46. schôdza

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o mene a priezvisku, ktorý predkladám spolu s kolegami Zuzanou Zimenovou, Milanom Laurenčíkom, Martinom Klusom a Petrom Osuským, návrh vychádza z odporúčaní verejnej ochrankyne práv a jeho obsah by som rád uviedol v rámci rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.
A tento návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, ani na rodinu, manželstvo či rodičovstvo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Simone Petrík.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona o mene a priezvisku (tlač 1544). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási okrem, samozrejme, navrhovateľa do rozpravy ústne niekto. Nie. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne za skončenú.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, verejná ochrankyňa práv predstupuje každoročne pred Národnú radu so správou o svojej činnosti za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka. Súčasťou jej správy bývajú aj odporúčania pre Národnú radu, akým spôsobom upraviť legislatívu, a vychádzajú zo skúseností, ktoré vo svojej činnosti nadobudla, ktoré sa týkajú dodržiavania alebo porušovania základných práv a slobôd.
Jedno z odporúčaní, ktoré obsahuje ostatná správa verejnej ochrankyne práv, znie takto: "Uznať priezvisko dieťaťa otca a matky, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, v takom tvare, v akom ho umožňuje nadobudnúť právna úprava iného členského štátu Európskej únie, ak sa tam dieťa narodilo a dlhodobo tam žije bez ohľadu na to, či v tomto štátne nadobudlo štátne občianstvo."
Verejná ochrankyňa práv pani Patakyová vo svojej správe za rok 2018 upozornila na prípad matky dvoch maloletých detí, ktorá sa na ňu obrátila so svojím problémom. V tejto súvislosti sa v správe uvádza, dovoľte mi zacitovať: "Matka slovenské matričné úrady žiadala o zmenu priezviska detí zapísaného do slovenských rodných listov i na pasoch na taký tvar priezviska, ktorý sa deťom rozhodla zapísať v krajine, v ktorej dlhodobo s ich otcom žijú."
Pri zmene priezviska podľa našej právnej úpravy je potrebné vedieť, že zmena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu. Zmena sa môže povoliť najmä vtedy, ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade išlo len, išlo o deti len so slovenským štátnym občianstvom, preto nebolo možné postupovať ako v prípadoch dvojitého občianstva. Príslušné matričné úrady v predmetnom prípade nevzhliadli ani dôvod hodný osobitného zreteľa, i keď ten bol zrejmý: komplikácie pri cestovaní, preukazovaní totožnosti na úradoch, v budúcnosti komplikácie v bankách či pri vykonávaní skúšok a preukazovaní nadobudnutého vzdelávania.
Aj keby však príslušné matričné úrady uznali dôvody hodné osobitného zreteľa, zmena priezviska u maloletých detí by v zmysle zákona o mene a priezvisku nebola možná. Platí totiž, že takáto zmena nie je možná, ak je v rozpore s pravidlom, že dieťa nezosobášených rodičov s rôznymi priezviskami môže mať na základe ich dohody priezvisko len jedného z nich. Tieto deti mali na Slovensku priezvisko jedného z rodičov, no v zahraničí používali priezviská oboch svojich rodičov.
To, že matričné úrady postupovali v súlade so zákonom o mene a priezvisku, ešte neznamená, že ich rozhodnutia, ktorými nebola povolená zmena priezviska maloletých detí, nepredstavujú zásah do základných práv a slobôd týchto detí, konkrétne slobody pohybu. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie jasne hovorí, že skutočnosť, že fyzická osoba je nútená mať v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, iné meno, ako je meno určené a zaregistrované v členskom štáte narodenia a bydliska, predstavuje prekážku vo výkone práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je zakotvené v čl. 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Verejná ochrankyňa upozornila, že u dieťaťa, ktoré sa narodilo vo Veľkej Británii a má priezvisko zložené z priezviska matky a z priezviska otca zároveň, právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa možnosť takéto priezvisko uznať.
Keďže berieme ľudské práva vážne a berieme vážne aj upozornenia verejnej ochrankyne práv, prichádzame s návrhom, v ktorom vychádzame z odporúčania verejnej ochrankyne práv a navrhujeme zmeniť ustanovenie, podľa ktorého rodičia, ktorí nemajú spoločné priezvisko, môžu svojmu dieťaťu určiť dohodou priezvisko iba jedného z nich do podoby, aby podľa novej právnej úpravy mohli dohodou určiť aj priezvisko oboch rodičov.
To je možné, ale je to možné vo vzťahu, vo vzťahu k občanom iného štátu. Súčasné znenie zákona o mene a priezvisku totiž umožňuje nadobudnúť priezvisko alebo priezviská v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu dieťaťu, ktoré je súčasne štátnym občanom iného štátu. Nerieši však situáciu, keď má dieťa alebo jeho rodičia trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt na území iného štátu bez toho, aby mali súčasne aj jeho občianstvo.
Návrhom zákona sa navrhuje umožniť nadobudnutie priezviska alebo priezvisk v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu aj v takýchto situáciách. Inými slovami, usilujeme sa zvýhodniť, alebo teda odstrániť súčasnú diskrimináciu, keď občania Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň občanmi iného štátu, majú väčší rozsah práv a možností slobodne si zvoliť priezvisko alebo v tomto prípade priezvisko svojho dieťaťa v porovnaní s občanmi Slovenskej republiky, ktorí nemajú štátne občianstvo iného štátu, iba na území iného štátu žijú.
Obdobným spôsobom navrhujeme, aby sa zmena mena aj priezviska musela povoliť vždy, ak sa má zmenou dosiahnuť meno alebo priezvisko v tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu opäť nielen pre prípady, keď ide o občana Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj občanom iného štátu, ale aj pre prípady, kedy takýto občan nemá občianstvo iného štátu, ale má na jeho území buď trvalý, alebo obvyklý pobyt.
V jednom bode ideme nad rámec odporúčania verejnej ochrankyne práv, a síce v tom, že navrhujeme, aby sa uvedené zmeny nedotkli iba krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, ale aj iných krajín.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.