49. schôdza

Ďakujem.
S jednou faktickou, končím možnosť prihlásiť sa, pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Opäť ako spolupredkladateľ by som chcel podporiť tento návrh zákona. Skutočne tu ide o nemalé verejné prostriedky, ktoré sú vynakladané zbytočne. A tak ako povedal kolega poslanec Miroslav Ivan, jedná sa samozrejme aj o problém časový, ktorý tak isto je v tomto prípade zbytočný pri odstraňovaní týchto nálepiek. Takže na prvý pohľad maličkosť, ale v skutočnosti pomerne zaujímavá zmena, ktorá môže uľahčiť život všetkým motoristom na Slovensku. A preto sa prihováram, aby sa toto plénum povznieslo nad to, že to predkladá opozícia, a tento návrh podporilo. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Reakcie nie.
Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Irén Sárközy, nech sa páči. A videl som, aha, takže nie. Takže pani poslankyňa sa pomýlila, áno.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce povedať nič.
Pán spravodajca? Nie to bolo. Ja som ukončil, keď som povedal jeden poslanec, pán poslanec Klus. Pán poslanec Viskupič sa až neskôr.
Takže spravodajca, nech sa páči, záverečné slovo.

Spravodajca áno. Tak si to skúsme teda zhrnúť. Ušetríme čas na staniciach technickej kontroly, kde naozaj je to niekedy veľmi, veľmi preplnené tými motoristami, ktorí tam čakajú v tej rade. Dlhé čakačky máme aj na tie samotné úkony. Ušetríme peniaze. Miro hovoril o troch eurách. Tri eurá sa môže zdať málo, ale tri eurá k trom eurám, ono sa to naskladá.
A ešte by som dovolil si upriamiť pozornosť na jednu opäť tú istú okolnosť, ktorú som uviedol pri tom predošlom zákone, a to je ekológia. Z čoho sú vyrobené tie maličké nálepky? No z fólie, z plastu. Z čoho je tá, to lepidlo? Veď to je čistá chémia. Takže naozaj opäť síce maličký zásah, maličká záležitosť, ale jednoducho opäť sa bavíme v tomto prípade aj o tom, že tento návrh zákona má aj ekologický aspekt. Koniec koncov koľko razy sa mi stalo, ja som prišiel na tú stanicu technickej kontroly, zlepili mi to, chlapík to pokrčil, tak to hodil na zem. Čiže naozaj hľaďme, hľaďme troška aj na to životné prostredie, ku ktorému aj tento zákon vie veľmi pozitívne, veľmi, troška prispieť tou svojou troškou. Opäť jednoduchá zmena, jednoduchý návrh zákona, s ktorým by naozaj nikto nemal mať žiaden problém. Koniec koncov vidno to aj v tej rozprave, že nikto sa k tomu nevyjadruje, takže asi všetci s tým súhlasia. Tak ďakujem.
Aha, ten zákon je zákon o objektívnej zodpovednosti, to, čo zabudol povedať.

Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Natálie Blahovej, Ondreja Dostála, Petra Osuského a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Pán poslanec Goga, poprosím kľud v sále. Keď vás to nebaví, vybavte si to vonku. Pán poslanec Goga, poprosím kľud v sále.
Návrh zákona má tlač 1572, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1676. Dávam slovo pani poslankyni Blahovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, predkladáme vám na zváženie, a verím, že schválenie, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zámerom predloženej novely zákona je zaviesť nový pamätný deň, a to 27. jún ako "Deň pamiatky obetí komunistického režimu“.
Dvadsiaty siedmy jún ako "Deň pamiatky obetí komunistického režimu“ bol v Českej republike vyhlásený na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla, Záviša Kalandru. Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája až 8. júna 1950. Obesení boli všetci a stalo sa to v Prahe dňa 27. júna 1950.
Doktorka Milada Horáková bola právnička a politička, jediná ženská obeť justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. Vďaka tomuto faktu, ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa.
V Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy popravených 248 osôb, približne 4 500 osôb zomrelo vo väzení, najmenej 282 pri pokuse utiecť za železnú oponu zahynulo. Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205-tisíc ľudí, do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20-tisíc ľudí a do pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22-tisíc osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch ´48 až ´87 170-tisíc občanov. Tieto čísla nemožno považovať za konečné, mnoho materiálov sa doteraz nepodarilo spracovať alebo zmizlo, navyše štatistiky nezahŕňajú niektoré nezákonné internácie, utajené vraždy a ľudí zomrelých na následky väznenia po prepustení. Možno predpokladať, že skutočné čísla budú teda ešte vyššie.
Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť. Statočnosť mnohých z nich pri boji za slobodu a demokraciu nám zároveň pripomína nebezpečenstvo plynúce z oslabenia demokracie a slobody v našej krajine.
Prosíme vás teda láskavo o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, poslankyni Renáte Kaščákovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.