4. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ctení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 92. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 91 z 2. mája 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci...

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Vás, poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka. (Reakcia z pléna a smiech v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec Burian.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážené dámy, vážení páni, no moje vystúpenie možno nebude také priaznivé a také jednoduché, ako to uviedla predkladateľka.
Ten problém je jeden a ten je veľký. Keď som počúval tlačové konferencie strany SaS o tom, ako chcú pomáhať ľudom, ako predkladať návrhy, pomáhajú ľudom, no tak toto je podľa mňa kabinetná ukážka toho, že predkladateľ sa sekol. A sekol sa veľmi významne, lebo to, čo predložil, a to, čo predložili predkladatelia alebo predkladateľka, práve naopak poškodzuje tých ľudí. Práve tým, že sa citovali paragrafy, ktoré fakt nesúvisia s tým zámerom, ktorý bola tu alebo uviedla predkladateľka, tak práve naopak. A teraz chcem vysvetliť vlastne, v čom tkvie problém.
To, čo ste uviedli, § 11 a § 13, pokiaľ si dobre pamätám, ten paragraf práve hovorí o tom, že v prípade toho, ak pochybí úrad práce, prípadne človek nepredloží načas doklady o školskej dochádzke, viete si predstaviť o nejakých zahraničných štúdiách, keď je náročné vybavovanie takýchto ex post dokladov, tak v takomto prípade navrhuje predkladateľka, aby sa spätne nemohol vyplatiť prídavok na dieťa, čo, si myslím, že je výrazne v rozpore s tým asi, čo predpokladám, že zámer mal byť, ale, ale to, čo je v zákone, a to, čo je návrh predkladateľa, je vlastne len vo veľkom rozpore s tým, ako čo bolo tu prezentované.
Musím povedať, že vláda, predchádzajúca vláda, urobila práve v hmotnej núdzi a práve v systéme aj rodinných prídavkov dosť veľa opatrení. Práve preto asi, aby sa nezneužívali tieto, tieto prídavky a tieto dávky. Jednoducho aj možnosť maximálne, maximálne teda neospravedlnených hodín, 15 neospravedlnených hodín. Veľmi tvrdé opatrenia, pokiaľ sa týka osobitného príjemcu. Čo je inštitút osobitného príjemcu, asi väčšina alebo ľudia vedia, ktorí sú v praxi, jednoducho ľudia a ten, ktorý spôsobí priestupok, nejaký školák, jednoducho nastupuje inštitút osobitného príjemcu, ak v čase tých troch mesiacov, lebo ten inštitút osobitného príjemcu je na tri mesiace, ak v priebehu troch mesiacov nevykoná ďalší nejaký priestupok daný dotyčný, dotyčný žiak alebo dotyčný študent, tak sa naspäť vráti, tie rodinné prídavky sa vyplácajú, nejde cez inštitút osobitného príjemcu. Ale ak v priebehu tých troch mesiacov vykoná ďalší priestupok, nenávratne sa berie tento, tento prídavok na dieťa.
Čiže ale to, čo chcel navrhovateľ dávať, je systém záškoláctva a to je celkom iná vec.
Takže ja len chcem upozorniť ctené auditórium, chcem upozorniť aj predkladateľov, lebo ten návrh zákona ďalší bude približne o tom istom, že namiesto toho, aby sa niekto pretŕčal pred televíznymi kamerami a rozprával o tom, ako chce pomáhať ľudom, naopak, tento zákon je kabinetnou ukážkou toho a kabinetnou ukážkou toho, že nepomáhame, naopak, im chceme zobrať niečo, čo im po práve a po logike asi káže. Ak urobí ústredie práce chybu v nejakom doklade, tak je možnosť, aby sa vrátilo tomu človeku. Ak človek nedodá načas nejaký doklad, a že ho spätne dodá, tak by bolo asi podľa mňa, asi maximálna hlúposť, aby sa tomuto človeku nevrátili alebo nedoplatili spätne.
Ja predpokladám, že aj niektorí ľudia sa nepodpísali pod tento zákon, takže možno to bola iba nejaká ďalšia imidžovka. Ja dúfam, že do budúcna budem mať tú šancu, o ktorej som hovoril pri Zákonníku práce, pri tých všetkých bodoch, že budem môcť spolupracovať, a možno nájdeme nejaké zmysluplné riešenie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, neprihlásil sa nikto s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, ja som vedela, prečo som urobila ten džentlwomanský ťah, že som vás pustila pred seba, teraz si na vás zgustnem.
A, pán poslanec Burian, to nemyslíte vážne aj s tým pretŕčaním sa, jediný, kto sa tu pretŕčal, ste momentálne boli vy. Ja som na tej príslušnej tlačovej konferencií, o ktorej ste hovorili, ani nebola, ja som k týmto návrhom zákona od začiatku až do konca, od 55. bodu až po 58. alebo 59., čo sú moje návrhy zákona, nezorganizovala jednu jedinú tlačovú konferenciu, takže veľmi sa v tomto mýlite, to len na úvod.
A po prvé. Vy tvrdíte, že my týmto nenapomáhame ľudom. Napomáhame, a pretože zvyšujeme vymožiteľnosť práva. To je tak, že niekedy sa, pán poslanec Burian, stane, že aj kôň, ktorý má štyri nohy, sa potkne, a toto sa stalo tomu, kto príslušný paragraf zaviedol do tohto návrhu zákona, pretože to malo byť reštriktívne opatrenie. Ak dieťa nechodí do školy, pozastaví sa vyplácanie prídavku na dieťa. Akurát, že v aplikačnej praxi to zlyháva, a keby ste chodili medzi ľudí a rozprávali by ste sa s učiteľmi, s riaditeľmi škôl, s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, tak by ste sa od nich dozvedeli, že v praxi je takéto opatrenie smiešne. Viete, ako to funguje? Dieťa je záškolák, my mu pozastavíme vyplácanie prídavku na dieťa, nie jemu, veď sa nehrajme, že tie peniaze idú na to dieťa. Tie peniaze v konečnom dôsledku končia v rodine u rodičov, ktorí sa nedokážu postarať o to, aby si ich dieťa plnilo zákonom predpísanú povinnú školskú dochádzku. Ak k takejto situácii príde, tento štát sa reštriktívne tvári, že mu pozastaví vyplácanie prídavku na dieťa. A viete, čo sa stane v tom momente? Akonáhle dieťa začne chodiť, to znamená, ten rodič pocíti, že mu nedochádzajú tie, tých 23 alebo koľko eur mesačne ako prídavok na dieťa, pošle dieťa do školy, situácia je akože napravená a tento štát sa v tomto zákone postaral o to, aby mu spätne tie peniaze boli vyplatené. Tak na čo sa to tu hráme? Je to reštriktívne opatrenie, ktoré má napomáhať v praxi tomu, aby jednoducho deti chodili do školy, aby sa rodičia starali o to, čo majú zo zákona. Alebo nie. Alebo im vytvárame nič iné, iba akúsi formu sporenia a potom im tie peniaze vyplatíme.
Ja si osobne myslím, že sa môže stať, pri veľa návrhoch zákonov sa naozaj môže stať, že sa nám tam vlúdi takáto chyba, ktorá, nie je to taký nejaký divný tvar, to je drevené želiezko, viete, pán Burian, a môžte sa smiať, koľko chcete, veď ste teraz mali priestor na to, aby ste sa tomu návrhu zákona z vašej pozície vysmiali dostatočne. Hovorili ste smiešne argumenty, pri všetkej úcte, pán Burian, a teraz mám ja priestor. Tak sa prihláste do faktickej poznámky, ale zle sa na vás pozerá.
Ja si myslím, že sa môže stať, že pri jednotlivých návrhoch zákona my dostaneme do zákona veci, ktoré jednoducho v praxi potom zlyhávajú. A od toho sú ľudia v praxi, aby nás na to upozornili, a nie je žiadna hanba potom prísť s návrhom novely zákona a jednoducho vec, ktorá v praxi zlyháva, ktorá nie je ani reštriktívna, ani..., jednoducho sa míňa absolútne účinku, aby takáto vec bola napravená. A o to sa ja týmto návrhom zákona snažím a skutočne to vyplýva z mnohých rozhovorov s ľuďmi ako terénni sociálni pracovníci, ale predovšetkým sú to pracovníci škôl na zmiešanom území, ktorí upozorňujú na to, že takýto paragraf je tam zbytočný, ak to má byť iba šetrením pre nezodpovedného rodiča.
To, o čom ste hovorili vy, ak pochybí úradník úradu práce, to sa predsa takýchto situácií vôbec netýka. To sa predsa takýchto situácií vôbec netýka. Ja hovorím o tom, ak si niekto neplní rodičovské povinnosti, ak je dieťa záškolákom, ak mu kvôli takýmto prípadom na základe reštriktívneho opatrenia zrušíme vyplácanie prídavku na dieťa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, na vystúpenie pani podpredsedníčky sú štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Burian.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, ešte raz slovensky, to, čo ste predložili vôbec nesúvisí s tým, o čom vy hovoríte. Tie paragrafy presne poškodzujú ľudí. Ak by ste pochybili či na úrade práce, alebo ten človek nedodá načas doklady, ktoré súvisia s výplatou prídavku na dieťa, nenávratne by ste mu to zobrali. To je ten nezmysel, o ktorom hovorím.
To, čo vy hovoríte, je celkom niečo iné. Záškoláctvo je problém aj toho rodiča a to by sme museli dlho o tom rozprávať, o tom, kto je osobitný príjemca a kto opakovaným spôsobom osobitného príjemcu je ten, ktorý má to záškoláctvo, ale vy to, čo predkladáte, je celkom iné niečo, o čom hovoríte. Preboha, si prečítajte ten zákon. Nerozprávajte, neodvolávajte sa na ľudí, ale odvolajte sa na niekoho, kto to odborne spôsobilo vie dať dokopy. To je ten rozdiel medzi nami a vy ste štátna tajomníčka, ktorá ste boli na tomto ministerstve, a keď základné veci absentujú, tak pre mňa je to hrozné zistenie. To isté je v ďalšom zákone. Vy si uvedomte, že to by bolo dobré, aby ste konzultovali takéto veci do budúcna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Predrečník mi celkom nahodil, pretože sám povedal, záškoláctvo je problém rodiča, a počula som teda v príspevkoch, ktoré boli, v obidvoch príspevkoch, to, že pani kolegyňa Nicholsonová hovorí, že zákon, ako je postavený, alebo novela, ako je postavená, má naozaj spôsobiť, že deti, ktoré nechodia do školy, potom rodičia nebudú dostávať za to prídavky ani spätne a to je podľa mňa veľmi dobrá filozofia. 
A pán kolega Burian, ktorý hovorí, že, že je ten zákon koncipovaný zle, mi je len veľmi ľúto, že nepovedal konkrétne, v čom je zlý, aký paragraf, iba stále dookola sa točí okolo toho, že niečo je zlé a treba to urobiť inak. Možnože by bolo dobré, keby kolega, a, pani kolegyňa Nicholsonová, keby vám poradil, ktorý konkrétne paragraf mu vadí a ktorý by bolo treba upraviť. Ja som o tom presvedčená, že dôležité je, že hovoríme o správnej idei zákona. Osobne si myslím, že aj paragrafy, ktoré sú upravené, sú upravené správne. Len ma zaráža, že teda kolega len hovorí, že je niečo zlé, ale sám nepovie ako.

Pán poslanec Mihál.