4. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Lucia, ja veľmi pekne ďakujem, že si vrátila tému tam, kde má byť, odhliadnuc od epizódy s pani bývalou ministerkou Tomanovou. Ja som presvedčený o tom, že keď sa niekde poruší zákon, tak sa nemá pozerať na to, že kto to je a koho je to bývalý kolega a kto sa ho zastane a nemá sa hneď vytvárať konšpirácia o nejakej organizovanej skupine odporu, má a v prvom rade pozerať na záujmy tých detí. A tam zákon hovorí celkom jednoznačne, dieťa v tomto veku nemá byť v detskom domove. Bodka. A teraz nie je relevantné, že či sa takéto porušovanie zákona deje aj v iných domovoch. Ak to tak je, tak to treba preskúmať a postupovať voči nim úplne rovnako.
Pre mňa je len zarážajúce, že niekto, kto si hovorí detský ombudsman, viac energie venuje obhajobe vlastnej rodiny než tomu, aby upozorňoval na nedodržiavanie zákonov v detských domovoch, ktoré má vo svojej vlastnej pôsobnosti. To je prvá vec.
Ale k tomu, čo bolo povedané k samotnej správe. Úplne súhlasím, že v oblasti odstraňovania segregácie, hlavne rómskych detí aj na východnom Slovensku, ako to hovoril kolega, je potrebné vykonať kopec práce a treba povedať, že tam je priestor, kde to má hlavne urobiť štát. To je ten, kto bol kontrolovaný zo strany verejnej ochrankyne práv, lebo tie školy samotné to nezvládnu, ony to nedajú. Tam treba oveľa viacej peňazí, tam treba oveľa viacej metodickej podpory. A, áno, treba začať aj terénnou a komunitnou prácou v predškolskom období s tými deťmi. To je úplná pravda.

Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.

Pani poslankyňa Remišová.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nie, pán poslanec Poliačik bol piaty, vy ste sa prihlásila s reakciou.

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Aha, dobre. Tak vás poprosím, keby ste mi vrátili čas. Ďakujem pekne.
Pán poslanec Číž, keď už hovoríte o tej organizovanej skupine, dúfam, že aspoň vznikla v zmysle rokovacieho poriadku, lebo to by ste neprežili, keby nie.
Ďalej, chcem vám iba povedať, detský domov PETO, nie PEŤO. Ak ste takto čítali aj tie závery z tej kontroly, z ministerstva práce, tak potom sa nečudujem, že ste prišli s takými nezmyselnými závermi. Netreba čítať len ten záver, treba čítať krok po kroku, k čomu všetkému sa dopracovala tá kontrola, ak by ste tak urobili, tak zistíte, že tá kontrola poukázala na to, že nie všetky deti do šesť rokov boli umiestnené v profesionálnych rodinách, tak ako to káže zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Odporúčam vám pozrieť si celú tú správu, pán poslanec.
Pán poslanec Pčolinský, myslím, že došlo k nedorozumeniu, pretože ja som nehovorila o segregácii ako takej. Ak hovoríme o segregácii ako takej na školách, na zmiešaných územiach, tak ja s vami v mnohom súhlasím, aj s tým, čo hovoril Martin Poliačik, pretože to, že školy nie sú schopné nesegregovať, to je len dôsledok niečoho, ale tá príčina je celkom niekde inde. A my sme mali prípady škôl, ktoré sa snažili nesegregovať, a potom sa stalo to, že zo školy, ktorá bola zmiešaná, nakoniec vznikla čisto rómska škola, lebo potom všetky deti z majoritnej časti obyvateľstva jednoducho rodičia premiestnili. Ale ja som vyslovene hovorila o nesprávnom zaraďovaní detí z rómskych osád do špeciálnych škôl bez toho, aby boli schopné zaradiť sa do normálnych tried. To sú dve odlišné veci. Aj keď ten záver v zmysle tej segregácie je väčšinou ten istý.
A, pán poslanec Suchánek, áno, viem o tomto probléme, ja dokonca viem o jednej škole, asi vám to poviem mimo tej faktickej, lebo to už nestihnem.

Ďalšia do rozpravy je pripravená pani poslankyňa Dubačová, nech sa páči. (Reakcia z pléna.)

Dobrý deň, ďakujem. Vážení kolegovia a kolegyne, tak ja sa vrátim teda k obhajobe ľudských práv, pani Toman..., á, pardon, obyčajných ľudí. Keď som počúvala pána kolegu Číža, zrazu som si predstavila dobrého vojaka Švejka a Haška a videla som Švejka, ako po príhovore pána kolegu Číža kričí: "Nevládnite, veď sú tu ľudia!" My sme sa neskutočne dlho venovali ľudským právam, pani bývalej, pán kolega Číž sa venoval pani bývalej ministerky a členky strany SMER. V správe pani ombudsmanky sa konštatuje, že zistenia porušenia základných práv, slobôd bolo v 144 prípadoch. Predstavuje teda, to predstavuje porušenie základných práv a slobôd približne v každom piatom podnete. Koľko sme sa my venovali porušeniu práv pani bývalej ministerky a bývalej členky strany SMER pani Tomanovej? Veď to je obraz naozaj ľudských práv tejto spoločnosti. Ľudské práva obyčajných ľudí sú na chvoste. Zaujímajú vás, páni prázdni členovia strany, ktorí vlastne tu ani nesedíte, zaujímajú vás tie deti v Moldave? Zaujímajú vás tie zásahy? Boli ste tam, vidíte, viete sa k tomu vyjadriť okrem toho, že sa tu všetci ješitne vyjadrujete k svoje bývalej kolegyni a obhajujete ju? Je to ako smutný obraz aj tohto miesta.
Takže idem sa vrátiť z Vodného vrchu a z Olympu na zem k obyčajným ľuďom a k správe pani ombudsmanky, za ktorú jej naozaj veľmi ďakujem. Osobne, keď som komunikovala s ľuďmi z osád, s deťmi z detských domovov, tak som volala v krajnom prípade pani ombudsmanku. Išlo o siroty z detských domovov, išlo o deti z východu Slovenska, zo stredu, vždy to bola posledná inštitúcia, keď som sa nedovolala ani na polícii, ani u právnikov. A bolo jej úplne jedno, či mám stranícke tričko, alebo nemám. Jednoducho vždy zdvihla telefón a riešila ten prípad - a to je dôležité. Ľudské práva potrebujú empatiu a potrebujú človeka, ktorý vás počúva a je odhodlaný riešiť prípad aj toho posledného dieťaťa. V tomto som naozaj vďačná za tento svetlý bod, za to, že máme pani ombudsmanku.
Takže naspäť k správe. Správa vo viacerých častiach konštatuje porušovanie základných ľudských práv zadefinovaných v Ústave Slovenskej republiky priamo príslušníkmi Policajného zboru. To sú tie zásahy, Moldava. Čo je horšie, tieto chyby si Policajný zbor iba ťažko priznáva a porušovatelia ostávajú nepotrestaní. Úplne najhorším príkladom sú zásahy v rómskych osadách, kde skončili obyvatelia osady s fyzickými zraneniami, ale polícia žiadnu z hľadaných osôb nenašla. Policajný zbor si však pochybenie nepriznal a, naopak, doteraz hovorí o úspešnej akcii. Je to prejav totálnej arogancie k dodržiavaniu zákonov a vyjadrenie moci, ktorú policajti majú, a vyjadrenie moci, ktorú s požehnaním svojich šéfov môžu beztrestne zneužívať.
Úplné nepochopiteľné je ignorovanie správy ombudsmanky v prípade zadržiavania v celách policajného zaistenia. Ja by som očakávala, že kompetentní sa budú touto správou zaoberať a nie ju ignorovať. Práve preto, že ide o ľudí, o obyčajných ľudí, normálnych ľudí bez straníckej príslušnosti.
Ako jedno z riešení vidím nezávislú inšpekciu, v zavedení nezávislej inšpekcie ministerstva vnútra. Čiže nezávislý orgán na kontrolu silových zložiek, ktorá by bola nezávislá od ministerstva vnútra, a tak vlastne by zabezpečila účinné, efektívne a nezávislé vyšetrenie.
No a nakoniec je možno dôležité podotknúť, že aj tu nám chýba vzdelávanie. My sami by sme sa mali vzdelávať každým dňom práve preto, že tá doba nás tlačí, možno aj zo strany extrémistov, ktorí narastajú a je ich o to viac, o čo prázdnejšie sú lavice po mojej ľavej ruke. O čo viacej sa poslanci po mojej ľavej ruke budú zaoberať svojimi straníckymi a bývalými straníckymi kolegami a ich ľudskými právami a budú ignorovať práva ľudí, ktorí sú (reakcia z pléna) v tiesni a v situácii, hovorím o vládnej strane, pán kolega, a ktorí absolútne ignorujú správu pani ombudsmanky dlhé roky a mesiace. A preto, že sa venujem týmto komunitám, pretože s nimi pracujem veľmi intenzívne, viem, o čom hovorím. Som ochotná robiť aj terénneho poslanca a chodiť s vami po tých osadách a tých školách, kde sa o segregácii rozpráva, kde nie je túto segregáciu v súčasnosti možné odstrániť, pretože situácia a realita je naozaj taká. Veľmi rada tam pôjdem s vami, budem vám ukazovať starostov, riaditeľov škôl, môžeme sa s nimi rozprávať, môžeme robiť verejné diskusie. Okrem toho to pokladám v súčasnosti za nesmierne dôležité, pretože práve v týchto oblastiach narastá extrémizmus a spoločnosť sa radikálne fašizuje.
Takže ja prosím a žiadam aj o nápravu a zároveň aj o vzdelávanie policajtov v dodržiavaní ľudských práv, prístupu k ľuďom, k empatii, k ľuďom, ktorí sú slabí a bezbranní, ktorí majú inú farbu pleti alebo sú postihnutí.
A na záver ja vám ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj Jaromírovi (pozn. red.: správne "Jaroslavovi") Haškovi.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Remišová, ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem kolegyni Dubačovej za veľmi pekný príspevok a poukázanie na to, že niektorí poslanci sa radi zaoberajú ľudskými právami svojich kolegov a prípadne straníckych kolegov, iní poslanci sa radi zaoberajú ľudskými právami obyčajných ľudí. Čo sa mňa týka, ja osobne preferujem ten druhý prístup. A ďakujem vám.

Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja by som sa rada vyjadrila trošku na inú tému, aká tu vládne v tejto sále, ktorá je určite veľmi dôležitá, ale dovoľte mi vyjadriť sa k dvom témam, ktoré som si našla ako identifikované problémy vo vašej správe, a týka sa to práva na informáciu o stave životného prostredia a zbytočné prieťahy v reštitučných konaniach v poľnohospodárskej a lesnej pôde. To sú oblasti, ktorým sa venujem, a tie zistenia, ktoré tam opisujete, sú pre mňa tiež alarmujúce a potvrdzujú len to, čo sú moje skúsenosti a skúsenosti mojich mnohých kolegov a ľudí, ktorých sa to priamo dotýka v praxi.
Uvádzate v kapitole, teda právo na informáciu a životné prostredie ohľadom konania ministerstva životného prostredia a nedostatočného prístupu na informácie pre verejnosť ohľadom vodného plánu Slovenska, kedy ministerstvo životného prostredia neakceptovalo hromadnú pripomienku verejnosti k tomuto návrhu a predložilo návrh vodného plánu Slovenska na rokovanie vlády s poznatkom bez rozporov, bez pripomienok. Okrem toho, že teda takéto konštatovanie bolo zavádzajúce, na druhej strane je tam ešte jedna poznámka, a to, že bol nedostatok času na to, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s dokumentom.
Tu chcem upozorniť na to, že toto je bežná prax štátnych orgánov. Toto nie je len na ministerstve životného prostredia, ale je to prax, kedy sa strategické dokumenty prezentujú verejnosti, často sa zverejňujú pred Vianocami, vo večerných hodinách alebo v čase vianočných sviatkov, alebo na prelome rokov, kedy skutočne ľudia sú na dovolenkách, len aby sa splnila zákonná povinnosť, že bol dokument zverejnený, tak je umiestnený na oficiálnych webstránkach štátnych orgánov niekde na desiatej stránke tej webstránky tak, aby naozaj nebol dohľadateľný nejak na prvý pohľad, ale len vtedy, ak o tom dokumente viete. A potom, samozrejme, nie sú pripomienky, resp. pripomienky, ktoré sú zamietnuté, lebo sú robené o polnoci, keď k tomu verejnosť sa dostane.
Zarazilo ma aj to, že nebolo tam uvedené ako pri iných prípadoch, kde ste uviedli, že ste upozornili ministerstvo životného prostredia, aby sa takéto postupy neopakovali, ale vyjadrenie ministerstva o nápravu, žiadosť o nápravu, teda čo urobia k tomu, nebola uvedená.
Chcem len apelovať teda nielen na ministerstvo životného prostredia, ale naozaj na celú štátnu správu, že toto sú postupy, ktoré sú v rozpore s Aarhuským dohovorom, sú v rozpore s dobrými mravmi a, myslím si, aj v rozpore naozaj s princípom poskytovať dobré informácie o životnom prostredí.
Druhá oblasť, o ktorej som hovorila, je to ohľadom tých reštitučných konaní. Vaše zistenia sú ozaj šokujúce a úplne v rozpore s tým, čo hovorila pani ministerka. Ak si spomínate, jej vystúpenie k Programovému vyhláseniu vlády a vlastne jej reakciou na moje poukázanie toho, že Slovenský pozemkový fond nekonal v minulosti úplne v záujme vlastníkov pôdy a že sú tuná ozaj od pozemkových úprav cez identifikáciu neznámych vlastníkov a podobne stále otvorené kauzy a že skôr bol ten, ktorý bol proinvestorský, alebo keď si podnikatelia povybavovali rôzne zámeny, tak vtedy to išlo veľmi rýchlo.
Pani ministerka sa vyjadrila v jednom článku, že Slovenský pozemkový fond fungoval ako dobre namazaný stroj. No teda, pani ombudsmanka, po tom, čo som teraz čítala, tak nerozumiem teda, alebo hľadám, ako mohla pani ministerka myslieť svoje vyjadrenie, pretože to, čo píšete vy, je tak alarmujúce, že som ani nečakala, že naozaj je tá situácia až taká zlá, ako som si myslela.
V tomto ohľade aj tie problémy, ktoré identifikujete, že ktoré spôsobujú to, že 23 rokov, resp. 11 rokov pri tom uplatňovaní druhého zákona, sa nerozhodlo ešte v konaniach. To sú veci, ktoré sa ani mnohí ľudia nedožili ani už tých svojich právnych nárokov na reštitúcie a je to ozaj alarmujúce.
Konkrétne fakty tam poukazujete na to, že čo sú problémy: od okresných úradov, nefunkčných odborov pozemkových a lesných úradov, od nedostatku financií na základné geometrické plány a podobne. Len si treba povedať, že či to nie je zámer. Veď to je o tom, že kto má tie peniaze. Peniaze majú potom tí bohatí developeri, ktorí poskupujú, si urobia sami tú identifikáciu pôdy a potom pooslovujú tých drobných vlastníkov, ktorí ani netušili, že pôdu mali, hoci možno mali aj na ňu nárok.
Pani ombudsmanka, osvojujem si tie odporúčania, ktoré máte v závere svojej správy, kde apelujete na riešenia, apelujete na vládu, aby sa vyjadrila, koľko takýchto podaní ešte neusporiadaných je. Ja si osvojujem v tom zmysle, že budem interpelovať pani ministerku ešte osobitne, mimo teda tohto odporúčania, ktoré je adresované vláde Slovenskej republiky, a ja sa jej budem pýtať na opatrenia, ktoré navrhujete. Keď ona ako bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu žila v domnienke, že všetko funguje, tak pošlem jej kópiu tejto pasáže vašej správy, aby sa oboznámila s vašimi zisteniami a dnes ako ministerka pôdohospodárstva aby urobila nápravu, aby naozaj Slovenský pozemkový fond, ale nielen Slovenský pozemkový fond, ale aj príslušné okresné úrady, tam pracovníci, ktorí tam pracujú, mali vytvorené podmienky na to, aby konečne sa tieto právne nároky ľudí naplnili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)