46. schôdza

Ďakujem, pán minister, za odpovede. Ja chcem poďakovať pánovi ministrovi, že opravujú sa cesty aj prvej triedy. Samozrejme, ale treba dodať, že tieto cesty sú v havarijnom stave, takže ony sa museli aj tak opravovať. Ale som rád, že sa našli finančné zdroje a že sa tieto cesty opravili.
Čo sa týka verejného obstarávania na R3, tak toto verejné obstarávanie sa aj mojou zásluhou spustilo. Stavebné povolenie bolo dávno už predtým vydané a keby som na to netlačil, tak to verejné obstarávanie nie je vyhlásené. Keď som bol splnomocnenec vlády, tak aj bývalý minister financií odmietol verejné obstarávanie, aby sa vyhlásilo na tento úsek, lebo nechcel, aby to bolo kryté aj finančne. Tak ja som rád, že sa to podarilo, ale ľúto mi je to, že vlastne keď som vystúpil z koalície, tak zrazu zázračne sa začalo všetko nejako spomaľovať a začali sa robiť obštrukcie, lebo som už, žiaľ, opozičný poslanec.
A ďalšia vec, asi je problém v tom, že táto cesta sa nachádza na severe Slovenska a nie na juhu. Ďakujem.

Pán poslanec, keď už vezmem to, tak Slovensko je celistvá krajina. Nemôžme to rozdeľovať na juh, na sever, ale skôr na oblasti, ktoré sú regionálne vyspelejšie a menej vyspelé, keď už chceme o niečom hovoriť.
Povedali ste, že ste rád, že sa opravujú cesty prvej triedy, ktoré sú v havarijnom stave, ale však tie sa aj tak musia opravovať. (Zaznievanie gongu.) Tak fakt sa vynára otázka, že vy inde po Slovensku okrem Oravy nikde nechodíte? Že inde na Slovensku cesty prvej triedy nie sú v havarijnom stave? Samozrejme, že sú. Ale práve kvôli tomu, že na Orave chýba fakt tá diaľničná infraštruktúra, tak sa ministerstvo snaží aspoň opraviť tie cesty prvej triedy. Kde inde, kvôli tomu, kvôli Orave, sa neopravujú, lebo tých finančných prostriedkov, aj Slovenská správa ciest má obmedzené. Čiže vždy sa berie ohľad globálne.
Viete, tu sedí 150 poslancov. Keď každý len úzkoprso bude preferovať svoj vlastný úzky región, tak sa nič nespraví, ale spraví sa vždy tak, čo bude preferované, a nie, čo je potrebné. Nehovorím o tom, že tie diaľničné úseky nie sú dôležité na Orave. Ale pán minister vyzdvihol, že robia sa opravy vo veľkom ciest prvej triedy.
Mali sme už tu obdobie v tejto Národnej rade, kde sa robilo len to, keď niekto odniekadiaľ pochádzal. Vidíme napríklad v mojom rezorte na sústave súdov, na súdnej mape. Keď sa zrušili súdy, znova sa zriadili. Ja som bol jediný poslanec, keď pochádzam z regiónu, som z okresu Galanta, vedľa bol šaliansky okres, malinky okres, ktorý bol predtým jedným okresom. Ja som povedal, že netreba obnovovať, síce som bol opozičný politik, že netreba obnovovať šaliansky súd, lebo proste ten okresný súd vystačí sa popasovať aj s problémami ďalšieho regiónu. Čiže treba trošku aj objektívnejšie k tomu pristupovať.
Vy už to beriete veľmi predvolebne. Viete, dobre, je to legitímne, len to potom aj treba povedať. Keď napádate politického súpera, tak treba sa pozrieť niekedy aj do zrkadla a niekedy troška aj objektívnejšie hodnotiť, čo vy tu vykladáte veľmi subjektívne aj vzhľadom k tomu, že ste boli splnomocnencom vlády.
Takže, pán poslanec, nabudúce takéto poznámky, že keď to nie je z juhu, tak preto sa to nerobí, toto absolútne odmietam. Dávno už v tejto sále nebola vytiahnutá maďarská karta alebo juh verzus sever, bolo by dobré, kebyže to aj nevytiahnete. Myslel som, že v dvetisíc devätnástom to už máme za sebou. Ale vidím že nie, že vždy sa nájde nejaký politický dobrodruh, ktorému sa to hodí, aby si zvýšil svoju pozornosť a svoje politické možnosti. Gratulujem vám k tomu, ste veľký demokrat.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v zastúpení pána ministra prečítam vám odpoveď, ktorú mi pripravil on, resp. jeho ministerstvo.
Vážený pán poslanec, uvedomujem si potrebu výstavby D3 na Kysuciach, a preto aj jedna z mojich prvých ciest v rezorte viedla práve do tohto regiónu. Stav výstavby vždy závisí od prípravy a tu sme museli toho veľa doháňať. Ale výstavba D3 (zaznievanie gongu) patrí medzi priority súčasnej vlády a projektová príprava pokračuje.
Bod 1. Pre diaľničný úsek D3 Žilina – Brodno – Kysucké Nové Mesto bolo v novembri 2018 vyhlásené verejné obstarávanie na spracovateľa projektovej dokumentácie. Dokumentácia pre územné rozhodnutie, dokumentácia pre stavebné povolenie, podrobnosti, dokumentácia realizácie stavby, dokumentácia stavebného zámeru, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácia pre ponuku, autorský dozor, koordinátor dokumentácie. Dňa 7. 5. 2019 bolo odoslané oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Úspešný uchádzač predložil doklady v rámci súčinnosti pred podpisom zmluvy a v najbližšom čase bude podpísaná zmluva o dielo so spracovateľom projektovej dokumentácie.
Bod 2. Privádzač, pre privádzač Žilina – Brodno – Kysucké Nové Mesto sa v súčasnosti vypracováva projektová dokumentácia v rozsahu dokumentácia pre stavebné povolenie, t. j. dokumentácie realizácie stavby, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácia stavebného zámeru, dokumentácia pre ponuku, autorský dozor, koordinátor dokumentácie. Dodanie projektovej dokumentácie v zmysle zmluvy predpokladáme v deviatom mesiaci 2019.
Bod 3. Pre stavbu D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica bola v septembri 2018 vyhlásená súťaž na projektovú prípravu, a to dokumentácia pre stavebné povolenie, podrobnosti dokumentácie pre realizáciu stavby, dokumentácia stavebného zámeru, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácia pre ponuku, autorský dozor, koordinátor dokumentácie. Dňa 2. 4. 2019 bolo uvedené verejné obstarávanie zrušené Úradom pre verejné obstarávanie. Rozhodnutie o zrušení nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 4. 2019. Súťaž bude po úprave súťažných predpokladov a podmienok vyhlásená znova.
Bod 4. Pre stavbu diaľnice D3 Oščadnica – Čadca – Bukov druhý profil sa v súčasnosti vypracováva projektová dokumentácia v stupni dokumentácia pre stavebné povolenie. Dodanie projektovej dokumentácie predpokladáme v zmluvnom termíne v septembri 2019.
Príprava týchto projektov prebieha tak, aby spĺňali podmienky na financovanie z nového programového obdobia 2021 – 2027 zo zdrojov EIB. Vypísané súťaže na zhotoviteľa stavebných prác týchto úsekov predpokladáme v rokoch 2020 až 2021 po ukončení prípravy a zabezpečení finančného krytia stavebných prác.
Bod 5. Stavba D3 Čadca – Bukov – Svrčinovec sa plánuje uskutočniť v zmluvne stanovenom termíne, a to dvanásty mesiac v 2020.
Ďakujem pekne.

Pán minister, ďakujem aj v zastúpení za túto odpoveď. Monitorujem celú túto D3 a chcem aj poďakovať za to, že v súčasnosti aj úsek Svrčinovec – Čadca je v termíne. Avšak často počúvame v tejto súvislosti, že bola zrušená súťaž, že boli námietky, atď., a preto využívam aj príležitosť, keď ste tu, pán minister, či by nestálo za to, aby sme sa začali zamýšľať nad tým, že by pri takýchto strategických projektov pre obstarávanie priamo bol zainteresovaný Úrad pre verejné obstarávanie a nech aj on zoberie nejaký diel a pomôže. Pretože my potrebujeme hľadať synergiu a nie to, aby nám tu úrad neustále niečo rušil. Ja viem, že je to ťažké. Ale možno zamyslieť sa nad tým, aby tam tá súčinnosť pri strategických projektoch bola omnoho väčšia, aby bol nápomocný práve ten úrad, a možno tým by sme zmiernili tieto negatívne veci pri obstarávaní.
Ďakujem.

Aj keď môžem za seba, keď sme začali riešiť situáciu na ministerstve spravodlivosti, že bola vypísaná súťaž na nájom a potom možné odkúpenie nejakej budovy, tak som nebol dvakrát nadšený, že z čoho môžme, ministerstvo, vyberať. Tak sme hneď sa pustili do toho, že, okej, tak pozrime sa to, čo by to spravilo, kebyže postaví ministerstvo vlastnú budovu. Keď len najoptimistickejšie časové intervaly mi dali, tak že osem, osem rokov. A tam sú ešte, lebo treba vypísať súťaž, návrh, riešenie, stavebné, územné, reklamácie, všetko možné. Proste, bohužiaľ, niekedy sme pápežskejší ako pápež.
A toto je problém nielen Slovenska, ale aj krajín V4 napríklad, kde si vymieňame tieto názory, že my sme pod takým drobnohľadom niektorých inštitúcií Európskej únie, keď nám niečo zafinancujú, že titulom toho, transparentnosti, možnosti sa odvolať, opravných prostriedkov, všetkého možného, je to, že máme príliš komplikované verejné obstarávanie. Na druhej strane Úrad pre verejné obstarávanie musí zachovať svoju nezávislosť. Čiže už máme možnosť úradu posunúť niektoré verejné obstarávanie na posúdenie ešte pred vypísaním. Ale úrad vždy musí zachovať to, že keď aj súťaž potom prebehne, aby to mohol kontrolovať, mohol kontrolovať objektívne aj s vyvodením možných dôsledkov, sankcií. Ale nemôžem povedať, že Úrad pre verejné obstarávanie by sa staval k vláde macošsky. Robí si svoju úlohu. A, bohužiaľ, aj my na tých ministerstvách alebo na ostatných inštitúciách sme omylní. Akože chybička sa vždy vloudí. Dôležité je, aby tam nebol úmysel.
Ja si myslím, že treba využiť možnosti komunikovať s úradom, komunikovať s dobrými odborníkmi, ktorých máme na Slovensku, a pristupovať k tomu zodpovedne. Bohužiaľ, tak ako je teraz verejné obstarávanie nastavené, ako som to už v tej predchádzajúcej odpovedi, je možné pre určitý počet, akože určitú skupinu špekulantov normálne ju zneužiť, čo by sme za normálnych okolností mali mať v prospech systému a nie v neprospech.

Ďakujem za otázku. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.
Vážený pán poslanec, pýtate sa na to, že ako postupuje v napĺňaní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tzv. Istanbulskému dohovoru vláda. Ja som predstaviteľ vlády, ale zodpovedám za svoj rezort, čiže my to máme tak rozdelené, že my sme boli ako ministerstvo spravodlivosti zodpovedné za aplikáciu toho dohovoru, jednotlivých častí. Čo sčasti sme naplnili už inými priamymi, nepriamymi legislatívnymi zmenami. Lenže my tam toho tak málo nemáme, alebo tak veľa nám nezostalo, čo by sme ešte museli. Samozrejme, sú tam pojmologické problémy, ktoré my nezavádzame a nechceme zavádzať, niektoré politické subjekty s tým majú vážny problém.
Ale viem vám odpovedať v mene rezortu, že my rešpektujeme, o čo požiadala vládu Národná rada, aby sa nepokračovalo v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a aby sme vykonali všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru.
No ale jedna vec tu aj ušla. Aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí jednoznačne hovorí, že toto je prezidentská zmluva. Čiže ingerenciu v tomto má prezident. Nie samotné ministerstvá, samotná vláda. Ale na druhej strane aj pán, už teraz exprezident, Kiska, keď som bol uňho na predstavení pred mojím vymenovaním, ma požiadal, aby sme v ratifikácii nepokračovali. Hovorím, že my sme už ten proces, ktorý sme, lebo zas ten dohovor, ktorý hovorí, že, o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu, to musíme, to chceme, to chcete aj vy, aj my. Sme kresťania, takže je to absolútne v súlade s našou vierou. To sme spravili. Ďalej sme nešli, ani sme neplánovali ísť, či sa Národná rada na tom uzniesla, alebo nie. Dobre, ak rešpektujeme, ale možno už na ďalšom postupe je výslovne kompetenčne podľa ústavy zainteresovaná už nová prezidentka, nie samotné ministerstvo alebo vláda.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom si vás dovoľujem informovať o prerokovaní návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že Národnou radou nebol doposiaľ zvolený dostatočný počet kandidátov, vyhlásil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1594 z 23. mája 2019 novú voľbu III, v ktorej je potrebné Národnou radou zvoliť ešte šesť kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Dovoľte, aby som vás tu informoval aj o tom, že dneska cez obedňajšiu prestávku prebehla 104. schôdza ústavnoprávneho výboru a bolo tam prijaté uznesenie č. 666, ktoré prečítam. "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča k otázke predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1 Národnej rade Slovenskej republiky voliť v novej voľbe III šesť kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky."
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady bolo v termíne do 30. mája 2019 podľa § 116 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a § 15 ods. 2 a 3 zákona o Ústavnom súde ústavnoprávnemu výboru doručených celkovo 23 návrhov, ktoré nominovali 16 uchádzačov.
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. Na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vymenovať občana Slovenskej republiky, ktorý spĺňa ústavou predpísané náležitosti.
V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhnutých uchádzačov na svoju 101. schôdzu, ktorá sa uskutočnila dňa 17. júna 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady a zástupcov prezidentky Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 656 konštatoval, že navrhovaní Katarína Čechová, Rudolf Čirč, Ladislav Duditš, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Štefan Kseňák, Peter Kubík, Michal Matulník, Peter Melicher, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Robert Šorl spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes, t. j. 20. júna o 17.00 hod. a v prípade, ak nebude zvolený dostatočný počet kandidátov v zmysle čl. 11 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov navrhujem, aby sa opakovaná voľba uskutočnila v utorok 25. júna o 17.00 hodine.
Pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o bode programu, ktorý nemal byť na programe tejto schôdze. Rokujeme o bode programu, ktorý by nebol na programe tejto schôdze, keby sa parlament, konkrétne parlamentná väčšina dokázala správať zodpovedne a splniť si povinnosť, ktorú parlamentu ukladá Ústava Slovenskej republiky.
Vo februári vypršalo funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu. V tej chvíli, najneskôr v tej chvíli mali byť zvolení osemnásti kandidáti na sudcov Ústavného súdu. Aby ešte pred tým, ako sa Ústavný súd stane nefunkčný, prezident republiky vymenoval deviatich ústavných sudcov a Ústavný súd ako dôležitý orgán ochrany ústavnosti mohol nerušene a bez prerušenia pokračovať ďalej. Parlament si túto úlohu nesplnil. Nesplnil si ju vo februári, keď sme o tom rokovali prvýkrát a keď vládna koalícia v dôsledku zmarených ambícií Roberta Fica stať sa predsedom Ústavného súdu zablokovala, zablokovala voľbu ústavných sudcov a nebol zvolený ani jeden, jediný kandidát. Len v dôsledku obštrukcie. Nie v dôsledku toho, že by parlamentnej väčšine nevyhovoval ani jeden zo štyridsiatich uchádzačov iba preto, že Robert Fico zistil, že sa nestane predsedom Ústavného súdu, že ho parlament nezvolí, že ho prezident nevymenuje, aj keby ho parlament zvolil, a že sa bude voliť verejne, lebo tak to odhlasoval parlament a tak to potvrdil ústavnoprávny výbor aj hlasmi poslancov za dve menšie koaličné strany, Slovenskú národnú stranu a MOST – HÍD.
Ale parlament si svoju povinnosť zvoliť osemnástich kandidátov na ústavných sudcov nesplnil doteraz. Doteraz sme v troch dvojkolových voľbách zvolili iba dvanástich z potrebných osemnástich kandidátov. Myslel som, že dnešný deň bude pokojný. Myslel som, že dnes o pätnástej začneme rokovať o bode voľba kandidátov na ústavných sudcov, že si povieme, ako je dôležité, aby bol Ústavný súd obsadený, alebo možno ani, ani to nie. Len jednoducho budeme hlasovať a zvolíme chýbajúcich šiestich kandidátov, lebo dvanástich sme už zvolili. Ale opäť vstúpil do hry Robert Fico a teraz už neviem z akého dôvodu, lebo vtedy som tomu ešte rozumel. Keď si človek nahovorí, že sa stane predsedom Ústavného súdu a potom zistí, že nie, tak to zamrzí. Tak, tak zablokujeme parlament, nezvolíme nikoho zo štyridsiatich kandidátov, ktorí si dali tú námahu, že prihlásili sa ako uchádzači, vystúpili pred ústavnoprávnym výborom, podstúpili grilovanie médiami aj poslancami. Odpovedali na otázky, ktoré často neboli príjemné. A len tak šmahom ruky všetkých štyridsiatich parlamentná väčšina hodila cez palubu. Je to neospravedlniteľné, je to nezodpovedné, ale aspoň ľudsky sa tomu vzhľadom na okolnosti dá rozumieť.
Potom sme dvakrát volili normálne, aj keď sme nezvolili potrebný počet kandidátov. A dnes opäť prišla obštrukcia alebo pokus o obštrukciu a opäť je za tým Robert Fico. Robert Fico spochybnil, koľko kandidátov sa má voliť. Hoci doteraz to bolo jasné, doteraz bolo úplne jasné, že máme voliť toľko kandidátov, aby dokopy zvolených kandidátov bolo 18. Uvoľnilo sa deväť miest na Ústavnom súde, prezident alebo teraz prezidentka má vybrať z dvojnásobného počtu kandidátov a keď sa má obsadiť deväť miest, je potrebné zvoliť osemnástich kandidátov. Doteraz to nikto nespochybňoval. Pán prezident Kiska hovoril, že takto to má byť a že troch ústavných sudcov, ktorých vymenoval, vymenoval ako mimoriadne opatrenie, aby Ústavný súd neostal dlhodobo úplne nefunkčný, aby plénum malo aspoň minimálnu väčšinu a aspoň teoreticky mohlo rozhodovať, aby miesto jedného senátu mohli byť aspoň dva senáty, ale zároveň povedal, že tým to končí a že bude čakať, až kým si parlament splní svoju ústavou danú povinnosť zvoliť 18 kandidátov. Nikto nespochybňoval, že ten počet má byť osemnásť. Dokonca ani parlament nespochybňoval, že je potrebné zvoliť celkovo 18 kandidátov. A tak keď ôsmi boli zvolení, napriek tomu, že z tých ôsmich boli vymenovaní len traja a piati ostali kandidátmi, tak na minulej schôdzi sme volili desiatich, aby ich spolu bolo osemnásť, nie aby ich spolu bolo dvanásť, lebo treba vymenovať iba šesť. Aby ich spolu bolo osemnásť. A hlasovali aj poslanci SMER-u a nebol s tým problém.
Až tento týždeň prišiel Robert Fico s tým, že to problém je. Prišiel s konštruktom nejakých ústavných sťažností, znevýhodnenia niektorých kandidátov. A keď to už vyzeralo, že sú to len jeho reči, lebo ani jeho koaliční partneri ho v tom nepodržali, tak dnes bolo pár hodín pred tým, ako budeme hlasovať v štvrtej voľbe o nových ústavných sudcoch, bolo poslanecké grémium, kde sa tento problém riešil a kde nedošlo k dohode. A nedošlo k dohode preto, lebo Robert Fico s tým má problém. Nikto iný s tým nemá problém, pretože všetci ostatní vedia, že keď máte zvoliť osemnásť kandidátov a doteraz ste zvolili dvanásť, tak potrebujete zvoliť ešte šesť. Lebo tak to je, osemnásť mínus dvanásť je šesť.
Keďže nebola zhoda, tak pán predseda Národnej rady požiadal predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k otázke, koľko kandidátov máme dnes voliť. Keby s tým bol naozaj problém, tak predpokladám, že by s tým niekto vystúpil na minulej schôdzi, lebo to bola identická situácia. Aj tam tie počty sedeli iba z hľadiska celkového, nie z hľadiska toho, koľko ešte sa má vymenovať a koľko je už zvolených. Alebo keď na to neskôr prišiel, no tak by s tou otázkou vyšiel na začiatku schôdze, nie v deň, keď sa má voliť.
Takže sme mali ústavnoprávny výbor, ktorý bol zvolaný štvrť hodinu pred tým, ako sa zišiel. Je to situácia, ktorá je veľmi neštandardná, a samozrejme, že sa stáva, že je potrebné náhle prerokovať nejaký bod programu, hlasujeme a predseda výboru oznámi, že o päť minút sa uskutoční výbor. Ale toto je predsa problém, o ktorom každý, kto ho za problém považuje, musel vedieť hodiny, dni, týždne dopredu.
Prečo teda táto otázka bola otvorená až dnes, pár hodín pred hlasovaním? Prečo bol výbor, ktorý má rozhodnúť o tom, čo odporúča predsedovi Národnej rady, koľko máme voliť kandidátov na ústavných sudcov, zvolaný v priebehu pätnástich minút? Toto je zodpovedný prístup k výkonu ústavných funkcií parlamentu, že v takom časovom strese máme rozhodovať? Ústavnoprávny výbor rozhodol a rozhodol siedmimi hlasmi k piatim, že 18 - 12 = 6. Teda že máme voliť šiestich kandidátov na ústavných sudcov.
Chcem sa poďakovať aj koaličným poslancom, ktorí hlasovali za to, že máme voliť šiestich, teda za to, čo doteraz nebolo sporné, ale napriek tomu musel k tomu ústavnoprávny výbor narýchlo zasadnúť a prijať stanovisko. A keď sme si toto vyjasnili, tak už len posledný krok nás delí od toho, aby sme si konečne na štvrtýkrát splnili svoju povinnosť a zvolili všetkých kandidátov, ktorých zvoliť v zmysle ústavy máme. Budeme voliť šiestich kandidátov a môžme zvoliť šiestich kandidátov, lebo v tej šestnástke určite je šesť ľudí, ktorí majú kvality na to byť ústavnými sudcami. Ja ich tam vidím aj viac ako šesť. Ale budeme voliť šiestich. A keď k tomu rovnako zodpovedne pristúpi aj parlamentná väčšina, nemusí byť druhé kolo štvrtej voľby. Keď sa spočítajú hlasy odovzdané zrejme v tajnej voľbe o 17. 00 hodine, môže, môžu skrutátori oznámiť, že boli zvolení šiesti kandidáti, parlament to už má za sebou, parlament si svoju povinnosť, síce neskoro, ale splnil, a pani prezidentka, verím tomu, že v priebehu týždňa dokáže z tých kandidátov, ktorí boli zvolení teraz, minule a predminule, dokáže vymenovať šesť ústavných sudcov a môže táto nekonečná sága konečne skončiť.
Ja apelujem na vás všetkých, aby sme sa správali zodpovedne, aby sme si uvedomili, že meškáme so splnením si svojej povinnosti, že je potrebné zvoliť šiestich kandidátov, lebo keď sa to nepodarí na tejto schôdzi, najbližšia schôdza bude v septembri, tak to znamená, že zase ďalšie týždne a mesiace budeme čakať, kým doplníme Ústavný súd, lebo pani prezidentka Čaputová rovnako ako pán prezident Kiska trvajú na tom, že budú menovať ústavných sudcov až po tom, keď bude navolený úplný počet kandidátov. A berme ohľad na Ústavný súd. Berme ohľad na to, že Ústavný súd nemôže normálne fungovať. Berme ohľad na ľudí, ktorí sa uchádzajú o posty ústavných sudcov, z ktorých viacerí tam boli už štvrtýkrát. Štvrtýkrát podali prihlášku, vyplnili všetky potrebné vyhlásenia a tlačivá, prišli na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, počúvali otázky, ktorých už bolo teraz viditeľne menej. Lebo čo už sa budete pýtať niekoho, ktorého, koho ste už predtým dvakrát alebo trikrát vypočuli a spýtali ste sa na skoro všetko, čo ste sa spýtať chceli? Je to nedôstojné voči ľuďom, z ktorých niektorí zrejme zasadnú na Ústavnom súde a dvanásť rokov budú súčasťou jedného z najdôležitejších ústavných orgánov.
Padol návrh, aby sa volilo tajne. Ja budem tak ako predtým hlasovať za verejnú voľbu, pretože si myslím, že je zodpovednosťou poslancov ako volených zástupcov priznať, ako hlasovali nielen v tých vecných otázkach, keď hlasujeme o zákonoch, ale aj v personálnych otázkach. Medzi tým nie je zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je medzi tým, ako hlasujú voliči, tam má byť voľba tajná, a ako hlasujú poslanci, kde prevažuje ten záujem, aby sa zodpovedali svojim voličom. A majú hlasovať slobodne bez ohľadu na to, že sa bude vedieť, ako hlasovali. Ale predpokladám, že áno, matematika, odhlasujete si tajnú voľbu, tak vás prosím aspoň o to, aby ste tú tajnú voľbu využili na to, aby sme ako parlament zvolili chýbajúcich šiestich kandidátov. Prestaňme hrať politické hry. Rozhodnime dnes tak, aby o týždeň mohol byť Ústavný súd v kompletnom zložení a plne funkčný.
Ďakujem.

Kolega Ondrej Dostál, všetko si povedal, čo sa povedať k tomuto dalo. Dá sa to len potvrdiť, že naozaj je to strašná hanba a celá tá hanba sa odohráva len kvôli ohrdnutému jedinému kandidátovi, ktorý, bohužiaľ, nespĺňa ani základné podmienky, nehľadiac na to, že ak, ako neprimerane ľahko splniteľné tie podmienky sú. Čiže zabudnime na to, čo bolo. Zabudnime na to, že jediným cieľom toho, že sa voľba plného počtu kandidátov ešte neuskutočnila, je to, že tento dotyčný ohrdnutý kandidát potrebuje vyvolávať neustále spory, zvady, konflikty, pretože to je jediné pole, kde sa reálne vie on teraz realizovať, potrebuje na seba strhávať pozornosť, pretože jeho zaujíma Slovensko asi tak, ako nás všetkých zaujíma on sám. Je to skrátka celé jedna strašná hanba len kvôli jednému človeku. Ja si myslím, že aj jeho kolegovia už začínajú chápať, že takto to ďalej nejde. Prosím, aby sa pridali na stranu rozumu. Ďakujem.

Pán poslanec Baránik, nemôžem než súhlasiť. Naozaj je to strašná hanba, je to strašná hanba nás všetkých, lebo aj my, čo sa snažíme, aby bol zvolený potrebný počet kandidátov, aj my, čo k tomu pristupujeme zodpovedne, čo sa rozhodujeme podľa toho, čo o tých kandidátoch vieme, nie podľa toho, či je to náš človek alebo nie náš človek, aj my sme za to zodpovední. Aj my sme súčasťou parlamentu a aj na nás tá hanba ostáva. Je to hanba, ale dnes máme možnosť tú hanbu ukončiť a vrátiť sa k normálnemu fungovaniu. Máme možnosť dať to zo stola, zvoliť šiestich kandidátov. Nie je to nijako zložité, vybrať si zo šestnástich šiestich je veľmi jednoduchá voľba. Kto o tých ľuďoch niečo vie, niečo si o nich prečítal alebo, nebodaj, absolvoval niektoré z tých vypočúvaní, alebo si to pozrel, určite si tam šiestich vyberie. Nepredpokladám, že si všetci vyberieme rovnakých šiestich. Stačí, aby si parlamentná väčšina tých šiestich vybrala, aby si parlament konečne splnil svoju povinnosť.
Ďakujem.