvýznamnejší doklad, podklad hospodárenia v lesoch. Je to alfa - omega pre odborných lesných hospodárov a pre užívateľa lesa.
Čo sa týka transparentnosti, môžem vám garantovať, že ho vytvárajú lesníci, takzvaní hulkári, odborníci na slovovzatí, ktorí okrem praktických skúseností sú nositeľmi osvedčení. Na to používajú našu literatúru, kde sme skutočne Top v Európe, dovolím si tvrdiť, či sa jedná o tabuliek meranie hmoty porastov nastojato, rastové tabuľky, využívajú pritom hospodárske súbory lesných typov, kde ich autorom bol profesor Zlatník. Na základe toho títo odborníci určujú hospodárske spôsoby a formy pri obnovných ťažbách, výchovné ťažby určujú, na základe toho určujú obnovné zastúpenie drevín, cieľové zastúpenie drevín, podiel prirodzeného zmladenia, na základe týchto vecí určujú aj prerezávky, kde sa majú robiť, kde nie, kde môž to nechať na prírodu, určujú plochové tabuľky. Naše tabuľky používajú lesníci v Nemecku, to si môžte zistiť, ale o inom chcem to dopovedať.
Áno, nebolo by chybou, keby boli prizývané obce, hlavne preto, aby si to vypočuli, pretože pri všetkej úcte k starostom, on nemôže vedieť všetko a do problematiky vzrastových tabuliek a ostatných vecí je potrebné dlhšie štúdium a skutočné vedomosti.

Ďakujem pekne za slovo. No čudujem sa, že pán poslanec Kollár sa vzdal svojho slova, keďže tu boli krátke faktické pripomienky a mal toľko energie tu nám reagovať v svojich doplňujúcich otázkach. Nuž je pravdou, že návrh zákona má veľký dopad na vlastníkov a v prípade, že štát deklaruje verejný záujem, ktorý obmedzuje práva, tak je im potrebné dať jednoznačne kompenzácie, ktoré majú byť jasné, transparentne a jednoduchým spôsobom nárokovateľné.
Pán Kvorka, nuž široký konsenzus? V tomto prípade minimálne súkromní obhospodarovatelia nemajú ten nárok, ten názor, že by náš zákon o lesoch bol s nimi jasne prekonzultovaný.
Pán poslanec Soboňa, ako môžete tvrdiť, že sa viete rozhodnúť o tomto návrhu zákona, keď napríklad tam nemáte tie doložky vplyvov? Nemáte tam doložky vplyvov na tie časti, ktoré som povedala, na verejný rozpočet, kde sa vo vládnom materiáli hovorí, že je žiaden a pritom už len z tejto diskusie vyplýva, že na rozpočet to bude mať veľký, aj na rozpočet napríklad lesov, ak začnú hospodáriť iným spôsobom, zrejme ten výnos bude, bude nižší.
Pán poslanec Martinák, tak, aha, pardon, ešte k tým telovýchovným zariadeniam. Nuž nie je jasné zo zákona, že ide o existujúce zariadenia. Tuná sa to dá vyložiť aj tak, že môže ísť o nové telovýchovné zariadenia a športoviská, ktoré sa tam môžu ako nové postaviť. Takže tam je to riziko, na ktoré upozorňujeme.
Pán poslanec Martinák, ja vôbec nespochybňujem odbornosť lesných ľudí, lesníkov, ktorí chystajú program starostlivosti o les, lenže presne, ako ste povedali, tam ide o hospodárenie, ale ja hovorím o iné formy, ktoré poskytuje ekosystémové služby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja myslím, že na nič viac som sa netešila, ako na diskusiu zákona o lesoch v tomto parlamente. Hoci nie som lesník a k lesom mám naozaj veľmi blízko, lebo nebyť toho, že študujem vysokú školu poľnohospodársku, tak mojou druhou takou láskou je láska k Tatrám a k lesom ako takým, kde som niekoľko rokov robila ako brigádnik.
Ja musím povedať na úvod, ako sme pripravovali zákon a ja sa teším, že je tu pán poslanec Kollár, pretože, pretože tento zákon bol robený a nie šitý horúcou ihlou, ako ste tu naznačili, ale tento zákon sa pripravoval viac ako rok, pán poslanec, a keby ste boli pri tom, mohli ste pri tom byť, bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. My sme k príprave zákonu prizvali všetky inštitúcie a bolo mi veľkou cťou, musím povedať, veľkou cťou, že nielen ministerskí úradníci, ale aj všetky, všetci neštátnici si spomedzi seba vybrali niekoľkých ľudí, ktorí diskutovali o tomto zákone. Bolo mi veľkou cťou, že bol tam aj tretí sektor pri príprave tohto zákona a taktiež, ja si myslím, že to najväčšie, čo sme tam mohli dať a aký vklad tam bol, bola tam akademická obec pri príprave tohto zákona, a to sa nedeje tak často, hoci k zákonu bolo veľmi veľa vznesených pripomienok. Nakoniec v rozporovom konaní sme ich všetky vyladili. Vrátane tých, ktoré ste tu menovali.
No čo povedať k diskutujúcim k tomuto zákonu? Pre pána Simona Zsolta, poslanca, a aké typické preňho, príde, zastraší, musím na rovinu povedať, narobí to smrad, odíde a ani nemá toľko chochmesu v sebe, aby prišiel ako pán Kollár a vypočul si naše argumenty k tomuto. Je to veľmi neslušné a to robí stále a pravidelne.
K vyháňaniu cyklistov z lesov, absolútne nepravda. Absolútna nepravda, pretože, čo sa týka definície lesných ciest, v § 31, tak ako ste hovorili, je odkaz na STN, lesné cesty, podľa ktorej sú lesnou cestou všetky cesty, od trvalých približovacích ciest až po dočasné cesty alebo zvážnice. Cyklotrasa pritom môže byť vyznačená na akejkoľvek ceste, nielen na takto kvalifikovanej lesnej ceste. Preto novela zákona výslovne ustanovuje, že bicyklovať sa možno na lesnej ceste alebo na vyznačenej trase, ktorá môže byť hocikde, aj mimo lesnej cesty, len to treba čítať. Čítať s porozumením.
Náhodná ťažba a schvaľovanie štátnou správou a vaše poznámky k tomuto. Okresný úrad neschvaľuje podľa zákona o lesoch náhodnú ťažbu. Tú mu len oznamujeme a orgán podľa potreby a znalosti miestnych pomerov môže následne ohlásenie o náhodnej ťažbe vykonať v rámci štátneho dozoru a dopredu predikovať, že jeden úradník nevylezie do lesa, je, ja si myslím, že dosť scestné a opäť niečo, čo nemá dočinenia s realitou.
Plánovanie programu starostlivosti o lesy. Veď pri plánoch starostlivosti o lesy sa zúčastňujú, a tak ako to povedal pán poslanec Martinák, nielen tí, ktorí plány starostlivosti o les robia. V podstate projektanti, ktorí majú na to špeciálne pečiatky, ale počas prípravy plánu starostlivosti o lesy sa do tohto procesu môže zapojiť ktokoľvek, aj široká verejnosť, vrátane Štátnej ochrany prírody. Ak hovoríme o tom, že sme sa nezhodli, ako pán poslanec Kollár hovoril, so Štátnou ochranou prírody alebo s ministerstvom životného prostredia, tak toto bol bod, kde sme sa práve zhodli, kde sme naozaj, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ustúpilo, že v podstate Štátna ochrana prírody bude dávať to záverečné stanovisko k plánom starostlivosti o les a ja si myslím, že nakoniec pod tlakom verejnosti, aby sa, ja neviem, už aké veci by sa mohli diať, aby bol kľud v oblasti plánu starostlivosti o les, tak tejto požiadavke ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ustúpilo. Ja si myslím, že toto je konsenzus, ku ktorému sme dospeli pri našich rokovaniach.
Údajne voľný prístup lesných pozemkov pre developerov. Tu zavádzame režim, pán poslanec Simon Zsolt, ak by ste vedeli, ako to máme upravené v pozemkoch, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, vedeli by ste, že je to úplne analogická úprava, ktorá už funguje na poľnohospodárskej pôde. To isté bude, ktoré má v správe Slovenský pozemkový fond. Tu sa zavádza režim podobný, ako je to pri poľnohospodárskych pozemkoch v správe SPF. K tomuto riešeniu sme pristúpili preto, že mnohé obce nemajú práve záväzné územné plány a zákon tu špecifikuje presné podmienky, úplne presné podmienky, za ktorých možno s lesným pozemkom nakladať vo vzťahu k obciam. Takže žiadne developerské zámery, ale presné podmienky v rámci úloh územnej samosprávy.
A k poznámke pani Zemanovej, lebo tá sa tu vzťahuje k tomuto. No jednoducho každý lesný pozemok, aj jeho vyňatie z lesného pôdneho fondu, veď tam dáva stanovisko okresný úrad a orgán ochrany prírody. Veď ak ho nedá, tak jednoducho nebude vyňatie z lesného pozemku. A ak ho dá, tak musí byť s pravidlami, samozrejme, tohto § 50 d), ktorý hovorí o tom, že môže byť len na verejnoprospešné stavby alebo na plánovaní nájomných bytov.
No a na záver k pani poslankyni Zemanovej, k jej požiadavke na kompenzácie. No tak z tohto som najviac smutná, pretože si myslím, že jeden poslanec a jeden člen poľnohospodárskeho výboru a výboru pre životné prostredie by mohol vedieť, kto tie kompenzácie platí. Ten, ktorý má na kompenzáciách a na tom, ktorý obmedzuje hospodárenie na akomkoľvek, vo vodohospodárskej oblasti, v lesnej oblasti, to znamená, že ten, ktorý obmedzuje, tak platí kompenzácie. V tomto prípade, pani poslankyňa, je to ministerstvo životného prostredia. Ja si myslím, že toto by ako poslanec, ktorí ste členom tohto výboru, mohli vedieť, a doložka na to, ako bude vplývať požiadavky štátnej ochrany prírody práve na kompenzáciu s ohľadom obmedzení v národných parkoch alebo v územiach, kde bude iný spôsob hospodárenia, to si budú uplatňovať nie na ministerstve pôdohospodárstva, ale na ministerstve životného prostredia. Z mojej strany všetko.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Chcem požiadať, pán podpredseda, aby sme o predloženom návrhu zákona hlasovali dnes o 17. hodine.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja na úvod poviem, že potravinárstvo je asi najdynamickejším odvíjajúcim sa odvetvím. Preto častá novelizácia tohto zákona o potravinách, hoci sa vám zdá, že to robíme často, nesúvisí s našimi potrebami, ale zvyčajne s potrebami implementačných nariadení, prípadne transpozícií smerníc, tak ako je to v tomto prípade, kde sme chceli ušetriť čas, aby sme to nerobili troma novelami. Je tu transpozícia troch smerníc. Hoci v krátkom čase, ale podarilo sa nám to do tejto novely zákona 152 upraviť.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zosúladiť teda platnú úpravu zákona o potravinách s legislatívou Európskej únie v oblasti potravín. Táto potreba vyplynula zo zosúladenia najmä v nadväznosti na prijatie nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/625 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva Európskej únie, ktoré je v celom rozsahu priamo uplatniteľné v členských štátoch Európskej únie od 14. decembra 2019. Zabezpečenie uplatňovania požiadaviek tohto nariadenia si vyžaduje zmenu zákona v oblasti pôsobnosti a úloh orgánov štátnej správy na úseku výkonu úradnej kontroly potravín. Na základe nariadenia Európskej únie sú novelou zákona orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva splnomocnené určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do Európskej únie z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť hraničných kontrolných staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené v nariadení.
Navrhovaná právna úprava zákona odstraňuje aj niektoré aplikačné problémy, ktoré vyplynuli z kontrolnej činnosti orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín a vydávanie úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
Taktiež sme využili nariadenia 625/2017, kde je umožnené, aby dovoz z tretích krajín dovozcovia nahlasovali Štátnej veterinárnej a potravinovej správe 24 hodín pred ich dovozom.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.