49. schôdza

Vážený pán poslanec, ďakujem vám za vašu otázku. Summit predsedov vlád krajín V4 a partnerov zo západného Balkánu, teda Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Severného Macedónska, Srbska a Kosova, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Prahe, bol prvým podujatím českého predsedníctva v skupine V4. Jeho hlavným cieľom bolo potvrdiť dôležitosť európskej perspektívy západného Balkánu a poskytnúť tak priestor na diskusiu s partnermi v oblastiach spoločenskej, spoločného záujmu.
Summit pripomenul trvalú podporu, ktorej sa dostáva integračným ambíciám regiónu západného Balkánu na pôde Európskej únie práve zo strany krajín V4, a povzbudil partnerov k pokračovaniu v reformách aj v integračných procesoch.
Počas summitu sme sa dotkli viacerých tém. Hovorili sme o celkovej atmosfére v rámci Európskej únie voči politike rozširovania a vyjadrili sme záujem aby aj nová Európska komisia venovala regiónu západného Balkánu naďalej náležitú pozornosť. Medzi tamojším obyvateľstvom totiž silnie presvedčenie, že Európska únia asi nemá v skutočnosti záujem o nové členské krajiny. A to je vážna vec.
Hovorili sme aj o konkrétnych oblastiach, ako je bezpečnosť, infraštruktúra či klimatické zmeny vo svetle potreby adaptácie a zachovania našej konkurencieschopnosti. Aktuálne bezpečnostné hrozby, ako napríklad terorizmus, ohrozujú nás všetkých, a preto musíme spolupracovať, aby sme proti nim mohli bojovať čo najefektívnejšie a najkoordinovanejšie. A zhodli sme sa na tom, že bezpečnosť na Balkáne znamená aj bezpečnosť v samotnej Európe.
Slovensko, podobne ako aj niektoré ďalšie krajiny Európskej únie, vrátane krajín V4, podporuje rozširovanie Únie ako účinného nástroja transformácie západného Balkánu. Naším kľúčovým záujmom je, aby západný Balkán prekonal konfliktnú minulosť, prešiel procesom zmierenia a osvojil si hodnoty a štandardy, na ktorých stojí Európska únia. Aj 90-te roky potvrdili, že situácia na západnom Balkáne má priamy vplyv na bezpečnostnú situáciu v celej strednej Európe. K súčasným bezpečnostným výzvam patrí aj migrácia a je naším záujmom, aby sme pomohli západobalkánskym partnerom zvládať problémy, ktoré sú s touto výzvou spojené.
Na rokovaní krajín V4 a západného Balkánu sme prediskutovali aj otázky konektivity a energetickej bezpečnosti. Prepájanie Európskej únie so západným Balkánom je prirodzenou súčasťou európskej perspektívy regiónu, či už ide o fyzickú infraštruktúru, digitálne prepájanie alebo medziľudské kontakty. Prepájanie energetických trás je v záujme oboch regiónov. Lepšia dostupnosť a flexibilita pri získavaní nových zdrojov energie automaticky zvyšuje energetickú bezpečnosť našich krajín, ale aj energetickú bezpečnosť Slovenska.
Počas stretnutia s predstaviteľmi krajín západného Balkánu sme prijali deklaráciu, v ktorej vyjadrujeme naše spoločné presvedčenie o tom, že politika rozšírenia Európskej únie je najúčinnejším nástrojom podpory stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity na západnom Balkáne. Rozširovanie Európskej únie smerom na západný Balkán je strategickou investíciou ekonomickou, ale aj bezpečnostnou. To znamená, benefity ďaleko prevyšujú prípadné negatíva a obavy. A Európska únia musí celému západnému Balkánu ponúknuť jasnú víziu európskej perspektívy. A to sme si aj s kolegami s V4 potvrdili.
Partneri zo západného Balkánu prijali summit veľmi dobre, keďže dostali priestor na vyjadrenie svojich postojov, ale i obáv. A súčasne potvrdili svoje odhodlanie pokračovať v reformnom a prístupovom procese, ako aj prehlbovať regionálnu spoluprácu. Zdôraznili, že vstup do Únie je pre nich zahranično-politickým cieľom číslo jeden. Tieto krajiny sú domovom pre zhruba 18 miliónov ľudí a spoločné HDP sa približne rovná tomu slovenskému. Teoreticky by tak ich asimilácia do cca 500 miliónov obyvateľov Európskej únie naozaj nemohla byť žiaden problém.
Región západného Balkánu ponúka aj mnoho príležitostí pre slovenské podnikateľské subjekty, ktoré majú skúsenosti s transformáciou hospodárskeho a spoločenského systému. V neposlednom rade v regióne, osobitne v srbskej Vojvodine, žijú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny a je naším záujmom, aby došlo k zlepšeniu ich životnej úrovne a aby sa stali občanmi Európskej únie.
V tejto politike budeme naďalej pokračovať. Chcem podotknúť, že v máji 2019 sa v Bratislave počas nášho predsedníctva vo V4 uskutočnilo tradičné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu. Aj preto, že podporujeme začlenenie tohto regiónu do Európskej únie, samozrejme po splnení určených podmienok, podporujeme otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom ešte v roku 2019.
Ďakujem vám veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem. Nie je záujem o doplňujúcu otázku. Pán poslanec Ondrej Dostál nie je v rokovacej sále.
Pán poslanec Marek Mitterpák: "Vážený pán predseda vlády, mohli by ste nás informovať o krokoch vlády a plánoch vlády na zvládnutie možnej celosvetovej ekonomickej krízy?"

Ďakujem veľmi pekne aj za vašu otázku. Táto otázka mi padla veľmi vhod, pretože práve za pár minút po skončení tejto hodiny otázok a mojom vystúpení o pätnástej hodine bude na Úrade vlády zasadať špeciálna skupina zložená z predstaviteľov – mňa, ministrov, Národnej banky Slovenska, zástupcov slovenského priemyslu, Inštitútu finančnej politiky a všetkých tých, ktorí majú čo povedať a hovoriť o tom, ako sa má vyvíjať ekonomika Slovenskej republiky. A hlavnou nosnou témou nášho dnešného rokovania je práve hľadať nástroje, ktorými by sme mohli zmierniť dopady poklesu hospodárskeho rastu.
Nechcel by som teraz hovoriť, že ide o krízu. V rámci Slovenska je to zatiaľ stále spomalenie hospodárskeho rastu, ktoré aj na základe dnešnej prognózy, samozrejme, pokleslo o viac, ako sme predtým očakávali. Ale chcem priamo s tými, ktorí dávajú ľuďom zamestnanie, hovoriť, čo vláda môže spraviť pre to, aby ich motivovala ďalej v investičnej činnosti, aby naďalej nejakým spôsobom zamestnávali ľudí na Slovensku, aby sme nepodľahli nejakej negatívnej nálade, aby sme udržali výrobu, samozrejme, na pôde Slovenskej republiky. Pôjde o mix rôznych opatrení, ktoré budú postupne predstavované po skončení tohto rokovania. Aby ste možno mali nejakú predstavu môže ísť o vyššiu flexibilitu pri odpisovaní, aby tak firmy mohli počas investícií so svojimi odpismi narábať flexibilnejšie, odpísať si možno investíciu v skoršom časovom termíne, ako pôvodne stanovujú pravidlá alebo iné veci.
Na druhej strane chcem z tohto miesta veľmi jasne povedať, že ja budem podporovať všetky možné nástroje a opatrenia na to, aby sme zmiernili dopady poklesu hospodárskeho rastu na Slovensku. Ale nikdy nedovolím, aby to boli opatrenia, ktoré by išli na úkor bezpečnosti a kvality pracovných podmienok slovenských zamestnancov. Tade cesta nevedie. A tu rázne budem odmietať akékoľvek požiadavky na opäť väčšiu flexibilitu v Zákonníku práce alebo jednoduchšie vyhadzovanie ľudí z roboty, alebo zníženie tých dobrých podmienok, ktoré im musia zamestnávatelia poskytovať. Tadeto cesta nejde. My môžme urobiť všetky možné opatrenia na inej strane, ale nikdy sa nedotkneme práv zamestnancov na Slovensku a kvality ich pracovných podmienok. To chcem veľmi jasne z tohto miesta povedať a za tým si aj stojím.
A to dnešné rokovanie má ukázať jednu ďalšiu vec, že vláda Slovenskej republiky nečaká, čo príde a čo sa stane, ale dopredu sa spolu so slovenským priemyslom a ekonomikou chceme pripraviť na prípadné dopady spomalenia hospodárskeho rastu, ktorý je vyvolaný nie domácimi podmienkami, ale čelíme poklesu hospodárskeho rastu, ktorý má svoje korene v širšom okolí, a je to jednoducho nie problém Slovenska, ale je to problém globálny. Dochádza k znižovaniu objednávok, dochádza k znižovaniu exportu na Slovensku. A vláda musí dopredu prijať mix opatrení, ktorými tento stav pomôžeme zmierniť a budeme pôsobiť proticyklicky tak, aby sme nejakými opatreniami neprehĺbili prípadný prepad hospodárskej alebo teda slovenskej ekonomiky.
Takže dnes o tretej je veľké rokovanie. Predtým už pôsobili určité špeciálne pracovné skupiny na ministerstve hospodárstva. Dnes, tak ako sme to urobili pred niekoľkými mesiacmi pri opatreniach na podporu udržateľnosti automobilového priemyslu na Slovensku, teraz budeme samozrejme pripravovať balík opatrení zase pre celý slovenský priemysel a slovenskú ekonomiku. Ja pevne verím, že spolu s kolegami dnes na veľmi odbornom a veľmi konštruktívnom rokovaní budeme môcť predstaviť balík opatrení a možno aj úprav legislatívy, ktorú potom následne vykonajú jednotliví ministri z konkrétnych rezortov.
Ďakujem ešte raz za vašu otázku. Ďakujem pekne. Vyčerpal som svoj čas.

Ďakujem, pán premiér.
Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka od poslanca Martina Klusa na podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú a znie: "Vážená pani ministerka, na základe zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov prijatého v roku 2015 začala vláda Slovenskej republiky realizovať tzv. akčné plány podpory rozvoja. Ako doposiaľ hodnotíte celkovú úspešnosť a zároveň funkčnosť týchto akčných plánov a ktoré z nich by ste vedeli vyzdvihnúť ako najúspešnejšie príklady?"

Ďakujem veľmi pekne za otázku, pán poslanec. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, za plnenie akčných plánov najmenej rozvinutých regiónov nezodpovedá ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale ministerstvo ako gestor pre integrovaný regionálny operačný program je len jedným zo subjektov, ktoré podporujú opatrenia stanovené v akčných plánoch jednotlivých najmenej rozvinutých okresov. K 1. septembru 2019 bolo z integrovaného regionálneho operačného programu podporených celkovo 212 projektov v sume 126,2 mil. eur. Sú to európske zdroje s miestom realizácie v najmenej rozvinutých regiónoch. Čiže to číslo je mimoriadne vysoké.
Dovoľujem si vám preto predložiť informáciu o aktuálnom stave v podporených projektoch v rámci integrovaného regionálneho operačného programu. A budem hovoriť o menej alebo o menej rozvinutých regiónoch. V okrese Kežmarok bol počet schválených projektov 28 v celkovom objeme 12 981 222 eur. V okrese Lučenec 16 v objeme 10 367 065 eur. V okrese Poltár 8 schválených projektov v objeme 2,5 mil. eur. Revúca – 14 projektov v objeme zhruba 6 mil. eur. V Rimavskej Sobote 13 projektov v objeme temer 9 mil. eur. Veľký Krtíš – 11 projektov 3,6 mil. eur. Sabinov – 22 projektov 7,9 mil. eur. Svidník –11 projektov 3,6 mil. eur. Vranov nad Topľou – 23 projektov 8,7 mil. eur. Rožňava – 13 projektov 11,7 mil. eur. Sobrance – 7 projektov 5,8 mil. eur. Trebišov – 22 projektov 18,9 mil. eur. Gelnica – 10 projektov 7,9 mil. eur. Bardejov – 27 projektov 17,4 mil. eur. Medzilaborce – 5 projektov 4,7 mil. eur. Košice okolie – 35 projektov 15,1 mil. eur. Snina – 5 projektov 1,2 mil. eur. Levoča – 10 projektov 6,3 mil. eur. Michalovce – 23 projektov v objeme 21,7 mil. eur. A Stropkov – 4 projekty v objeme 3,9 mil. eur. Celkovo za menej rozvinuté regióny 212 schválených projektov, tak ako som to hovorila, v objeme 126,2 mil. eur.
Chcem zároveň dodať, že niektoré projekty majú miesto realizácie vo viacerých najmenej rozvinutých regiónoch, čiže majú aj tzv. multiplikačný efekt a ako vybrať z nich tie najdôležitejšie. Vidíte, objem je veľmi veľký a čerpanie bolo v jednotlivých obciach pomerne rovnaké. Ale snáď možnože spomeniem, dnes máme týždeň mobility a cyklotrasy boli tým významným, by som povedala, opatrením, ktoré jednotlivé aj menej rozvinuté regióny veľmi efektívne a intenzívne čerpali. Máme využitie verejnej, osobnej dopravy, terminály prestupné, ktoré sa budovali a budovali sa aj v menej rozvinutých regiónoch. Čiže tých opatrení je, vybrať z toho množstva projektov ten, ktorý je najlepší, najefektívnejší, je veľmi ťažké. Pretože práve integrovaný regionálny operačný program funguje v spolupráci s veľkými územnými celkami a tam si v rámci aktivít vybrali tie opatrenia, ktoré sú pre danú VÚC-ku a pre daný región tie najefektívnejšie a najžiadanejšie. Takže veľmi ťažké je z toho objemu vybrať.
Ak to takto stačilo, tak ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán poslanec, máte záujem o doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za vašu odpoveď, aj za všetky čísla, ktoré ste nám dali k dispozícii. Ja som túto otázku adresoval všetkým gestorským ministerstvám, takže preto vyšlo práve na vás ako na prvú. Ale pýtal som sa na tie pozitívne príklady aj preto, lebo ten monitoring nám zatiaľ nie je k dispozícii. A teda či nejaký prebieha, napríklad aj zo strany vášho ministerstva a do akej miery sú potom hodnotené aj tie projekty, ktoré nie sú celkom úspešné, nahrádzané inými. Toto je kľúčom tej mojej otázky. Ak by ste možno k tomuto ešte vedeli doplniť nejakú informáciu.

Monitoring vždy prebieha samozrejme po exaktné hodnotenia po implementácii projektov a budú i súčasťou monitorovacej správy, ktorá by mala vyjsť koncom roka. A tá bude zverejnená na našej webovej stránke integrovaného regionálneho operačného programu, tak ako na ostatných operačných programoch aj programov rozvoja vidieka, napríklad. Samozrejme, tie, ktoré sú neúspešné projekty, tak tá prealokácia finančných zdrojov je v rámci tých opatrení, na ktoré je najviac žiadaných peňazí. Ale tam je spolupráca s VÚC-kami, tá efektívna, ktorá nám povie, že kde VÚC-ka si praje, aby sme prealokovali peniaze. Ale čerpáme naozaj priebežne vo všetkých osiach a vo všetkých opatreniach pomerne slušne.
Stačí takto, pán poslanec?

Pani poslankyňa Remišová tu nie je, takže otázka položená nebude.
Pán poslanec Janckulík sa pýta ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Árpáda Érseka: "Vážený pán minister, v mene starostu obce Dlhá nad Oravou a nespokojných občanov vás žiadam o informáciu, v akom stave je verejné obstarávanie R3 Tvrdošín – Nižná, nakoľko ÚVO začiatkom augusta vyhovelo vylúčeným uchádzačom a nariadilo NDS zaradiť ich späť do súťaže. Podľa ÚVO dokonca NDS dostatočným spôsobom neidentifikovala a nešpecifikovala nezrovnalosti, na základe ktorých pristúpila k vylúčeniu oboch uchádzačov. Je podľa vás postup NDS v poriadku?"
Odpovedať bude pani ministerka Lubyová, nech sa páči.

Dobrý deň. Vážený pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď v mene pána ministra Érseka.
V rámci procesu verejného obstarávania na predmet zákazky Výstavba rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná, užšia súťaž, zo dňa 4. 9. 2018 uskutočnilo otvorenie ponúk, časť kritériá. Celý proces verejného obstarávania je plne v kompetencii verejného obstarávateľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., pričom jednotlivé postupy komisie podliehajú mlčanlivosti. Samozrejme, by som bol radšej, ak by sa aj na tomto úseku stavalo. NDS za môjho pôsobenia v rezorte dopravy podpísala zmluvu na výstavbu viacerých úsekov, pričom všetky tieto úseky dnes napredujú bez problémov alebo sme dokonca popredu pri výstavbe niektorých úsekov. Z pozície ministerstva ale naozaj nie je možné zasahovať do súťaží a ani do konania súťažiacich. Ani v prípade, ak sa niektoré súťaže neprimerane predlžujú, nemôže rezort dopravy tieto procesy ovplyvňovať.
Predpokladaný termín podpisu zmluvy s vybratým zhotoviteľom v prípade, ak nebudú zo strany uchádzačov podané revízne postupy, je štvrtý kvartál tohto roka. Pri podpise zmluvy o dielo bude začatá, po podpise zmluvy o dielo bude začatá výstavba rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná na Orave.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončila som, pán predsedajúci.