46. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegovia, budem stručný. Asi ste zaregistrovali, mali sme k tomu aj tlačovku. Tá tlačovka bola na základe medializovaných informácií, ktoré hovoria to, že v meste Žilina, podotýkam mesto už tento problém nejakým spôsobom vyriešilo, ale nastala, nastala úplne zvrátená situácia. Mesto Žilina má dopravu MHD zadarmo pre deti, ale nie pre dlžníkov. Viete veľmi dobre, že poplatky za komunálny odpad sa rozpočítavajú na každého jedného člena v domácnosti. Avšak keď rodičia neplatia, tak dlžníkmi v nejakej evidencii, v nejakom registri sa stávajú aj deti. Potom bol problém, že mesto Žilina zistilo, že okolo 300 detí chodí MHD, ktorá je zadarmo pre deti v Žiline, ale sú dlžníkmi, sú evidovaní ako dlžníci.
Otázka je, či je toto normálne, že dnes my z detí robíme dlžníkov. Aj formálne. V poriadku to nie je. Práve preto predkladáme návrh zákona, ktorý má toto vyriešiť a ktorý hovorí to, že dlhy detí napríklad v prípade komunálneho odpadu automaticky sa prenesú na ich zákonných zástupcov, na ich rodičov a jednoducho tie deti nebudú dlžníkmi. Je to taká, povedal by som, diera v zákone, ktorú musíme zaplátať, ak nechceme si vychovávať generáciu dlžníkov, ak si nechceme vychovávať z detí dlžníkov.
Hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Schlosárovi. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2019. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy okrem pána navrhovateľa Pčolinského. Ako jediný pán poslanec Kollár. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Kolegovia, budem pokračovať. Samozrejme, bavíme sa o rodičoch, ktorí sú neplatiči, bavíme sa o tom, že tí neplatiči majú deti, ktoré, bohužiaľ, znášajú následky konaní svojich rodičov. Mohli by sme sa baviť o tom, že prečo sú neplatiči, aká je situácia, ako funguje táto spoločnosť, aké majú podmienky tí ľudia, ale to nie je teraz predmetom tohto návrhu zákona.
Ale viete, čo je na tom najhoršie? Teraz si predstavte, že aj keď máte dieťa, ktorého rodič je neplatič, to dieťa sa snaží, učí sa, má dobré známky, skončí strednú školu, nájde si prácu. Viete, aká bude jeho prvá skúsenosť v živote? Exekúcia. To bude prvá životná skúsenosť dieťaťa v živote a to bude exekúcia. To dieťa sa môže snažiť, koľko chce, ale nastúpi do práce a hneď dostane jednu po papuli. Príde exekútor, máš dlh, pretože keď si mal 6 rokov, tvoji rodičia za teba neplatili komunálny odpad. A za tých 10, 12 rokov, 13, 14, ten dlh narástol a viete veľmi dobre, že dnes aj z 50-eurovej pohľadávky za 10 – 15 rokov máte zrazu 2-, 3-tisíc.
My chceme zamedziť tomu, aby prvá skúsenosť týchto detí, ktorých rodičia sú neplatiči, bola exekúcia. Aby neboli demotivovaní, že sa neoplatí robiť, že sa neoplatí v tejto spoločnosti tvoriť nejaké hodnoty, lebo akonáhle som prišiel do zamestnania, exekútor mi zobral výplatu a mám len životné minimum. Tomuto chceme zamedziť.
Táto vláda posledné tri roky verbálne komunikuje, že treba bojovať s exekúciami, my to robíme od samotného vzniku nášho hnutia. Tak na jednej strane, vážení, sa tu snažíme vyriešiť 3,7 milióna exekučných konaní, čo je zhruba jeden milión ľudí v exekúcii, na druhej strane dnes je právny stav taký, že si vychovávame generáciu dlžníkov. A teraz len skúste chvíľku zauvažovať. Ak len v Žiline, v meste Žilina tento problém malo 300 detí, len v meste Žilina 300 detí, koľko ich je na Slovensku celkovo? Bavíme sa radovo v tisícoch. Tisíce detí na Slovensku sú dlžníkmi len kvôli tomu, že ich rodičia sú nezodpovední a sú neplatiči.
Chceme zamedziť tomu, aby sme si tu vychovali generáciu tisícov detí, ktoré v dospelosti budú exekvovaní. Za dlhy, za ktoré nemôžu. Čiže bol by som veľmi rád, keby ste tento návrh zákona podporili, a, samozrejme, sme pripravení zodpovedať vaše otázky.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný, krátky, aby som nenaťahoval túto schôdzu, aby sme to stihli stihnúť do konca tohto týždňa.
Vážení, ja vás chcem len poprosiť naozaj o podporu tohto návrhu zákona. Iste si každý uvedomujete, aká je to veľmi nepríjemná záležitosť vôbec prejsť týmto kolom týchto exekučných konaní. Ako tuná môj kolega spomenul, cez milión ľudí má tieto exekúcie. My sa snažíme už 4 roky proti tomu bojovať, vládna koalícia zatiaľ o tom len reční, ale ešte nič pre to poriadne neurobila. A skutočne teraz, keď sme si uvedomili, že tento problém ešte si prenášame aj na vlastné deti, tak je pre nás absolútne neprijateľný. Ako bolo spomenuté, len v meste Žilina bolo týchto detí 300. To znamená, že to je 100-tisícové mesto, 300 detí je. Keď si zoberiete, koľko máme 100-tisícových miest, koľko je v Bratislave, koľko je v Košiciach, tak sa bavíme o tisícoch a tisícoch detí, ktoré budú v tomto registri.
Áno, Najvyšší súd zasiahol a povedal, že sa nemôže od týchto detí, nakoľko pani ombudsmanka podala sťažnosť, tak povedal, že nemôžu to teraz vymáhať. Ale ony sa nevymazali z tých registrov, ony tam sú. To znamená, že ich to jedného dňa dobehne. A teraz si treba naozaj uvedomiť, že také dieťa, ktoré ide zo štartu do života v osemnástich, devätnástich rokoch po skončení, dajme tomu, strednej školy, a jediné, čo mu tento štát pripraví, je exekúcia, za ktorú vôbec, ale vôbec nemôže, tak to bude pociťovať ako veľkú krivdu a nespravodlivosť a dostane nejakých 200 euro a s tým bude musieť vyžiť. Tak tá skepsa, frustrácia a vôbec pohľad na tento štát, a keď sa teraz všetci tvárime, že ako chceme slušné Slovensko a ako chceme, ja neviem, prinavrátiť dôveru v štát, tak toto sú tie prvé kroky, ktorými môžeme prinavrátiť dôveru mladých ľudí v štát. Aby vedel, že ten štát na nich myslí a že ten štát na nich nekašle a že za nich bojuje a že za nich pripravuje také návrhy zákonov, ktorú môžu im umožniť život v takej krajine, v takom štáte, na ktorý môžu byť hrdí.
Takže toto vás chcem poprosiť, je to, sú to naozaj naše deti, je to diera v zákone, poprosím vás naprieč celý politickým spektrom, teraz sa obraciam hlavne na stranu SMER, tunak sedia, na SNS, na stranu MOST, aby naozaj, skúste o tom porozmýšľať na najbližšom grémiu, alebo vlastne už za to budeme za chvíľku hlasovať, skúste sa o tom poradiť narýchlo, lebo je to dôležitá vec. Je to, nie je to politická záležitosť, neni to politikárčenie, je to len napravenie chorého stavu, ktorý sme nedopatrením my všetci dopustili, a poďme z toho tie deti dostať, lebo ony naozaj v šiestich rokoch nemôžu za to, že rodičia z akýchkoľvek dôvodov nezaplatili napríklad ten komunálny odpad. Skutočne, to 6-ročné dieťa za to naozaj nemôže a my ich musíme tie deti chrániť. Tie prípady sa množia a nie je to vždycky vinou tých rodičov. Môže sa stať, že je tam v tej rodine dopravná nehoda, vážna choroba. Tí ľudia, proste vypadne jeden príjem, ľudia splácajú tie hypotéky, už nemajú na to, aby zaplatili všetko. No tak samozrejme, najprv škrtajú veci, ktoré nie sú nutné, potrebujú sa najesť. Potrebujú zaplatiť tie základné potreby a už na nejaký komunál veľakrát nevychádza. Takže nie sú to všetko len lempli a povedať, to sú takí lempli, neplatili napríklad ten komunálny odpad. Preboha, buďme ľudia a skúsme tieto deti z toho dostať! Pekne vás prosím, nepolitikárčime a dostaňme z toho tie naše deti.
Ďakujem velice pekne za pozornosť.