4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Takže ešte raz, vážené panie kolegyne a páni kolegovia, myslím si, že z tých 40 hlavných bodov Agendy 2020 a ktoré predkladáme, tak tento je taký možno najľahšie predstaviteľný, keďže hovoríme o nebrzdenom prívesnom vozíku. Nie je to žiaden rezervný fond, ani, ani žiadne ďalšie opatrenie, ktoré si treba aspoň trošku bližšie a viac preštudovať, na čo slúži, prečo ho chceme zrušiť.
Myslím si, že každý z vás si dokáže predstaviť, prečo by práve nebrzdený prívesný vozík nemusel chodiť na STK.-áčku Predpokladám, že väčšina, väčšina z vás na STK-áčke s automobilom bola. A viete, čo sa tam, čo sa tam testuje. Testujú sa tam hlavne teda agregáty, ako pracujú, testujú sa tam brzdy a teda hlavne tieto časti, časti vozidla, tieto funkčné časti vozidla. No ten nebrzdený vozík nemá ani motor, nemá ani tie brzdy, keďže je nebrzdený, a jednoducho na tej STK prakticky tam nie je čo testovať. Tí majitelia, keď tam musia prísť, tak tam jednoducho prídu, dostanú pečiatku, odídu, alebo keď sa chce ten majiteľ tej, tej STK stanice trošku zabaviť, možno, tak sa začne pozerať, že či tam majú nálepku tých 80 km za hodinu, keď áno, tak, že či je reflexná tá nálepka a venujú sa takýmto detailom ale tá návšteva samotná, tá návšteva samotná je de facto úplne zbytočná. Keďže, ešte raz, nemá to ani len tie brzdy, tak aj pri priebežných kontrolách policajných hliadok sa dá veľmi ľahko skontrolovať, či ten, či ten nebrzdený vozík môže alebo teda je spôsobilý na prevádzku na pozemných komunikáciách, alebo nie je.
Čiže rušíme jedno takéto nezmyslené, nezmyselné nariadenie. Ja dúfam, že aj teda poslanci koalície aspoň takýto jednoduchý bod môžu podporiť, že to nebude, že to nebude z ich strany považovaný teda alebo zo strany ich šéfov považovaný za nejakú, nejakú rebéliu a, naopak, tu môžu ukázať svoju osobnosť, že keď niečo treba, treba zrušiť, a tak to jednoducho urobia, lebo je to, lebo je to správna vec.
Samozrejme najväčší zmysel zrušenie tohto dáva v súbore tých zvyšných 39 opatrení, lebo ako súbor teda výrazne zľahčujú, výrazne, výrazne zľahčujú život aj teda pre bežných ľudí, pre živnostníkov, pre podnikateľov. A keby sa to naozaj schválilo ako celý balík, tak, tak to teda pomôže a štátny rozpočet to ako balík nič, nič nestojí. V mnohých prípadoch to má teda pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské, podnikateľské prostredie. Ale teda spravili sme z tohto celého osobitných 40 bodov práve z toho dôvodu, že keď z tých 40 niekto má výhrady k piatim, k desiatim alebo aj k tridsiatim, tak tých zvyšných desať ešte stále, stále môže podporiť. A keď naozaj tých 39 nechce, tak aspoň ten nebrzdený vozík a teda tú neblahú povinnosť ísť s tým na STK-áčku alebo čeliť nezmyselnej pokute, tak aspoň to teda dúfam, že niektorí z vás podporia.
Mali sme tu, ako som spomínal, podporu aj od koaličných poslancov na niektoré návrhy zákonov, nebolo toho veľa, ale predsa len niečo, niečo podporili. Takže ja by som sa chcel obrátiť na všetky poslanecké kluby a vyzvať na podporu tohto, tohto návrhu zákona. A poviem to tak adresne, že nevoľte, nevoľte politikov, voľte nebrzdený prívesný vozík bez STK. Poďte voliť, resp. hlasovať za tento návrh, aj keď nejde o veľa, iba teda ten prívesný vozík bez STK. Hrdo, odborne, slušne nechajte charakter rozhodnúť tak, aby dobrý štát slúžil ľuďom, nielen oligarchom a byrokratom. Chráňte Slovensko pred nezmyselnými nariadeniami, aby ľudia mali istoty, že nebudú platiť nezmyselné pokuty. No a teda zahlasujte za tento návrh zákona, aby sa na Slovensku potom o niečo lepšie mohlo pracovať, podnikať a žiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž teda, budem hovoriť sám za seba, ale nepoteším vás, pán Rajtár, nepoteším vás, lebo absolútne nesúhlasím s obsahom vášho návrhu. Som vodič, ktorý jazdí po slovenských cestách už viac ako 40 rokov, a samozrejme som vodič, ktorý jazdí po slovenským cestách s prívesným vozíkom aj bez neho. Ale keďže som vodič a chodím a chodil som na technické prehliadky, tak musím vás troška doplniť.
Je pravdou, že nebrzdený vozík sa mi musí podrobiť kontrole bŕzd, ktorú, ako ste spomínali, alebo prípadne iné veci. Ja na druhej strane vás musím upozorniť na to, že aj nebrzdený vozík je vlastne účastníkom cestnej premávky, a práve nebrzdený vozík je, napríklad ich zavesenie kolies je strašne dôležité, ktoré sa musí kontrolovať, ale nie iba zavesenie kolies, aj signalizačná sústava. Lebo asi viete, že keď sa pripojí nebrzdený vozík, tak cez elektrické vedenie sa pripája aj jeho smerové označenie, smerovky, brzdové svetlá a ďalšie svetlá. Vy chcete, aby sa tieto veci nemuseli kontrolovať a hovoríte, že chcete pomôcť, že to má nejaký pozitívny sociálny vplyv. Ja sa práve bojím, že to bude mať významný negatívny sociálny vplyv na životy a zdravie osôb, ktoré sa zúčastňujú cestnej premávky. Nebrzdené vozíky majú nosnosť zhruba niekedy okolo 300 kg, niekedy viac, niekedy menej. Ak chcete, aby chodili po cestách príšery, ktoré nebudú fungovať, označenia s nákladom 300 kg, ktoré sa môžu kedykoľvek uvoľniť, odtrhnúť, pretože nebudú fungovať zavesenia? Chcete, aby sme mali väčší počet dopravných nehôd na Slovensku? Ja teda nechcem.
A preto musím úprimne povedať, nepáči sa mi váš návrh, nesúhlasím s ním a nepokladám ho vôbec za pozitívny.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo. Ako som spomínal aj teda v prejave, tak technický stav nebrzdených vozíkov môžme kontrolovať pri priebežných kontrolách policajných hliadok v teréne, keďže nielenže teda nemajú brzdy, ale tá kontrola si nevyžaduje testovanie v špecializovaných zariadeniach. Jednoducho to, či svietia svetlá, vie skontrolovať aj policajná hliadka veľmi jednoducho, pozrie sa, či svietia, alebo či nesvietia. Takže toto naozaj nie je problém.
A ešte musím povedať, že v mnohých krajinách STK, myslím, že aj v Spojených štátoch STK, niečo ako STK nie je. Jednoducho každý človek je zodpovedný sám za to, v akom stave má vozidlo, tak aby bolo pojazdné. No a keď teda túto zodpovednosť zanedbá, tak jednoducho vtedy je postihovaný. Ale je to práve na tom človeku, nie na štáte. A je to teda aj o filozofii, či som za štát, ktorý kontroluje absolútne všetko do posledného detailu, alebo či teda nechávam zodpovednosť na ľuďoch ako takých.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, na úvod by som povedal niečo k slovenskému úsloviu babka k babce, budú kapce. Dostalo sa nám kritiky, menovite teda strane Sloboda a Solidarita i tým, čo vlastne v jednom šíku s nami predkladajú sériu noviel zákonov, že sú to nesystémové, malé, len tak izolované drobnosti. A ja na to hovorím, keď človek má kazené nervy drobnosťou, tak ak ju odstránime, tak mu pomôžeme. Skúsenosť ma učí, že keď niekto namieta proti niečomu, čo predkladá ktokoľvek s tým, že to vyžaduje systémové riešenie a komplexné riešenie, tak nieže dostávam pri slovách systémové a komplexné husiu kožu, ale dostávam pevnú istotu, že ten, ktorý to namieta, nechce tento problém nikdy riešiť. Lebo v normálnej spoločnosti znamená systémovo a komplexne to, že začnem konať, riešiť systémovo a komplexne. Preložené do našej reči to znamená, že to necháme tak, lebo na to nie je čas, a to urobíme niekedy inokedy.
I návrh, ktorý predkladám v mene skupiny poslancov, nie je žiadna revolúcia, naopak, niekto by ho mohol nazvať kontrarevolúciou. Jedna z vecí, ktorú priniesol vývoj v našej vlasti po páde totality, bolo to, že sa minimálne pre niektorých ľudí napĺňa to hanebné imperialistické time is money – čas sú peniaze. Kedysi sme to považovali za slová diabla, ale dnes nemusíte byť multimilionár, lebo ten aj tak chodí do súkromných zdravotníckych zariadení, kde ho už od vchodu odvádza šumná asistentka, ale i priemerný pracujúci človek je dnes v situácii, že mu jeho práca, ktorú koná preto, aby živil svoju rodinu, neumožňuje pridlhé vysedávanie pred ambulanciou lekára. To, čo riešime, samozrejme sa nevzťahuje na dramatické prípady ohrozenia života. To, čo riešime, je drobná, bežná denná ambulantná starostlivosť. A divili by ste sa, koľko ľudí, pacientov, občanov, nie biznismenov, ale normálnych občanov má dnes celkom reálne z rôznych príčin povinnosti v práci, v tlaku na dokončenie nejakej záležitosti a súbežného drobného ochorenia, ktoré sa bude riešiť ambulantne, problém s tým, že budú tri a pol hodiny sedieť pred ambulanciou a čakať, kým na nich príde rad.
Zhodou okolnosti, keďže syn študuje v Prahe a išiel na operáciu menisku, tak som s ním, aby som aj so svojím synom konečne pobudol, keďže je dlhé týždne v Prahe a chodieva občas domov, tak som mu robil garde na ortopedickom pracovisku bratislavskej nemocnice. Musím ku cti toho pracoviska povedať, a ja s tým problém nemám, lebo mám povahu, ktorá sa nikdy nepredbieha, že aj keď poznám, počínajúc prednostom tej kliniky cez primára všetkých, tak som s mojím synom poctivo 3 hodiny a 20 minút sedel pred ambulanciou. Bavili sme sa, človek je rád, keď sa so svojím takmer dospelým synom môže porozprávať a povymieňať si, čo zažíva v Prahe a čo sa deje u nás v politike. A tak sme tam tie 3 hodiny a 22 minút sedeli a všetko išlo poctivo, kostolným riadom, teda tak, ako má ísť, nikto sa nepredbehol. Sestrička nevyšla a nezavolala nijakého protekčného pacienta. Povedal by som, že to slúži ku cti tej ortopedickej ambulancie a kolegu, ktorý v nej pracoval, takto to má byť, predbiehať sa nemáme.
Na druhej strane si viem živo predstaviť človeka, ktorý, relaxujúc sa z práce na pracovisku, si išiel cez víkend zabehať a odišiel mu spod nohy pri klusaní po nejakom kolibskom chodníku kameň a došlo k miernej lézii v kolennej oblasti. Tento človek, keď príde o 9.00 ráno pred ortopedickú fungujúcu ambulanciu a má tam sedieť do 12.00 hod. 22 minút, viem si predstaviť, že to nie je to, čo si želá. Preto sa domnievam, že naša novela, ktorá vracia veci, podľa mňa na správne miesto, t. j. že v tej ambulancii a v každej, ktorá sa tak rozhodne, bude existovať možnosť, že štvrtina hracieho času tej ambulancie bude môcť byť venovaná pacientom, ktorí sa presne na čas objednajú, je dobrým krokom, ktorý, viem si predstaviť, nemôže výrazne zmeniť situáciu tých ostatných. A pripusťme, že starší ľudia, ktorí nepracujú, ktorí, a hovorím ešte raz, nejedná sa o centrálny príjem a o dramatické situácie, jedná sa o banálnu ambulanciu, oftalmologickú, atď., nie zase zapichnutou spružinou sústruhu v oku, ale s predpisom okuliarov, nemôže byť problém, aby štvrtina pracovného času lekára bola venovaná časenkovaným, aby to tak povedal, pacientom.
Myslím si, že ten pacient si veľmi rád príslušne reglementovanú sumu zaplatí, myslím si, že je to služba pacientom, a myslím si, že je to dobré rozhodnutie. Opäť, nerobíme tým nijaký heroický prevrat v zdravotníctve, ale myslím si, že ak to bude tak, ako je to navrhnuté v zákone, že to bude vopred známe, vopred jasné, schválené samosprávnym krajom, a tak ďalej, atď., vrátane výšky sadzby a všetkého, tak si myslím, že je to krok rozumným smerom, ktorý pracujúci pacient, nie každý, ale ten, ktorý si je ochotný toto zabezpečiť, veľmi rád uhradí.
Musím teda povedať, že aj keď si myslíme, že sa akosi vytvára nerovnosť, poviem na to len toľko, že ak niečo chceš, čo ťa istým spôsobom vymedzuje z normálneho stavu, tak ani štát nemá rozhodne nijaké zábrany pýtať si napríklad od ktoréhokoľvek z vás a z nás, keď si vybavujeme občiansky preukaz a zistili sme, že je prešvihnutý a potrebujeme nový a chceme ho okamžite, teda do 24 hodín, napríklad aj pas, pýtať si od nás násobok štandardného poplatku. Nikto ešte neprišiel na to, že je to neštandardné a vytvára to takmer ústavnú nerovnosť medzi uchádzačmi o nový občiansky preukaz alebo o pas. Proste ak niečo chceš mimo úplný štandard, tak to môže celkom oprávnene niečo stáť. Myslím si teda, že ak dobrovoľne pacient rieši svoj, povedzme, problém absencie v práci, ktorú si neželá, ktorej chce zamedziť a na ktorej mu záleží, je ochotný zaplatiť istú sumu, tak mu v tom nemáme brániť. Nie je na tom nič rozumné, humánne, ústavné, ani nič. Jednoducho myslím si, že táto novela zákona, ktorá je v súlade ústavou, v súlade s európskymi normami, nezvyšuje verejné výdavky a dokonca ani neruší informatizáciu a všetky iné ďalšie potrebnosti, je drobným rozumným krokom. Zhodnou okolností na diskusnom fóre jedného z mienkotvorných denníkov som sa o tejto veci zmienil a dostal som viacero reakcií občanov, rozhodne nie bohatých biznismenov, ani akýchsi iných, ktorí sa chcú predbiehať z podstaty, ktorí vyslovene súhlasne stáli k tomuto návrhu a považovali to za niečo, čo by si osobne veľmi priali.
Ešte raz hovorím, nebol pre mňa problém posedieť 3 hodiny 22 minút pred ambulanciou na ortopédii, ale viem si predstaviť, že iní, ktorí boli v inom tlaku v tom čase, časovom a pracovnom, alebo inom, by na toto asi nadšene nekývli. A ak by som im teda umožnil, ešte raz hovorím, v rozsahu štvrtiny pracovnej doby, vymedziť im dispozíciu, vybrať si a prísť na termín a byť vybavený, myslím si, že je to úplne v poriadku a nič to neporušuje.
Samozrejme skúsenosť nás učí od začiatku tohto volebného obdobia, že návrhy opozície neprechádzajú. Som hlboko presvedčený, že či už s tým návrhom niekto súhlasí alebo niekto nesúhlasí, sotva mu môžme pripísať akési politické zafarbenie. Pretože v časovej tiesni pri absencii v pracovnej dobe môže byť rovnako volič SMER-u ako volič SaS. A musím vám povedať, že lekári, ktorí konajú pohotovostné služby, teda ktorí pracujú na klinikách k dispozícii občianstvu po pracovnej dobe všetkých bežných ambulancií, a teraz nehovorím o centrálnom príjme, ale hovorím napríklad o mojom odbore, o dermatológii, tak nezriedka pacient, ktorý prichádza na prvý aj na druhý pohľad s nie veľmi dramatickou diagnózou, ktorá by nepatrila do pohotovostnej služby, ale to je iná téma, zneužívanie pohotovostných služieb, celkom otvorene a čestne tak, že mu človek uverí, aj keď sme navyknutí, že pacienti aj klamú, povie: viete, ale ja sa z tej mojej práce proste nedostanem v pracovnom čase a ja už nemám ako k vám prísť, len teraz. Samozrejme, môžeš veriť alebo neveriť. Ale viem si predstaviť, že ten človek jednoducho v čase, keď ordinujú terénni dermatológovia, jednoducho nemá možnosť odísť odtiaľ, kde pracuje. Nie všetky zamestnania sú také. Sú samozrejme také, kde poviem kolegyni: vieš čo, keby prišiel niekto, tak ho vybav. Ale existujú také, kde sa to nedá. A my musíme myslieť i na týchto ľudí.
A preto si myslím, bez ohľadu na to, či to predkladá SaS alebo Osuský alebo ktokoľvek druhý, som presvedčený, že je to služba občanovi bez rozdielu váh, pohlavia a politickej preferencie. Samozrejme, je na vás, ako rozhodnete a ilúzie si nerobím, ale nemyslím si, že prijatie tejto malej novely ohrozí vzťah voličov k vám, ktorí budete hlasovať za ňu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 80 ods. 1 zák. o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 84. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zák. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si iba stručne pripomenúť, že zákaz vyberania poplatkov nebol výsledkom nejakého premysleného dlhodobo presadzovaného návrhu, o ktorom by prebehla široká debata v odbornej, politickej či širšej verejnosti, ale tieto ustanovenia sa dostali do zákona 12. februára 2015 a na základe poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol predložený a schválený v druhom čítaní na schôdzi parlamentu. Upozorňujem na to preto, že aj toto je dôvod, prečo schváliť predložený návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, pretože aj tá zmena, ktorá sa udiala, bola nesystémová, neprediskutovaná a nedostatočne zdôvodnená.
Špeciálne vo vzťahu k prednostnému ošetreniu treba zdôrazniť, že nejde o zdravotnícky výkon, to, či je niekto uprednostnený alebo nie je uprednostnený alebo je objednaný na konkrétny čas. Čiže nie je to niečo, načo by sa mala vzťahovať tá téza o bezplatnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, samozrejme v systéme zdravotného poistenia. V tom februári 2015 sme viacerí presadenou zmenou, ktorú vláda Roberta Fica a jej poslanci, teda poslanci strany SMER – sociálna demokracia v parlamente presadili, a preto sme vyzvali pána prezidenta, aby tú schválenú novelu vetoval. Medzi vyzývateľmi alebo iniciátormi výzvy boli ľudia z Občianskej konzervatívnej strany, z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, z Inštitútu INESS a Health Policy Institute. Medzi nimi bol aj Tomáš Szalay, ktorý je dnes poradcom nového pána ministra zdravotníctva Druckera. Takže dovoľujem si vyjadriť nádej, že v prípade, že by tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a že by sa k nemu vyjadrovala vláda, tak by sa k nemu vyjadrovala na základe odporúčania od ministerstva zdravotníctva. A som presvedčený, že to odporúčanie by bolo v takom prípade kladné.
Takže skúsme, posuňme ten návrh do druhého čítania a dajme možnosť, aby sa k tejto veci vyjadrilo aj ministerstvo zdravotníctva. Pretože ministerstvo zdravotníctva v čase, keď sa, keď sa tie poplatky zakazovali, sa k tomu vyjadriť možnosť nemalo, prinajmenšom nie oficiálne, pretože išlo to pokútne cez poslanecký pozmeňovák v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že vrhol svetlo na genézu tej novely, ktorá doviedla situáciu do stavu, ktorú chceme teraz vracať podľa mňa k normálu. Kreativita ľudí je veľká. Samozrejme niektoré poplatky sa takto hrdinsky obmedzia a potom vystanú nové, za modrooké a nespratné dieťa alebo za čokoľvek ďalšie. Chcem teda len povedať, že možno si my tuná v tejto sále myslíme, že nás sa to týkať nemusí, lebo kam my prídeme, tam už doktori budú stáť v haptáku. No ja sa priznám, že mám ešte, chvalabohu, dosť výkonných svojich kolegov a študentov, ktorí boli kedysi moji študenti a dnes sú zrelí doktori, že by som sa nemusel obávať o to, že budem niekde tráviť hodiny. Ale ako som uviedol, ja sa nepredbieham zo zásady, na druhej strane teda ten zákon nerobím pre seba. A možno ho nerobím ani pre vás, lebo vy tiež možno máte vo svojom okresnom meste, alebo krajskom, kolegov, ktorí vás ako kamaráta poslanca zoberú mimo, "vne očeredi", ako hovoria Rusi. Ale robím to pre ľudí, ktorí nie sú lekári, nemajú túto možnosť a možno nie sú ani poslanci, ale je ich drvivá väčšina na Slovensku.
A preto si myslím, že návrat k normalite, ktorá bola porušená podľa mňa zlým rozhodnutím pozmeňovacieho návrhu, je cestou dobrým smerom. A ešte raz ďakujem Ondrejovi Dostálovi, že tú genézu osvetlil.

Ďakujem pekne. Ondro, ja ťa chcem len doplniť. Ja teda po pár rozhovoroch a stretnutiach s terajším pánom ministrom viem, že by s týmto návrhom zákona súhlasil alebo minimálne s myšlienkou tohto, tohto návrhu.
Chcela by som povedať, že terajší stav nerobí svet vôbec lepší. Nikto nie je spokojnejší, nikto nie je lepšie obslúžený, skôr naopak. Na druhej strane, ak by bolo možné zaplatiť si teda prednostné vyšetrenie u lekára, myslím si, že by bol rád jednak lekár, aj z pohľadu financií možno, aj z pohľadu tak manažmentu. Bol by spokojný pacient, ktorý, ktorý prednosť nemal, pretože nemá dôvod, prečo by mu to malo vadiť, nakoľko sú vyhradené hodiny, kedy prídu tí prednostní pacienti, čiže nikto sa nepredbieha. Je takisto veľmi spokojný aj ten, ktorý prednosť má a môže si ju zaplatiť, a je spokojný aj jeho zamestnávateľ, prípadne jeho malé deti, ktoré sú zatiaľ s opatrovateľkou doma a nemajú, nemajú teda byť s kým iným.
Takže prosím vás, kolegov teda o podporu tohto zákona a naozaj zváženie z toho ľudského hľadiska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Som lekárka a vyše dvadsať rokov som strávila prácou na kožnej ambulancii a viem sa veľmi dobre vžiť do situácie pacientov. Aj tých, ktorí tam čakajú tri hodiny a možno sa napokon nedostanú ani na rad, a aj tých, ktorí z pracovných dôvodov nemôžu si dovoliť čakať a potrebujú byť ošetrení v určitom termíne. Chápem teda, že nie každý si môže dovoliť čakať tri hodiny v čakárni. A som aj za to, súhlasím s tým, aby mal takýto človek právo objednať sa na určitý termín, a za poplatok, samozrejme. Len v žiadnom prípade nemožno hovoriť v takomto prípade o prednostnom poskytnutí ambulantnej starostlivosti.
Prednostne poskytnutá ambulantná starostlivosť môže byť v prípade ohrozenia života alebo ťažkého akútneho stavu. V tomto prípade, o ktorom sa teda jedná v návrhu zákona, by som skôr volila termín objednanie pacienta na určitý termín a to je veľký rozdiel. Pretože si myslím, že to prednostné vyšetrenie, ako k tomu prídu tí ľudia, ktorí čakajú tri, možno niekde aj štyri hodiny na ošetrenie, aby ich jednoducho niekto predbehol. Ja chápem, že možno nie každý si to užíva, to čakanie tak, ako pán poslanec, pán kolega Osuský, sú ľudia, ktorí jednoducho sa aj ponáhľajú. Nie každý tam sedí tie tri hodiny v čakárni z plezíru alebo že by mu to robilo nejaké veľké potešenie. Takže skôr by som v § 2, v, pardon, ods. 2 § 44 je navrhnuté, že by mali byť aspoň dve hodiny teda medzi tými objednávaniami. Dve hodiny sú veľmi málo. Ja som za to, práve preto nemôžem podporiť tento zákon. Myslím si, že áno, je právo človeka, aby sa mohol objednať na určitý termín, ale malo by to byť, lekári by si mali takýchto ľudí objednávať. Alebo pred ordinačnými hodinami si vyhradiť ten čas alebo po ordinačných hodinách. A potom si môžu vybaviť pacientov, koľko môžu, koľko zvládnu a za tie poplatky, ktoré budú určené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa Grausová, samozrejme, že pod tým prednostne netreba chápať vec tak, že ten dotyčný príde ako divoká voda, rozrazí všetkých a neohrozí sa tým, samozrejme, poskytovanie vitálnej pomoci. Predstava, že na chirurgiu, kde na ambulancii pracujú, povedzme, dvaja alebo traja lekári na veľkej chirurgii starajúci sa o kontroly zlomenín, kontroly pooperačných stavov a dôjde k veľkej havárii na autostráde a donesú naraz dvanástich rozflákaných pacientov, tak samozrejme, že ambulancia v tú ranu zastavuje svoju činnosť a všetci, ktorí môžu, odchádzajú na operačné sály zachraňovať život.
Teda ešte raz hovorím, to prednostne je terminovane, ako navrhla kolegyňa Grausová, a nejedná sa tým rozhodne o situáciu ktorá by ohrozila na živote iného prichádzajúceho pacienta. Samozrejme, pokiaľ ide o to vymedzenie toho času pred a po, to je na pováženie. Samozrejme opäť i z toho dôvodu, že ten pacient, ktorý má potrebu niekedy terminovane prísť, má ju zrejme, tú možnosť v nejakom čase, a nie v takom, ako sa mu vopred určí. Lebo potom to už nie je termín, ktorý si vyberie vzhľadom na svoju potrebu, ale je to zase len prinútenie vybrať si nejaký termín, ktorý ti jediný poskytujem. Toľkoto. Ináč, samozrejme, ak by bol problém v tom, druhé čítanie, pani kolegyňa, je na to, aby sme urobili zásahy v podobe pozmeňujúcich návrhov do návrhu zákona.
Ďakujem.