46. schôdza

Pán Klus, šírite tu demagógiu. Slovenský štát nebol fašistický. Vznikol v čase mieru ústavnou cestou odsúhlasením Slovenského snemu. To je jedna vec. Druhá vec, keď skončili deportácie, nebolo to toľko, také číslo, ako vy hovoríte, pretože sa pripisuje slovenskému štátu, ako som už povedala, sa pripisujú aj tí Židia, ktorí boli na maďarskom území, keďže Maďarsko nám ubralo veľké časti južného územia vrátane Košíc, Levíc a tak ďalej. Čiže toto je úplne, toto sú lži a demagógie, keď toto pripisujete slovenskému štátu. A okrem toho veľmi veľa obetí, hovorím, tu bola Ješiva, ktorá nebola nikde v Európe, židovská škola, rabínska škola. To nemôžete poprieť. A okrem toho veľké obete boli počas Slovenského národného povstania a za toto slovenské; za tie obete židovské slovenský štát už naozaj nemôže, pretože Slovenské národné povstanie vyvolalo, že Slovensko bolo obsadené Nemcami. A Nemci už potom nebrali ohľad na nikoho. Prehrávali vojnu a jednoducho to už nebolo v réžii vlády slovenského štátu. Tak, prosím, nešírte tu lži, nešírte tu demagógiu. Ste luhár!

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, nech sa páči.

Ešte raz by som vás rada požiadala o podporu. Zároveň chcem ešte povedať aj k vám, pani kolegyňa, že vlastne z vašej strany sa zdržali členovia výborov. Bolo mi to čudné, priznám sa, práve v takejto ľudskoprávnej téme o náboženskej slobode, pretože naozaj často hovoríte a hrdíte sa tým, že ste kresťania. Chcem povedať, že nie je možné, nie je možné obhajovať jedných a zároveň nemyslieť na druhých. To si neviem ani len predstaviť. Prepáčte, je to posledné slovo, veď ja ešte sa s vami rada porozprávam, len som to nestihla vo faktickej. Nechcem tým zneužiť toto posledné slovo. Môžeme ešte komunikovať.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.

Ďakujem.
Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1539. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1630.
Dávam slovo pánovi poslancovi Klusovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že aspoň toľkíto z nás sme tu zostali, a dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorý opakovane predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes verím v podstate priaznivejšej atmosfére, ako tomu bývalo v minulosti, keďže ako budem potom v rozprave informovať, sa k nemu pozitívne postavili rovnako tak ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ministerstvo vnútra a takisto aj pán premiér Pellegrini. Takže verím, že tentoraz náš návrh bude mať podstatne vyššiu mieru podpory a stretneme sa k nemu potom pravdepodobne nie v septembri, keďže o ňom nebudeme hlasovať už v najbližších hodinách, ale v októbri na ďalšej schôdzi.
Takže dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov, hoci ja pevne verím, že už vám náš zámer je dostatočne známy. My predkladáme návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky, ktorí sa dočasne alebo trvalo nachádzajú na území mimo Slovenskej republiky, aby mohli voliť, voliť vo všetkých voľbách. Obzvlášť teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu aj na veľvyslanectvách a konzulátoch, na našich zastúpeniach v zahraničí. A potom prípadne rozširujeme aj možnosť voľby poštou, ktorú vysvetlím trošičku neskôr, ako technicky to rozširujeme v zásade na všetky voľby vrátane volieb komunálnych a regionálnych.
Takáto možnosť umožní občanom, aby využili právo voliť bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. To znamená, nebudú nútení sa vracať v čase volieb do svojej domovskej krajiny. A týmto, veríme, že výrazne zvýšime aj možnosť participácie na veciach verejných pre všetkých, ktorým toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže je cieľom predloženého návrhu, a to odcitujem z dôvodovej správy, je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.
A po druhé, pri voľbe poštou zasielať zásielku na ktorýkoľvek zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí s tým, že zastupiteľský úrad zozbierané zásielky doručí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich následne rozdistribuuje obciam, čím teda vychádzame v ústrety občanom aj pri drobnej úspore ich súkromných prostriedkov.
Návrh zákona je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bude mať síce mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale o to pozitívnejší na správu vecí verejných, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať negatívny vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Pán predsedajúci, skončil som v tejto chvíli. Ďakujem pekne za možnosť uviesť zákon.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Slobodovi. Nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1539. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. (Reakcia navrhovateľa.) Nekričali ste, ale nech sa páči, budem ústretový. Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, áno, nech sa páči. Takže jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už mám taký slabší hlas, asi ma nebolo dosť dobre počuť. Takže len aby ste mohli reagovať prípadne faktickými poznámkami, keby bol záujem. Ja verím, že to, že nemáte záujem vystúpiť v rozprave, znamená, že ste všetci absolútne vyzrozumení, že je to výborný návrh zákona a že ho všetci podporíte. Myslím si, že niet o čom. Ale predsa len pár technikálií v tomto prípade, o čo rozširujeme, to, čo sme tu ešte nemali na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tento návrh.
Doposiaľ sme teda hovorili o možnosti voľby poštou a jej rozšírenia na eurovoľby, voľby prezidenta a prípadne potom aj rozšírenie na niektoré iné typy volieb pri rôznych technických možnostiach, ktoré dnes zákon umožňuje. Ale vymysleli sme alternatívu, ktorá umožní, ako som spomínal, tak trošku ušetriť aj súkromné prostriedky občanov, pretože zaslať taký hlasovací lístok napríklad z Bruselu napríklad do miesta trvalého pobytu nie je až také lacné. A preto sme si vyžiadali súhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby v tomto prípade ministerstvo mohlo poslúžiť ako tak trochu poštár. To znamená, aby naši občania mohli zasielať poštu s hlasovacími lístkami priamo na naše zastupiteľské úrady v tej-ktorej krajine, tam, kde ich máme, prípadne konzulárne úrady. No a títo by potom doručovali túto poštu, ako som spomínal aj v zdôvodnení, v dôvodovej správe, na vecne a miestne príslušné inštitúcie v Slovenskej republike.
Toto je taká prvá dôležitá zmena a som veľmi rád, že sme k tomu dostali pozitívne stanovisko, ako som spomínal, aj od samotného pána ministra, ktorý mi svojím listom zo 14. mája 2019 adresoval nasledovné slová: "Potvrdzujem ochotu, zaujímam pripravenosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnúť aktívnu súčinnosť Ministerstva vnútra v Slovenskej republike ako gestorovi volebného zákonodarstva, pokiaľ ide o prípravu príslušných legislatívnych zmien, ktoré umožnia naplnenie volebného práva aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v čase konania vyššie uvedených volieb ľudového hlasovania alebo referenda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky." Pán minister píše, že "mám za to, že štát by mal vytvoriť všetky podmienky pre to, aby jeho občania mohli realizovať aktívne volebné právo ako jedno z občianskych práv bez ohľadu na miesto ich pobytu. O to viac, že možnosť zúčastniť sa hlasovania vo voľbách či v referende prostredníctvom zastupiteľského úradu v zahraničí umožňuje legislatíva a aplikačná prax vo viacerých iných členských štátoch Európskej únie."
My máme tiež takúto štúdiu k dispozícii. Veľmi radi vám ju dáme, pokiaľ by ste mali záujem.
Pán minister ešte veľmi stručne spomenul, že jednou zo základných diplomatických funkcií zastupiteľských úradov Slovenskej republiky je aj ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky v príslušnom prijímajúcom štáte a zastupiteľské úrady teda budú môcť byť zároveň miestom prvého kontaktu občanov so štátom, jeho orgánmi a to nielen v konzulárnej oblasti, čím podporil aj tú možnosť voľby na samotných veľvyslanectvách a v konzulárnych úradoch.
Je veľmi dôležité v tejto súvislosti spomenúť aj to, že aj tá poštárska služba dnes umožní naozaj veľmi efektívne zozbierať hlasy občanov a tým podľa nášho názoru vzbudí aj väčšiu mieru pozornosti občanov, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo v zahraničí nachádzajú. Toto by som chcel zdôrazniť ešte, lebo ak sem-tam odznieva nejaká kritika tohto návrhu alebo týchto návrhov, ktoré opakovane predkladáme, tak to je o tom, že prečo by mal voliť niekto, kto neplatí dane na Slovensku, niekto, kto trvalo a dlhodobo žije v zahraničí. No, pravda je taká, že tento návrh je ako šitý na mieru aj pre tých, ktorý tam trvalo nežijú, ale sú tam dajme tomu len na dovolenke alebo na služobnej ceste, a práve o týchto ľudí sa nám v tejto chvíli jedná primárne.
Ja spomeniem len jeden osobný príklad práve z týchto posledných volieb z 25. mája, volieb do Európskeho parlamentu, kedy som sa zúčastnil vedeckej konferencie v Prahe a mnohí organizátori Slováci – profesori, docenti, akademici, ktorí spoluorganizovali túto konferenciu, jednoducho nemohli prísť voliť svojich poslancov napriek tomu, že boli len pár ulíc od nášho veľvyslanectva. Čiže aj toto sú také momenty, ktoré nás primäli k tomu, aby sme tento návrh opätovne predložili.
A tešíme sa aj z toho, že tu máme podporné stanoviská, či už od pána predsedu vlády Slovenskej republiky alebo pani ministerky Sakovej. Len veľmi stručne dve vety: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo", a to zdôrazňujem, "širokú podporu koaličných i opozičných politických strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva." Takže my to chceme vlastne pani ministerke takýmto spôsobom trošku uľahčiť.
A aj tie technikálie, ktoré v minulosti tvrdila, že sú trošku problematické, náš zákon dáva na poriadok. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínalo to, že aby sa ukončilo včas hlasovanie napríklad na našom zastupiteľskom úrade v Canberre, kde je pomerne veľký časový rozdiel. Ten náš zákon predpokladá, že všetky voľby budú musieť byť ukončené do desiatej hodiny nášho času. To znamená, že adekvátne tomu sa opraví aj začiatok hlasovania na našom zastupiteľskom úrade v Canberre alebo vo Washingtone, keď chceme.
A takisto sa tam často spomínali problémy so zostavením volebnej komisie. My podobne ako občania Českej republiky, Nórska, Švédska a iných krajín, ktoré toto majú dávno zavedené vo svojom legislatívnom poriadku, predpokladáme, že občania Slovenskej republiky dôverujú nášmu diplomatickému servisu, našim službám v zahraničí, a teda veríme, že naši zastupitelia vrátane veľvyslancov sú dostatočnou zárukou na to, že hlasy budú férovo spočítané, ale do zákonu sme zároveň dali aj možnosť, aby si politické strany vysielali svojich zástupcov ako členov okrskových volebných komisií mimo Slovenskú republiku. Vieme si predstaviť, že v Prahe by takéto obsadenie napríklad nebol absolútne žiadny problém, alebo v Brne. A viem si predstaviť, že tam, kde sú hlavné mestá, kde máme našich krajanov, takisto nie je problém požiadať, ktorákoľvek politická strana, aby sa takejto kontroly naši občania ujali. Takže nevidíme v tomto žiadny problém a veríme, že v tomto naozaj nám môžu ísť príkladom aj iné krajiny, a o to viac veríme, že táto legislatívna novela nájde širokú podporu v Národnej rade a vyjdeme tým v ústrety našim občanom.
My síce rešpektujeme, že tá legislatíva môže platiť aj pre voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a niektoré ďalšie v roku 2004, ale jedná sa teraz najmä o rok 2020, to znamená o osem mesiacov, kedy budeme voliť poslancov Národnej rady, kde už sa to dá poštou, ale zároveň teda veríme tomu, že ak by sme to rozšírili aj na zastupiteľské úrady, tak ten záujem by bol ešte väčší a práve preto to predkladáme už teraz, aby to bolo platné už na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, pokiaľ nás nič zásadné nepostrehne v podobe predčasných volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami nikto. Takže kľudne to mohlo byť aj v rámci záverečného slova, pán navrhovateľ. Chcem povedať, že neprítomný kolega by možno povedal, že teraz, tesne pred voľbami budeme meniť volebné podmienky, tak by nebolo to fér, ale dobre.
Pán navrhovateľ, chcete záverečné slovo k svojej? To nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o prvom čítaní o návrhu poslanca Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, tlač 1484.
V stredu 22. mája neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený navrhovateľ poslanec Matovič, ktorému odovzdávam slovo. Asi je to menej lukratívny čas na túto novelu, takže prepadáva mu poradie. Možno budeme prekvapení, možno zajtra ho uvidíme.
Takže ideme k ďalšiemu a pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Mareka Krajčího na vydanie ústavného zákona o rozpočtovaní výdavkov štátu na verejné zdravotníctvo.
Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1543. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1634.
Dávam slovo poslancovi Krajčímu, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.