46. schôdza

Ďakujem pekne. Chcel by som sa aj ja vyjadriť v faktickej poznámke, pani predsedníčka. Som rád, že ja ako člen ľudskoprávneho výboru a zároveň jeden z podpredsedov tohto výboru som prispel k tomuto uzneseniu. Viem, že sa to nerodilo ľahko, viackrát sme museli zasadať a myslím si, že to záverečné hlasovanie bolo, že jeden člen výboru sa tam zdržal a drvivá väčšina to odsúhlasila napriek, ako to si už spomínala, napriek celým politickým spektrom, napriek liberálom, kresťanom, ale aj konzervatívcom, ktorých máme vo výbore.
Určite aj v tejto sále, tak ako si spomenula, sú ľudia, ktorí si pamätajú aj z minulého obdobia prenasledovanie aj v našej republike a vlastne treba si vážiť, že žijeme v slobodnej krajine a kde je náboženská sloboda a nebáť sa chodiť do kostola je samozrejmé a normálne. Predsa si aj tiež pamätáme, že kvôli tomu, že mal niekto napísane, že navštevoval náboženstvo alebo miništroval, sa, nebol prijatý na základnú alebo teda na strednú alebo vysokú školu. To bola bežná prax v minulosti.
Ale chcem nadviazať na tvoje vystúpenie, že sme prijali a doplnili to uznesenie na, myslím, že jedného člena výboru, že vlastne nielen prenasledovaným kresťanom, ale aj iným náboženským komunitám vo svete aby sme sa zaoberali, a to je tá dôležitá vec, nakoľko naozaj sme svedkami v poslednej dobe, zverstvá, ktoré sa stávajú vo svete, či už to je v Afrike, alebo nie dávno na Srí Lanke, ale aj v ďalších krajinách, kde naozaj kresťanstvo a kresťanské komunity sú veľmi ohrozené. A vítam toto uznesenie.
Ďakujem pekne.

S reakciou pani poslankyňa Verešová. Nech sa páči.

Ďakujem všetkým. Ďakujem kolegovi Klusovi, že tam videl takú tú prierezovosť, nezabudnúc úplne na nikoho, pretože náboženská sloboda sa fakt, naozaj, naozaj týka všetkých. A ako som už povedala, že práve ochrana náboženskej slobody je prevenciou genocíd, genocíd. A tiež som tam spomenula, že vlastne cez podporu náboženskej slobody sa môžeme dostať aj k úplne iným ekonomickým cieľom. Takže je to veľmi dôležité.
Čo sa týka toho výboru, pán kolega Soboňa, áno, ja som povedala, že jednohlasne. Ono to bolo na tom prvom zasadnutí výboru jednohlasne a následne pri spoločnej správe sa jeden zdržal, ale v podstate je to naozaj vysoká, vysoký počet členov zahlasovali za.
Chcela by som povedať, pani kolegyňa Grausová, že toto uznesenie vyjadruje solidaritu a, týmto ľuďom, a zároveň odporúča, nabáda, aby naša vláda sa pridala ešte aj ku viacej aktivitám, možno až ku konkrétnym aktivitám, ale to naozaj vyžaduje medzirezortnú spoluprácu a medzirezortné úsilie a komunikáciu. My v tomto uznesení nejdeme po príčinách. To je na iných, oveľa kompetentnejších ľuďoch, aby odhaľovali tieto príčiny a aby o nich hovorili a aby sa aj riešili. Týmto uznesením chceme vyjadriť ako Národná rada Slovenskej republiky solidaritu so všetkými prenasledovanými, so všetkými prenasledovanými. Myslíme aj na kresťanov, aj na umiernených moslimov, aj na všetkých tých, ktorí sú pre svoju vieru prenasledovaní.

Ďakujem.
Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, naozaj, čo sa týka kresťanov, v celej vyše dvetisícročnej histórii sú najviac prenasledovaní kresťania. Najväčšia genocída v histórii za dvetisíc rokov bola spáchaná na kresťanoch a hlavne na katolíkoch a na katolíckej cirkvi. O tom sú mnohé štatistiky, to je dokázané, tieto počty sú dokázané. Najväčšia genocída v histórii, dvetisíc rokov, je na katolíkoch a katolíckej cirkvi, sa pácha.
Takže začala by som. Samotná snaha zastať sa prenasledovaných kresťanov vo svete je veľmi chvályhodná už len preto, že práve kresťania sú dnes najviac prenasledovanou náboženskou komunitou. Nielen právne, ale aj fyzicky sú likvidovaní, zvlášť v afrických a ázijských a predovšetkým, to treba zdôrazniť, islamských krajinách.
Nerozumiem však jednej veci. Aký cieľ má vaša veta, pani Verešová, v preambule k uzneseniu, kde sa píše, "pripomínajúc si obmedzovanie slobody náboženstva alebo viery na Slovensku v 20. storočí, zvlášť prenasledovanie židov v období slovenského štátu". Po prvé, prečo sa k uzneseniu koncipovanému na podporu aktuálne prenasledovaných kresťanov mieša židovská otázka, navyše s príkladom vytrhnutým z úplne iných časopriestorových a historicko-politických súvislostí? Prenasledovanie židov je síce veľká, obrovská tragédia, za ktorú však nenesú vinu Slováci. Bola to ideologická fixácia nemeckého národného socializmu, ktorú presadzovali Nemci všade, kde siahal ich vplyv. Fakt je ten, že Židia od nástupu Adolfa Hitlera k moci boli prenasledovaní na rasovom a nie náboženskom princípe a po Hitlerovom ovládnutí značnej časti Európy k prenasledovaniu Židov dochádzalo v mnohých iných štátoch a v oveľa väčšej a brutálnejšej miere než v Slovenskej republike. Napríklad hortyovské fašistické Maďarsko bolo zodpovedné za vyvezenie 700-tisíc, opakujem, 700-tisíc Židov. A dokonca za vyvezených Židov z južného Slovenska, ktoré Maďarsko zabralo po Viedenskej arbitráži, sa tieto obete pripisujú doteraz na účet slovenského štátu. Čo je absurdné.
Slovenská republika, mimochodom, patrí ku krajinám, kde sa počas druhej svetovej vojny zachránilo najviac Židov, čo dosvedčujú aj štatistiky. A jedine v Slovenskej republike v celej Európe a pravdepodobne aj v celom civilizovanom svete bola Ješiva, židovská škola, ktorá fungovala nerušene počas slovenského štátu. Preto treba konštatovať, že spomenutý odsek je formulovaný veľmi účelovo, až zlomyseľne. Pripadá mi, že až zákerne. Snažíte sa totiž navodiť dojem, ako keby za prenasledovanie Židov v čase druhej svetovej vojny mohli len Slováci a nikde inde prenasledovanie nebolo. Takže tento odsek v navrhovanej deklarácii naozaj nemá čo hľadať. A ja by som vás požiadala, keby ste to odtiaľ nejakým spôsobom odstránili.
Pani Verešová, ak už ste chceli dať nejaký rámec príkladov prenasledovania kresťanov v 20. storočí, oveľa viac by sa tu hodilo spomenúť, že prvá Česko-slovenská republika priniesla marginalizáciu a v mnohých prípadoch prenasledovanie najmä kresťanov katolíkov. Katolíkov. Slobodomurár Masaryk razil heslo "Pryč od Ríma" a prikazoval rúcať stáročné katolícke symboly. Toto nebolo prenasledovanie katolíkov? Zabudli ste uviesť ďalej prenasledovanie katolíkov, ich vraždenie vrátane vraždenia katolíckych kňazov počas Slovenského národného povstania, ako aj boj, ktorý viedli proti kresťanom a kresťanstvu boľševici v Sovietskom zväze, nacisti v Nemecku či slobodomurárska vláda v Mexiku v 20. rokoch.
Rada by som sa od vás ako členky spoločnosti priateľov a podporovateľov Izraela dozvedela, ako to funguje v Izraeli, čo sa týka uplatnenia kresťanov vo verejnom živote, v knesete, v úradoch, vyšších funkciách a podobne. Okrem toho, pani Verešová, ste nevyvážená v používaní pojmov. V prípade incidentu streľby belocha v mešite v Christchurch na Novom Zélande v marci 2019 hovoríte, že aktérom bol, citujem, útočník, samozvaný biely rasista motivovaný islamofóbiou. No v prípade masových vrážd kresťanov zo stany moslimov islamistov už nehovoríte, že by útočníci boli samozvanými čiernymi rasistami motivovanými kresťanofóbiou.
Pani Verešová, bohužiaľ, aj týmito vami použitými výrazovými prostriedkami prispievate a pomáhate udržovať účelovú lož, že rasizmus či rasová nenávisť je niečo, čo sa viaže iba k belochom a kresťanom. Hoci, žiaľ, opak je pravdou.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Ako som spomínala od samotného začiatku, toto uznesenie prešlo mnohými rokovaniami. A v podstate sa na ňom podpísalo množstvo ľudí, odborníkov a taktiež poslancov Národnej rady. Komunikovali sme naozaj s množstvom ľudí a akceptovali sme ich pripomienky.
Pani poslankyňa, mnohým sa nepáčilo zase to, že je v názve tohto uznesenia, sú zdôraznení, prenasledovanie kresťanov. Vedeli sme si to mnohí obhájiť práve pre ten rastúci trend, ktorý je nespochybniteľný, nespochybniteľný.
Čo sa týka práve výtky voči prenasledovaniu Židov počas slovenského štátu, chcem povedať, taktiež to bolo, to boli podnety od členov výboru. Takže uvedomte si, že keď chcete naozaj prijať uznesenie o náboženskej slobode, je potrebné rokovať a naozaj vypočuť každého. Hovorili ste, že boli prenasledovaní Židia len na základe etnika, rasovo, ale naozaj odborníci hovoria aj o tom, že je odôvodnené toto prenasledovanie nielen ekonomicky a rasovo, ale aj náboženskými tézami.
A ešte by som rada povedala, že v prípade kresťanov a jezídov a ďalších menšín na Blízkom východe, ako aj Rohingov, čo sú umiernení moslimovia v Mjanmarsku, sa, konštatujú organizácie, že išlo o genocídu a v dôvodovej správe spomíname aj členov duchovného hnutia Falun Gong, ktorí sú od 90. rokov obeťami prenasledovania. Takže naozaj sme vypočuli všetkých, každého a uznesenie je práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne za slovo. No priznám sa, mne mráz chodil po chrbte, keď som počul pani poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť o tom, ako Slovensko je nevinné, chcem povedať slovenský štát, fašistický slovenský štát, nevinné v súvislosti s vyvezením takmer siedmich desiatok tisíc občanov Slovenskej republiky. A o to hanebnejšie, že sme boli jedna z tých krajín, ktorá nemeckému fašistickému štátu, neonacistickému štátu za to dokonca zaplatila.
Keď už hovoríte o tom, že boli na tom niektoré krajiny aj horšie, treba spomenúť aj to, že tu boli niektoré krajiny na tom výrazne lepšie. Napríklad taký dánsky kráľ nosil židovskú hviezdu, aby zachránil svojich občanov, spoluobčanov. A napríklad z Dánska, napriek tomu, že bolo okupované rovnako ako slovenský štát po Slovenskom národnom povstaní, sa Židia do koncentračných táborov nevyvážali. Naopak, aktívne Dáni pomáhali vyviesť ich do neutrálneho Švédska. Podobne by sme vedeli hovoriť aj o Bulharsku.
Teda keď už teda chceme hodnotiť históriu, pani poslankyňa, skúsme si ju dôkladne naštudovať. A ja som práveže veľmi vďačný za tento odkaz, ktorý sa v tomto dokumente objavil, a o to dôležitejšie považujem aj to, aby sme o takýchto veciach vážne a skutočne seriózne hovorili aj tu v pléne Národnej rady.

Pani poslankyňa Grausová.