4. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Niet pochyby o dobrom úmysle predkladateľov návrhu zákona. A, samozrejme, gambling je popri alkoholizme jednou z najväčších metiel sociálne zle postavených rodín, ktorých peniaze, ktoré potrebujú na iné veci, končia v automatoch alebo u krčmárov. Musím ale povedať, že toto riešenie, presne vzaté, zbavuje štát, spoločnosť aj náš zákonodarný zbor zodpovednosti za niečo, čo vieme, že nie je dobré, a presúvame to na kohosi iné bedrá. Viete, ani alko, ani krčmár si nebude pýtať potvrdenie o stave financovania domácnosti pri výčapnom pulte. To sme zatiaľ ešte nenavrhli.
Ja, priznám sa, vidím iné riešenie. Keď som bol v Spojených štátoch a v najbohatšom sociálne zabezpečenom štáte, v štáte Washington na západnom pobreží Ameriky, kde je sociálna sieť skoro dvakrát hustejšia ako napríklad v Alabame alebo v Georgii, tak som sa dozvedel, že ten, kto je v sociálnej sieti, dostáva 140 dolárov mesačne v hotovosti, 30 dní 140 dolárov. Ale všetko ostatné v poukážkach, ktoré rodina môže použiť vo vymedzených obchodoch len na nákup potrebných vecí. My dávame gamblerovi plnú dávku peňazí a ponechávame, presne vzaté, doteraz na jeho pánskej vôli a teraz na zodpovednosti kohosi iného, ako s nimi naloží. Alkoholikov neriešime vôbec. Myslím si naopak, že ak v Spojených štátoch je možné výrazne zredukovať hotovostné platby ľuďom v sociálnej sieti, bolo by to možné aj u nás. Keď som sa pýtal, či to nie je proti ústave, že ich obmedzujú, povedal mi predseda sociálneho výboru parlamentu toho štátu, ktorý je o niečo väčší ako Slovensko, že keď nechce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som reagoval na pána poslanca Matoviča s tým, že v princípe súhlasím s týmto návrhom, podporujem ho, pretože viem, že čo sa môže v životoch týchto ľudí odohrať, ak sa im jednoducho nepomôže, lebo tu sa jedná o pomoc. A pokiaľ ide o to, že aké môžu byť motivácie pri nesúhlase s týmto zákonom, okrem toho, čo teda už bolo mojím predrečníkom uvedené, je treba povedať zase na druhej strane, že pán kolega Muňko zase pracoval veľkú časť svojho života ako generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Takže to by sa tiež malo uviesť a nielen to, že je majiteľom kasín. Je to proste všestranná osobnosť.
Ďakujem.

Myslím si, že zarábať na nešťastí a, tak ako si pomenoval, na naivite ľudí, jednoducho musí prestať. Súhlasím s tým pomenovaním, že tuná sa nachádzame vo sfére akože podnikania. A myslím si, že tá implikácia, alebo to jasné vymedzenie, že to vedie ku kriminalite a v mnohom aj k tzv. frustrovanému voličovi, je takisto absolútne jasné. A dúfam, že návrh a podpora riešenia aj z tej ideovej časti a možno aj v tých technikáliach, ako si spomenul, že ak má niekto výhrady k možnej technike dané k druhému čítaniu, tak toto plénum parlamentu schváli.
Totižto nech už budeme tú debatu viesť akokoľvek, tuná by nemalo nasledovať to stredoeurópske "ale". Mám pocit, že veľa tých návrhov zákonov, ktoré sme aj z radov opozície počuli doteraz a malo, súhlasíme, ideová rovina, dobre, a potom nasledovalo vždycky také to veliké "ale" a pri hlasovaniach sa dozvedáme, že to "ale" malo ten zásadný význam. Nie tuná neexistuje. Mali by sme prestať so zarábaním na nešťastí a naivite ľudí. Myslím si, že ak si zoberieme príklad, ten jeden, nemusíme ísť až do Ameriky, jeden, sa mi zdá, že veľmi elegantne to vyriešili Maďari. Ja si veľmi neberiem príklad z Orbánovského Maďarska, ale v jednom momente nabral odvahu, vyriešil problém s gamblingom a mám pocit, že tá téma sa totižto uzavrela jej vyriešením. A tuná je jedno z možných uchopení. Preto rovnako sa prihováram za podporu tohto návrhu zákona bez akéhokoľvek "ale".

Ďakujem za podporu. Pánovi Osuskému by som chcel trošku vyvrátiť tú argumentáciu, že však vlastne ani krčmára sa nebudeme pýtať, ale zatiaľ sme to nezaviedli, že sa nebudeme pýtať na to, že teda v akom stave je jeho domácnosť. Rozdiel medzi závislosťou na alkohole a závislosťou na hracích automatoch, je to, že keď prídete do krčmy, tak môžte skúsiť tam nechať alebo prepiť sto eur, poviem. Ale myslím si, že už vás potom, potom vás zrejme odvezú na nosítkach, alebo to neprežijete. Ale keď prídete do tej herne, tak sto eur tam hodíte jedna radosť a nemáte ich. A skúste prepiť v krčne tristo eur. Keď donesiete sociálne dávky pre celú rodinu a hodiť ich do toho automatu, v automate to máte za dve hodiny, v tej krčme to nezvládnete. Toto je ten rozdiel. Čiže vlastne preto je, automaty sú omnoho, omnoho rizikovejšie z pohľadu ohrozenia tej rodiny alebo premrhania tých financií.
A kolega Baránik, veľmi pekne ďakujem za tú poznámku. Ja som chcel samozrejme povedať, že kolega Muňko je zároveň generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Možno som to nepovedal. A to je práve ten paradox, že človek, ktorý je tá hlava, ktorá rozdáva závislým alebo sociálne odkázaným dávky, tak následne ich od nich vyberá cez svoje kasína, že s týmto by sme konečne mali skoncovať.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som ťa, Igor, trošku poopravil. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Čiže trošku, naozaj trošku sa zastanem možno kolegu Muňka. Sociálne odkázaný do kasína nepôjde. Jednoducho ho tam nepustia. Musíš mať nejaký dress code.
Ale každopádne ten návrh zákona je podľa mňa dobrý. My sme to v rámci nejakej aj našej predvolebnej kampane rozprávali tiež, že je nevyhnutné, aby hráči v herniach boli nielen legitimovaní, ako je to napríklad v kasínach, kde v kasíne si ten hráč nezahrá, pokiaľ nie je zaregistrovaný, pokiaľ nie je vyhotovená jeho fotka, majú ho tam v evidencii. Dokonca, dokonca myslím, že majú evidenciu, koľko peňazí tam minul, pretože on si ich musí chodiť nejako meniť, zamieňať žetóny hore-dole. Čiže niečo podobné je potrebné urobiť aj vo všeobecnosti, nielen v kasínach, ktoré to majú len v rámci nejakých svojich interných predpisov.
Čo však vidím problematické, je prepojenie po tej softvérovej stránke. Určite viem si to predstaviť. Bude to treba raz urobiť, bude potrebné to raz urobiť, ale samozrejme všetky tie údaje, ktoré dnes človek musí prácne vyhľadať, to znamená, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, daňový úrad, to nie je len tak, že luskneme a vieme o tom človeku všetko. Čiže bude nutné urobiť, respektíve zase je to na nejakom prepojení tých herní, teda s informačným prepojením herní a všetkých týchto príslušných inštitúcií, kde môže vzniknúť, kde môže mať hráč dlh.
Samozrejme, máte pravdu, moji predrečníci, v tom, že ten hazard sa dotýka najmä sociálne slabších skupín. Veď dnes, keď máme niekde okolo 55 % exekúcií vo verejnom záujme, tak sú to exekúcie vo verejnom záujme, čiže sociálne a zdravotné a daňový úrad, tak, bohužiaľ, je skoro pravidlom, že mnohí z týchto exekvovaných ľudí sú práve gamblermi. To znamená, napriek tomu, že majú dlhy voči štátnym inštitúciám, napriek tomu, že ich finančná situácia je veľmi zlá, tak napriek tomu ako, poviem to, ako posledné východisko z tej svojej situácie vidia práve ten hazard. Poznám mnoho ľudí, poznám mnoho ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že vyhrajú v Lotte, že podajú Lotto a teraz to vyhrám a vyriešim svoju finančnú situáciu. Ale Lotto neberiem za nejaký veľký hazard. Áno, aj tam skončí nejaká miliarda alebo koľko. Ale každopádne veľmi veľa ľudí, ktorí sú v zúfalej situácii finančnej, majú obrovské dlhy, sa utiekajú práve k hazardu, o ktorom si myslia, že a teraz to padne a vyriešim tie svoje finančné problémy.
Lenže prevádzkovatelia, respektíve výrobcovia týchto výherných zariadení by vám vedeli povedať percentuálne nastavenie týchto hracích zariadení, pretože je to len počítač, je to len softvér, kde je percentuálne nastavená výhernosť každého jedného zariadenia. Viete, ten hazard by nefungoval, respektíve by nebol, ak by to nebolo výnosné predovšetkým pre prevádzkovateľa. To znamená, že dnes, ak máte herňu, tak máte istý biznis. Ja poznám niekoľkých prevádzkovateľov herní, takých menších, a tí nám povedia častokrát, že im stačí jeden jediný hráč na to, aby oni mesačne mohli spokojne fungovať, spokojne podnikať. Jeden jediný hráč, ktorý im tam donesie každý mesiac niekoľko tisíc euro. Pretože majú uňho, teraz citujem, "garanciu, že nikdy nevyberie, čo vyhrá, ale vždy to nahádže naspäť".
Čiže ten hazard, pozrite sa, v akom štádiu je ten hazard v niektorých mestách na Slovensku. V Sabinove ja zakázaný. V tom Sabinove s tým mali obrovský problém. Bolo tam veľmi veľa herní na jednej ulici, na tej hlavnej ulici bolo strašne veľa herní. A nechodili tam hrať miestni, pretože samotné mesto Sabinov až veľa tých sociálne slabších nemá, samotné mesto. Ale zamestnanci mestského úradu, keď sme tam boli nedávno, nám povedali, že problém boli práve obyvatelia osád Jarovnice, Ostrovany, Šarišské Michaľany, vlastne okolitých obcí, Hermanovce, ktoré chodili do toho Sabinova. Bola zvýšená kriminalita, lebo on keď prehral sociálne dávky a opil sa, no tak išiel si to nejako, jednoducho tie peniaze vrátiť späť, častokrát drobnou kriminalitou, krádeže, vlámačky, elpečka, respektíve lúpežné prepadnutia. Čiže to tam bolo úplne normálne. A nehovoriac o nežiaducich spoločenských javoch, ako bol neporiadok, hluk, výtržnosti. To bolo bežné v Sabinove. Akonáhle ten hazard zakázali, tak mestskí policajti nám povedali, že kriminalita tam klesla minimálne o 50 % v týchto drobných deliktoch. Čiže v súvislosti s hazardom ide ruka v ruke aj kriminalita.
Levoča zakázala nedávno hazard. Ružomberok je momentálne pred koncom zozbierania podpisov pod petíciu za zákaz hazardu. Bratislava, myslím, že je vo finále tých podpisov? A ešte im tam niečo chýba, ešte im tam... Majú dosť? Už majú dosť podpisov. Samozrejme, bude veľmi zaujímavé sledovať poslancov Mestského zastupiteľstva v Bratislave, ako budú hlasovať za toto. Čiže ten trend je jednoznačný. Spoločnosť odmieta hazard. Spoločnosť v rámci miestnej samosprávy sa snaží obmedzovať ten hazard. Ale nie obmedzovať, že tak nech chodia hrať títo, alebo títo. Jednoducho ľudia toho majú plné zuby. Lenže samozrejme my nemôžme sa spoliehať na to, že hazard obmedzíme takýmto spôsobom na celom Slovensku. Ľudia sú, bohužiaľ, častokrát hluchí, slepí voči takýmto javom.
Čiže preto každá novela, ktorá obmedzí nejakým spôsobom hazard, je dobrá. Jednoznačne najohrozenejšou skupinou sú práve tie, sociálne slabší. Už tuto kolega Matovič spomínal, ale ja v podstate som z okresu Vranov nad Topľou, kde je v našom okresnom meste vyše štyridsať herní. Viete, to je maličké mesto na východnom Slovensku, kde je štyridsať herní v jednom meste, štyridsať herní. To je niečo neuveriteľné. A keď sa prejdete po tých uliciach okolo tých herní, tak drvivá väčšina hráčov sú, bohužiaľ, Rómovia. Druhá väčšina hráčov sú skupiny ľudí, ktoré jednoducho na to nemajú. Ja zase tvrdím, keď máš peniaze, kľudne ich prehraj, hej. Choď do toho kasína, miň tam, pre mňa za mňa, aj sto tisíc euro. Keď na to máš, hraj si. Ale nemôžme dopustiť, aby gamblerstvo, ktoré, si povedzme na rovinu, to je choroba, gamblerstvo je choroba. Kľudne ju môžeme definovať ako chorobu. To nie je blbý zvyk. Jednoducho je to choroba. A dnes skúsme si spočítať, aké sú náklady na liečenie jedného gamblera verzus opatrenia, ktoré by sme prijali. Veľmi rýchlo zistíme, že skôr by sme sa mali zamerať na prevenciu ako na liečenie už týchto prípadov.
Samozrejme, nie som naivný a viem, že nemôžme to regulovať ako v niektorých štátoch, kde je hazard úplne zakázaný. Napríklad dodnes, neviem, či viete, ale na Ukrajine je hazard zakázaný. A napriek tomu tam funguje. Hráči hrajú na internete na zahraničných serveroch, čiže s doménou mimo Ukrajiny. Čiže hazard tam funguje a samozrejme funguje čierny hazard, čiže nelegálny hazard. Čiže naivní nie sme, že dá sa to zakázať plošne, lebo ten hazard vždy tu bol a vždy tu bude. Hazard je, viete, to je ako prostitúcia. To je tu celý život, celé veky.
Čiže určite môžem za klub SME RODINA povedať, že tento návrh zákona podporíme. Považujeme za veľmi dôležité, aby hazard bol obmedzený. Ja už som tu minule rozprával, že kľudne nech je obmedzený bez toho, aby mal dopad na štátny rozpočet. A to sa dá urobiť jednoducho. Dajme 100-tisíc euro zábezpeku na každú jednu herňu. Nie na prevádzkovateľa, firmu, ktorá ma štyridsať herní, ale na každú jednu herňu. V Bratislave je koľko? Dvesto herní? Alebo sto? Neviem. No ak firma, ktorá vytvára neúmerné zisky, mimochodom príjmy z hazardu, a teraz sa bavíme o prevádzkovateľoch videolotérií týchto vlastne hracích výherných automatoch, teraz sa nebavíme o nejakých stávkových kanceláriách, ale prevádzkovatelia týchto zariadení robia ročne zisky v stámiliónoch v eurách. To sú šialené peniaze. Čiže kľudne, kľudne dajme zábezpeku 100-tisíc euro na jednu herňu. Klesne nám počet herní a zároveň nám stúpne výber peňazí do štátneho rozpočtu. Viete, koľko v prepočte platí dnes prevádzkovateľ takejto herne za jeden automat? Nejakých 160 euro. Čo to je? To je spriemerovaný ročný poplatok na jeden stroj, myslím zábezpeka štátu alebo takéto niečo. Teraz mimo toho poplatku, ktorý sa platí obci a štátu.
To znamená, že nechoďme len sa pozerať na to, že kto nám tam chodí hrať. Kto sú tí hráči, že sú sociálne slabší a treba to obmedziť. Súhlas. Skúsme sa pozerať na to aj komplexnejšie. To znamená, treba obmedziť aj samotných prevádzkovateľov. Zakázať to nemôžme. To plošne jednoducho nebude fungovať, ten hazard tu bude vždy. Ale vieme im podmienky na podnikanie sťažiť tak, aby pri nich nemalo zmysel otvárať herne ako na bežiacom páse. Pretože dnes, ak sa pozriete napríklad po Bratislave, na každom rohu je herňa. Veď to je choré. My vlastne turistom môžeme ukazovať herne, normálne katalóg môžeme urobiť.
Čiže ešte raz, podporíme tento návrh, určite je dobrý a verím, že aj koaliční poslanci, no verím, dobre, som naivný, aspoň raz nebudú pozerať na nariadenie, resp. politické rozhodnutie a snáď sa dočkáme aj toho, že naozaj dobré návrhy zákonov budú v tomto pléne občas aj prijaté.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Peter, v podstate súhlasím a chcem ťa len doplniť tentokrát. Ja vidím v tomto zákone jednak v prvom rade dobrý úmysel, to sa mu určite nedá zaprieť, ale vidím v ňom aj určité problémy. Jednak ako hovoril kolega Pčolinský, ten software, samozrejme, pokiaľ by sme mali teda fungovať takým spôsobom, že sa bude musieť nejak zaregistrovať a prezentovať ten hráč, prípadne personál ho bude kontrolovať, tak ja si myslím, že tam naozaj treba nejaké zabezpečenie, kto to bude platiť zasa a ako to bude fungovať a keď bude problém, čo s tým.
Druhý problém, ten personál, to tu ešte teda nezaznelo. Ale ja keď si predstavím toho hráča z tej sociálne slabšej vrstvy, tak ja vidím presne niekoho v takej nejakej malej zabudnutej krčmičke, kde je jeden, dva automaty, kde je veľmi dobrý vzťah s tou krčmárkou, napríklad. A spýtam sa po tom, čo tá krčmárka, ktorá ho má kontrolovať, čo ak sa náhodou pomýli, alebo čo keď sa pomýli zámerne a keďže má dobrý vzťah s tým previnilým dlžníkom, tak ho aj tak pustí hrať. Potom budeme pokutovať tú krčmárku, prípadne rovno ju popravíme? Príde mi to ako zbytočné. Naozaj ako povedal kolega Osuský, presúvame tú zodpovednosť na niekoho, kde by nemala byť. Mne sa teda oveľa viac páči ten prípad buď IP kariet alebo poukážok, kde ten sociálny prípad, ten hráč nemá možnosť minúť tie peniaze, pretože ich dostane iba vo forme, ktorú môže vymeniť iba za potraviny.
Napriek tomu, ešte raz zdôrazňujem, chápem ten dobrý úmysel, je pravda, že automaty sú dnes problém, ale vidím tieto dva reálne problémy v tom zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Len som chcel doplniť, Bratislava potrebovala 106-tisíc podpisov, čo teda vôbec nie je málo, obyvateľov. Už je vyzbieraných 126-tisíc. Ešte organizátori, petičný výbor by chcel dozbierať nejaké, keby sa tam náhodou opakovali a tak ďalej. Ale len chcem teda povedať, že v súčasnosti tých 30 % obyvateľov mesta, obce, aby sa postavilo a podpísalo nejakú petíciu proti hazardu, to je veľmi veľké číslo. Keď sa v Bratislave táto petícia rozbiehala, mimochodom stoja za ňou pán primátor a starostovia jednotlivých mestských častí, tak ja verím, že poslanci mestského zastupiteľstva takýmto spôsobom budú aj reagovať na tie vyzbierané podpisy. Tak keď sa tu rozbiehala táto petícia, tak ľudia sa smiali, hovorili, to nemáte šancu 30 % podpisov vyzbierať, a napriek tomu sa to podarilo. Ja len preto chcem povedať, že obyvatelia Slovenska, som presvedčený o tom, stoja za týmto zákonom a za takýmito novelami, sprísňovaním obmedzenia hazardných hier, najmä tých automatov, kde naozaj tí ľudia nahádžu obrovské množstvo peňazí. A preto plne podporujem tento návrh a som rád, že sme ho mohli aj ako za náš klub v parlamente podať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predostielam, pokiaľ ide o mňa, v živote som si za 62 rokov nekúpil ani jediný los lotérie a nevsadil som v živote nikdy na nič. Som teda v tomto zmysle nad vecou. A chválim, že kolega Pčolinský zmienil otáznosť plošných zákazov. Zároveň tu sa, naopak, tešíme, ako Bratislava niečo plošne zakazuje. Ja sa domnievam, že je osobnou vôľou človeka, presne, ako povedal kolega Pčolinský, vynakladať svoje peniaze, svoje, podotýkam ešte raz, svoje peniaze na spôsob, aký uzná, niekto na 25-ročnú whisky a niekto v kasíne.
Chcem teda povedať, že podľa mňa, a odmietam to, čo tu zaznelo od kolegu Matoviča, je pravda, že neprepije 400 eur v dedinskej krčme za večer, ale za 30 večerov ich prepiješ. A konečný efekt pre tvoju rodinu a pre tvoje deti je ten istý, takže tento argument neobstojí. Chcem teda povedať, že riešenie je, aby ľudia, ktorí žijú z daní pracujúcich, mali samozrejme sociálnu sieť, ktorá im umožňuje stravu, kúrenie, bývanie a všetko ošatenie, vypratie, okúpanie sa, ale aby principiálne nemali možnosti pchať peniaze do automatov, pretože ich nebudú v hotovosti v zásade takmer mať. Poukážku na mäso ani na zaplatenie kúrenia do automatu nenapcháš. A ak toto niekde funguje, a to je presne ten prípad, o ktorom som hovoril v prvom vstupe, tak to sa mi zdá lepšia cesta, ktorá plošne neobmedzuje ostatných a chráni nielen rodinu pred, vymyslím si, otcom-gamblerom, ale aj pred otcom-alkoholikom. To znamená, že je to lepšia cesta, kde sa štát nezbavuje zodpovednosti a nekladie ju na bedrá 19-ročnej prevádzkovateľky herne.

Ďakujem. Mali by sme mať na pamäti ešte jednu vec, že jednak, samozrejme, gamblerstvo je choroba. Teraz liečenie, ktoré je určite nie lacné, každého jedného človeka, každého jedného gamblera. Malo by nám záležať nielen teda, samozrejme, na tých najchudobnejších, ale mne záleží, prepáčte, aj na človeku zo strednej vrstvy, aby sa nestal gamblerom, aby si nezničil rodinu. Tu nejde teraz len o tých najchudobnejších. A pokiaľ mám skúsenosti z ambulancie také, že mnoho detí práve pri hracích automatoch sa prvý raz stretlo s drogou, pretože tí zločinci, ktorí predávajú drogy, vedia, kde tie deti majú oslovovať. Hranie, hracie automaty a teda herne podľa mňa je to zločin a sú to špinavé peniaze, ktoré sú takto zarobené. A ja podporujem tento návrh a len dúfam, že sa nám možno časom podarí aj plošný zákaz každého jedného takéhoto nemravného podnikania.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, trošku ste sa pomýlili, ja som ešte ďalší v rade.