46. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na rokovaní je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorého bude zastupovať pán minister financií Ladislav Kamenický. Ministra obrany Petra Gajdoša zastúpi na hodine otázok pán Ján Richter, ktorý zároveň bude odpovedať aj na otázky, ktoré sú položené pani ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej. Ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú na hodine otázok zastúpi pani ministerka vnútra Denisa Saková. Minister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý tu nie je pre neodkladné pracovné povinnosti, odpovie prostredníctvom zastupujúceho ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka. A nie je prítomný ani podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, ani minister hospodárstva Peter Žiga, na ktorých neboli položené otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku.
Ako iste viete, vláda pravidelne rokuje nielen v Bratislave, ale aj v jednotlivých regiónoch Slovenska a vždy pred rokovaním vlády je dobrou tradíciou, že sa predseda vlády a jednotliví ministri stretnú so starostami a primátormi z daného okresu. Kde vždy, samozrejme, riešime široký okruh rôznych otázok, ale všade, všade, v každom okrese sa vyskytuje jeden vypuklý problém, a to je nedobudované vodovody a kanalizácie v jednotlivých okresoch a zároveň akoby nesystémový prístup k budovaniu týchto stavieb, pretože na Slovensku je obrovské množstvo nedokončených vodovodov, ktoré môžme nazvať suchovody, alebo kanalizácie, ktoré sa robia postupne už desať, pätnásť rokov dokonca na základe toho, ako prichádzajú finančné zdroje. A je obava, že kým sa vôbec dokončí toto dielo, tak už nakoniec bude treba začať vymieňať tie pôvodné rúry a infraštruktúru spred pätnástich rokov, pretože dodnes to nie je skončené. A preto sme si dali ako prioritu pristúpiť k tomuto systematicky. Tak analogicky, ako sme sa rozhodli, že musíme prijať nad, by som povedal, nadpolitické rozhodnutie, resp. apolitické rozhodnutie, ktoré by mali rešpektovať aj nasledujúce vlády, pri sceľovaní pozemkov, rovnako uvažujeme, že musíme predstaviť národný plán dobudovania kanalizácií a vodovodov v našej krajine.
Ak by ste chceli vedieť možno niektoré čísla, nebudem už hovoriť o tom, že sme v 21. storočí a vyspelá krajina, ako je Slovenská republika, by mala zabezpečiť všetkým občanom aj vzhľadom na klimatické zmeny, suchá a problémy s vodou, všetkým prístup k pitnej vode, tak vám chcem povedať, že v oblasti zásobovania pitných, alebo vodou z verejných vodovodov v roku 2017 je tá situácia nie zlá, lebo až 4 milióny 836-tisíc obyvateľov má prístup k vode z verejného vodovodu, čo je 88,94 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. V roku 2017 bolo v Slovenskej republike 2 413 samostatných obcí, ktoré boli zásobované pitnou vodou z verejných zdrojov. Ich podiel z celkového počtu obcí je teda 83,5 %, ale stále máme na Slovensku 477 obcí, to je 16,5 %, ktoré sú bez verejného vodovodu. Na dobudovanie všetkých týchto vodovodov, odhadujeme, budeme potrebovať v najbližších rokoch celkom zhruba 830 miliónov eur.
Ak sa budeme pýtať na kanalizáciu, treba povedať, že vybudovanú verejnú kanalizáciu malo len 1 108 obcí na Slovensku, čo je 38,34 % z celkového počtu obcí v Slovenskej republike, a počet obyvateľov, ktorí bývajú v domoch napojených na verejnú kanalizáciu, v roku 2017 dosiahol počet 3 milióny 682-tisíc ľudí, čo je 67 % celkového obyvateľstva našej krajiny. Vo väčšine prípadov je nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami v týchto aglomeráciách, resp. obciach riešené prostredníctvom individuálnych primeraných systémov, ktoré, samozrejme, sú len dočasným riešením, pokiaľ nebude dobudovaná riadna kanalizácia. Tu očakávame náklady takisto v objeme niekde vo výške 580 miliónov, ktoré máme k dispozícii z prostriedkov Európskej únie, ale, samozrejme, tie náklady budú väčšie. Preto sme požiadali podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, aby predložil vláde ucelený materiál.
Tento materiál vláda mala na rokovaní už pred dvoma týždňami, resp. 19. júna, a schválila ho a uložila ministrovi životného prostredia predložiť do 30. septembra koncepčný materiál Národný program dobudovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií a v rovnakom termíne bola ministrovi životného prostredia a ministrovi financií uložená aj povinnosť preskúmať všetky možnosti zdrojov financovania národného programu budovania verejných vodovodov. Chceme využiť zdroje štátneho rozpočtu, nové štrukturálne fondy, ktoré budú k dispozícii pre Slovensko od roku ´21 až do roku ´27 a zároveň aj nové možnosti financovania v kombinácii alebo v spolupráci s Európskou investičnou bankou s tým, že by každý rok bola garantovaná suma pre envirofond, z ktorého bude môcť byť financovaná táto výstavba tak, aby bolo to predvídateľné, aby sme začali s obcami, kde je najväčšie percento dostavanosti, resp. začali sme v oblastiach, kde sú ohrozené zásoby pitnej vody a kde treba, samozrejme, čo najskôr prijať takéto opatrenia.
Takže na jeseň vláda predstaví ucelený harmonogram na najbližších desať rokov, tak aby sme raz a navždy dokončili všetky tieto vybudované diela, zabezpečili, aby v 21. storočí každý občan Slovenskej republiky mal prístup k vode z verejného vodovodu a aby sme čo najviac domácností pomohli napojiť na verejnú kanalizáciu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tých otázok je tam akoby viacej. Takže neviem, či si mám vybrať, ktorú z nich by som odpovedal, pretože tá otázka by mala byť asi jedna a za päť minút nemôžem obsiahnuť skupinu otázok. Ale dovolím si vás v krátkosti informovať, a je tu aj minister financií, ktorý vám potom môže aj v individuálnom rozhovore tieto veci potvrdiť, že vďaka finančnej politike vlád a dodatočným príjmom z úspešného boja proti daňovým únikom sme mohli v predchádzajúcich rokoch zlepšovať kondíciu verejných financií a zároveň sa darilo napĺňať aj priority vlády tak, aby hospodárenie bolo pod kontrolou.
Chcem vás informovať, že verejný dlh klesol od roku 2013 o viac než 6 % hrubého domáceho produktu. Je pod úrovňou 49 % HDP v roku 2018, čo už je dokonca pod úrovňou všetkých sankčných pásiem ústavnej dlhovej brzdy. Štrukturálny deficit ako dosť vážny ukazovateľ v rokoch ´17 a ´18 dosiahol úroveň okolo 1 % hrubého domáceho produktu, čo je historicky najnižšia úroveň a zároveň je to aj výrazne nižšia úroveň ako výška štrukturálneho deficitu pred krízou v roku 2009.
Musím pripomenúť, že už v rozpočte na roky ´19 až ´21 sa ráta so spomaľovaním rastu našej ekonomiky. Makroekonomická prognóza pôvodne zo septembra 2018 počítala, že ekonomika podporená novou produkciou v automobilovom sektore a silným trhom práce dosiahne rast 4,5 % v roku 2019, ale v tomto roku predsa len spomalí na úroveň 3,3 % v roku ´21.
Aktuálna, takže, pardon, že 4,5 % bude v roku 2019 a spomalí na 3,3 v roku ´21; to bola pôvodná. Aktuálna makroekonomická prognóza IFP ráta s 3,5-percentným rastom ekonomiky v roku ´19 a postupným spomaľovaním možno až k úrovni 2,7 % v roku ´22. Napriek tomu a napriek miernejšiemu rastu naďalej pribudne v ekonomike tento rok takmer 30-tisíc nových pracovných miest, čo zvýši zamestnanosť o ďalších 1,2 %. Som veľmi rád, že nominálne mzdy by mali rásť v tomto roku o 6,7 %, najviac si polepšia zamestnanci vo verejnom sektore, kde sa vďaka valorizácii platov dynamika miest vyšplhá až na 9 % a reálne mzdy, čo je dôležitý ukazovateľ, na Slovensku vzrastú o 4 percentá.
Treba povedať, že za miernym spomalením dynamiky rastu stojí najmä vývoj v eurozóne, ale aj vo svetovej ekonomike, najmä obchodné napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou, ako aj riziká plynúce z brexitu.
Ale slovenská vláda nie je jediná, kto vo svete pozorne sleduje a monitoruje vývoj ekonomiky, aj vlády iných štátov a medzinárodné inštitúcie vnímajú zhoršovanie ekonomického výhľadu a signalizujú, že na zhoršený výhľad bude potrebné reagovať. Určite ale dopredu nevieme povedať, ako budú jednotlivé krajiny reagovať, ak by sa ekonomika neočakávane prepadla. Preto si myslím, že aj teraz je rovnako zbytočné špekulovať, akým konkrétnym spôsobom vláda bude reagovať na prípadné zhoršenie ekonomickej situácie, pretože zmeny ekonomického prostredia aj odhadu daňových a odvodových príjmov majú vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy, ale nielen samotné hospodárenie štátu, ale aj hospodárenie podriadených organizácií, obcí, miest, vyšších územných celkov.
Treba povedať, že aj v minulosti sa objavovali riziká, ale to hospodárenie nakoniec vždy dopadlo tak, ako malo, ba dokonca vždy s lepším výsledkom, ako bola pôvodná prognóza. Takže nie vždy sa všetky tie riziká alebo nejaké očakávania negatívne naplnili. A preto ministerstvo financií pozorne monitoruje aktuálny ekonomický vývoj a má nástroje, ktorými môže reagovať, ako sú rozpočtové opatrenie, krátenie výdavkov, presun prostriedkov z jedného rezortu do druhého, tam, kde budú potrebné zvýšené výdavky a, naopak, škrtiť výdavky v iných kapitolách, kde také výdavky potrebné nie sú.
Takže my to vyhodnocujeme na pravidelnej báze a ministerstvo financií a vláda má možnosti a bude reagovať na potrebu realokovať prostriedky v prípade, že k tomu bude musieť sa pristúpiť. A do úvahy pripadajú aj, samozrejme, plošné škrty, ktoré sa aj v minulosti realizovali. To znamená, v prípade výnimočnej situácie vláda a minister financií vyviaže konkrétne percento naprieč celým štátnym rozpočtom, aby tak znížil výdavky a eliminoval nejakú hrozbu väčšieho deficitu.
Toľko asi, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán premiér, no asi som naozaj spravil chybu, že som položil dve otázky. Tie otázky boli, aké opatrenie prijme vaša vláda na to, aby rozpočet na tento rok ostal vyrovnaný nielen na papieri, a druhá bola, aké opatrenia prijmete na to, aby sa Slovensko v dnešných super dobrých časoch pripravilo na očakávané ochladenie ekonomiky.
Asi to bola tak komplikovaná kombinácia otázok, že som nedostal alebo nepočul odpoveď ani na jednu z tých dvoch otázok. Lebo ja som sa nepýtal na to, aké boli doteraz trendy, aký bol vývoj a aký makroekonomický vývoj očakávate. Ja som sa pýtal na opatrenia, a teda môžem to zúžiť na ten deficitný rozpočet, lebo predchádzajúca vláda SMER-u v programe stability predpokladala, že v roku 2017 bude dosiahnutý vyrovnaný rozpočet, teda po voľbách. Potom sa stalo to, že teda bola zostavená nová vláda a ten cieľ sa presunul na rok 2020. Podarilo sa prijať vyrovnaný rozpočet už na tento rok, 2019, ale evidentne hrozí, že nebude naplnený. A vďaka sociálnym balíčkom, ktoré sa poschvaľujú zrejme na septembrovej schôdzi, tak nevyzerá veľmi reálne, že by bol vyrovnaný rozpočet v budúcom roku.
Ale teda budem celkom konkrétny, rada pre, teda rozpočtová rada, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že za predpokladu, že vláda neprijme dodatočné opatrenia, môže deficit v tomto roku dosiahnuť 955 miliónov eur, čo je 0,99 % hrubého domáceho produktu. To je teda dosť ďaleko od toho plánovaného vyrovnaného rozpočtu, takže moja otázka je, že aké opatrenia prijmete alebo plánujete prijať, aby sa táto hrozba nenaplnila, to, že opäť budeme mať deficitný rozpočet.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, aj predtým rozpočtová rada každý rok vydávala takéto pesimistické informácie a nakoniec tá reálna skutočnosť v závere roka vyzerala úplne inak. A neviem, či sa vôbec ešte raz alebo vôbec niekedy naplnili očakávania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ich pesimistický náhľad na vec. Ja nezľahčujem tie opatrenia. Je tu pán minister financií, môžte sa ho spýtať, čo pripravuje.
Ale na druhej strane, viete, vy tak veľmi radi si beriete do úst tie sociálne balíčky a tak pohŕdavo o nich rozprávate. Ja by som vám odporúčal, pán poslanec, choďte najbližšie na ulicu, zastavte mamičku s kočíkom a povedzte jej, že vy budete za to, aby nedostala 150 eur navyše ako rodičovský príspevok. (Potlesk.) Choďte jej to povedať! Potom sa zastavte u dôchodcu, ktorý pôjde po ulici, a povedzte, že vy osobne im nedáte dvojnásobný vianočný príspevok, lebo si to nezaslúžia. Choďte im to povedať! Vy sa potom zastavte u pracujúceho človeka a povedzte, že nepodporíte zníženie jeho daní, aby mu viacej zostalo v peňaženke. Choďte a choďte mu to povedať! A nerozprávajte tu, ale choďte tam a povedzte to tým ľuďom, že nechcete dať ani matkách, ani seniorom, ani pracujúcim ľuďom. Tie peniaze nejde prejesť vláda ani jednotliví ministri. Tie peniaze všetky skončia v peňaženkách občanov Slovenskej republiky a tak je to správne. A hoc by to mohlo znamenať aj nejaký malý deficit, kedykoľvek sa za to postavím.(Potlesk.)
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pre krátkosť času budem veľmi stručný.
Áno, ja som na reakciu týchto mladých ľudí, ktorú inak vnímam veľmi pozitívne, pretože je vždy dobré, ak si vieme upozorniť alebo ukázať konkrétne problémy v našich nemocniciach, reagoval pozvaním príslušných riaditeľov. A tá suma nie je 300-tisíc, tá suma je 300-tisíc pre jednu nemocnicu a konkrétny pavilón. Takže v sumáre som nad, to počas toho rokovania prisľúbil pomoc až vo výške 2,4 milióna eur na odstránenie týchto problémov s tým, že mnohí riaditelia, to ma veľmi tešilo, priniesli aj tzv. bielu knihu, v ktorej nám ukázali, ako vyzerali predtým a ako vyzerajú dnes mnohé ich priestory, v ktorých sa nachádzajú pacienti. A musím povedať, že som bol veľmi potešený tým, ako sa významne k lepšiemu menia jednotlivé nemocnice a majú sa riaditelia čím pochváliť. Naopak ale priznali, že áno, ešte v niektorých častiach aj vzhľadom na konštrukčné problémy alebo väčšie systematické problémy tých stavieb sa vyskytnú aj takéto úlohy.
Čiže išlo tam 2,4 milióna eur. Ja myslím, že teraz v lete a na jeseň budeme svedkami mnohých ďalších rekonštrukčných prác. Ale chcem pripomenúť, že sme svedkami historicky najväčších investícií do zdravotníctva v histórii Slovenska. Už len tento rok majú nemocnice k dispozícii 100 miliónov na nákup nových materiálov, novej techniky, nového vybavenia, vymieňajú sa postele, kupujú sa nové CT prístroje, lineárne urýchľovače pre onkologických pacientov, otvárajú sa nové najšpičkovejšie pavilóny v jednotlivých nemocniciach. Ja pevne verím, že aj napriek takej zlej atmosfére a zlej povesti naozaj pacienti v jednotlivých regiónoch Slovenska budú svedkami toho, ako sa im to pod očami a pred očami mení k lepšiemu, a ja sa veľmi teším, že to nebude slúžiť len na dobrý pocit našich pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale že to zvýši aj akoby také postavenie a hrdosť aj pracovníkov v zdravotníctve Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, minulotýždňové stretnutie krajín V4 a ministrov vnútra krajín V4 sa uskutočnilo pri príležitosti predávania predsedníctva slovenského smerom k Českej republike a zároveň bolo platformou na zhodnotenie aktivít, ktoré boli uskutočnené za minulý rok, ako aj predstavením priorít nadchádzajúceho českého predsedníctva.
Z aktuálnych tém sme diskutovali tému kandidatúry alebo teda mena, kto by mal byť, kto by mohol byť kandidát na budúceho komisára pre oblasť migrácie azylov vnútornej bezpečnosti. Dohodli sme sa na konzultáciách a na koordináciách svojich pozícií v procese výberu tohto nového komisára a zároveň sme chceli nájsť aj väčšiu zhodu, čo sa týka nejakých kandidátov na obsadenie jeho kabinetu.
Potvrdili sme si na stretnutí aj zhodu v základných pozíciách v oblasti migrácie, ďalej sme si určili priority, ktorým podľa nás by sa mal komisár, nový komisár venovať. Ide o klasické témy, zachovanie Schengenu, ochrana vonkajšej hranice, efektívna návratová politika, spolupráca s krajinami pôvodu a rovnováha medzi riešeniami zameranými na morskú a suchozemskú migráciu.
Ocenili sme, že krajiny V4 sa výrazne angažujú v regióne západného Balkánu, a zhodli sme sa na tom, že západobalkánska trasa musí byť, musí zostať uzatvorená.
Slovenská republika dosiahla významné výsledky, čo sa týka koordinácie nasadenia síl a prostriedkov v krajinách na západnom Balkáne prostredníctvom vytvorenia kontaktných bodov a zdieľania informácií o počtoch vyslaných policajtov a techniky. Slovenská republika, pre vašu informáciu, vyslala v roku 2016 po súčasnosť zhruba 936 policajtov a do konca roka 2019 plánujeme vyslať ďalších 100 policajtov.
Našou kľúčovou prioritou vo vyšehradskom formáte bolo udržanie V4 ako pevnej integrálnej súčasti Únie. A môžem konštatovať, že sme konštruktívne a veľmi pozitívne prispeli aj riešeniu výziev, ktorým EÚ v súčasnej dobe čelí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Azda nie je potrebné. Ja som chcel pani ministerke poďakovať jednak aj preto, že tu môžeme mať tú informáciu, ale zároveň chcem aj poďakovať pani ministerke za naozaj veľmi vzorné reprezentovanie v rámci predsedníctva V4 a hlavne nastolenie tých dôležitých otázok, ktoré je potrebné riešiť aj pre budúce V4.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem, pani ministerka.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, do dnešného dňa bolo z prostriedkov eurofondov a zo štátneho rozpočtu zmodernizovaných 21 mostov v priebehu posledných troch rokov. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia ďalších 23 mostov, ktorých rekonštrukcia bude ukončená do konca roku. Spolu tak bude zrekonštruovaných 44 mostov a do konca tohto roka plánujem vyhlásiť verejné obstarávanie na ďalších 18 mostov. Modernizácia týchto mostov sa bude realizovať v priebehu roku 2020. Predpokladám, že ak sa nestanú komplikácie pri procese verejného obstarávania, tak záväzok zmodernizovať 60 mostov na hlavných cestných ťahoch naplníme.
Zároveň by som chcel uviesť, že; o tom; že Slovenská správa ciest plánuje v tomto roku pripraviť projektovú dokumentáciu na modernizáciu ďalších 39 mostov, z ktorých projektová príprava, ako aj realizácia stavebnej časti bude financovaná prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.
Ďakujem, skončil som. Skončil som.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď a držím palce, aby sa stihli tieto mosty všetky opraviť do konca volebného obdobia. Ďakujem ešte raz.