46. schôdza

Ďakujem pekne. Anka, dovoľ mi poďakovať ti za tvoju aktívnu prácu vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, za viac ako ročnú prácu aj na prípravách tohto uznesenia. Áno, je to neuveriteľné, že v 21. storočí je ochrana náboženskej slobody v súčasnom svete nanajvýš aktuálna, a až neuveriteľne znie, že sa stále vyskytuje dokonca genocída obyvateľstva kvôli jeho náboženskému presvedčeniu. Správne si poznamenala, že najviac prenasledovaná náboženská skupina na svete sú kresťania, najmä v moslimskom svete, a myslím si, že naša vláda by sa mala oveľa viac zaoberať cielenou podporou kresťanských komunít v treťom svete, aj ako vyjadrenie našej podpory krajinám, z ktorých prichádza do Európy najviac migrantov.
Tak si len zaželajme, aby aj toto uznesenie, ktoré pevne verím, že Národná rada prijme drvivou väčšinou, primälo našu vládu v budúcich rokoch prijať naozaj konkrétne opatrenia, ktoré pri boji s náboženskou neslobodou a prenasledovaním výrazne pomôžu nielen u nás, ale verím, že aj v ďalších krajinách.
Ešte raz vďaka.

Ďakujem za slovo. Žiada sa mi povedať, konečne máme tu takýto dokument v Národnej rade v pléne. Chcem za to poďakovať špeciálne pani predkladateľke, pani poslankyni Anne Verešovej, ale aj ďalším, ktorí pracovali na tomto texte alebo skôr na tomto diele. Samozrejme, podporím ho s veľkou radosťou, tak ako som to robil aj na zahraničnom výbore, ktorého som členom, a som rád, že sa hovorí aj o konkrétnych krokoch, aby sme mohli pomôcť tým, ktorí sú prenasledovaní vo svete, ale aj niekedy možno už aj u nás alebo, respektíve v demokratických krajinách, kde je už veľká pochybnosť, či naozaj náboženská sloboda a sloboda viery a presvedčenia či je úplná.
Ak hovoríme o viere, tak ja, ja rád hovorím, že viera, to je vnútorné presvedčenie a ak máme mať slobodu viery, tak musíme byť slobodní, naozaj uchovať si svoje vnútorné presvedčenie a zároveň ale aj jeho vonkajšie vyjadrenie. Tak ako bolo spomenuté, ak to porovnáme s dejinami, tak v súčasnosti, ak hovoríme o kresťanoch, je početne viac kresťanov prenasledovaných, ako bolo za Rímskej ríše, bolo vtedy, samozrejme, menej ľudí na svete, ale ak si, ak pozeráme historické filmy, vidíme tam Nera, vidíme tam rôzne, rôzne genocídy, vidíme tam gladiátorov, tak dnes sa toto deje v iných formách, ale ešte väčšom počte a nedeje sa to len v nejakých krajinách tretieho sveta, ako sa zvyklo hovoriť, ale veľmi často dnes už je problém vyjadriť svoju kresťanskú vieru slobodne aj v liberálnych demokraciách, kde isté názory sú už označované ako nenávistná reč alebo iným spôsobom sú bránené slobodne ich vyjadriť.
Samozrejme, musíme sa zastať všetkých, každému patrí sloboda viery, vyznania a svedomia, ale určite ako kresťania o to viac kresťanov nezabudnúť najmä preto, že sú najviac prenasledovanou, prenasledovanou skupinou a sú to naši bratia vo viere.

Ďakujem pekne. Anka, ďakujem ti za tvoju prácu aj za toto uznesenie. Naozaj urobila si v tejto téme veľa aj to, čo si hovorila, vlastne ten taký odpočet tých stretnutí a podobne, a je to dôležité. Je to dôležité, že aj táto téma na Slovensku má ako keby svojich hovorcov, kde ty patríš medzi nich a nositeľov. Chcem týmto poďakovať aj výboru, ktorý sa k tomu jednohlasne priznal, pretože to vyjadrenie solidarity je úplne kľúčové, je to také, by som povedal, prvý odrazový mostík.
Samozrejme, treba pokračovať ďalej a, tak ako si to aj ty zvýraznila, lebo my si uvedomujeme, že naozaj žijeme v lepšej časti sveta a, tak ako si povedala, ľudia sú prenasledovaní a sú prenasledovaní veľmi tvrdo, za svoju vieru platia mnohokrát aj životom alebo veľkým utrpením, týraním. A my možno, ktorí ešte si pamätáme ten minulý režim, alebo tí, ktorí si ho pamätajú ešte lepšie, tak dobre vedia na vlastnej koži, čo to je a aké veľké, obludné rozmery to môže mať. A pritom sloboda viery je naozaj jedna z tých základných slobôd integrity človeka, takže ja si myslím, že je veľmi dôležité túto tému držať. Jednak preto, aby sme si pripomínali, že to nie je samozrejmosť, jednak preto, aby sme to dopriali aj ďalším ľuďom a aby sme im nielen tým solidárnym gestom, ale aj ďalšími krokmi pomohli, aby aj v iných krajinách mohlo to dospieť do tej spoločnosti, kde budú môcť slobodne prejavovať svoju vieru a nebudú za to musieť trpieť alebo aby, nebude im za to siahnuté na život.
Takže ja som rád, že sa v tejto téme angažuješ, určite ťa v tom podporujem a som rád, že aj výbor to tak vidí, takže určite treba v tom pokračovať a máš moju podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Verešová, spomínali ste, teda zaujalo ma, hovorili ste o markantnom, obrovskom úbytku kresťanov na území Sýrie, Iraku, ja by som k tomu pridala ešte aj Libanon. Ale čo bolo toho príčinou? Kým tam nevstúpila americká čižma, kým tam nevstúpili americké vojská, tak dovtedy v Libanone bolo slobodné vyznávanie kresťanskej viery. V Iraku za vlády Saddáma Husajna bola relatívne náboženská sloboda a kresťania mali slobodu. V Sýrii detto a práve v týchto štátoch po agresívnych útokoch Američanov, americkej armády, respektíve NATO, práve tam to je príčina úbytku tých kresťanov. Neviem, či ste sa aj nad týmto zamysleli a či ste, patrilo by sa možno, či ste protestovali proti takémuto niečomu, pretože tam tá príčina práve v týchto štátoch je táto.
A okrem toho tým, že keď chceme podporovať kresťanov na jednej strane, tak mi to príde veľmi zvláštne na druhej strane podporovať riadenú inváziu moslimov, mladých moslimov z Afriky a z Blízkeho východu, moslimov, mnohých teroristov, ktorými chceme zaplniť Európu. A pokiaľ sa, pokiaľ viem, tak vy ste v podstate tiež zástancami, vaše hnutie alebo vy, zástankyňou prívalu, prísunu týchto moslimov a nie sú to kresťania. Sýrski kresťania sa chcú vrátiť, vrátiť domov, chcú sa vrátiť domov a chcú budovať svoju vlasť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len stručne. Takisto chcem oceniť túto správu, so záujmom sme si ju vypočuli aj na zahraničnom výbore, aj tu v pléne a ja za nás ako liberálov oceňujem, že je vyvážená v zmysle všetkých náboženstiev, a dokonca aj ateistov. A toto je presne to, čo potrebujeme počuť, pretože, pochopiteľne, nás najviac zaujímajú v tomto prípade kresťania vzhľadom na naše kresťanské a židovské tradície na Slovensku, ale je pravda, že mnohým vážnym problémom čelia ľudia rôznych vierovyznaní alebo tí, ktorí sú aj bez vierovyznania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa aj ja vyjadriť v faktickej poznámke, pani predsedníčka. Som rád, že ja ako člen ľudskoprávneho výboru a zároveň jeden z podpredsedov tohto výboru som prispel k tomuto uzneseniu. Viem, že sa to nerodilo ľahko, viackrát sme museli zasadať a myslím si, že to záverečné hlasovanie bolo, že jeden člen výboru sa tam zdržal a drvivá väčšina to odsúhlasila napriek, ako to si už spomínala, napriek celým politickým spektrom, napriek liberálom, kresťanom, ale aj konzervatívcom, ktorých máme vo výbore.
Určite aj v tejto sále, tak ako si spomenula, sú ľudia, ktorí si pamätajú aj z minulého obdobia prenasledovanie aj v našej republike a vlastne treba si vážiť, že žijeme v slobodnej krajine a kde je náboženská sloboda a nebáť sa chodiť do kostola je samozrejmé a normálne. Predsa si aj tiež pamätáme, že kvôli tomu, že mal niekto napísane, že navštevoval náboženstvo alebo miništroval, sa, nebol prijatý na základnú alebo teda na strednú alebo vysokú školu. To bola bežná prax v minulosti.
Ale chcem nadviazať na tvoje vystúpenie, že sme prijali a doplnili to uznesenie na, myslím, že jedného člena výboru, že vlastne nielen prenasledovaným kresťanom, ale aj iným náboženským komunitám vo svete aby sme sa zaoberali, a to je tá dôležitá vec, nakoľko naozaj sme svedkami v poslednej dobe, zverstvá, ktoré sa stávajú vo svete, či už to je v Afrike, alebo nie dávno na Srí Lanke, ale aj v ďalších krajinách, kde naozaj kresťanstvo a kresťanské komunity sú veľmi ohrozené. A vítam toto uznesenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým. Ďakujem kolegovi Klusovi, že tam videl takú tú prierezovosť, nezabudnúc úplne na nikoho, pretože náboženská sloboda sa fakt, naozaj, naozaj týka všetkých. A ako som už povedala, že práve ochrana náboženskej slobody je prevenciou genocíd, genocíd. A tiež som tam spomenula, že vlastne cez podporu náboženskej slobody sa môžeme dostať aj k úplne iným ekonomickým cieľom. Takže je to veľmi dôležité.
Čo sa týka toho výboru, pán kolega Soboňa, áno, ja som povedala, že jednohlasne. Ono to bolo na tom prvom zasadnutí výboru jednohlasne a následne pri spoločnej správe sa jeden zdržal, ale v podstate je to naozaj vysoká, vysoký počet členov zahlasovali za.
Chcela by som povedať, pani kolegyňa Grausová, že toto uznesenie vyjadruje solidaritu a, týmto ľuďom, a zároveň odporúča, nabáda, aby naša vláda sa pridala ešte aj ku viacej aktivitám, možno až ku konkrétnym aktivitám, ale to naozaj vyžaduje medzirezortnú spoluprácu a medzirezortné úsilie a komunikáciu. My v tomto uznesení nejdeme po príčinách. To je na iných, oveľa kompetentnejších ľuďoch, aby odhaľovali tieto príčiny a aby o nich hovorili a aby sa aj riešili. Týmto uznesením chceme vyjadriť ako Národná rada Slovenskej republiky solidaritu so všetkými prenasledovanými, so všetkými prenasledovanými. Myslíme aj na kresťanov, aj na umiernených moslimov, aj na všetkých tých, ktorí sú pre svoju vieru prenasledovaní.

Pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, naozaj, čo sa týka kresťanov, v celej vyše dvetisícročnej histórii sú najviac prenasledovaní kresťania. Najväčšia genocída v histórii za dvetisíc rokov bola spáchaná na kresťanoch a hlavne na katolíkoch a na katolíckej cirkvi. O tom sú mnohé štatistiky, to je dokázané, tieto počty sú dokázané. Najväčšia genocída v histórii, dvetisíc rokov, je na katolíkoch a katolíckej cirkvi, sa pácha.
Takže začala by som. Samotná snaha zastať sa prenasledovaných kresťanov vo svete je veľmi chvályhodná už len preto, že práve kresťania sú dnes najviac prenasledovanou náboženskou komunitou. Nielen právne, ale aj fyzicky sú likvidovaní, zvlášť v afrických a ázijských a predovšetkým, to treba zdôrazniť, islamských krajinách.
Nerozumiem však jednej veci. Aký cieľ má vaša veta, pani Verešová, v preambule k uzneseniu, kde sa píše, "pripomínajúc si obmedzovanie slobody náboženstva alebo viery na Slovensku v 20. storočí, zvlášť prenasledovanie židov v období slovenského štátu". Po prvé, prečo sa k uzneseniu koncipovanému na podporu aktuálne prenasledovaných kresťanov mieša židovská otázka, navyše s príkladom vytrhnutým z úplne iných časopriestorových a historicko-politických súvislostí? Prenasledovanie židov je síce veľká, obrovská tragédia, za ktorú však nenesú vinu Slováci. Bola to ideologická fixácia nemeckého národného socializmu, ktorú presadzovali Nemci všade, kde siahal ich vplyv. Fakt je ten, že Židia od nástupu Adolfa Hitlera k moci boli prenasledovaní na rasovom a nie náboženskom princípe a po Hitlerovom ovládnutí značnej časti Európy k prenasledovaniu Židov dochádzalo v mnohých iných štátoch a v oveľa väčšej a brutálnejšej miere než v Slovenskej republike. Napríklad hortyovské fašistické Maďarsko bolo zodpovedné za vyvezenie 700-tisíc, opakujem, 700-tisíc Židov. A dokonca za vyvezených Židov z južného Slovenska, ktoré Maďarsko zabralo po Viedenskej arbitráži, sa tieto obete pripisujú doteraz na účet slovenského štátu. Čo je absurdné.
Slovenská republika, mimochodom, patrí ku krajinám, kde sa počas druhej svetovej vojny zachránilo najviac Židov, čo dosvedčujú aj štatistiky. A jedine v Slovenskej republike v celej Európe a pravdepodobne aj v celom civilizovanom svete bola Ješiva, židovská škola, ktorá fungovala nerušene počas slovenského štátu. Preto treba konštatovať, že spomenutý odsek je formulovaný veľmi účelovo, až zlomyseľne. Pripadá mi, že až zákerne. Snažíte sa totiž navodiť dojem, ako keby za prenasledovanie Židov v čase druhej svetovej vojny mohli len Slováci a nikde inde prenasledovanie nebolo. Takže tento odsek v navrhovanej deklarácii naozaj nemá čo hľadať. A ja by som vás požiadala, keby ste to odtiaľ nejakým spôsobom odstránili.
Pani Verešová, ak už ste chceli dať nejaký rámec príkladov prenasledovania kresťanov v 20. storočí, oveľa viac by sa tu hodilo spomenúť, že prvá Česko-slovenská republika priniesla marginalizáciu a v mnohých prípadoch prenasledovanie najmä kresťanov katolíkov. Katolíkov. Slobodomurár Masaryk razil heslo "Pryč od Ríma" a prikazoval rúcať stáročné katolícke symboly. Toto nebolo prenasledovanie katolíkov? Zabudli ste uviesť ďalej prenasledovanie katolíkov, ich vraždenie vrátane vraždenia katolíckych kňazov počas Slovenského národného povstania, ako aj boj, ktorý viedli proti kresťanom a kresťanstvu boľševici v Sovietskom zväze, nacisti v Nemecku či slobodomurárska vláda v Mexiku v 20. rokoch.
Rada by som sa od vás ako členky spoločnosti priateľov a podporovateľov Izraela dozvedela, ako to funguje v Izraeli, čo sa týka uplatnenia kresťanov vo verejnom živote, v knesete, v úradoch, vyšších funkciách a podobne. Okrem toho, pani Verešová, ste nevyvážená v používaní pojmov. V prípade incidentu streľby belocha v mešite v Christchurch na Novom Zélande v marci 2019 hovoríte, že aktérom bol, citujem, útočník, samozvaný biely rasista motivovaný islamofóbiou. No v prípade masových vrážd kresťanov zo stany moslimov islamistov už nehovoríte, že by útočníci boli samozvanými čiernymi rasistami motivovanými kresťanofóbiou.
Pani Verešová, bohužiaľ, aj týmito vami použitými výrazovými prostriedkami prispievate a pomáhate udržovať účelovú lož, že rasizmus či rasová nenávisť je niečo, čo sa viaže iba k belochom a kresťanom. Hoci, žiaľ, opak je pravdou.
Ďakujem.

Ako som spomínala od samotného začiatku, toto uznesenie prešlo mnohými rokovaniami. A v podstate sa na ňom podpísalo množstvo ľudí, odborníkov a taktiež poslancov Národnej rady. Komunikovali sme naozaj s množstvom ľudí a akceptovali sme ich pripomienky.
Pani poslankyňa, mnohým sa nepáčilo zase to, že je v názve tohto uznesenia, sú zdôraznení, prenasledovanie kresťanov. Vedeli sme si to mnohí obhájiť práve pre ten rastúci trend, ktorý je nespochybniteľný, nespochybniteľný.
Čo sa týka práve výtky voči prenasledovaniu Židov počas slovenského štátu, chcem povedať, taktiež to bolo, to boli podnety od členov výboru. Takže uvedomte si, že keď chcete naozaj prijať uznesenie o náboženskej slobode, je potrebné rokovať a naozaj vypočuť každého. Hovorili ste, že boli prenasledovaní Židia len na základe etnika, rasovo, ale naozaj odborníci hovoria aj o tom, že je odôvodnené toto prenasledovanie nielen ekonomicky a rasovo, ale aj náboženskými tézami.
A ešte by som rada povedala, že v prípade kresťanov a jezídov a ďalších menšín na Blízkom východe, ako aj Rohingov, čo sú umiernení moslimovia v Mjanmarsku, sa, konštatujú organizácie, že išlo o genocídu a v dôvodovej správe spomíname aj členov duchovného hnutia Falun Gong, ktorí sú od 90. rokov obeťami prenasledovania. Takže naozaj sme vypočuli všetkých, každého a uznesenie je práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No priznám sa, mne mráz chodil po chrbte, keď som počul pani poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť o tom, ako Slovensko je nevinné, chcem povedať slovenský štát, fašistický slovenský štát, nevinné v súvislosti s vyvezením takmer siedmich desiatok tisíc občanov Slovenskej republiky. A o to hanebnejšie, že sme boli jedna z tých krajín, ktorá nemeckému fašistickému štátu, neonacistickému štátu za to dokonca zaplatila.
Keď už hovoríte o tom, že boli na tom niektoré krajiny aj horšie, treba spomenúť aj to, že tu boli niektoré krajiny na tom výrazne lepšie. Napríklad taký dánsky kráľ nosil židovskú hviezdu, aby zachránil svojich občanov, spoluobčanov. A napríklad z Dánska, napriek tomu, že bolo okupované rovnako ako slovenský štát po Slovenskom národnom povstaní, sa Židia do koncentračných táborov nevyvážali. Naopak, aktívne Dáni pomáhali vyviesť ich do neutrálneho Švédska. Podobne by sme vedeli hovoriť aj o Bulharsku.
Teda keď už teda chceme hodnotiť históriu, pani poslankyňa, skúsme si ju dôkladne naštudovať. A ja som práveže veľmi vďačný za tento odkaz, ktorý sa v tomto dokumente objavil, a o to dôležitejšie považujem aj to, aby sme o takýchto veciach vážne a skutočne seriózne hovorili aj tu v pléne Národnej rady.