49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne aj za vašu otázku. Táto otázka mi padla veľmi vhod, pretože práve za pár minút po skončení tejto hodiny otázok a mojom vystúpení o pätnástej hodine bude na Úrade vlády zasadať špeciálna skupina zložená z predstaviteľov – mňa, ministrov, Národnej banky Slovenska, zástupcov slovenského priemyslu, Inštitútu finančnej politiky a všetkých tých, ktorí majú čo povedať a hovoriť o tom, ako sa má vyvíjať ekonomika Slovenskej republiky. A hlavnou nosnou témou nášho dnešného rokovania je práve hľadať nástroje, ktorými by sme mohli zmierniť dopady poklesu hospodárskeho rastu.
Nechcel by som teraz hovoriť, že ide o krízu. V rámci Slovenska je to zatiaľ stále spomalenie hospodárskeho rastu, ktoré aj na základe dnešnej prognózy, samozrejme, pokleslo o viac, ako sme predtým očakávali. Ale chcem priamo s tými, ktorí dávajú ľuďom zamestnanie, hovoriť, čo vláda môže spraviť pre to, aby ich motivovala ďalej v investičnej činnosti, aby naďalej nejakým spôsobom zamestnávali ľudí na Slovensku, aby sme nepodľahli nejakej negatívnej nálade, aby sme udržali výrobu, samozrejme, na pôde Slovenskej republiky. Pôjde o mix rôznych opatrení, ktoré budú postupne predstavované po skončení tohto rokovania. Aby ste možno mali nejakú predstavu môže ísť o vyššiu flexibilitu pri odpisovaní, aby tak firmy mohli počas investícií so svojimi odpismi narábať flexibilnejšie, odpísať si možno investíciu v skoršom časovom termíne, ako pôvodne stanovujú pravidlá alebo iné veci.
Na druhej strane chcem z tohto miesta veľmi jasne povedať, že ja budem podporovať všetky možné nástroje a opatrenia na to, aby sme zmiernili dopady poklesu hospodárskeho rastu na Slovensku. Ale nikdy nedovolím, aby to boli opatrenia, ktoré by išli na úkor bezpečnosti a kvality pracovných podmienok slovenských zamestnancov. Tade cesta nevedie. A tu rázne budem odmietať akékoľvek požiadavky na opäť väčšiu flexibilitu v Zákonníku práce alebo jednoduchšie vyhadzovanie ľudí z roboty, alebo zníženie tých dobrých podmienok, ktoré im musia zamestnávatelia poskytovať. Tadeto cesta nejde. My môžme urobiť všetky možné opatrenia na inej strane, ale nikdy sa nedotkneme práv zamestnancov na Slovensku a kvality ich pracovných podmienok. To chcem veľmi jasne z tohto miesta povedať a za tým si aj stojím.
A to dnešné rokovanie má ukázať jednu ďalšiu vec, že vláda Slovenskej republiky nečaká, čo príde a čo sa stane, ale dopredu sa spolu so slovenským priemyslom a ekonomikou chceme pripraviť na prípadné dopady spomalenia hospodárskeho rastu, ktorý je vyvolaný nie domácimi podmienkami, ale čelíme poklesu hospodárskeho rastu, ktorý má svoje korene v širšom okolí, a je to jednoducho nie problém Slovenska, ale je to problém globálny. Dochádza k znižovaniu objednávok, dochádza k znižovaniu exportu na Slovensku. A vláda musí dopredu prijať mix opatrení, ktorými tento stav pomôžeme zmierniť a budeme pôsobiť proticyklicky tak, aby sme nejakými opatreniami neprehĺbili prípadný prepad hospodárskej alebo teda slovenskej ekonomiky.
Takže dnes o tretej je veľké rokovanie. Predtým už pôsobili určité špeciálne pracovné skupiny na ministerstve hospodárstva. Dnes, tak ako sme to urobili pred niekoľkými mesiacmi pri opatreniach na podporu udržateľnosti automobilového priemyslu na Slovensku, teraz budeme samozrejme pripravovať balík opatrení zase pre celý slovenský priemysel a slovenskú ekonomiku. Ja pevne verím, že spolu s kolegami dnes na veľmi odbornom a veľmi konštruktívnom rokovaní budeme môcť predstaviť balík opatrení a možno aj úprav legislatívy, ktorú potom následne vykonajú jednotliví ministri z konkrétnych rezortov.
Ďakujem ešte raz za vašu otázku. Ďakujem pekne. Vyčerpal som svoj čas.

Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, za plnenie akčných plánov najmenej rozvinutých regiónov nezodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale ministerstvo ako gestor pre integrovaný regionálny operačný program je len jedným zo subjektov, ktoré podporujú opatrenia stanovené v akčných plánoch jednotlivých najmenej rozvinutých okresov. K 1. septembru 2019 bolo z integrovaného regionálneho operačného programu podporených celkovo 212 projektov v sume 126,2 mil. eur. Sú to európske zdroje s miestom realizácie v najmenej rozvinutých regiónoch. Čiže to číslo je mimoriadne vysoké.
Dovoľujem si vám preto predložiť informáciu o aktuálnom stave v podporených projektoch v rámci integrovaného regionálneho operačného programu. A budem hovoriť o menej alebo o menej rozvinutých regiónoch. V okrese Kežmarok bol počet schválených projektov 28 v celkovom objeme 12 981 222 eur. V okrese Lučenec 16 v objeme 10 367 065 eur. V okrese Poltár 8 schválených projektov v objeme 2,5 mil. eur. Revúca – 14 projektov v objeme zhruba 6 mil. eur. V Rimavskej Sobote 13 projektov v objeme temer 9 mil. eur. Veľký Krtíš – 11 projektov 3,6 mil. eur. Sabinov – 22 projektov 7,9 mil. eur. Svidník –11 projektov 3,6 mil. eur. Vranov nad Topľou – 23 projektov 8,7 mil. eur. Rožňava – 13 projektov 11,7 mil. eur. Sobrance – 7 projektov 5,8 mil. eur. Trebišov – 22 projektov 18,9 mil. eur. Gelnica – 10 projektov 7,9 mil. eur. Bardejov – 27 projektov 17,4 mil. eur. Medzilaborce – 5 projektov 4,7 mil. eur. Košice okolie – 35 projektov 15,1 mil. eur. Snina – 5 projektov 1,2 mil. eur. Levoča – 10 projektov 6,3 mil. eur. Michalovce – 23 projektov v objeme 21,7 mil. eur. A Stropkov – 4 projekty v objeme 3,9 mil. eur. Celkovo za menej rozvinuté regióny 212 schválených projektov, tak ako som to hovorila, v objeme 126,2 mil. eur.
Chcem zároveň dodať, že niektoré projekty majú miesto realizácie vo viacerých najmenej rozvinutých regiónoch, čiže majú aj tzv. multiplikačný efekt a ako vybrať z nich tie najdôležitejšie. Vidíte, objem je veľmi veľký a čerpanie bolo v jednotlivých obciach pomerne rovnaké. Ale snáď možnože spomeniem, dnes máme týždeň mobility a cyklotrasy boli tým významným, by som povedala, opatrením, ktoré jednotlivé aj menej rozvinuté regióny veľmi efektívne a intenzívne čerpali. Máme využitie verejnej, osobnej dopravy, terminály prestupné, ktoré sa budovali a budovali sa aj v menej rozvinutých regiónoch. Čiže tých opatrení je, vybrať z toho množstva projektov ten, ktorý je najlepší, najefektívnejší, je veľmi ťažké. Pretože práve integrovaný regionálny operačný program funguje v spolupráci s veľkými územnými celkami a tam si v rámci aktivít vybrali tie opatrenia, ktoré sú pre danú VÚC-ku a pre daný región tie najefektívnejšie a najžiadanejšie. Takže veľmi ťažké je z toho objemu vybrať.
Ak to takto stačilo, tak ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za vašu odpoveď, aj za všetky čísla, ktoré ste nám dali k dispozícii. Ja som túto otázku adresoval všetkým gestorským ministerstvám, takže preto vyšlo práve na vás ako na prvú. Ale pýtal som sa na tie pozitívne príklady aj preto, lebo ten monitoring nám zatiaľ nie je k dispozícii. A teda či nejaký prebieha, napríklad aj zo strany vášho ministerstva a do akej miery sú potom hodnotené aj tie projekty, ktoré nie sú celkom úspešné, nahrádzané inými. Toto je kľúčom tej mojej otázky. Ak by ste možno k tomuto ešte vedeli doplniť nejakú informáciu.

Monitoring vždy prebieha samozrejme po exaktné hodnotenia po implementácii projektov a budú i súčasťou monitorovacej správy, ktorá by mala vyjsť koncom roka. A tá bude zverejnená na našej webovej stránke integrovaného regionálneho operačného programu, tak ako na ostatných operačných programoch aj programov rozvoja vidieka, napríklad. Samozrejme, tie, ktoré sú neúspešné projekty, tak tá prealokácia finančných zdrojov je v rámci tých opatrení, na ktoré je najviac žiadaných peňazí. Ale tam je spolupráca s VÚC-kami, tá efektívna, ktorá nám povie, že kde VÚC-ka si praje, aby sme prealokovali peniaze. Ale čerpáme naozaj priebežne vo všetkých osiach a vo všetkých opatreniach pomerne slušne.
Stačí takto, pán poslanec?

Dobrý deň. Vážený pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď v mene pána ministra Érseka.
V rámci procesu verejného obstarávania na predmet zákazky Výstavba rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná, užšia súťaž, zo dňa 4. 9. 2018 uskutočnilo otvorenie ponúk, časť kritériá. Celý proces verejného obstarávania je plne v kompetencii verejného obstarávateľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., pričom jednotlivé postupy komisie podliehajú mlčanlivosti. Samozrejme, by som bol radšej, ak by sa aj na tomto úseku stavalo. NDS za môjho pôsobenia v rezorte dopravy podpísala zmluvu na výstavbu viacerých úsekov, pričom všetky tieto úseky dnes napredujú bez problémov alebo sme dokonca popredu pri výstavbe niektorých úsekov. Z pozície ministerstva ale naozaj nie je možné zasahovať do súťaží a ani do konania súťažiacich. Ani v prípade, ak sa niektoré súťaže neprimerane predlžujú, nemôže rezort dopravy tieto procesy ovplyvňovať.
Predpokladaný termín podpisu zmluvy s vybratým zhotoviteľom v prípade, ak nebudú zo strany uchádzačov podané revízne postupy, je štvrtý kvartál tohto roka. Pri podpise zmluvy o dielo bude začatá, po podpise zmluvy o dielo bude začatá výstavba rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná na Orave.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončila som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Aj pani ministerke. Určite ona mi nebude vedieť odpovedať na moje doplňujúce otázky. Mrzí ma len to, že programové vyhlásenie vlády, žiaľ, v oblasti dopravy sa neplní. A to stále na to upozorňujem. A mrzí ma, že aj taký podpredseda vlády, ako je pán Raši, sa tu chodí predvádzajúci a jeho to vôbec neštve.
Pán Raši, že vás to vôbec neštve, že sa programové vyhlásenie vlády neplní. Namiesto toho sa tu chodí predvádzajúci. Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Jedná sa o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Môžem vás uistiť, že v boji proti plastom sa Slovensko stáva lídrom v rámci svojho regiónu. Spoplatnili sme ľahké plastové tašky, dokonca rok pred tým, ako nám to prikazovala Únia. Rovnako v prípade podpisu prezidentky sa Slovensko stane prvou krajinou strednej Európy vrátane Rakúska, ktorá zavedie zálohovanie plastových fliaš. Novelu schválil parlament minulý týždeň.
Podotknem, že analytické podklady novely vzbudili veľký ohlas aj v zahraničí, vyžiadala si ich od nás napríklad rakúska ministerka životného prostredia, dokonca za autormi pricestovali aj zástupcovia výrobcov z Malty. A nestrácame čas ani čo sa týka samotného zákazu niektorých jednorazových plastových výrobkov, o čom pojednáva aj táto daná smernica.
Zákaz uvádzania určitých jednorazových plastových výrobkov na trh už bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky a dňa 11. septembra 2019 aj prešiel prvým čítaním. Vďaka tomu, že sme na ministerstve boli pripravení, tak danú legislatívu schválime na úrovni národného parlamentu určite ako prví v regióne strednej Európy. A je celkom pravdepodobné, že dokonca aj ako prví v rámci Európskej únie. Ide konkrétne o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle návrhu vkladá § 53a v znení: "Zakazuje sa uvádzať jednorazové výrobky z plastu uvedené v prílohe č. 7a a obaly z oxodegradovateľných plastov na trh Slovenskej republiky." Toto obsahuje ten zákon. V prípade schválenia tento zákaz nadobudne účinnosť dňa 3. júla 2021.
Poslancom, ktorí naše kroky v boji proti plastu podporujú, chcem však opätovne poďakovať a požiadať aj o ďalšiu podporu pri zákaze vybraných jednorazových plastových výrobkov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Vy sa pýtate v podstate na dve veci v tej otázke. Jedno je extrémizmus a druhé rozvoj kritického myslenia. Možno ten rozvoj kritického myslenia je aj širší pojem, než len vo vzťahu k extrémizmu a, naopak, zase extrémizmus je možno niečo, čo nesúvisí vyslovene len s kritickým myslím. Čiže je to akoby taká, taká disjunktná otázka a môžme sa rozprávať zvlášť o kritickom myslení a zvlášť o aktivitách, ktoré sú zamerané na boj proti extrémizmu. Čiže ja to pojmem takto komplexnejšie.
Najprv sa teda budem venovať tomu extrémizmu. A teda v tomto kontexte asi viete, že ministerstvo školstva pripravilo na základe programového vyhlásenia vlády Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ten bol schválený 27. júna 2018 a účelom tohto národného programu je poskytnúť dlhodobú koncepciu výchovy a vzdelávania na nasledujúcich desať rokov. Tento národný program obsahuje opatrenia v akčnom pláne, ktoré sú veľmi konkrétne zamerané na obsah vzdelávania, ktorý mieri k rozvoju kritického myslenia a rovnako aj je zameraný na boj s extrémizmom.
Je to úloha, konkrétne: zabezpečenie výučby smerujúcej k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu – lebo musíme sa zaoberať naozaj s rôznymi formami, lebo máme rôzne výzvy, rôzne úlohy, čiže my pomenuvávame aj tento extrémizmus aj s niektorými konkrétnymi menami – a ostatných foriem intolerancie; úpravu štátnych vzdelávacích programov, podporu čitateľskej, matematickej a prirodzenej gramotnosti, odbornú a vedeckú podporu pedagogickým zamestnancom a ďalšie.
V súčasnosti sa už pripravujú opatrenia do druhého akčného plánu, ktorý je teda druhým tým rotačným cyklom toho implementačného plánu.
Ďalej. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zverejnil 24. júna 2019 návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorý už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a vychádza z uznesenia vlády 273 z 13. júna 2018 k návrhu národných priorít implementácie tejto agendy. V tejto agende sa takisto nachádzajú opatrenia, ktoré smerujú do nášho rezortu na ochranu a podporu ľudských práv a boja proti extrémizmu. Sú to najmú tieto opatrenia: osveta o rizikách násilia a iných sociálno-patologických javov v on-line priestore a o prevencii šírenia extrémizmu a netolerancii medzi mládežou; podpora vzdelávania smerujúca k aktívnemu občianstvu, to je výchova a vzdelávanie pre udržateľný rozvoj, environmentálne ľudsko-právne vzdelávanie, podpora kritického myslenia a digitálnej gramotnosti, a to predovšetkým u mladých ľudí, aktívne občianstvo bude podporované aj prostredníctvom podpory dobrovoľníctva; ďalej je to implementácia opatrení na realizáciu ochrany a podpory ľudských práv vo všetkých relevantných oblastiach, najmä v oblasti národnostných menšín a etnických skupín, diskriminácie žien, diskriminácie seniorov, rodovej rovnosti práv detí a mládeže, práv osôb so zdravotným postihnutím; implementácia opatrení na prevenciu a prekonávanie stereotypov znevýhodnenia a diskriminácie či stigmatizácie, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické činné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie; a napokon je to zabezpečenie vyšetrovania tvrdení o verbálnych a fyzických násilných útokoch a incidentoch šikanovania.
Máme ďalej odbor práce s mládežou. To v rámci kontextu tejto práce tiež prikladáme veľmi veľký, veľmi veľký dôraz na prevenciu extrémizmu a rozvoj kritického myslenia. Máme program pre mládež na roky 2014 až ´20 a v rámci týchto programov v súlade so zákonom 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou finančne podporujeme najmä neformálne vzdelávanie v práci s mládežou a rozvoj mládežníckej politiky na Slovensku. V rámci týchto programov, ktoré sú implementované cez výzvy, ktorých všeobecným cieľom je okrem iného aj zvyšovať kompetencie mladých ľudí pri príprave na ich spoločenský a pracovný život, posilňovať ich postavenie v spoločnosti a prispievať k naplneniu strategických dokumentov prijatých na národnej a európskej úrovni, máme každoročne realizované tzv. tematické výzvy.
Jednou z týchto vyhlásených výziev je aj výzva zameraná na podporu základných hodnôt Európskej únie u mladých ľudí v kontexte aktuálnych spoločenských tém a na podporu aktivít rozvíjajúcich kritické myslenie a mediálnu gramotnosť mladých ľudí, ktorí sú ohrození radikalizmom, xenofóbiou a extrémizmom za účelom formovania hodnotových postojov a eliminácie nenávistných prejavov. Čiže my dávame von výzvy a poskytujeme štátne dotácie pre mládežnícke organizácie, ktoré sa, ktorí si sami pripravujú programy a v duchu týchto téz, ktoré tam máme, čiže budovať kritické myslenie a bojovať s extrémizmom, xenofóbiou a radikalizmom, oni pripravujú návrhy programov, kde aj sami zdola formulujú, že akým spôsobom by vedeli tieto ciele medzi mladými ľuďmi realizovať. Čiže nie je to len zhora nejaký, nejaké spisovanie dokumentov. A my potom podporujeme tieto projekty, ktoré si predkladajú samotné tie mládežnícke organizácie, pretože prikladáme práci s mládežou naozaj veľký význam.
Takže súhlasím s vami v tom, že mládež sa nám momentálne menej zúčastňuje takého bežného politického života a verejného života, ale venuje sa rôznym prejavom, prejavom, ktoré sú mimo rámca, ktoré sme chceli tolerovať.
Asi mi dobehol čas. Ešte som nestihla k tomu kritickému mysleniu, tak môžem vám to dať, keď chcete.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pani ministerka, za vašu odpoveď. Ocením, samozrejme, ak by som mohol dostať potom tie materiály k dispozícii. Tak ako som sa pýtal aj pani podpredsedníčky vlády, zaujíma ma aj monitoring, teda do akej miery sú úspešné tieto projekty, či si to vyhodnocujete a či prípadne presmerovávate potom tie jednotlivé projekty a finančné zdroje na tie, ktoré by mohli byť perspektívne úspešnejšie. Pretože podľa posledných prieskumov 25 % mladých voličov volí práve extrémistické politické strany a ten trend je, bohužiaľ, narastajúci, nie klesajúci. Takže možno aj z tohto uhla pohľadu som sa, dovolil opýtať to, čo som sa opýtal, a zaujíma ma vaša odpoveď. Ďakujem.

No my robíme monitoring, samozrejme, jednak monitoring konkrétnych programov, ktoré teda aplikuje tá sekcia mládeže, a v rámci toho monitoringu overujeme proste, ako prebiehali tie programy. Dostávame nejaké spätné hlásenie, spätnú väzbu od tých samotných implementujúcich organizácií, ale zároveň robíme aj monitoring, ktorý sa robí komplexne, a to cez to Centrum vedecko-technických informácií, ktoré máme ako jedno z našich priamo riadených organizácií. Oni robia monitoring každoročne. Je to takzvaný, že výskum o pohľade pedagógov a žiakov základných a stredných škôl na prejavy extrémizmu, čiže robí sa priamo prieskum medzi mladými ľuďmi. To znamená, že zaujímame sa aj o dopady a výsledky konkrétne v populácii mladých ľudí nielen v rámci daného konkrétneho projektu, a ďalej sa robí publikácia s takýmito závermi a odporúčaniami, ktoré vyplývajú z tohto výskumu. Zasielame to aj školám a školským zariadeniam a v roku 2019 to boli dokonca štyri publikácie: Vnímanie extrémizmu a terorizmu z pohľadu žiakov základných a stredných škôl, čiže vyhodnocovali sa tam výsledky tohto výskumu; Vnímanie extrémizmu a terorizmu z pohľadu rodičov žiakov základných a stredných škôl. Takže okrem toho, že sa zaujímame alebo teda CVT monitoruje názory žiakov, tak ešte monitoruje aj názory rodičov, pretože oni sú často vedení aj názormi rodičov, tá škola na nich nemusí mať až taký determinujúci vplyv. A prideľujeme prostriedky aj na, aj v rámci programov na zdravie a bezpečnosť, čiže to sa tiež nejakým spôsobom ešte dostáva do sféry zdravého životného štýlu, boja proti extrémizmu a tak ďalej.
Čiže, viete, celý ten, ten celospoločenský fenomén nie je možné, samozrejme, úplne kauzálne spojiť s aktivitami ministerstva. Celospoločenská nálada a prejavy mladých ľudí nesúvisia len s jedným ústredným orgánom štátnej správy, ale pokiaľ je v našich možnostiach, tak sa snažíme všetky prostriedky, ktoré máme, verejnými výzvami, transparentnými, vypisovať, tak, aby mládežnícke organizácie mohli samy na tom spolupracovať. Zároveň sa snažíme všetky možné výzvy, ktoré máme cez školy a cez vzdelávacie programy, naozaj senzibilizovať na všetky tieto témy. Počuli ste nielen extrémizmus, xenofóbia a antisemitizmus, diskriminácia, všade sú tieto také, by som nazvala, prierezové témy uvedené a jednoducho nejde jediný program bez toho, že by sme nedávali pozor na tieto aspekty, aby to tam naozaj nejakým spôsobom bolo mainstreamované aj do iných programov. A zároveň teda robíme ten monitoring cez to CVTI, plus sa robí monitoring implementácie jednotlivých projektov. Len tie projekty sú, samozrejme, zamerané na jednu menšiu skupinku mládeže, s ktorou pracuje daná organizácia, ktorá dostáva tento grant.
Čiže naozaj, ten monitoring sa robí. Súhlasím s vami v tom, že situácia nie je ružová. Ubezpečujem vás, že to nie je len na Slovensku, je to celo, celoeurópsky trend minimálne, že mladí ľudia, mali sme teraz nedávno konferenciu, teda v tomto roku skôr, kde sa teda rozoberali európskej iniciatívy na poli mládeže a tie závery boli vo všetkých krajinách rovnaké, že mladí ľudia sa menej zúčastňujú riadneho verejného politického života a viacej prepadajú takýmto extrémistickým skupinám. Slovensko nie je v tomto výnimkou, ale teda bijeme sa s tým, boríme sa, robíme, čo sa dá, aby sme to zvrátili. Tento trend určite nie je niečím, čo by sme chceli podporiť.
Ďakujem.