46. schôdza

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Milan, dobre, že si spomenul štát Izrael a Knesset.
Ešte raz to zopakujem, čo som povedal v rozprave. Izraelský Knesset prijal uznesenie, že štát Izrael je výlučne národný štát Židov, nebolo to tak dávno, a hebrejčina je jediný oficiálny štátny jazyk. Poslancom SaS, im to v Izraeli nevadí? Tam chcú dačo vylepšovať? Hlavne pánovi Dostálovi. Posielajú tam nejaké listy s návrhmi, kvázi demarše? Tak nech sa páni poslanci zo SaS-ky inšpirujú Izraelom a bude všetko v poriadku.
Ďakujem za slovo.

S reakciou pán poslanec Mazurek.

Pani poslankyňa Kaščáková, vy ste v podstate celú faktickú poznámku hovorili o úradnom styku, o ktorom ja som nehovoril vôbec, čo je zaujímavé.
Ale hovoril som o tom, že keby sa náhodou nejaký starosta rozhodol oblepiť si to tam nejakými cudzími nápismi alebo čímkoľvek iným a ten slovenský nápis dal niekde do úzadia, tak by mu to váš zákon umožnil.
Hovoril som o tom, že keby sa nejaká náboženská spoločnosť v budúcnosti, povedzme registrovaná, rozhodla komunikovať s verejnosťou výlučne arabsky, tam to priamo uvádzate. Nie s úradmi, s verejnosťou. To znamená, keby som chcel niečo vedieť, bohužiaľ, tu ste síce na Slovensku, ale keď neviete po arabsky, tak do tej našej komunity nechoďte. Jednoducho by sa tu vytvárali také tie pekné "no go" zóny, ako vidíme v západnej Európe.
Ja som spomínal a potvrdzujem to, že ktokoľvek, kto si ctí alebo pozná prácu otca národa Andreja Hlinku, ktorý bol za slovenčinu ochotný položiť život, ktorý za ňu sedel vo väzení, tak nemôže predkladať tento návrh zákona, jedine s vedomím, že naozaj pľuje a haní jeho pamiatku. A keď vám toto vyhovuje, keď vám vyhovuje pľutie na slovenskú históriu, možno nie vám, alebo akosi bolo spomínané, možno ste v tom nevinne, že vás tu poslal pán Sulík, ale pánovi Dostálovi a Osuskému, ktorý dl-ho-do-bo v každom návrhu zákona, v každej rozprave bojujú a broja proti Slovenskej republike, proti našej štátnosti, proti štátotvornému národu, tak mi je to ľúto. Naozaj mi je ľúto, že tomuto nechápete.
A ja úprimne z celého srdca dúfam, že sa nikdy nedopracujú ľudia ako vy, ktorí toto dokážu predkladať, na Slovensku k moci, lebo to bude postupné, rýchle nabiehanie na to, aby tu ten štát úplne zanikol.

Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Irén Sárközy.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Úprava používania menšinových jazykov je prioritou strany MOST - HÍD. Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť, že ide o veľmi komplexnú otázku a práve preto si myslím, že snaha niektorých poslancov narýchlo zmeniť zákon o štátnom jazyku bez akýchkoľvek konzultácií s pánom splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny svedčí o tom, že namiesto záujmov menšín na prvom mieste sú záujmy politikov, ktorí s takým spôsobom chcú získať politické body. Práva národnostných menšín nemôžu byť nástrojom politických súperení. Samozrejme, sú oblasti, kde zmeny sú potrebné aj v legislatíve, ale naším hlavným cieľom je to, aby sme zabezpečili súlad praxe so súčasnou legislatívou. Počas posledných rokov sme prijali niekoľko opatrení v tejto oblasti, ale ich aplikácia v praxi je naďalej náročná. Bez aktívneho prístupu pána splnomocnenca Bukovského a pána ministra Érseka by sme stále mali rôzne opatrenia len na papieri bez skutočného efektu v praxi.
Tento návrh má niekoľko pozitívnych bodov, avšak naozaj kvalitný zákon musí byť dôsledný. Myslím si, že ak nám ide o skutočne kvalitný zákon, ktorý bude dlhodobo slúžiť aj občanom národnostných menšín, tak v druhom čítaní musíme niektoré veci zmeniť.
Ako som spomínala, návrh obsahuje niekoľko pozitívnych opatrení a niektoré navrhované zmeny sú výhodné, ale predkladatelia v určitých oblastiach presadzujú opatrenia, ktoré sú z hľadiska menšín zbytočné a v niektorých prípadoch až priamo negatívne.
Na druhej strane návrh nie je komplexný a absentujú riešenia problémov, a tým pádom zákon by naďalej obsahoval mnoho nedostatkov, s ktorými sa menšiny musia vysporiadať.
Teraz by som rovno vymenovala, čo chýba v návrhu, a potom sa vyjadrím k ostatným bodom návrhu.
V § 1 ods. 4 píšeme: Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy. Podľa môjho názoru zákon o štátnom jazyku by vôbec nemal regulovať požívanie jazykov národnostných menšín a nemal by prevýšiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Jedným z riešení by mohol byť návrat k predošlej formule, to znamená, zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín, používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony. Alebo naopak, ak by sa uplatnil princíp lex specialis derogat lex generali, ktorý sa používa v odôvodnení, ak osobitné predpisy neustanovujú inak, na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín sa vzťahuje tento zákon.
Chýba to, že v § 6 ods. 1 v ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Zbore väzenskej a justičnej stráže a tak ďalej je napísané, že sa v služobnom styku používa štátny jazyk. V súčasnosti to znamená, že dvaja policajti alebo hasiči pri výkone služby medzi sebou môžu komunikovať len v štátnom jazyku, a to aj v prípade dvoch maďarských policajtov v obci, kde väčšina príslušníkov je z národnostných menšín. Je to absurdná situácia, treba to korigovať.
§ 8 ods. 5: V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie. V prípade nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku.
Aj medzinárodné orgány vyčítali, že podľa tohto ustanovenia menšinové jazyky, ako napríklad rusínsky, ukrajinský alebo rómsky jazyk, takúto možnosť nemajú, keďže nie sú oficiálnymi jazykmi EÚ. Tieto nedostatky v druhom čítaní treba odstrániť.
Návrh poslancov v takejto podobe by posilnil používanie jazykov, ktorých občania nehovoria na úrovni materinského jazyka. Oslabenie pozície slovenského jazyka však neznamená, že používanie menšinových jazykov bude neobmedzené. Dôvodom je, že zákon o používaní menšinových jazykov bude naďalej v platnosti a v zmysle tohto zákona väčšina menšinových práv sa realizuje paralelne s použitím slovenského jazyka.
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, teda k jednotlivým bodom. V prvom bode sa navrhuje vypustiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť, vnímame to ako deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Rovnako v bode 2, kde navrhuje sa vypustiť, že podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprístupný, rovnako je to deklaratívne ustanovenie, nemá reálny význam.
Čo sa týka bodu 3, aj dneska sme o tom veľa hovorili, je neopodstatnená z hľadiska používania menšinových jazykov. Keďže, ale to dneska tu neodznelo, dvojjazyčná agenda cirkví je zabezpečená zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, konkrétne § 3 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí, že úradná agenda, najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie a tak ďalej, sa v obci podľa paragrafu, odsek 1 môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. Takže toto právo bolo aj doteraz.
Čo sa týka bodu 4, aj túto otázku rieši zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
V § 3 ods. 3 kronika obce podľa § 2 ods. 1 môže viesť aj v jazyku menšiny. Pozitívom je, že kronika obcí už nemusí byť obsahovo totožná so znením v štátnom jazyku. Kroniku však naďalej treba viesť v štátnom jazyku, pričom dáva možnosť aj na vedenie kroniky aj v inom cudzom jazyku.
V bode 6 máte, teda majú predkladatelia moju podporu, lebo tam ide naozaj o pozitívny krok, nakoľko sa mení logika pedagogickej dokumentácie na menšinových školách. Doteraz predpisom bolo určené, ktoré dokumentácie nemuseli byť vedené dvojjazyčne, po novom sa určí to, ktoré dokumentácie majú byť dvojjazyčné. V súčasnosti predpis vydáva ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva, po novom ministerstvo kultúry už nebude mať túto kompetenciu a ministerstvo školstva môže vydať predpis samostatne, vďaka čomu podľa môjho názoru aplikácia bude efektívnejšia.
Čo sa týka bodu č. 7, zase má svoje výhody, nevýhody. Aj v tejto otázke zdôrazňujem rolu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa návrhu sa ruší povinnosť uvádzať všetky nápisy, reklamy a oznamy, môžu byť aj výlučne v maďarčine, už by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Osobne si ale myslím, že je to dobrý nápad, na druhej strane sa ale aj obávam dôsledkov tejto zmeny. Určite by sme vedeli nájsť lepší spôsob, keďže napríklad aj Slováci môžu mať záujem o informáciu, a tým pádom môžu stratiť šancu porozumieť daný text. Naším cieľom je spájať a nie rozdeľovať.
Bod č. 8 považujem za nesprávny, keďže vypúšťa ustanovenie používanie jazyka medzi personálom zdravotníckeho zariadenia a sociálnych služieb s ich pacientami. Terajší zákon túto možnosť, toto umožňuje. Ak by sme vypustili celé ustanovenie, tak potom by to reguloval iba zákon o používaní jazykov národnostných menšín, v zmysle ktorého je používanie jazyka menšiny dovolené, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú. Ide o jednoznačné obmedzovanie práv, keďže postavenie práv jazykov národnostných menšín by týmto bolo oslabené.
Čo sa týka, ešte keď mám čas, alebo možno potom vo faktickom, tých pokút, tak ruší sa dohľad nad dodržiavaním zákona o pokuty. V praxi pokuty boli udelené kvôli porušeniam v médii (pozn. red.: správne "médiu/médiách"), to sa dá aj naďalej podľa tlačového zákona. Existuje však riziko, že tento krok prinesie aj zrušenie pokút v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické. Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Sárközy, ďakujem za vecné vystúpenie. Sme tu aj s pánom poslancom Osuským, nikto nám to nezakázal ani sme sa tomu nevyhli, mali sme iné povinnosti.
Ohradzujem sa trochu voči tomu vášmu podozreniu, že je za predložením tohto návrhu nejaký úmysel politikárčiť. Aj ja, aj Peter Osuský sa tejto téme venujeme dlhodobo. Ja som sa jej venoval ešte ako novinár v 90. rokoch, keď bol prijímaný zákon o štátnom jazyku. Dlhé roky som o tom písal rôzne, rôzne články. V roku 2009, keď bol ten zákon novelizovaný a vracali sa tam za ministra Maďariča pokuty, tak som proti tomu protestoval, robil som hromadné pripomienky, založil som dokonca občianske združenie, ktoré sa týkalo slobody šírenia informácií, a náš návrh je primárne o slobode šírenia informácií. My sme nemali ambíciu komplexným spôsobom upraviť legislatívu v oblasti používania jazykov príslušníkov národnostných menšín. Ten hlavný, hlavný cieľ, hlavný fókus, ktorý máme, sa týkal slobody šírenia informácií, slobody prejavu a, ale aj podnikateľskej slobody, ale, samozrejme, hlásime sa k tomu, že treba chrániť práva menšín, samozrejme, ak by to prešlo do druhého čítania, tak sme otvorení aj tým vašim ďalším podnetom.
Veľmi dobrý postreh je napríklad, že služobný styk musí byť po slovensky, aj keď ide napríklad o dvoch policajtov maďarskej národnosti, čo teda, čo teda ja by som s tým nemal problém, neviem, čo by vám na to povedal pán Blanár alebo pán Hrnko, oni by to asi tak bezproblémovo ako ja nevideli, ale, samozrejme, však môžme sa o tom baviť. A ak sa toto umožní, to nie je oslabenie slovenského jazyka. Oslabenie slovenského jazyka s týmto nemá nič spoločné, že sa dvaja Maďari medzi sebou budú rozprávať po maďarsky napríklad.

Pán poslanec Bastrnák.

Ďakujem pekne. Aj ja chcem oceniť vecný prístup pani poslankyne. Ja si myslím, že pri všetkej úcte k tomuto zákonu asi sa zhodneme v tom v tomto sále, že pre ľudí alebo pre občanov Slovenskej republiky, či menšinu, či väčšinu, jako sú aj dôležitejšie zákony ako toto, a pritom dosť dlho o tom diskutujeme. Ale ja to chápem a ja to chápem pozitívne kvôli tomu, lebo je to citová záležitosť pre každého, a preto dúfam, že kolegovia vnímajú aj to, že pre nás, pre menšiny, tiež je to citová záležitosť. A preto chceme, aby vznikol taký zákon, ktorý na jednej strane môže chrániť alebo nemusí chrániť, tak ako niektorí hovoria, slovenský jazyk. V každom prípade my nie sme alebo v žiadnom prípade nechceme bojovať proti slovenčine. Na druhej strane isteže chceme, aby ten zákon, keď je to možné, vylepšil aj tú prepojenosť zákonov o menšinových jazykoch alebo aspoň neublížil tomu zákonu.
A tak ako pani poslankyňa na to poukázala, bohužiaľ, tento zákon v niektorých, tak ako je to dneska napísané, v niektorých momentoch aj ubližuje zákonu o menšinových jazykoch, alebo, alebo v každom prípade nie je to pozitívne pre menšiny.
Ja si myslím, že, ako sme to sľúbili, len vtedy vieme v konečnom dôsledku v druhom čítaní eventuálne podporiť tento zákon, keď to bude komplexnejší, a dúfam, že predkladatelia to berú k srdcu a vylepšia tento zákon v druhom čítaní a potom budeme alebo vieme za to hlasovať, v inom prípade vôbec nie.
Ďakujem veľmi pekne.