49. schôdza

Ja som nemala počas celého tohto trojročného obdobia, že my sa tu naprieč vieme spojiť v otázke dôstojnosti človeka. Naozaj naprieč politickým spektrom treba viacej hovoriť o dôstojnosti človeka, ktorú má človek bez toho, že či je pekný, múdry, krásny, vysoký a podobne. Len preto, že je človek, máme túto dôstojnosť. Ja budem určite prosiť aj výbor zdravotnícky, pána predsedu, aby sme o tom ešte rokovali, lebo by sme sa skutočne posunuli zase niekde ďalej ku krajinám, ktoré niečo takéto už realizujú. Takže budem ďalej v tom pokračovať.
Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja tiež oceňujem, podobne ako pani poslankyňa Verešová, že sa ide niečo robiť s problémom, s problémom tých výstav tiel, kde sú vážne podozrenia, že telá pochádzajú, pochádzajú zo zavraždených väzňov z čínskych väzníc. Ja tiež som sa v tej veci angažoval, nie v legislatívnej rovine, ale teda dával som aj nejaké alebo podieľal som sa na nejakých podnetoch proti tým výstavám, ale teda riešením je upraviť to legislatívne. Takže to chcem, to chcem oceniť.
A teda hoci som opozičný poslanec, tak by som chcel využiť toto, toto vystúpenie na to, aby som pochválil legislatívne iniciatívy vlády a konkrétne teda pani ministerky a rovno, rovno by som teda pochválil hneď, hneď dve. Dúfam, že ma pán predsedajúci nezarazí, lebo rád by som ocenil aj ten, aj ten predchádzajúci návrh, ktorý sa týkal zákona o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia v tej časti, kde sa umožňuje vstup spoločenských zvierat do reštauračných zariadení. Je to niečo, s čím sme aj my prišli, tiež sme reagovali na to, že to bolo vyhlásené minulý rok za byrokratický nezmysel roka 2018, kde sme si to naštudovali, oboznámili sme sa s názorom Úradu verejného zdravotníctva, ktorý, myslím, že oni boli iniciátormi toho, že sa to má zmeniť, a my sme prišli s takou opatrnou konzervatívnou novelou, že sme tam navrhovali zmeniť, teda umožniť vstup iba, iba psom.
Tuto je to širšie definované, spoločenské zvieratá, ktorých je teda viac. Čiže mačky, fretky, králik a tak ďalej, ale teda podstata je, že to nemá byť, že zákonom to nariadime, ale že necháme to na prevádzkovateľa a prevádzkovateľ povie, že chce mať reštauráciu, kde nemôžu chodiť psy, tak ako doteraz a bude to tak a všetci to budú musieť rešpektovať, alebo to umožním a potom ale musím aj upozorniť, upozorniť na to, že je tu takáto reštaurácia, aby ľudia, ktorí nechcú chodiť do reštaurácií, kde sú psy, si mohli povedať, že sa takým reštauráciám vyhnú. A rovnako je tam teda formulácia, že musí tá prevádzka prijať hygienické opatrenia na ochranu hotových pokrmov a nápojov v prevádzkovom poriadku. Čiže, čiže aby bola zabezpečená hygiena, aby bola zabezpečená ochrana, ochrana zdravia.
A podobne aj zákon o pohrebníctve, s ktorým teda pani ministerka teraz prichádza, obsahuje v sebe ustanovenie, ktoré sme sa s kolegami dokonca opakovane pokúšali, pokúšali riešiť, teda zrušiť ochranné pásmo k pohrebiskám, ktoré dnes je stanovené v rozsahu 50 metrov zo zákona bez ohľadu na reálne, reálne pomery, pomery v obci. A naozaj sú obce, kde ľudia bývajú cez cestu oproti, oproti cintorínu, ale keď si chcú cez cestu a ešte ďalších 20 metrov niečo postaviť alebo dokonca len prestaviť, tak nemôžu, lebo je zákaz umiestňovania stavieb. Opäť je to niečo, čo neprišlo na to ministerstvo zdravotníctva ani my ako poslanci len tak, že čítame si zákon, ale sú to podnety z praxe. Prišli s tým starostovia, ZMOS sa už dlhodobo usiloval toto ustanovenie, ustanovenie zmeniť a som teda rád, že sa to dostalo aj do návrhu zákona, s ktorým sa dokázala stotožniť, stotožniť vláda, a teda predkladá nám ho ako vládny návrh zákona. Čiže aj za toto, za toto ďakujem.
Sú tam drobné rozdiely oproti tomu nášmu návrhu. My sme tam riešili ochranné pásmo nielen k pohrebiskám, ale aj ku krematóriám, ktoré je 100-metrové zo zákona. Tak možno to zvážiť, ale uznávam, že obce, obce asi nemajú, nemajú veľa obcí problém s krematóriom, lebo teda krematórií bude v krajine podstatne menej ako pohrebísk.
A druhý rozdiel, ktorý sa mi ale zdá trochu závažnejší, je, že my sme v našom návrhu mali, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska v rozsahu najviac 50 metrov od hranice pozemku. Vo vládnom návrhu je, že obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť ochranné pásmo pohrebiska a obec vo všeobecne záväznom nariadení určí šírku ochranného pásma pohrebiska a potom ďalšie veci, pravidla umiestňovania, povoľovania stavieb a budov a tak ďalej. Domnievam sa, že by bolo vhodné, aby v zákone ostala tá maximálna šírka pohrebiska, pretože na jednej strane zo zákona zrušíme pohrebis; či to ochranné pásmo, ktoré tam dnes existuje a ktoré je stanovené 50 metrov. Na druhej strane umožníme obci, aby si obec sama zadefinovala všeobecne záväzným nariadením ochranné pásmo pohrebiska. Môže byť, nemusí byť. Môže byť, môže byť aj užšie, ale teoreticky by mohlo byť širšie, takže dôsledkom, dôsledkom tohto zákona by sa v niektorých obciach mohlo stať, mohlo stať, že by to ochranné pásmo bolo ešte širšie ako doteraz. Tak ja si skôr myslím, že by bolo vhodné aj v tomto obce nejako, nejako limitovať a dať, dať tam to ustanovenie, ktoré je dnes v zákone, teda ten limit maximálne 50, 50 metrov. A v tom ostatnom je to, samozrejme, že úplne, úplne v poriadku a úplne v súlade s tým, čo sme, čo sme navrhovali.
Takže ďakujem aj pánovi predsedajúcemu, že ma nezarazil, keď som hovoril aj o síce súvisiacom, ale inom návrhu zákona, ale hlavne teda ďakujem ešte raz, resp. ešte dvakrát pani ministerke za oba návrhy.

Pán poslanec, ja si myslím, že keď nikto neprotestuje, prečo by ste nemohli sa vrátiť aj k tomu zákonu, ktorý je, dokonca teda chválite, tak je to, je to v poriadku (povedané s pobavením). Na vaše vystúpenie dvaja poslanci s faktickými.
Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ondrej, ďakujem aj tebe, že si sa vlastne prihlásil k tomu, že sme túto novelu zákona o pohrebníctve dávali viackrát, ja by som teda presne povedal, bolo to od roku 2012 až päťkrát. Na začiatku bola trošku širšie koncipovaná, nakoniec sme ostali pri tom, že sme riešili vlastne len ochranné pásmo pohrebiska a krematória, pretože toto najviac trápilo občanov aj starostov obcí. Takisto ako aj kolegyňa pred tebou, myslím si, že by sme mali nejak doprecizovať ešte tento zákon a v druhom čítaní určite prídeme s nejakými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Minimálne teda ten, čo si aj ty spomínal, že to ochranné pásmo pohrebiska by sme nemali nechať ľubovoľne na obciach, aby ho mohli stanovovať akékoľvek, ale že mali by tam byť nejaké mantinely, ktoré budú trochu obmedzovať aj tie obce, aby nenastala situácia, že vlastne v niektorých obciach by to mohli dokonca nejak zneužiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pani ministerka, keď už sme teda všetci traja spoluvinníci sediaci tu, dá sa povedať, dnes radi, že ste predložili niečo, s čím sme my sem chodili ako na klavír, neúspešne. Musím povedať, že nie som žiarlivá subreta ani nikto z mojich kolegov a teší ma výsledok, nech slávu už niekto chce v duchu Sokolského "ni zisk, ni slávu". Dúfam, že možno si to v médiách všimnú tí, ten mladý manželský pár, ktorí zdedili po svokrovi pekný pozemok pod dom a v súlade s platnou normou nemohli stavať a obrátili sa na mňa. My sme i v súlade s ich želaním tie návrhy opakovane predkladali, tak teraz, ako sa hovorí, finis coronat opus, ten koniec korunuje dielo, nech teda sa mladým dobre stavia.
My tu zriedka zažívame úspech v zmysle schválenia nášho návrhu, ja si nespomínam, dá sa povedať z nejakej päťdesiatky návrhov, kde som bol spolupredkladateľ, že by prešiel čo len jeden. Ale aj tak človeka poteší, keď nakoniec vidí to, že sa to podarilo. Tak vás môžem ubezpečiť, že dneska budete mať – a hádam nie úplne prvýkrát – v SaS-e svoje krídielko.

Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Krajčí ako jediný, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Chcem sa vás opýtať, či vám bude stačiť, pán poslanec... Pán poslanec, bude vám stačiť? (Reakcia z pléna.) Dobre, nech sa páči.

No ja, dobrý deň prajem ešte raz, pani ministerka, ctení kolegovia, kolegyne, ja skúsim len zopár našich pripomienok, ktoré teda dávame do pléna k zváženiu, eventuálne či sa nevypracujú pozmeňujúce návrhy.
V podstate sa už pripájame teraz k pani poslankyni Verešovej. Veľká časť potratených detí dnes, žiaľ, končí v spaľovni odpadov, navrhujeme, aby sa táto prax zmenila, všetky deti, ktoré sú potratené alebo predčasne odňaté v zdravotníckom zariadení, boli pochované ich kremáciou a uložením na pohrebisku a tým zaistili pietne a dôstojné zaobchádzanie s pozostatkami potratených detí.
Za druhé navrhujeme zakotviť, že sa vydávajú s ľudským plodom aj ostatné tkanivá, ak sa nedajú od plodu oddeliť. V praxi dochádza k situáciám, že zdravotnícky pracovník odmieta rodičom vydať pozostatky potrateného dieťaťa s odôvodnením, že nedokáže oddeliť tkanivá plodu od ostatných zvyškov po potrate.
A rovnako navrhujeme neodnímať právo rodičov na pochovanie potrateného dieťaťa z dôvodu bioptického vyšetrenia. Zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v roku 2017 bolo na Slovensku evidovaných 5 449 spontánnych potratov, z nich veľká časť prebehla v domácom prostredí, kedy vzorky tkanív neboli odoslané na biopsiu. Žiadny dôvod by nemal byť zámienkou na odopretie práva rodičov pochovať svoje dieťa.
Tak isto navrhujeme zachovať možnosť vydať ľudský plod na pochovanie priamo rodičovi, aj tu by sme radi upozornili na fakt, že ročne nastanú tisíce spontánnych potratov v domácom prostredí. V takejto situácii rodičia neprivolávajú sanitku ani pohrebnú službu, aby pozostatky previezla. Ani deti potratené v nemocnici, o ktorých vydanie rodičia nepožiadali, nie sú pochované pohrebnou službou. Zvlášť ťažko môžu niektorí rodičia znášať finančné výdavky, ktoré sú s pochovaním cez pohrebnú službu spravidla spojené, celkovo môže ísť až o sumu 600 eur.
A na záver by sme ešte radi upozornili, že cieľom právnej úpravy by mala byť aj jasnejšia úprava ohľadom uvoľňovania hrobových miest, ku ktorým skončila nájomná zmluva a nedošlo k jej obnoveniu. Súčasná právna úprava vytvára aplikačné problémy s uvoľňovaním hrobových miest, ktoré nemajú nájomcu, a príslušenstvo hrobového miesta možno považovať za opustenú vec. Aplikačná prax naráža na nedostatočnú právnu úpravu inštitútu odovzdania opustenej veci. Cieľom by malo byť tiež pripraviť návrh riešenia, na základe akého úkonu, ak tu dôjde k prechodu vlastníctva dispozície k príslušenstvu hrobového miesta, ktoré obec získa darovaním od štátu a následne ktoré poskytne prevádzkovateľovi pohrebiska, ak ňou nie je samostatná obec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú, predpokladám, že, pani ministerka, chcete mať závereč... (Reakcia ministerky.) Do piatej alebo potom budeme pokračovať po hlasovaní.
Nech sa páči.