4. schôdza

Ďakujeme aj my. Pán poslanec, chcem sa opýtať, či máte doplňujúcu otázku. Ak áno, prihláste sa ako na faktickú a máte dve minúty. Nie, nie je tomu tak. Ďakujem.
Druhú otázku položil pán poslanec Peter Náhlik a znie: „Vážený pán predseda vlády, energetika a energetická bezpečnosť predstavuje významnú prioritu v regionálnom a celoeurópskom kontexte. Čo je cieľom slovenského predsedníctva v tejto oblasti?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, medzi dôležité výzvy, ktorým Európska únia aktuálne čelí, patrí aj nedostatok prírodných zdrojov. Spôsobuje to vysokú závislosť Únie na dovoze energetických surovín, pretože s 53 % patrí Európska únia k najväčším dovozcom energie na svete, a enormne vysoké náklady na nákup energie z krajín mimo Európskej únie, ročne to predstavuje sumu skoro 400 mld. eur ročne. Namieste sú teda obavy o bezpečnosť dodávok energie a s tým spojené negatívne ovplyvňovanie zmeny klímy. V tejto súvislosti Európska únia začala realizovať projekt energetickej únie Európskej únie, ktorej cieľom je zabezpečiť cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu. Projekt nadväzuje na schválené klimaticko-energetické ciele EÚ pre rok 2030 a v súčasnosti je považovaný za jeden z najrozsiahlejších a najvýznamnejších politických projektov krajín Európskej únie s potenciálnym dosahom na zmeny vo všetkých oblastiach európskej energetiky.
Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa zameria na rozvoj politík v rámci piatich vzájomne prepojených dimenzií energetickej únie, zvýšenie energetickej bezpečnosti, vybudovanie vnútorného trhu s energiou, zvyšovanie energetickej efektívnosti, znižovanie emisií skleníkových plynov, ako aj na podporu výskumu a vývoja v oblasti energetiky. Počas nášho predsedníctva v Rade EÚ bude potrebné efektívne viesť diskusiu, hľadať racionálne kompromisy a implementovať opatrenia vo všetkých piatich vzájomne prepojených dimenziách energetickej Únie. Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ je preto príležitosťou pre zdôraznenie potreby synergie medzi rôznymi čiastkovými politikami EÚ, ako aj spolupráce v oblasti energetiky a zmeny klímy medzi členskými štátmi a regiónmi.
Otázky energetickej bezpečnosti zostávajú relevantnými vo viacerých regiónoch Európskej únie, v súlade so závermi Európskej rady z marca tohto roku sa budeme snažiť o dosiahnutie čo najväčšieho pokroku a v ideálnom prípade aj o dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom k legislatívnym návrhom o bezpečnosti dodávok plynu a medzivládnych dohodách s tretími krajinami v oblasti energetiky. Pragmatický kompromis pri týchto návrhoch posilní bezpečnosť dodávok a spoluprácu členských štátov a prispeje k správnemu fungovaniu vnútorného trhu.
Pri nových opatreniach a legislatívnych návrhoch sa budeme snažiť o dôsledné posudzovanie a diskusiu o dopadoch na konkurencieschopnosť, ako aj na ceny energií. Správne nastavený rámec pre energetickú efektívnosť môže prispieť ku konkurencieschopnosti priemyslu a kúpyschopnosti domácností. Naším cieľom zostáva dosiahnuť celkovú dohodu o nariadení o energetickom označovaní výrobkov štítkami, čo prispeje k informovanosti spotrebiteľov, ako aj k úsporám energie. Tiež pripravíme politickú diskusiu ministrov k návrhom revízie smernice o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. Ceny a náklady na energiu v Európskej únii sú politicky dôležitou a citlivou témou a naším zámerom je vytvoriť priestor pre diskusiu o príčinách relatívne vysokých cien energie, ako aj o možných riešeniach.
Globálna klimatická zmena je spoločnou výzvou pre Európsku úniu. Preto okrem prác na vytvorení energetickej únie bude mať mimoriadny význam aj aktivita nadväzujúca na 21. klimatickú konferenciu v Paríži. Podporujúc vedúce postavenie EÚ v boji proti zmene klímy bude naším cieľom implementácia novej globálnej klimatickej dohody, ktorá je výsledkom konferencie. Sústredíme sa na plnenie dohôd s cieľom znižovať emisie skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie, ktoré okrem iného prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti a rozvoju zdrojovo efektívnej ekonomiky. V oblasti zmeny klímy bude prioritou slovenského predsedníctva dosiahnuť pokrok v rokovaniach o reforme európskeho systému obchodovania s emisiami. Reformovaný systém by mal zaistiť nákladovo efektívne zníženie skleníkových plynov a zároveň zabrániť odsunu investícií do krajín mimo Európskej únie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás teda skutočne náročný program rokovaní. Prvou plánovanou akciou nášho predsedníctva bude spoločné neformálne zasadnutie ministrov pre energetiku a životné prostredie, ktoré sa bude konať začiatkom júla 2016. Téma energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti bude jedným z hlavných bodov tohto zasadnutia. Sme pripravení počas predsedníctva byť neutrálnym mediátorom pri vyjednávaniach o konkrétnych návrhoch. Keďže už dnes máme vybudované organizačné a obsahové štruktúry v Bratislave, ako aj v Bruseli, verím, že sa úlohy predsedníckej krajiny aj v tejto oblasti zhostíme s plnou dôstojnosťou a aj v oblasti energetiky sa nám podarí dosiahnuť úspech.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán vicepremiér. Chcem sa opýtať pána poslanca Náhlika, či má doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak.
Tretia otázka je od pána poslanca Milana Mojša, ale je identická s tým, na čo už odpovedal pán vicepremiér pri prvej otázke. Chcem sa preto opýtať, pán poslanec, či chcete využiť svoju možnosť a podať doplňujúcu otázku. Nie, nie je tomu tak. Ďakujem pekne.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Martina Nemkyho: „Aké boli prioritné témy diskusie s generálnym tajomníkom Rady Európskej únie?“
Nech sa páči, pán vicepremiér.

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Kým konkrétne odpoviem na ňu, uviedol by som niekoľko faktov súvisiacich s návštevou generálneho tajomníka Rady EÚ pána Mikkelsena dňa 4. 5. 2016 v Bratislave. Jeho menovanie do tejto funkcie na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2020 je výsledkom dohody Európskej rady. Predtým pôsobil ako stály predstaviteľ Dánska pri Európskej únii. Generálny tajomník Rady sa zúčastňuje na zasadnutiach Európskej rady a prijíma konkrétne opatrenia potrebné na organizáciu jednotlivých rokovaní. Pod jeho vedením pracuje Generálny sekretariát Rady, ktorý sa venuje organizácii a koordinácii činnosti Rady EÚ a pomáha Predsedníctvu Rady pri hľadaní riešení.
Ústrednou témou rokovaní s generálnym tajomníkom Rady Európskej únie pánom Mikkelsenom v Bratislave bola príprava programu, ako aj formulácia priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ako aj aktuálne témy, ktoré budú mať bezprostredný vplyv na priebeh nášho predsedníctva. V tomto smere rezonovali najmä referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii, ktoré sa uskutoční 23. júna 2016, a aktuálny vývoj v oblasti migračnej a azylovej politiky. Pán Mikkelsen vystúpil na zasadnutí vlády Slovenskej republiky s prezentáciou, počas ktorej ministrom priblížil úlohy vyplývajúce z predsedníctva v Rade EÚ, najmä v súvislosti s predsedaním jednotlivým zloženiam Rady. Jednou z hlavných úloh slovenského predsedníctva bude efektívne riadiť legislatívny proces. V tomto zmysle je úloha ministrov nenahraditeľná, keďže budú predsedať jednotlivým ministerským radám, pripadne im úloha formulovať strategickú politickú víziu a hľadaním kompromisov medzi členskými krajinami sa usilovať o pokrok v legislatívnom procese.
Súčasťou návštevy generálneho tajomníka Rady Európskej únie bol aj seminár pre členov vlády Slovenskej republiky k praktickým otázkam tvorby legislatívy a politík Európskej únie, ktoré sa ako predsedajúca krajina Slovenskej republiky budeme musieť naučiť ovládať. Tento seminár viedol zástupca generálneho riaditeľa pre všeobecnú politiku a medziinštitucionálne vzťahy pán Cloos z Generálneho sekretariátu Rady.
Zároveň 1. júna pripravuje sa návšteva celej vlády Slovenskej republiky do Bruselu, kedy sa vláda Slovenskej republiky stretne so všetkými predstaviteľmi Komisie, kde predstavia sa priority slovenského predsedníctva, kde prebehnú diskusie o tom, akú formu naše predsedníctvo od 1. júla bude mať, ktoré vlastne odštartuje celý ten veľký proces nášho predsedníctva, veľké množstvo návštev, rád, konferencií a ďalších podujatí, nielen ktoré budeme hostiť tu v hlavnom meste Bratislave, ale ktorým budeme predsedať aj na úrovni Európskej únie a ktorým niektorí naši ministri budú predsedať ako zastupujúci ministri Európskej únie aj na svetových podujatiach.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Aj ja ďakujem veľmi pekne. Chcem sa opýtať pána poslanca Nemkyho, či má doplňujúcu otázku. Nie je tomu tak.
Veľmi pekne vám ďakujeme za vaše odpovede, pán vicepremiér.
Pokračovať budeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Petra Štarchoňa na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera a znie: „Pán minister, zdôvodnite, prosím, priebeh výkonu súdneho rozhodnutia o odňatí maloletého na Základnej škole Brehy, vyznačujúceho sa charakterom únosu, a či boli, resp. budú vyvodené konkrétne opatrenia na elimináciu podobných prípadov.“
Vzhľadom k tomu, že na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera boli položené otázky podobného znenia, bude pán minister odpovedať naraz na vyžrebované otázky číslo jedna až číslo šesť v rozsahu väčšom, ako je päť minút. Po odznení odpovede pána ministra, môžu poslanci, ktorí položili tieto otázky, to znamená otázky číslo jedna až číslo šesť, postupne položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcem sa vás ale opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme takýmto spôsobom postupovali. (Súhlasná reakcia pléna.) Veľmi pekne ďakujem.
Nech sa páči, pán minister, máte priestor na vašu odpoveď.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dostal som jedenásť otázok k výkonu rozhodnutia súdu v Základnej škole v Brehoch. V svojej podstate sú rovnaké, aj keď niektoré používajú slová ako únos či terorizmus a spája sa tu tiež východisko, že na priebeh tohto výkonu súdneho rozhodnutia nesie plnú zodpovednosť sociálna pracovníčka. Sám som video videl a chápem, že nikto nemôže ostať nejaký chladný. Chápem, že môže vyvolávať hnev a žiadosti o vyvodenie zodpovednosti. Práve preto, vážené dámy a vážení páni, bude moja odpoveď v podstate nie na emóciách, nech sú akokoľvek oprávnené, ale na konkrétnych faktoch o tom, akú úlohu v tomto prípade zohrala najmä sociálna pracovníčka. Predpokladám, že pani podpredsedníčka vlády a kolegyňa ministerka spravodlivosti bude skôr hovoriť o problematike, ktorá sa týka jej rezortu. Požiadavku vyššieho súdneho úradníka, aby sa zúčastnila na výkone rozhodnutia súdu, dostala so 48-hodinovým predstihom. Okamžite o tom informovala svojich priamych nadriadených, ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a v deň pred výkonom sama požiadala svojho nadriadeného o konzultácie, aby bola podrobne oboznámená so svojimi povinnosťami, právomocami počas výkonu súdneho rozhodnutia. Preberali sa s ním aj isté možnosti, že môžu nastať aj komplikácie, dokonca aj tu, že dieťa bude rozrušené alebo bude plakať.
Musím upozorniť, že sociálny pracovník počas výkonu súdneho rozhodnutia musí urobiť všetko pre to, aby tento výkon prebehol čo najšetrnejšie pre to najpodstatnejšie, pre dieťa. Avšak počas výkonu plne podlieha vyššiemu súdnemu úradníkovi a koná podľa jeho pokynov. Sama sociálna pracovníčka má právo upozorniť na možné riziká, ale nemôže zmeniť postup a už vonkoncom nemôže zastaviť tento výkon.
Sociálna pracovníčka, vychádzam z informácie a z výpovedí, ktoré mám z Úradu práce z Banskej Štiavnice a od konkrétnej sociálnej pracovníčky, sa v stanovený čas dostavila pred školu, kde sa stretla s Marcovou matkou a súdnym úradníkom. Bola prekvapená, že škola nebola počas vyučovania zamknutá. Súdny úradník preto rozhodol, že idú rovno do triedy, v ktorej Marco sedel. Do triedy ako prvá vošla matka, ktorá pozdravila, predstavila sa a oznámila vyučujúcej učiteľke, že si prišla zobrať syna, že chce s ním hovoriť na chodbe príslušnej školy. Táto učiteľka Marca odmietla vydať. Matka, súdny úradník, ale aj sociálna pracovníčka, aj právna zástupkyňa v tej chvíli stáli mimo triedy, za prahom dverí. Sociálna pracovníčka v tej chvíli navrhla, aby spoločne išli za riaditeľkou školy, informovali ju a požiadali o pomoc. Matka a sociálna pracovníčka išli spolu, súdny úradník zostal na mieste alebo v tej chvíli vstúpil do triedy. To však už sociálna pracovníčka ovplyvniť nemohla. Keď však identifikovala, že by výkon nemohol prebehnúť spôsobom, ktorý by zaručil to základné, a to je právo dieťaťa, prípadne vystavil do istého nedobrého postavenia aj ostatné deti v triede, jednoducho mala ambíciu zabrániť zbytočnému stresu, a preto okamžite konala. Bola presvedčená, že riaditeľka školy môže situáciu upokojiť, usmerniť vyučujúcu učiteľku a podporiť súdny výkon osobným kontaktom s malým Marcom. Sociálna pracovníčka informovala riaditeľku o situácii, pričom jej zdôraznila, že za výkon súdneho rozhodnutia je zodpovedný súdny úradník. Preto ju požiadala, aby komunikovala s ním, a so všetkými otázkami a návrhmi na ďalší postup sa obracala priamo na neho. Do triedy vstúpili pani riaditeľka a súdny úradník aj napriek tomu, spolu s nimi aj matka, takže ich celkom prirodzene nasledovala aj sociálna pracovníčka. Matka kľačala a snažila sa rozprávať s Marcom, zatiaľ čo súdny úradník oboznamoval učiteľku a riaditeľku so súdnym rozhodnutím a jeho výkonom a, samozrejmá vec, nervozita, sčasti krik, stres stúpali pre mladého chlapca, treba povedať, nielen pre toho konkrétneho chlapca, ale, samozrejmá vec, aj pre všetky deti, ktoré v tom čase boli v triede. Naša pracovníčka, ktorá sa s Marcom poznala, sa s ním tiež rozprávala. Snažila sa ho upokojiť a vysvetľovala mu, že len odíde s maminkou. Keď všetci triedu opúšťali, sociálna pracovníčka dbala na to, aby dieťa neodvádzal súdny úradník, ale samotná matka. Marco sa bránil, ale sociálna pracovníčka ich sprevádzala až pred školu. Sociálna pracovníčka sa pokúšala s Marcom komunikovať a upokojovať ho. Dieťa si odvádzala oprávnená matka, pričom nepoužila žiadne násilie v tom zmysle, že by Marca bila alebo nejakým spôsobom udrela, alebo nejako inak fyzicky kontaktovala. Samozrejme, po výkone sa o Marca zaujímala, kontaktovala sa s právnou zástupkyňou matky, aby sa uistila, že je situácia upokojujúca.
Musím zdôrazniť, že sociálna pracovníčka sa s Marcom predtým stretla a rozprávala trikrát, naposledy 18. apríla, čiže približne mesiac pred stretnutím Marca s matkou, a videla pozitívne reakcie a vzájomné objatia. Marco sa vtedy blízkemu i osobnému styku absolútne nebránil a bolo evidentné, ak nepoviem, že je šťastný, tak minimálne, že je spokojný. Nemala teda pochybnosti o ich vzájomnom vzťahu. Napriek tomu prípad ako taký podrobne prešetrujeme.
Už dnes dostali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pokyn, aby sa sociálni pracovníci pred poskytnutím súčinnosti pri výkone takýchto súdnych rozhodnutí vopred oboznámili s ich plánovaným priebehom a v prípade potreby vopred upozornili súdnych úradníkov na možné problémy a navrhli zmeny v postupe tak, aby bolo zachované najväčšie právo dieťaťa. Nemôžeme zasahovať do právomocí justície pri výkone súdneho rozhodnutia, ale dôslednejšou spoluprácou so súdmi pri príprave výkonu rozhodnutia sa jednoducho usilovať takýmto situáciám, ako bolo toto, v maximálnej miere zabrániť.
V súčasnosti prebieha medzirezortné pripomienkové konanie novej alebo novelizovanej vyhlášky ministerstva spravodlivosti, ktoré rieši výkon podobný tomu, ktorý bol na spomínanej základnej škole. Je naším maximálnym záujmom rezortu práce sa podieľať na príprave tohto dokumentu a vyslovujem aj istú požiadavku pre väčšie oprávnenie sociálnych pracovníkov pri tomto výkone, aby to bolo možné, dokonca až také, aby sociálny pracovník mal právo pozastaviť tento výkon. Uvedomujem si, že to je niekde inde, ako to bolo doteraz, ale aj na túto tému odborní pracovníci rezortu majú záujem komunikovať a som presvedčený, že nájdeme riešenie, ktoré by posilnilo v prospech dieťaťa postavenie sociálnej pracovníčky pri tomto výkone.
Treba povedať, že ministerstvo spravodlivosti pravidelne organizuje metodické stretnutia s príslušnými pracovníkmi rezortov školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, kde podrobne rozoberajú výklad, aplikáciu príslušnej vyhlášky v prípade viacerých podobných úkonov, ako bol tento. Tým chcem povedať, že nie je problém v tom, že by odborne nevedeli, ako postupovať. Z pozície ministerstva práce a sociálnych vecí vidím rezervu v tom, že sociálny pracovník by mal mať väčšie kompetencie a právomoci pri tomto akte, aby nedošlo k tomu, k čomu došlo teraz. I keď dovolím si povedať, že v tomto prípade je to plná zodpovednosť príslušného súdneho úradníka.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujeme aj my, pán minister. Ešte predtým, než dám priestor na doplňujúce otázky, chcem pozdraviť hostí na balkóne. Mali by to byť starostovia z Turca. Je tak? Srdečne zdravíme (potlesk).
A teraz dávam priestor na doplňujúce otázky od tých poslancov, ktorí sú prítomní v sále.
K prvej otázke teda doplňujúca otázka, nech sa páči, pán poslanec Štarchoň, ak máte záujem.

Ďakujem. V tomto momente... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, prihláste sa. Ste prihlásený, dobre. Takže máte dve minúty. Nech sa páči.

Štarchoň, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Nemám ďalšie otázky.

Pán poslanec Kollár. Musíte sa prihlásiť ako na faktickú. (Reakcia z pléna.) Dobre.

Sekunda, áno, dobre. Ja ďakujem pekne pánovi ministrovi, jak nám to krásne vysvetlil. Ale ja som neni spokojný. Vy ste nám povedali, že jak krásne to metodicky preberáte tuná s ministerstvom spravodlivosti. A videli sme tú krásnu metodiku v tej škole. Bola straumatizovaná celá trieda, všetky deti. Ja keby som tam mal svoje dieťa, tak ja niekoho roztrhnem. A keď si vy myslíte, že toto je správny postup, no tak potom nie ste na správnom mieste vy, pán minister. Ja by som skôr očakával z vašej strany, že by ste nám povedali, aké zmeny urobíte, a nie sa vyhovárať.
Ďakujem.