46. schôdza

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Paška, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážení predkladatelia, priznám sa, že predložený návrh zákona vnímam ako neobratný a priehľadný pokus vyrobiť v národnostne stabilnom politickom prostredí problém, spor, konflikt, ktorý by opozícii umožnil dopracovať sa k predčasným voľbám.
Nemyslím si, že by sa dnes v slovenskom parlamente našiel dostatok poslancov na to, aby tento perfídny pokus oslabiť prirodzenú komunikačnú a integračnú úlohu štátneho jazyka zmenil a v súčasnosti aj menil legislatívne zakotvené pravidlá používania jazykov v Slovenskej republike. Neprináša totiž žiadne zmysluplné pozitíva, na čo vo svojom vystúpení poukázala aj pani poslankyňa Irén Sárközy z MOST-u - HÍD.
Naopak, navrhovanými ustanoveniami navádza k jazykovej atomizácii spoločnosti, uzatváraniu sa a separovaniu etnických komunít, vzájomnému odsudzovaniu sa, čoho dôsledkom sú spravidla národnostné trenice, oslabovanie a dezintegrácia štátu.
Predkladatelia svoj návrh opierajú o falošné tvrdenie, že zákon o štátnom jazyku svojimi ustanoveniami neodôvodnene zasahuje do práva na slobodné šírenie informácií, keď upravuje, ktoré údaje a informácie je potrebné používať, evidovať a uvádzať v štátnom jazyku. Toto tvrdenie je však čistá lož, pretože v súčasnosti platný zákon nijako neobmedzuje slobodu šírenia informácie. Upravuje len, v akom jazyku je potrebné kvôli všeobecnej zrozumiteľnosti uvedenú informáciu vo verejnej komunikácii použiť. Teda hovorím o jazyku, nie o informáciách.
Preto si myslím, že táto iniciatíva nemôže podľa môjho názoru nijako prospieť k súčasnému zlepšeniu pomerov na Slovensku.
Argumentácia predkladateľov, ktorou sa pokúšajú odôvodniť svoj návrh, je buď absolútnym prejavom absolútnej nekompetentnosti, alebo čírej zlomyseľnosti. Poviem prečo. Veď snaha zrušiť prednosť úradného jazyka pred ostatnými jazykmi znamená zrušiť jediný komunikačný spoločný kanál v tomto štáte.
Vážení predkladatelia, na Slovensku žije rusínska, rómska, maďarská, poľská, ukrajinská, nemecká či česká menšina a jediným ich spoločným komunikačným kanálom je slovenský jazyk.
Pri všetkej úcte k vášmu politickému presvedčeniu a i preferenciám, prednosť štátneho jazyka by znamenala v tomto prostredí zavedenie absolútnej jazykovej anarchie, čo by iste bolo na škodu aj pre všetky národnostné menšiny, ktoré práve prostredníctvom slovenského jazyka a používaním svojím v každodennom živote dokážu medzi sebou plynulo komunikovať.
Preto, vážení predkladatelia, sa stotožňujem s návrhom, ktorý v rozprave už zaznel a ktorý hovorí o tom a navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky o tejto novele ďalej nerokovala.
Takže toľko v stručnosti k vášmu návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca traja s faktickými.
Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Paška, no, neobratný a priehľadný pokus vyrobiť v národnostne stabilnom prostredí nejakú nestabilitu a vyvolať krízu, ktorá povedie k predčasným voľbám. Ja naozaj neviem, kto je pôvodcom tejto konšpirácie, ale k predčasným voľbám sa môžeme dopracovať iba tak, keď sa vy vo vládnej koalícii pohádate a dohodnete sa, že už nechcete ďalej vládnuť. Mne by to nevadilo a priznám sa, že by ma nezarmútilo, keby dôsledkom rokovania o tom návrhu zákona bolo, že sa rozpadne vládna koalícia a táto vláda bude vládnuť o niekoľko mesiacov skôr, lebo budú predčasné voľby. Bolo by to super, ale nie, nie sme až takíto geniálni stratégovia, nepredkladali sme ten návrh preto, aby sa rozpadla vládna koalícia, ale preto, že sme presvedčení, že ten návrh má dobrý obsah, že ten návrh zlepšuje stav zákonov na Slovensku a konkrétne znenie zákona o štátnom jazyku.
Povedali ste, že zákon o štátnom jazyku v súčasnej podobe nezasahuje do slobodného šírenia informácií. Ale nie je to tak. Súčasťou slobody šírenia informácií je predsa aj to, že sa sám slobodne rozhodnem, v akej forme chcem tie informácie šíriť vrátane toho, v akom jazyku chcem tie informácie šíriť.
Aký je dôvod, aby napríklad kultúrne podujatia, sme mali v zákone ustanovenie, že sa konajú v štátnom jazyku a potom je tam jedna výnimka, druhá výnimka, tretia výnimka, aby sa náhodou nestalo, že nejaké normálne kultúrne podujatie nebude môcť byť v inom jazyku, a keď sa príde na ďalší prípad, ktorý nie je pokrytý tými výnimkami, tak sa do zákona doplní miesto toho, aby sa celé toto ustanovenie vypustilo a nech si robí každý kultúrne podujatia v jazyku, v akom chce.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa pýtam, pán poslanec Paška, v čom uzatvára tento návrh novely zákona komunity? V čom sa prieči integrácii?
Ja som tuná s podpredsedom Bugárom celkom dobre cez tú slovenčinu integrovaný, a keby sme Božím riadením túto novelu prijali, budeme aj potom dobre integrovaní.
A chcem vám na taký drobný dôkaz toho, že integrácia je možná i bez deklaratórnych vyhlásení o prednosti a zadnosti, napríklad v tom, že Tomio Okamura je plne integrovaný v Českej republike napriek tomu, že tam takýto zákon nemajú, ba dokonca ani prednosť nemajú. Ale Tomio Okamura pochopil, že ak chce byť predstaviteľom politiky v Českej republiky, tak sa zintegruje i bez zákona.
A ručím za to, že všetci moji bývalí študenti maďarskej národnosti, ktorí vyštudovali lekársku fakultu a pôsobia od Bratislavy po Čiernu nad Tisou, všelikde, pochopili, že ak majú byť integrovaní, tak budú hovoriť po slovensky. Ale, naopak, moji kolegovia, ktorí odchádzali, Slováci rodom, pracovať do Šamorína, do Dunajskej Stredy na ambulancie alebo na kožné oddelenia, pochopili, že ak chcú byť integrovaní so svojimi pacientmi, naučia sa maďarsky.
Integrácia je vec rozumovej úvahy rozumného človeka a rozhodne nie prednosti a zadnosti v článku 1.

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Paška, dovoľte mi, aby som podporil to vaše tvrdenie ešte aj nálezom Ústavného súdu, ide o vypúšťanie § 1 ods. 2, kde sa hovorí, že "štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky". Ústavný súd rozhodnutím 8/96 z roku 1997 hovorí: "Uvedené ustanovenie zákona o štátnom jazyku predovšetkým predpokladá súbežné používanie viacerých jazykov na území Slovenskej republiky a upravuje len ich vzájomný vzťah tak, že jeden z nich (jazyk slovenský) určuje ako štátny, ktorý v dôsledku toho nadobúda prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Jeho prednostné používanie je dôsledkom tak ústavnej časti v článku ústavy, ako aj časti zákona o štátnom jazyku kvalifikácie štátneho jazyka Slovenskej republiky. Toto ustanovenie zákona o štátnom jazyku je však podľa právneho názoru Ústavného súdu potrebné vykladať vo väzbe na tú časť jeho preambuly."
To znamená, jasne hovorí, že je to v súlade s ústavou, je potrebný a že zároveň štátny jazyk má integrujúcu funkciu, čo je veľmi dôležité povedať, aj v súvislosti s hocijakými problémami, ktoré môžu nastať, právnymi, napríklad aj záznamami napríklad v školskej agende alebo cirkevnej agende. Pretože raz môže nastať práve problém, ktorý tu riešime, a to môže byť aj súdny alebo rozpor s ústavou.
Takže toto vypustenie nemá absolútne oporu, ktorú navrhuje táto skupina poslancov.