49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

19.9.2019 o 10:25 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:25

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem.
S jednou faktickou, končím možnosť prihlásiť sa, pán poslanec Klus, nech sa páči.
Skryt prepis

19.9.2019 o 10:25 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:30

Martin Klus
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Opäť ako spolupredkladateľ by som chcel podporiť tento návrh zákona. Skutočne tu ide o nemalé verejné prostriedky, ktoré sú vynakladané zbytočne. A tak ako povedal kolega poslanec Miroslav Ivan, jedná sa samozrejme aj o problém časový, ktorý tak isto je v tomto prípade zbytočný pri odstraňovaní týchto nálepiek. Takže na prvý pohľad maličkosť, ale v skutočnosti pomerne zaujímavá zmena, ktorá môže uľahčiť život všetkým motoristom na Slovensku. A preto sa prihováram, aby sa toto plénum povznieslo nad to, že to predkladá opozícia, a tento návrh podporilo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 10:30 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:30

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Reakcie nie.
Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Irén Sárközy, nech sa páči. A videl som, aha, takže nie. Takže pani poslankyňa sa pomýlila, áno.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce povedať nič.
Pán spravodajca? Nie to bolo. Ja som ukončil, keď som povedal jeden poslanec, pán poslanec Klus. Pán poslanec Viskupič sa až neskôr.
Takže spravodajca, nech sa páči, záverečné slovo.
Skryt prepis

19.9.2019 o 10:30 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:31

Karol Galek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Spravodajca áno. Tak si to skúsme teda zhrnúť. Ušetríme čas na staniciach technickej kontroly, kde naozaj je to niekedy veľmi, veľmi preplnené tými motoristami, ktorí tam čakajú v tej rade. Dlhé čakačky máme aj na tie samotné úkony. Ušetríme peniaze. Miro hovoril o troch eurách. Tri eurá sa môže zdať málo, ale tri eurá k trom eurám, ono sa to naskladá.
A ešte by som dovolil si upriamiť pozornosť na jednu opäť tú istú okolnosť, ktorú som uviedol pri tom predošlom zákone, a to je ekológia. Z čoho sú vyrobené tie maličké nálepky? No z fólie, z plastu. Z čoho je tá, to lepidlo? Veď to je čistá chémia. Takže naozaj opäť síce maličký zásah, maličká záležitosť, ale jednoducho opäť sa bavíme v tomto prípade aj o tom, že tento návrh zákona má aj ekologický aspekt. Koniec koncov koľko razy sa mi stalo, ja som prišiel na tú stanicu technickej kontroly, zlepili mi to, chlapík to pokrčil, tak to hodil na zem. Čiže naozaj hľaďme, hľaďme troška aj na to životné prostredie, ku ktorému aj tento zákon vie veľmi pozitívne, veľmi, troška prispieť tou svojou troškou. Opäť jednoduchá zmena, jednoduchý návrh zákona, s ktorým by naozaj nikto nemal mať žiaden problém. Koniec koncov vidno to aj v tej rozprave, že nikto sa k tomu nevyjadruje, takže asi všetci s tým súhlasia. Tak ďakujem.
Aha, ten zákon je zákon o objektívnej zodpovednosti, to, čo zabudol povedať.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

19.9.2019 o 10:31 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:31

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Natálie Blahovej, Ondreja Dostála, Petra Osuského a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

Pán poslanec Goga, poprosím kľud v sále. Keď vás to nebaví, vybavte si to vonku. Pán poslanec Goga, poprosím kľud v sále.
Návrh zákona má tlač 1572, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1676. Dávam slovo pani poslankyni Blahovej, aby návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Skryt prepis

19.9.2019 o 10:31 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 10:33

Natália Blahová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, predkladáme vám na zváženie, a verím, že schválenie, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zámerom predloženej novely zákona je zaviesť nový pamätný deň, a to 27. jún ako "Deň pamiatky obetí komunistického režimu“.
Dvadsiaty siedmy jún ako "Deň pamiatky obetí komunistického režimu“ bol v Českej republike vyhlásený na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla, Záviša Kalandru. Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája až 8. júna 1950. Obesení boli všetci a stalo sa to v Prahe dňa 27. júna 1950.
Doktorka Milada Horáková bola právnička a politička, jediná ženská obeť justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. Vďaka tomuto faktu, ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa.
V Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy popravených 248 osôb, približne 4 500 osôb zomrelo vo väzení, najmenej 282 pri pokuse utiecť za železnú oponu zahynulo. Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205-tisíc ľudí, do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20-tisíc ľudí a do pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22-tisíc osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch ´48 až ´87 170-tisíc občanov. Tieto čísla nemožno považovať za konečné, mnoho materiálov sa doteraz nepodarilo spracovať alebo zmizlo, navyše štatistiky nezahŕňajú niektoré nezákonné internácie, utajené vraždy a ľudí zomrelých na následky väznenia po prepustení. Možno predpokladať, že skutočné čísla budú teda ešte vyššie.
Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť. Statočnosť mnohých z nich pri boji za slobodu a demokraciu nám zároveň pripomína nebezpečenstvo plynúce z oslabenia demokracie a slobody v našej krajine.
Prosíme vás teda láskavo o podporu tohto návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 10:33 hod.

Mgr.

Natália Blahová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:33

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a média, poslankyni Renáte Kaščákovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Skryt prepis

19.9.2019 o 10:33 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:37

Renáta Kaščáková

10:37

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.
Skryt prepis

19.9.2019 o 10:37 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:38

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov vystúpil k nášmu návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. K návrhu, ktorým chceme 27. jún doplniť medzi pamätné dni Slovenskej republiky.
Ako už uviedla Natália Blahová v úvodnom vstupe, chceme si pripomenúť pamiatku obetí komunistického režimu. Zvlášť v dnešnej dobe je dôležité pripomínať si, čo sa na Slovensku, v Československu a v Európe dialo v 20. storočí. Tie dva zločinné režimy, ktoré bolestivo a na dlhé desaťročia zasiahli do osudov ľudí žijúcich na území dnešnej Slovenskej republiky. Nielen preto, že historicky prvýkrát máme v parlamente fašistickú stranu po Novembri 89, ale aj preto, že komunistický režim je vnímaný nielen veľkou časťou obyvateľstva, ale aj mnohými politikmi ako niečo menej zlé. Častokrát sa jeho zločiny bagatelizujú, častokrát politici hovoria, však nebolo všetko zlé, mnohé sa vybudovalo. A relativizuje sa všetko to zlé, čo sa udialo aj počas obdobia komunistického režimu. Relativizujú sa zločiny, relativizuje sa to, že nacizmus a komunizmus boli najväčšie zlá 20. storočia.
Keď navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie popravy Milady Horákovej, tak je to symbolické aj z tohto hľadiska. Milada Horáková bola totiž političkou, ktorá sa postavila proti obom týmto zlám. Komunistický režim ju nechal popraviť po vykonštruovanom súdnom procese. Údaje o počte ľudí, ktorí boli komunistickým režimom v Československu popravení na základe politických procesov po februári 1948, sa rôznia, nevieme to presné číslo. Ale zaujímavé je napríklad to, ako to uvádza česká verzia Wikipédie, ktorá tvrdí, že v priebehu komunistického režimu v Československu bolo popravených pre politické trestné činy 248 osôb, v zátvorke je napísané – 247 mužov a Milada Horáková. Teda nevieme presne, koľko bolo tých mužov, ale vieme, že jedinou popravenou ženou v politickom procese bola Milada Horáková. A bola nielen jedinou popravenou ženou, ale bola zrejme aj najznámejšou nekomunistickou obeťou vtedajšieho komunistického teroru v Československu.
Podobne známymi obeťami boli snáď už len Rudolf Slánský a Vladimír Clementis. Tí však boli predtým prominentnými komunistami, na ktorých sa vzťahuje tá známa poučku o revolúcii, ktorá požiera vlastné deti. Milada Horáková nebola komunistickou političkou, bola demokratickou političkou. V časoch prvej Československej republiky sa angažovala za práva žien, po Mníchove pomáhala rodinám, ktoré utiekli z Nemeckom obsadených Sudet. V časoch okupácie a protektorátu Čechy a Morava sa zapojila do odboja proti nacistom. V roku 1940 bola zatknutá gestapom a vo väzení ostala až do konca druhej svetovej vojny. Po vojne sa ako poslankyňa za Československú stranu národne socialistickú stavala proti nástupu komunistickej moci. Poslaneckého mandátu sa vzdala po komunistickom puči vo februári 1948 a smrti, pravdepodobnom zavraždení Jána Masaryka.
Na rozdiel od iných demokratických politikov z Československa neodišla, ale rozhodla sa komunistickému režimu vzdorovať doma, a to ju stálo život. V roku 1949 bola zatknutá a následne súdená na základe vykonštruovaných obvinení. Kým nacisti jej trest smrti iba navrhli, komunisti ju na trest smrti naozaj odsúdili a popravili ju. V Českej republike je deň jej popravy Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.
A my navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie jej popravy aj na Slovensku. A bude to symbolické pripomenutie si obetí nielen komunistického, ale aj nacistického a fašistického režimu, a toho zla, ktoré oba režimy predstavujú. Milada Horáková bola popravená v roku 1950. Čiže, ak by sme tento rok schválili za pamätný deň výročie jej smrti, tak 70. výročie, ktoré bude práve budúci rok, by sme si už konečne mohli pripomenúť nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku ako pamätný deň.
Ďakujem vám za prípadnú podporu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.9.2019 o 10:38 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom