46. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem od poradia.
Vážená pani kolegyňa, bol som prekvapený z vášho vystúpenia. Priznám sa, že od vás som čakal možno to, že skritizujete ten zákon. To som bral. Je to povinnosť opozície, zákon, tak ako tu aj bolo povedané, a zvlášť takýto zákon, ktorý je nový, ktorý je proste od začiatku písaný, nemusí byť dokonalý, nemusí byť dobrý. Máme druhé čítanie a možno ani tam sa nevychytajú a potom až aplikačná prax vychytáva takéto problémy, a nečakal som, že odmietnete systém ako celok práve preto, že vy ste skutočne ako keby, nieže ako keby, ale environmentálne zmýšľajúci človek a budete sa a snažíte sa hľadať riešenia, ktoré pomôžu čo i len trošku nášmu životnému prostrediu. Žiaľ, vy ste toto odmietli.
Ale asi to tak zoširšia zoberem. Áno, Slovenská republika má obrovský problém so separáciou a potom následne aj s recykláciou odpadu ako takého. To sa nemusíme presviedčať. A teraz sú otázky a odpovede, ako sa niečo dá urobiť. Toto je jeden malý krok v celom systéme odpadového hospodárstva, ktorý vyrieši jednu zložku odpadov, s ktorou však máme napriek tomu, že tu máme zavedený od 2005-ho alebo šiesteho, pokiaľ si dobre pamätám, povinný, povinnú separáciu, konkrétne plastov. Nedokázali sme to. Nedokázali sme to a som aj primátorom mesta, ktoré aktívne pracuje s odpadovým hospodárstvom, a musím povedať, nedarí sa to, napriek tomu, že máme zavedený ako asi jediní množstvový zber na území Slovenska pre všetkých na území obce, to znamená aj pre fyzické osoby, aj pre podnikateľov, nedarí sa to a nevieme pokročiť dopredu.
Viete, prečo sa to nedarí? Lebo odpady na Slovensku sú lacné a to si akákoľvek vláda príde potom, bude to musieť radikálne riešiť a odpady sa budú musieť zdražieť. Dneska nemôže stáť odpad 20 euro na hlavu, na osobu a rok, lebo za tieto peniaze skutočne to neni motivujúce. Ľudia to jednoducho šupnú do zmesového odpadu, ktorý končí celý na skládkach. Trošku sa zvýšili ceny za skládkovné. V princípe to niečo zdraželo, ale nič výrazne.
Viete, prečo máme, prečo máme problém s odpadmi? Lebo aj to, čo by sa mohlo z toho odpadu robiť, tuhé alternatívne palivo, dnes nezobere cementáreň, ktorá si dováža, nieže ona, ktorej dovážajú z Talianska odpad, zaplatia im na bráne, ja neviem, 80 euro za to, že im to tá cementáreň zobere. No nemôžu si to dovoliť u nás žiadne obce ani zberové spoločnosti. Lebo koľko by musel stáť ten odpad, aby sme dokázali toto platiť po spracovaní? Lebo to tuhé alternatívne palivo treba aj nejakým spôsobom aj vyrobiť, nielen zozbierať niečo ako odpad, ale aj vyrobiť a potom doviezť na cementáreň a toto zaplatiť. Ten odpad by musel stáť 100 euro za tonu, 100 euro na osobu a rok.
Ale toto, čo priniesol pán minister, skutočne pomôže aspoň jednej zložke odpadu, aby sa od nás, aby sa z našej prírody čo najviac dokázalo vyzbierať.
Som prekvapený z toho, že hovoríte o tom, že berie sa, že sa berú peniaze OZV-čkam práve za komoditu, ktorá je dobre speňažiteľná. Áno, plastové fľaše, PET fľaše sú dobre speňažiteľné. Ale predsa ony nemôžu vykrývať z toho, čo vyzbierajú od výrobcov, od výrobcov týchto nápojov za tieto obaly, nemôžu predsa vykrývať iné plasty. Veď to hádam nemyslíte vážne?! Však tam musí byť nejakým plusom-mínusom a jednoducho je cena určená, koľko tá PET fľaša u tej OZV-čky stojí. To znamená, koľko ten výrobca musí zaplatiť. Ale v tom, v tej cene je zohľadnené aj to, že ony predajú tie PET fľaše. Jedny lepšie, jedny horšie, v jednom čase lepšie, v jednom čase horšie, ale niekde to je plusom-mínusom určené, čiže toto by sa OZV-čiek nemalo dotknúť. Nie že my alebo ministerstvo, že im teraz bere peniaze na to, čo ony si vykrývajú niečo krížom-krážom ako keby tie plasty, ktoré sú nezhodnotiteľné alebo ktoré nevedia zhodnotiť. A sú také. Pravdaže ich je, pravdaže ich je veľa. Preto si myslím, že toto nemá mať vplyv na OZV-čky, akurát budú mať, budú mať menšiu, menšiu robotu.
A skutočne by som očakával, že teda keď ste povedali, že a priori nie a nedá sa vylepšovať tento zákon, že poviete, čo teda ďalej s tým robiť. Jednoducho v tej prírode tých PET fliaš je kvantum. Sú to šalené čísla, o ktorých hovorili viacerí predrečníci, aj pán Pčolinský, aj pán minister nakoniec. Sú to strašné čísla, ktoré, ktoré, ktoré tu počúvame, koľko my dokážeme na malom Slovensku použiť týchto PET fliaš, keď si kupujeme, kupujeme nápoje. Áno, aj ja som to videl asi pred ôsmimi rokmi prvýkrát, že som bol v Chorvátsku, a spomínal to tu kolega, ale vtedy to tak fungovalo, že zastalo auto pri smetnom koši vonku, staré auto, otvoril kufor a začal vyberať tie PET fľaše z toho. A ja som to nechápal, že prečo to robí, pred ôsmimi rokmi to bolo zhruba, keď si dobre pamätám. Až potom som, keď som si tú fľašu obzeral, tak bola tam cenovka na tej fľaši a stála tuším 50 tých lipa alebo ja neviem, čo to majú. A jednoducho títo ľudia z toho žili. Pozbierali to, čo turisti odhodili, a žili z toho. A to, že to bude fungovať, som sa presvedčil aj u nás na meste, kde jeden mladý muž sa rozhodol, že bezdomovci, ktorí sa ponevierajú okolo obchodných domov, robia bordel. On im povedal, že za každú PET fľašu, ktorú, ktorú zoberú, dostanú, ja neviem, či päť centov. Mám pocit, že to bolo päť centov. A oni mu doniesli, z okolia všetkých tých obchodných domov mu doniesli vo vreciach PET fľaše, za ktoré im on vyplatil peniaze. Myslím, že som to niekde dokonca aj v médiách zachytil.
Čiže, áno, je to motivujúce aj pre týchto ľudí, ktorí, ktorí si takýmto spôsobom budú privyrábať, lebo, pravdaže, budú ľudia, ktorí tú PET fľašu jednoducho kúpia, zaplatia tú cenu tej PET fľaše, ale to zahodia do prírody.
A, áno, nerieši to problém starých, nerieši to problém starých PET fliaš, ale minimálne tie, ktoré budú uvádzané po tomto zákone na trh, tak, tak, tak to určite pomôžu.
Vy ste hovorili o zberných dvoroch, že by to mohlo byť v rámci systému zberných dvorov. No neviem si to predstaviť, a to z jedného dôvodu. V súčasnom systéme OZV, ako tak som to aspoň pochopil, že v súčasnom systéme OZV, keď by sa dokázalo zbierať na zberných dvoroch. Avšak keď si pozriete tú cenu tej PET-ky, tá stojí od výrobcu, ktorý zaplatí OZV-čke 0,000, ani neviem koľko, nič na konci, by som to tak povedal. Mám to niekde na stole, len som nevedel, že toto bude aj téma tá. Lebo keď sme preberali v minulosti vlastne tieto poplatky, tak som si to dal, som si vyžiadal tieto údaje. Stoja nič. To znamená, že keď vyzbierajú koľkokoľvek a prídu s tým na zberný dvor, nedostanú nič za to, skutočne, lebo tam až ako keby tona alebo ja neviem koľko má nejakú vôbec takú že hodnotu súčasnú, súčasnú. Čiže to by nefungovalo. Nehovoriac o tom, že znovu zaťažíme obce a mestá takýmto, takouto povinnosťou. Čiže nemyslím si, že toto by bola cesta k lepšiemu.
Pán poslanec Fecko mal tu, mal tu jednu otázku, že či vieme, či majú vyriešené koncovku ako keby tieto OZV-čka, ktoré v princípe fungujú na trhu. No, pokiaľ viem, nie na všetko majú vyriešenú koncovku, nie na všetko a ja neviem, kde končí ten plast, ktorý nevedia takýmto spôsobom ako keby umiestniť. Ale aj to je, viete, aj to nemusí byť vždy pravda a donekonečna, že nevedia.
Ak si pamätáte, tu bol zákon o odpadoch, vlani to bolo alebo predvlani, kde sa do zákona dostalo, a mám pocit, že to išlo cez môj pozmeňovák vtedy, separovanie tetrapakov, to znamená viacvrstvových kombinovaných materiálov. Vtedy vykrikovali všetci, že oni s tým nemajú čo robiť, že sa to nedá nejakým spôsobom zužitkovať, že oni to predsa zbierať nebudú a tak ďalej a tak ďalej, že to má končiť v princípe, povedané jednoduchými slovami, má to končiť na skládke. Po zavedení povinného separovania som sa potom stretol vlastne s jednou OZV-čkou a povedali mi, no my sme to vyriešili, že, super, že je z toho komodita, dokonca nám za to platia, nejaký Poliak to spracováva a oni si idú robiť zberné miesta po Slovensku, aby to dokázali ako ekonomickejšie celé manipulovať. Z komodity, ktorá bola zaťažujúca, dneska majú ako keby tovar. Tak som to pochopil. Čiže aj to nemusí byť donekonečna, donekonečna pravda.
Pán poslanec Pčolinský, som rád, že pochválil pána ministra, že je to z jeho pohľadu najlepší, najlepší zákon, aký bol predložený z tohto ministerstva. Myslím si, že tých zákonov bolo veľmi veľa kvalitných, ktoré dnes pomáhajú životnému prostrediu.
A, áno, pán poslanec Kvorka, ja to tak aj vnímam, že aj ja som sledoval veľmi tie diskusie, ktoré okolo tohto zákona sa točili v rôznych, na rôznych portáloch, a skutočne tá celospoločenská objednávka tu jednoducho je. Ale zároveň aj hovorím to, že aj štát musí byť prísnejší vo vzťahu k nakladaniu s odpadmi, a to je jedno, na ktorom stupni sa budeme baviť. Či to bude u pôvodcov odpadu, na obciach, vo firmách. Lebo dnes máme mnohé mestá a obce, ktoré dodnes si neplnia povinnosť separovať to, čo už dnes zákon ukladá. Sami si odpovedzte, kde ste videli separáciu biologicky rozložiteľných odpadov na obciach a mestách. Je ich veľmi málo a možno by sme ich spočítali na prstoch jednej ruky, kde hoci zákon už tuším druhý rok platí.
A, áno, aj, aj od toho sa odvíja, ako štát bude kontrolovať dodržiavanie povinností, aké pokuty bude ukladať, že či bude vôbec ukladať pokuty. A aj toto je cesta, ktorá, ktorá pomôže k zvýšeniu separácie, miery separácie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má tlač 1522, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1613.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87 s cieľom zlepšiť nákladové efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie Európskej únie 2015/1814.
Cieľom tejto smernice je prispôsobiť doterajšie nastavené schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii pre štvrté obchodovateľné obdobie od 2021 do 2030.
Návrh zákona upravuje niektoré základné pojmy, napríklad, ako je povinný účastník systému obchodovania, nový účastník systému obchodovania, výrobca elektrickej energie a tak ďalej. Upravuje medzinárodné kredity, využitie výnosov z aukcií, modernizačný fond, platnosť emisných kvót, ustanovuje povinnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zverejňovať informácie a podávať správy v súvislosti s kompenzáciami nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie.
Návrh zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu, služby verejnej správy pre občana ani sociálne vplyvy.
Predpokladá negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, predsedovi tohto výboru poslancovi Petrovi Antalovi.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.