46. schôdza

Ďakujem. Boris, ja keď som si premietol teraz v hlave počas tvojho vystúpenia, čo všetko sme stvárali ako dvanásť-, trinásť-, štrnásť-, pätnásťroční aj v súvislosti s alkoholom, tak sa desím toho, že čo robia naše deti. Väčšina z vás v tejto sále, síce je nás tu desať dokopy, ale máme deti. A všetci chceme chrániť tie naše deti a musíme si uvedomiť, že alkohol je najrozšírenejšia droga na svete, návyková látka a má najviac, má na svedomí najviac úmrtí vo svete. Alkohol je číslo 1, čo sa týka, čo sa týka návykových látok, číslo 1 vo svete s najvyšším počtom úmrtí. Vieme veľmi dobre, ako vyzerajú rodiny, kde sú alkoholici, a naozaj my dnes tolerujeme to, že z našich detí sa stávajú alkoholici.
Veď nie je normálne, keď ja prídem niekde do nákupného centra a tam sedia pätnásť-, šestnásťročné deti, vyložené nohy, cigareta v ústach a drinky v ruke. V poriadku to nie je. Lenže my sme si na to zvykli, spoločnosť si na to zvykla. V spoločnosti je normálne, že prídete niekde na návštevu, tak hneď sa vyťahuje fľaša a ulejú vám. A ešte núkajú aj deti, však už má pätnásť, alebo už má šestnásť, už má sedemnásť. My to robíme sami.
Ale my v tomto pléne by sme mali byť natoľko zodpovední a mali by sme chrániť naše deti od toho, aby mali ten alkohol dostupný. A všetci veľmi dobre viete, že ten alkohol dnes nie je problém kúpiť aj pre dvanásť-, trinásťročné deti. Pred pár mesiacmi ja som registroval taký prípad, myslím, že to bolo niekde v Poprade, že dvanásťročné dievča sa tak spilo, že jednoducho ostalo v kóme. Niekoľko dní to dieťa bolo v kóme. Čiže nie je normálne, aby dvanásťročné deti sa bez problémov vedeli dostať k alkoholu.
Ďakujem.

Tým, keď už sme pri tých deťoch, môj syn má 16 mesiacov a minule, keď sme mali na stole dva poháre, v jednom bolo pivo, v jednom pohári, tak už siahal po tom, kde bolo to pivo, ale, našťastie, nakoniec sa rozhodol pre tú vodičku, nakoniec.
Ale táto téma je, samozrejme, veľký problém a my tento návrh určite podporíme. Ja chcem len vyjadriť jednu obavu, a síce, my tie kompetencie, kontroly dávame na obce, resp. na orgány, ktoré by mali zasiahnuť a tým podnikateľom naozaj klepnúť po prstoch. Jedného sa bojím. My v tejto krajine máme aj dobré zákony, ale práve tá ich realizovateľnosť je na slabej úrovni. Takže dúfam, že si postriehneme naozaj aj to, aby tá kontrola v tomto prípade bola ozaj dôsledná a taká, aby tým podnikatelia utrpeli a naše deti mohli žiť správne životy. Ďakujem.

Ja by som chcel, ďakujem za slovo, ja by som chcel poukázať ešte na tú skutočnosť, ktorú Boris povedal, a to je momentálne z poslednej situácie z posledných dní, kedy na slovenských cestách zahynulo viac ako desať osôb, myslím v poslednom týždni, a väčšinu majú na svedomí mladistvé osoby, ktoré majú vodičské oprávnenie približne dva roky. A častokrát to je aj práve teraz v letných mesiacoch pod vplyvom alkoholu, takže určite tento zákon je veľmi dobrý a bude veľmi dôležité, aby sa represívne zakročilo voči práve prevádzkovateľom pohostinských zariadení, resp. zariadení, kde sa podávajú alkoholické nápoje práve mladistvým používateľom. Ďakujem.

Ďakujem. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Mazurekovi za jeho faktickú poznámku, ďakujem za podporu.
Rovnako chcem povedať, reagovať na pána Pčolinského, treba si uvedomiť, áno, ten alkohol je najrozšírenejšia droga. A my sa k nej nejak veľmi tolerantne správame. Nájdete mladého chlapca s pár gramami marihuany, tak ho ideme zavrieť na dvadsať rokov pomaličky, ale naše deti sa môžu kľudne ožierať od pätnástich a nepostihneme ani tých, ktorí im to predali, naliali, nepostihneme tie deti. Tvárime sa, ako keby sa nič nedialo. Vážení, pozor! To je trestný čin. Je to, pod osemnásť rokov je to trestný, je to zakázané zákonom. Preboha, my sa tu len tvárime, že však sme si na to zvykli. Tak keď tu všetci budeme fetovať, tak sa budeme tváriť, že fetovanie je okej? No v žiadnom prípade.
To znamená, že ten alkohol je veľmi, veľmi nepríjemná vec a treba proti nemu tvrdo, tvrdo, veľmi tvrdo zakročiť. Nemyslime si, že keď budeme k tomu tolerantní, že sa niečo, niečo, niečo podstatne zmení nejakou len osvetou. Nie. Musí nastúpiť represia a tá represia by mala byť podľa mňa ešte podstatne tvrdšia, ale chceli sme to urobiť ako prvý krok. A preto vám všetkým chcem veľmi pekne poďakovať, keď podporíte tento návrh zákona. Niekde začať musíme. Aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia, budem stručný. Asi ste zaregistrovali, mali sme k tomu aj tlačovku. Tá tlačovka bola na základe medializovaných informácií, ktoré hovoria to, že v meste Žilina, podotýkam mesto už tento problém nejakým spôsobom vyriešilo, ale nastala, nastala úplne zvrátená situácia. Mesto Žilina má dopravu MHD zadarmo pre deti, ale nie pre dlžníkov. Viete veľmi dobre, že poplatky za komunálny odpad sa rozpočítavajú na každého jedného člena v domácnosti. Avšak keď rodičia neplatia, tak dlžníkmi v nejakej evidencii, v nejakom registri sa stávajú aj deti. Potom bol problém, že mesto Žilina zistilo, že okolo 300 detí chodí MHD, ktorá je zadarmo pre deti v Žiline, ale sú dlžníkmi, sú evidovaní ako dlžníci.
Otázka je, či je toto normálne, že dnes my z detí robíme dlžníkov. Aj formálne. V poriadku to nie je. Práve preto predkladáme návrh zákona, ktorý má toto vyriešiť a ktorý hovorí to, že dlhy detí napríklad v prípade komunálneho odpadu automaticky sa prenesú na ich zákonných zástupcov, na ich rodičov a jednoducho tie deti nebudú dlžníkmi. Je to taká, povedal by som, diera v zákone, ktorú musíme zaplátať, ak nechceme si vychovávať generáciu dlžníkov, ak si nechceme vychovávať z detí dlžníkov.
Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, budem pokračovať. Samozrejme, bavíme sa o rodičoch, ktorí sú neplatiči, bavíme sa o tom, že tí neplatiči majú deti, ktoré, bohužiaľ, znášajú následky konaní svojich rodičov. Mohli by sme sa baviť o tom, že prečo sú neplatiči, aká je situácia, ako funguje táto spoločnosť, aké majú podmienky tí ľudia, ale to nie je teraz predmetom tohto návrhu zákona.
Ale viete, čo je na tom najhoršie? Teraz si predstavte, že aj keď máte dieťa, ktorého rodič je neplatič, to dieťa sa snaží, učí sa, má dobré známky, skončí strednú školu, nájde si prácu. Viete, aká bude jeho prvá skúsenosť v živote? Exekúcia. To bude prvá životná skúsenosť dieťaťa v živote a to bude exekúcia. To dieťa sa môže snažiť, koľko chce, ale nastúpi do práce a hneď dostane jednu po papuli. Príde exekútor, máš dlh, pretože keď si mal 6 rokov, tvoji rodičia za teba neplatili komunálny odpad. A za tých 10, 12 rokov, 13, 14, ten dlh narástol a viete veľmi dobre, že dnes aj z 50-eurovej pohľadávky za 10 – 15 rokov máte zrazu 2-, 3-tisíc.
My chceme zamedziť tomu, aby prvá skúsenosť týchto detí, ktorých rodičia sú neplatiči, bola exekúcia. Aby neboli demotivovaní, že sa neoplatí robiť, že sa neoplatí v tejto spoločnosti tvoriť nejaké hodnoty, lebo akonáhle som prišiel do zamestnania, exekútor mi zobral výplatu a mám len životné minimum. Tomuto chceme zamedziť.
Táto vláda posledné tri roky verbálne komunikuje, že treba bojovať s exekúciami, my to robíme od samotného vzniku nášho hnutia. Tak na jednej strane, vážení, sa tu snažíme vyriešiť 3,7 milióna exekučných konaní, čo je zhruba jeden milión ľudí v exekúcii, na druhej strane dnes je právny stav taký, že si vychovávame generáciu dlžníkov. A teraz len skúste chvíľku zauvažovať. Ak len v Žiline, v meste Žilina tento problém malo 300 detí, len v meste Žilina 300 detí, koľko ich je na Slovensku celkovo? Bavíme sa radovo v tisícoch. Tisíce detí na Slovensku sú dlžníkmi len kvôli tomu, že ich rodičia sú nezodpovední a sú neplatiči.
Chceme zamedziť tomu, aby sme si tu vychovali generáciu tisícov detí, ktoré v dospelosti budú exekvovaní. Za dlhy, za ktoré nemôžu. Čiže bol by som veľmi rád, keby ste tento návrh zákona podporili, a, samozrejme, sme pripravení zodpovedať vaše otázky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný, krátky, aby som nenaťahoval túto schôdzu, aby sme to stihli stihnúť do konca tohto týždňa.
Vážení, ja vás chcem len poprosiť naozaj o podporu tohto návrhu zákona. Iste si každý uvedomujete, aká je to veľmi nepríjemná záležitosť vôbec prejsť týmto kolom týchto exekučných konaní. Ako tuná môj kolega spomenul, cez milión ľudí má tieto exekúcie. My sa snažíme už 4 roky proti tomu bojovať, vládna koalícia zatiaľ o tom len reční, ale ešte nič pre to poriadne neurobila. A skutočne teraz, keď sme si uvedomili, že tento problém ešte si prenášame aj na vlastné deti, tak je pre nás absolútne neprijateľný. Ako bolo spomenuté, len v meste Žilina bolo týchto detí 300. To znamená, že to je 100-tisícové mesto, 300 detí je. Keď si zoberiete, koľko máme 100-tisícových miest, koľko je v Bratislave, koľko je v Košiciach, tak sa bavíme o tisícoch a tisícoch detí, ktoré budú v tomto registri.
Áno, Najvyšší súd zasiahol a povedal, že sa nemôže od týchto detí, nakoľko pani ombudsmanka podala sťažnosť, tak povedal, že nemôžu to teraz vymáhať. Ale ony sa nevymazali z tých registrov, ony tam sú. To znamená, že ich to jedného dňa dobehne. A teraz si treba naozaj uvedomiť, že také dieťa, ktoré ide zo štartu do života v osemnástich, devätnástich rokoch po skončení, dajme tomu, strednej školy, a jediné, čo mu tento štát pripraví, je exekúcia, za ktorú vôbec, ale vôbec nemôže, tak to bude pociťovať ako veľkú krivdu a nespravodlivosť a dostane nejakých 200 euro a s tým bude musieť vyžiť. Tak tá skepsa, frustrácia a vôbec pohľad na tento štát, a keď sa teraz všetci tvárime, že ako chceme slušné Slovensko a ako chceme, ja neviem, prinavrátiť dôveru v štát, tak toto sú tie prvé kroky, ktorými môžeme prinavrátiť dôveru mladých ľudí v štát. Aby vedel, že ten štát na nich myslí a že ten štát na nich nekašle a že za nich bojuje a že za nich pripravuje také návrhy zákonov, ktorú môžu im umožniť život v takej krajine, v takom štáte, na ktorý môžu byť hrdí.
Takže toto vás chcem poprosiť, je to, sú to naozaj naše deti, je to diera v zákone, poprosím vás naprieč celý politickým spektrom, teraz sa obraciam hlavne na stranu SMER, tunak sedia, na SNS, na stranu MOST, aby naozaj, skúste o tom porozmýšľať na najbližšom grémiu, alebo vlastne už za to budeme za chvíľku hlasovať, skúste sa o tom poradiť narýchlo, lebo je to dôležitá vec. Je to, nie je to politická záležitosť, neni to politikárčenie, je to len napravenie chorého stavu, ktorý sme nedopatrením my všetci dopustili, a poďme z toho tie deti dostať, lebo ony naozaj v šiestich rokoch nemôžu za to, že rodičia z akýchkoľvek dôvodov nezaplatili napríklad ten komunálny odpad. Skutočne, to 6-ročné dieťa za to naozaj nemôže a my ich musíme tie deti chrániť. Tie prípady sa množia a nie je to vždycky vinou tých rodičov. Môže sa stať, že je tam v tej rodine dopravná nehoda, vážna choroba. Tí ľudia, proste vypadne jeden príjem, ľudia splácajú tie hypotéky, už nemajú na to, aby zaplatili všetko. No tak samozrejme, najprv škrtajú veci, ktoré nie sú nutné, potrebujú sa najesť. Potrebujú zaplatiť tie základné potreby a už na nejaký komunál veľakrát nevychádza. Takže nie sú to všetko len lempli a povedať, to sú takí lempli, neplatili napríklad ten komunálny odpad. Preboha, buďme ľudia a skúsme tieto deti z toho dostať! Pekne vás prosím, nepolitikárčime a dostaňme z toho tie naše deti.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Marian Kotleba, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie jednoznačnej informovanosti spotrebiteľa o tom, že potravinový výrobok obsahuje suroviny z geneticky modifikovaných organizmov. Geneticky modifikovaný organizmus je organizmus, ktorého genetický základ bol zmenený pomocou génových technológií. V praxi sa zvyčajne vyberie úsek DNA, nositeľky genetickej informácie, z jedného organizmu a vloží do DNA organizmu iného. To je možné uskutočniť aj medzi nepríbuznými druhmi, je dokonca možný prenos DNA z rastlín do zvierat a naopak.
Od pestovania a chovu geneticky modifikovaných organizmov sa očakáva predovšetkým vyššia produkcia potravín, nižšie náklady pri ich výrobe a spracovaní a v niektorých prípadoch aj zlepšenie kvality potravín. Mnohí vedci však upozorňujú na riziká ohľadom nepredvídateľnosti dôsledkov pri výrobe a konzumácii takýchto potravín. Môže nastať zvýšený výskyt rôznych chorôb u ľudí i zvierat, zvýšený výskyt alergií, rezistencia patogénov voči antibiotikám, ohrozenie prírodných ekosystémov a mnohé iné nežiaduce dôsledky. Každá genetická modifikácia je svojím spôsobom jedinečná podľa materiálu, ktorý sa spája. Následne niektorá geneticky modifikovaná potravina môže byť neškodná, iná naproti tomu vysoko riziková. Spotrebiteľ by mal preto mať k dispozícii už na prvý pohľad jasnú informáciu o prítomnosti geneticky upravovaných surovín v potravine. Ostane potom na ňom, aby sa rozhodol, či si konkrétnu potravinu kúpi aj s obsahom geneticky modifikovaných surovín alebo dá prednosť potravine získanej bez genetickej modifikácie. Nie je v spoločenskom záujme, aby sa potravina z geneticky modifikovaných surovín predávala v niektorých prípadoch len vďaka tomu, že sa výrobcovi podarilo danú informáciu pred spotrebiteľom skryť niekde v miniatúrnom texte o menej významných vlastnostiach výrobku.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1525).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.