4. schôdza

Ďakujem. Mňa pri tomto vystúpení niektorých ešte rečníkov, ktorí komentovali aj mňa, aj podobne, zaujal hlavne v tom jeden fakt, že asi by sme sa mali zamerať a verejnosti vysvetliť to, že čo poslanec, a myslím si, že nielen opozičný, ale vôbec, čo poslankyňa alebo poslanec proste môžu urobiť.
Ak to tak voľne zhrniem pre potreby faktickej poznámky, no tak máme nejakú hodinu otázok, kde de facto pri jej položení sme závislí od časti, lebo sa losuje. Máme tu interpelačný nástroj alebo interpelácie, kde možno si ešte spomínate na Alojza Hlinu, ktorý tu musel, aby dostal aspoň jedného alebo dvoch členov vlády tuná si sadnúť, keď predkladal proste svoju interpeláciu voči nemu a trval na tom, až sa to dostalo do bodu, kedy zobštruoval parlament, lebo jednoducho chcel, aby jeho interpelácia, prednesená ústne tuná v pléne, padla na úrodnú pôdu a minister naozaj odpovedal. Máme nejaké nástroje na výbore, kde sa môžeme baviť, otvárať tému, a potom skončíme, niekedy to bolo pod schodmi parlamentu, alebo teraz je to v tlačovkovej miestnosti, a otvárať tieto témy cez médiá.
A teda si myslím, že asi sa zhodneme, a ja vítam tú podporu, na tom, že naozaj niektoré inštrumenty, ktoré tento parlament nemá, pre účely koaličných aj opozičných poslancov sú veľmi dôležité. A zriadenie vyšetrovacích výborov cez politické spektrum, lebo tu nikto nevraví, že vyšetrovanie, budú opoziční poslanci, je veľmi dobrý a štandardný nástroj. Okrem Malty a nás, ho má každý v Únii, sme sa dopočuli, a preto si myslím, že spravme z poslancov tých reálnych zástupcov ľudí aj v tejto veci vyšetrovania.

Ja možno veľmi stručne by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Mne sa zdá, že tá ústavná úprava je navrhnutá veľmi vyvážene. To znamená, že obidve časti snemovne, koaličná aj opozičná, majú právo vo veci verejného záujmu zriadiť vyšetrovací výbor. A ten vyšetrovací výbor má paritné zastúpenie. To znamená, že nikto v ňom nemá väčšinu, aby sa predišlo proste zneužívaniu vyšetrovacích výborov na jednej strane. Keby vyšetrovací výbor mohla zriaďovať len väčšina, tak vieme, ako to dopadne. Vždy nová vláda zriadi vyšetrovacie výbory k tej predchádzajúcej a začneme proste. To robil Mečiar v 90. rokoch, to by nemalo nejaký veľký význam. Ale urobiť to, že kvalifikovaná menšina z jednej aj z druhej strany, výbor môže zriadiť k veci, ktorú jasne zadefinuje, že o akú vec by malo ísť, akú vec by mal vyšetrovací výbor prejednávať, a paritné zastúpenie by znamenalo, že by sa nemohli tam pretláčať koaliční a opoziční poslanci. To znamená, že ja som presvedčený o tom, že by to svoj veľký význam malo.
Takže nechcem dlho hovoriť, chcem vás požiadať o podporu návrhu. A tým, že som, neviem, kto to spomínal, pán poslanec Krajniak, že to asi prejde, keď to je dobrý návrh, tak tým, že nezaznela kritika toho návrhu, alebo ani poslanci SMER-u nepovedali, že prečo zmenili svoj názor, takže beriem, že ho teda nezmenili, čo oceňujem, tak možnože jeho mierny optimizmus je na mieste. We shall see.
A takže toľko z mojej strany, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som sa oficiálne nepripravoval na vystúpenie k tomuto návrhu zákona, ale predsa len ako človek, ktorý sa zaoberá ústavným právom, tak cítim istú potrebu vyjadriť zopár vlastných názorov a postrehov k tomu návrhu, ako bol dnes prednesený.
Mám totižto taký pocit, že nie dosť dobre si všetci uvedomujeme význam tohto návrhu ústavného zákona. Nechcem teraz hodnotiť politicky a nie som ani rád, že sa tu, aj v diskusii často veľmi jednostranne tu odozneli názory v tom druhu, že kto neni za nás, je určite proti nám, že proste, prípadné vyjadrenie iného názoru musí byť vždy niečo, čo je spojené s korupciou alebo s niečím, čo je nežiaduce v tejto spoločnosti. Nie, nie, tak to nechcem vnímať. Ale čo pokladám za potrebné v prvom rade povedať, je to, že máme pred sebou návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá, návrh, ktorý je svojím rozsahom pomerne malý. Tri články v podstate návrhu, tri body zasahujú do troch článkov textu ústavy. Len jedna vec tu neodznela, a tú chcem zvýrazniť.
Tieto tri pomerne malé, ale ja zas musím povedať, nesporne veľmi významné zásahy do ústavy, v podstate prinášajú významné, veľmi významné rozšírenie kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky. Toto si musíme uvedomiť. Pretože ak doposiaľ sme sa v ústavnom práve vždy snažili pri diskusii v Národnej rade zvýrazňovať, že Národná rada je v prvom rade orgán moci zákonodarnej, teda má pôsobnosť v oblasti normotvorby, v oblasti kontrolnej, v prvom rade samozrejme voči vláde Slovenskej republiky, kreačnej pri vytváraní orgánov a v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Týmto návrhom, pokiaľ prejde, sa pôsobnosť Národnej rady rozšíri o piatu oblasť, a to je oblasť vyšetrovania. Je na slobodnej vôli asi každého poslanca, ako sa rozhodne. A myslím, že tak by to aj malo byť v prípade tohto návrhu. Ja iba pokladám za potrebné zvýrazniť, že ak ten návrh prejde, tak Národná rada bude oveľa silnejšia, ako bola predtým. Samozrejme, ono to má svoje aj benefity alebo výhody a má to svoje nevýhody, ktoré prináša každá takáto zmena, samozrejme.
Čo mne napríklad troška chýba, ale nechcem zazlievať predkladateľom, je otázka vykonávacieho predpisu. Samozrejme, ten návrh počíta s tým, že sa vydá zákon, ktorý vlastne vykoná tieto zmeny, nevidel som novelu. (Reakcia predkladateľa.) Mohlo by to byť. Ale stačí, stačí zmena rokováku? Je to otázka, samozrejme, lebo samozrejme s tým návrhom sú spojené viaceré otázky, ktoré súvisia aj s nákladmi na činnosť toho vyšetrovacieho výboru, s predvolávaním svedkov, svedočného, ochrany osobných údajov, a tak ďalej. Ak je to zapracované všetko v tom návrhu, tak prosím, ale bojím sa, že tých vecí je teda hodne veľa, ktoré s týmto súvisia. Čiže, samozrejme, myslím si, že sú výhody tohto návrhu a sú aj isté riziká. Ako som povedal, bude na každom z nás, ako sa rozhodneme.
Ja by som možno ešte jednu vec chcel na záver možno povedať, že neviem, pokiaľ viete, neni to, nie sú to iba parlamenty vymenovaných štátov Európskej únie, ale celkom asi nie tak dávno samotný Európsky parlament zriadil, ale iným spôsobom, väčšinou svojich hlasov členov, zriadil vlastný vyšetrovací výbor, ktorý riešil tú kauzu tzv. Dieselgate. Čiže poslanci sa rozhodli, že tiež budú vyšetrovať vlastne nastavenie tých dieselových motorov v rámci členských štátov Európskej únie. Čiže áno, prax tu taká je, parlamenty zvyknú zriaďovať vyšetrovacie výbory, záleží samozrejme teda na tej situácii, ako sa väčšina poslancov, potrebná väčšina poslancov rozhodne, či pôjdeme touto cestou alebo či touto cestou nepôjdeme. Každopádne, ak sa vyberieme touto cestou, bude Národná rada podstatne silnejším orgánom než je v súčasnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Novela rokovacieho poriadku a Trestného zákona je práve ten vykonávací predpis, o ktorom hovoril pán poslanec Kresák v predchádzajúcom záverečnom slove. To znamená, že tento vykonávací predpis podrobnejšie upravuje zriaďovanie vyšetrovacieho výboru, toho, k akej veci môže byť zriadený a aj aká je jeho základná činnosť. To znamená, že aké má procesné oprávnenia vo vzťahu k vypočúvaniu svedkov, k priberaniu znalcov, k vykonávaniu konkrétnych úkonov pred vyšetrovacím výborom, kde samozrejme navrhujeme subsidiárne použitie Trestného poriadku. V princípe Národná raba by mala vymedziť aj lehotu, v ktorej by vyšetrovací výbor priniesol nejakú záverečnú správu o výsledku vyšetrovania a táto správa by, samozrejme, že bola zaslaná aj buď príslušnému súdu alebo orgánu činnému v trestnom konaní, ak prebieha popri vyšetrovacom výbore aj samotné trestné konanie. Ak nie, tak by tá zápisnica alebo správa bola v princípe trestným oznámením, ak by došlo k podozreniu, že bol spáchaný trestný čin.
Svedecké výpovede a výpovede znalcov by podľa tohto návrhu mali povahu dôkazov v trestnom konaní. To znamená, by boli použiteľné v potenciálnom súdnom konaní, v trestnom konaní, kde súd rozhoduje o vine a treste. Aj z toho dôvodu sa navrhuje v ustanovení § 60a ods. 3, aby svedkovia mali možnosť využívať právnu pomoc advokátov, aby dôkazy vykonané pred vyšetrovacím výborom alebo úkony pred ním vykonané boli vykonané kontradiktórnym spôsobom, to znamená, že aj následne by boli použiteľné v konaní pred súdom.
Následné ustanovenia novely zákona o rokovacom poriadku ustanovujú presnejšie počet členov výboru, spravidla verejné rokovanie výboru, ako aj to, čo už spomínal pán poslanec Kresák, ako by náklady konania tohto výboru, to znamená, že by si výbor mohol vytvoriť, pribrať potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívno-technických pracovníkov na výkon svojej činnosti, ktorú by vykonávali na základe poverenia výboru a viazaní jeho pokynmi.
Novela Trestného zákona, už len veľmi stručne, sa navrhuje, aby výsluch pred vyšetrovacím výborom bol postavený na úroveň z hľadiska trestno-právneho, z hľadiska hmotného práva trestného na úroveň výsluchu pred súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní. To znamená, že aby bol postihnuteľný trestným činom krivej výpovede.
Ja súhlasím s tým, čo zmienil pán spravodajca pred chvíľou, že ústavná zmena a následne aj tento vykonávací zákon v podobe novely rokovacieho poriadku je významnou zmenou pre rozšírenie kompetencií Národnej rady. Ale už to tu v rozprave bolo spomenuté, že je parlament častokrát vnímaný ako len akási mašinéria, ktorá dáva odobrujúce pečiatku na návrhy, ktoré prídu z vlády. To samozrejme, že v parlamentnej vládnej forme, kde vláda je opretá o dôveru parlamentu a nie samostatne kreovaná exekutíva, asi je aj sčasti pochopiteľné. Ale určite to nejako neposilňuje ani kredit parlamentu vo verejnosti, ani kredit samotných poslancov vo verejnosti, že v princípe len odsúhlasujeme návrhy, ktoré nám sem predloží pod nos vláda Slovenskej republiky.
Čiže z toho dôvodu si myslím, že takáto osobitná kompetencia Národnej rady, veľmi starostlivo vyvážená koalično-opozične, by v konečnom dôsledku nielen mohla posilniť vieru našich občanov v spravodlivosť, aspoň v malej časti, nerobím si ilúzie, že to zmení fungovanie Slovenska, ale aspoň v malej časti, ale som presvedčený o tom, že by mohla aj zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady v tom slova zmysle, že by občania nemali pocit, že ide o akoby zbytočnú inštitúciu, ktorá len odklepne to, čo sem príde z exekutívy. To si myslím, že si parlament nezaslúži. A som presvedčený alebo dúfam, že si to nezaslúži ani väčšina jednotlivých poslancov.
Ďakujem pani predsedajúca.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor stanovil ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som sa len faktickou poznámkou, sa niečo opýtať vecne z toho predkladajúceho, čo nám tu pán Lipšic písal, alebo, respektíve rozprával.
Ale už keď som tu, tak by som chcel mať aj jednu poznámku naviac, navyše, pardon.
Ja som tu a tam a myslím, že skutočne jediný človek, ktorý mal možnosť stáť pred takýmto vyšetrujúcim výborom Slovenskej národnej rady alebo Národnej rady Slovenskej republiky už vtedy. A musím povedať, že nemal som ani z toho výboru, ani z tej procedúry dobrý pocit. Nie je to cesta, ktorou by sa mal uberať tento parlament, pretože to, čo som zažil, tak to bola viac jak fraška, grajciarová komédia.
Áno, pán Lipšic môže povedať, že to bolo v časoch, keď tu bola iná politická kultúra. Myslím si, že tá iná politická kultúra je aj dnes a nie sa čím hrdiť. Myslím si, že možno niekedy v budúcnosti, keď tam tento parlament ešte viac skultúrnie a najmä keď budú mať poslanci také zázemie, že budú skutočne veci vidieť hlboko, nie cez svoje oči a cez svoju myseľ, pretože naša myseľ je obmedzená tým, na čo sme nasmerovaní, a určite máloktorý z nás tu má kompetenciu byť vyšetrovateľom a vyšetrovať.
Ale nie to som chcel povedať. Ja som sa chcel opýtať pána Lipšica, keď to predkladal, pretože je to naviazané na predchádzajúci návrh, že či táto novela nebola predložená predčasne. Pretože najskôr musí byť schválený návrh, ktorým sa mení ústava, až potom by malo dochádzať k jej vyjadreniu, zákona. A teda či, keď ten prechádzajúci návrh nebude prijatý, či to stiahne. Iba to som chcel. Myslím, že jednou faktickou poznámkou sa to dalo vyriešiť.
Ale ďakujem, že som mohol v tejto rozprave vystúpiť. Ďakujem.

Ďakujem. Ja len stručne zareagujem, čo spomínal pán poslanec Hrnko, že v minulosti bola snaha vyšetrovací výbor zneužívať zo strany vtedajšej garnitúry Vladimíra Mečiara. To je asi pravda. Rovnako ako v tých istých veciach garnitúra Vladimíra Mečiara zneužívala políciu a prokuratúru. To všetci veľmi dobre vieme. Je to dôvod zrušil políciu a prokuratúru, lebo ju Mečiar zneužíval? To asi nikto nenavrhuje. Čiže v tomto preto je, preto je tá úprava, už tá ústavná aj tá zákonná, vyvážená, aby sa nemohla koalícia, opozícia pretláčať aj v tom výbore, ale aby mali paritné zastúpenie.
Teraz kompetencia vyšetrovať. No ak Národná rada a teda poslanci ako takí majú nespochybniteľnú kompetenciu prijímať zákony, napriek tomu, že nie sú legislatívci, dokonca veľká menšina v parlamente má vôbec právnické vzdelanie, ale v demokracii je správne, že si volíme orgán, ktorý zákony prijíma, napriek tomu, že vzdelanie mnohých z nás nepredurčuje čítať legislatívny text a schvaľovať ho. Čiže tam si tiež myslím, že ak by sme išli do toho príliš ďaleko, tak by sme sa dostali tam, kam by sme, nikto, sa dostať nechceli.
Len spomeniem, predsa len jednu vec, že my v závažných trestných veciach dávame rozhodnutie o vine a treste, nie o vyšetrovaní, o vine a treste do rúk laikov. Od dlhých čias, ale aj za minulého režimu, väčšinu v trestnom senáte tvoria prísediaci sudcovia, ktorí nemajú právnické vzdelanie. Ja viem, že myšlienka trestných porôt je pre mnohých akoby americký výmysel. Obávam sa, že to je len skôr nepoznanie toho, ako poroty vznikali. Slovensko malo poroty trestné ešte v roku 50. Má ich Rakúsko, Belgicko, Francúzsko. To nie je kvôli tomu, že pozeráme americké filmy, tak máme pocit, že to je z amerických filmov, ale nie je z amerického teda právneho systému. Ale nie je. Ak môžu laici rozhodovať o vine a treste a rozhodujú u nás laici o vine a treste, najmä pre tie najzávažnejšie zločiny, teda tam, kde sú trestné senáty, tak nevidím veľký dôvod, aby poslanci Národnej rady nemohli vo vyšetrovacom výbore viesť jednotlivé úkony, napríklad najmä výsluchy svedkov a znalcov.
Posledná poznámka k tomu, čo pán poslanec Hrnko povedal, je, že ono to muselo byť predložené súbežne, pretože to je de facto vykonávací právny predpis. Ak len spomeniem poslednú novelu ústavy, ktorú Národná rada, myslím, v decembri, v decembri... Pán poslanec, však je to jednak záverečné slovo, takže, ale však, okej. Keď v decembri... Dobre, ja celkom vaše gestá, nerozumiem tomu. Že keď v decembri parlament schvaľoval novelu ústavy, poslednú, ktorou sa predlžovala doba zadržania pri teroristických trestných činoch, tak na to nadväzovala hneď následne novela vykonávacích zákonov Trestného poriadku, Trestného zákona a tak ďalej. Čiže oni museli byť predložené súbežne. Ale uvedomujem si, že ak novela ústavy nebude schválená, tak by sa text novely rokovacieho poriadku dostal do rozporu s platnou právnou úpravou. Ale toto je jediný postup, predložiť aj novelu ústavy a spolu s ňou aj novelu vykonávacieho zákona. Takže sme postupovali absolútne štandardne a asi jediným možným a rozumným spôsobom.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som nakoniec ja uviedla návrh, kolegyňa musela z vážnych rodinných dôvodov cestovať narýchlo domov, predniesť návrh, skrátene povedané, na ochranu pred hazardom tých najzraniteľnejších.
Poslanci za hnutie Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti už niektorí niekoľkýkrát predkladajú návrh novely o hazardných hrách. Ide jednoznačne o jednu z kľúčových tém nášho hnutia, pretože si uvedomujeme, že hazard ničí životy a aj osudy rodín, najmä tých najzraniteľnejších. Chceme preto obmedziť hranie hazardných hier pre sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva. Prevádzkovateľ hazardnej hry bude povinný overiť, či hráč nemá nedoplatky na sociálnom poistení, na verejnom zdravotnom poistení, na daniach alebo nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Rozsah sociálnych škôd, ktoré spôsobuje hazard, zďaleka nie je obmedzený len na daného hráča. Výskumy uvádzajú, že jeden patologický hráč zhorší kvalitu života ďalších desiatich až pätnástich ľudí. Odborníci v Čechách odhadli celkovú škodu vyplývajúcu z gamblerstva približne na 26,5 mld. českých korún ročne. Ak by táto suma bola v slovenskom kontexte aj o 50 % nižšia, určite ďaleko presahuje príjmy, ktoré do štátneho rozpočtu plynú práve z licencií, daní a pracovných miest, ktoré tento priemysel vytvára.
V roku 2011 bolo na Slovensku 2,5-tisíca videohier. Minulý rok sa ich počet takmer zdvojnásobil na 4 062. Ja chcem veriť, že nájdeme podporu aj u koaličných poslancov, keďže viacerí z nich sa pred voľbami aktívne angažovali v boji proti hazardu. Bola by škoda, keby koalícia povýšila svoje záujmy nad záujmy ľudí a dobro krajiny.
Technické detaily návrhu, o nich by sme mohli hovoriť. Ja len poviem, že inšpirovaní sme boli najmä legislatívou v Grécku, kde existujú dostatočné opatrenia na to, aby sa predišlo naozaj hazardným hrám pre sociálne znevýhodnené skupiny, pri sociálne znevýhodnených skupinách. Rovnako sme boli inšpirovaní aj legislatívou v Rakúsku a vieme, že podobný spôsob regulácie sa pripravuje aj v Českej republike.
Preverovanie hráčov nebude nič zložité a prevádzkovateľov nejako vážnejšie nezaťaží. Vychádzali sme z existujúcich spôsobov, ktoré fungujú aj v zahraničí. Hráča nakoniec môže elektronicky preveriť aj priamo automat, v ktorom sa identifikuje, alebo hráča preverí osoba, ktorá v herni priamo pracuje. Tá sa pritom nedostane k žiadnym osobným údajom, ani k výške dlhu alebo kde ten dlh osoba má. Systém iba ukáže, či zákazník hrať môže, alebo nie.
Treba si uvedomiť, že všetci, ktorí sme nielen tu, ale každý jeden obyvateľ Slovenskej republiky sa skladá na to, aby ľudia vôbec prežili v sociálnom systéme, vrátane ich rodín. Hovorím o sociálne slabých rodinách. A mnohí z nich práve tie peniaze, na ktoré sa skladáme aj my sami, následne hádžu do hracích automatov, a teda do vrecák prevádzkovateľov. Naozaj už prestaňme len rozprávať o ochrane rodiny, ale ukážme, že im vieme a chceme reálne pomôcť. Tento zákon jednoducho neumožní hrať tým, ktorých rodiny sú najviac ohrozené.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som aj touto formou podporil návrh, ktorý zdôvodnila moja kolegyňa Erika Jurinová, a pevne verím, že sa nájde v tejto sále dostatok ľudí, ktorým záleží na tom, aby sme nevyplácali sociálne dávky ľuďom, ktorí ich následne strčia do automatov a nechajú svoje rodiny de facto v skutočnosti zbytok mesiaca hladovať.
Áno, uvedomujem si zároveň, že tento návrh zákona je, by som povedal, v takom nejakom rozpore s osobným záujmom niektorých z vás, ktorí tu sedíte, lebo všetci dobre vieme, že napríklad predseda alebo teda riaditeľ Sociálnej poisťovne a náš kolega zároveň pán Muňko je vlastníkom najväčšej siete kasín na Slovensku. Takže v prípade, ak bude hlasovať za tento návrh zákona, tak v podstate si vyfučí pneumatiky na svojom vlastnom biznise. A tak uvidíme, ako je konzistentný, ako bude hájiť verejný záujem, ako bude hájiť záujem ľudí, a či náhodou nebude hájiť záujem svoj vlastný.
Dobre. Ale teda aby som iba neútočil alebo neprejudikoval, ako toto hlasovanie dopadne, predkladáme návrh, s ktorým by sa mali mnohí v súčasnej vládnej koalícii stotožniť. Lebo predpokladám podporu z opozičných strán, keďže viacerí z opozície sme na túto tému viackrát aj v predvolebnej kampani, aj počas minulého volebného obdobia, kedy my sme tento návrh zákona plus-mínus v rovnakej podobe dvakrát predkladali, keď nie tri, tak aj ostatné koaličné strany, súčasné, sa snažili získavať svojich voličov tým, že hovorili, ako im záleží na tom, aby teda sociálne odkázaní ľudia, osadníci, keď poviem tak, nechodili hneď po tom, ako dostanú sociálne dávky, do najbližšej dediny a v automatoch tieto peniaze neskončili. Áno, takýchto rečí mali plné ústa poslanci, súčasní poslanci za MOST – HÍD, takýchto rečí mali plné ústa kandidáti za stranu pána Procházku, strany SIEŤ, takýchto rečí mali plné ústa aj poslanci za SNS, aj SMER. Ponúkame v podstate vládnym poslancom možnosť splniť svoje predvolebné sľuby, keď podporíte takýto návrh zákona.
Tak ako spomenula Erika Jurinová v úvodnom slove, obdobnú úpravu majú aj v susednej Rakúskej republike, alebo v susednom Rakúsku, a obdobnú úpravu chystajú sa prijať, a naozaj je to už na spadnutie, v Českej republike. Nemá absolútne žiadnu logiku, aby štát ľuďom, ktorí sú vlastne zavesení na sociálnej sieti, vyplácal sociálne dávky a následne si takto zakrýval oči a nepozeral sa na to, že či tie, to málo, lebo tie sociálne dávky nie sú nejaká veľká suma, aby to málo, ktoré by malo skončiť v ich rodinách, v ich chudobných rodinách, aby to málo skončilo následne v automatoch a niekto mal z toho biznis, akože podnikanie.
Tak ako tiež spomenula Erika Jurinová, hazard, to nie je len to, že spôsobujeme, alebo štát, ktorý podporuje hazard a takéhoto štýlu hazard, že spôsobuje rodinné tragédie, že potom vlastne v tej rodine naozaj tie deti mnohokrát nemajú čo jesť. A potom práve to je podhubím toho, že vzniká kriminalita. Lebo hladné decko, alebo hladný možno aj ten človek, ktorý dostal tie sociálne dávky a išiel do toho automatu a, bohužiaľ, možno niekedy aj závislý, a myslel si, že z tých 60 eur vygeneruje 600 eur, a nakoniec zistil, že zo 60 má nulu a ešte aj možno nejaký dlh, tak tento človek potom rieši ten svoj problém, vzhľadom na to, že teda hlad nepochádza zo stravných lístkov, ako ste nás snažili sa presvedčiť minulý týždeň, ale ten hlad pochádza z toho, že jednoducho nemáte čo v peňaženke, tak títo ľudia potom to riešia niekedy, áno, aj tým, že si privlastnia niečo, čo im nepatrí.
Čiže podporovať hazard, podporovať to, aby ľudia odkázaní na sociálne dávky, ľudia, ktorí v naivnej viere si naozaj myslia, že z tej zázračnej mašinky zo 60 eur vypadne zrazu 600, naďalej podporovať vlastne takéto možno naivné a niekedy závislé správanie sa, je nezodpovedné zo strany štátu. Lebo podporovať takýmto spôsobom biznis pár ľudí, ktorí zarábajú na týchto chudákoch, spôsobuje to, že všetci ostatní ľudia, ktorí bývajú v okolí týchto ľudí, sú ohrození následnou kriminalitou. Lebo jednoducho tie chýbajúce peniaze, ktoré nahádzali do tej mašinky zázračnej, musia niekde nahradiť a tú svoju rodinu alebo aj samých seba nemôžu dovoliť, aby zomreli. Čiže musia z niečoho nakŕmiť.
Skončime, prosím vás, sme 27 rokov po revolúcii, skončime s bohapustým podporovaním akože podnikania, ktoré v skutočnosti nie je podnikanie, len ničenie rodín. Je ničenie alebo podporovanie závislosti a je zbytočné nabádanie ku kriminalite. Skúsme sa na tento návrh pozrieť nepoliticky, pozrieť sa na neho bez ohľadu na vlastný záujem ktoréhokoľvek poslanca v tejto sále, či už podniká v hazarde alebo nie, a skúsme podporiť tentokrát dobrú vec. Ak máte nejaké výhrady voči spracovaniu konkrétnych nejakých ustanovení, sami veľmi dobre viete, že druhé čítanie je o tom stvorené, a v tom druhom čítaní tieto veci bez problémov môžme upraviť a možno už niekedy plus-mínus od leta môžeme zaviesť systém veľmi jednoduchý, že závislí ľudia nebudú môcť hádzať peniaze do automatov, a teda hlavne v tomto prípade poberatelia sociálnych dávok. Štát, ktorý podporuje to, aby ľudia odkázaní na sociálne dávky hádzali tie peniaze do tých zázračných mašín, ohrozovali následne ostatných ľudí vo svojom okolí svojou kriminalitou, nie je zodpovedný štát. A ja by som chcel, aby Slovensko po dvadsiatich siedmich rokoch po revolúcii konečne zodpovedným štátom bolo.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.