50. schôdza

Pani poslankyňa, budete dobiedzať, aby sa všetky tieto veci objasnili, ale iba na jednu stranu. A presne to, čo hovoril aj pán Podmanický - kde je tá druhá strana? Dobiedzajte a nech vám vysvetlí aj pán Sulík, že čo sa vlastne dialo v tom vzťahu Kočner - Sulík. A nielen v tom.
Prečo sa nezaujímate v tomto období možno aj o bývalého partnera, bývalého partnera pána Kočnera, ktorý sa stal veľvyslancom a bol menovaný do veľvyslaneckej funkcie? Čo sa tam dialo?
Ja viem, že vám nevyhovuje v súčasnom období popularita a sympatie, ktoré súčasný pán premiér má medzi verejnosťou, že je dôveryhodný, že verejnosť je rada, že takýto predseda vlády v súčasnom období je tu. A to je jeden možno z tých dôvodov, prečo aj takýmto spôsobom vystupujete.
No a poďme k tým esemeskám. Prečo sa nepodarilo zverejniť všetky esemesky? Prečo sa nezverejnila celá komunikácia? Prečo sa to zverejňuje len po častiach? Myslím si, že ani predseda vlády nemá také informácie, ako má časť poslancov a politikov z opozície. Tak kto narába s týmito informáciami?
Ak chcete byť úprimní a spravodliví, tlačte na to, aby celá táto komunikácia bola komplet zverejnená. Potom uvidíme, že čo sa vlastne tu dialo, aké tu boli kontakty, a potom budeme môcť možno aj spravodlivejšie hodnotiť, ako sa komunikovalo v tejto spoločnosti, aké boli vzťahy.
Ale určite pán predseda urobil všetky predpoklady pre to, aby sa vražda tých dvoch mladých ľudí vyšetrila, a myslím si, že polícia má voľné ruky a podozriví sú vo väzbe.

Ďakujem veľmi pekne. No neboli úplne k môjmu vystúpeniu, pretože boli len nejakým ďalším útokom na, na mojich kolegov, na môjho kolegu. Niekoľkokrát tu už bolo vysvetlené a povedané, o čom tento kontakt bol a že nejavil vôbec žiadne známky takého konania, ktoré by sme tu museli v tejto snemovni obhajovať.
Ale vám, páni a dámy, trošku uchádza podstata. Vám uchádza podstata, že my tu dnes sedíme preto, že náš pán premiér v čase, kedy mal konať, nekonal. O tomto tu celý čas hovoríme. Nehovoríme o tom, že či tá esemeska mala taký charakter, hentaký charakter, jednoducho prišli tu vážne podozrenia a vážne obvinenia a vážne informácie na povrch a jeden zodpovedný premiér mal konať. Ak nekonal minister, mal konať premiér.
A náš pán premiér s veľkou statočnosťou pichol hlavu do piestu. Toto je jediné, na čo sa zmohol. Preto tu dnes sedíme. Ak by toto neurobil, resp. ak by ako príčetný, zodpovedný premiér konal, tak tu dnes nesedíme a neukazujete prstom na všetkých okolo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Poviem niekoľko vecí, ktoré, si myslím, že sú zaujímavé z hľadiska toho, čo už väčší odborníci ako ja tu zmienili v oblasti politického marketingu.
Mne sa zdá, ako politický pozorovateľ, ktorý síce nie je odborník, ale ako amatér sa touto problematikou zaoberá už veľmi dlho, dlhšie ako niektorí odborníci, mne sa zdá, že pán premiér koná nelogicky. Totižto bolo by veľmi politicky jednoduché, jednoducho sa od pani bývalej štátnej tajomníčky politicky odstrihnúť a povedať, viete čo, hoci som pôvodne váhal, uznávam, že to bola tak trochu chyba, teraz je to pravda, mal som ju odvolať, pretože to všetko, čo sa tam valí, ja som si to tak až nejak neskôr uvedomil, mal som ju odvolať a proste na tieto veci naozaj nie je ospravedlnenie napriek tomu, že nebolo ešte trestne odstíhaná, ale je tam dosť toho nato, že proste taká osoba nemôže byť predsa dvojka na ministerstve spravodlivosti. Mal som ju odvolať a uznávam, že je to chyba.
Prečo toto nespravil? Veď to by bolo politicky úplne perfektné. No ja vám poviem, že prečo to nespravil. Jednoducho strana SMER s Monikou Jankovskou ráta ešte stále ako s kádrovou rezervou. A tá kádrová rezerva nemusí nevyhnutne byť tu v týchto laviciach po budúcich voľbách, ale potrebujú ju niekde inde. Keď sa im nepodarilo dostať ju do Súdnej rady a, samozrejme, následne za predsedníčku Súdnej rady, tak to skúšali prostredníctvom návrhu predsedníčky Súdnej rady na Ústavný súd. Keď to nevyšlo s tým, kde bola doteraz, že v podstate dávala pozor na ministra Gála, ktorý mimochodom nemá toľko chlapskej odvahy, aby sa tu ukázal vôbec, tak teraz s ňou počítajú na flek, ktorý je možná vôbec najdôležitejší z tých všetkých, ktoré pre Moniku Jankovskú prichádzajú v úvahu.
Budúci rok končí mandát predsedovi Krajského súdu v Bratislave. Toto je podľa odborníkov najdôležitejší súd na Slovensku. Ten rozhoduje všetky centrálne kauzy pre túto vládu. Navyše na tomto súde sa v minulosti odohrali beštiálne veci, pokiaľ ide o krytie korupcie, pokiaľ ide o vyrábanie mafistických káuz, a na post predsedu tohto súdu sa musí dostať tým pádom jedna maximálne spoľahlivá osoba z pohľadu potrieb mafie.
Ergo nie je pre mafiu prijateľné, aby bola Monika Jankovská politicky alebo morálne odstrihnutá, pretože sa s ňou počíta do ďalšej významnej funkcie. A toto je ten dôvod, prečo dokonca taký perfektný politický hráč, ako je premiér Pellegrini, ktorý napriek tomu, že je dôležitým hráčom v kriminálnej organizácii SMER, vie, že len odtiaľ potiaľ, že si musí udržať nejaké dekórum, jednoducho napriek tomu, že vie, že by túto osobu bolo asi lepšie od seba odstrihnúť, tak nemá tú možnosť, pretože Moniku Jankovskú jednoducho potrebujú na ďalšie aktivity, ktoré už teraz vedia, že budú potrebné na Krajskom súde v Bratislave.
Pokiaľ ide o to, že sa pán premiér vyhovára na to, že on nemá žiadne informácie a že predsa to vôbec nie je isté, že je to tak, ako to naznačuje už prebiehajúce trestné stíhanie v súvislosti, s ktorým bol telefón pani Moniky Jankovskej vydaný, samozrejme, to je ďalšia hrubá lož. Predseda vlády má prístup k informáciám od Slovenskej informačnej služby v rozsahu, ktorý je potrebný pre jeho aktivity. Je úplne jasné, že Slovenská informačná služba má informácie o tom, aké je prepojenie Moniky Jankovskej s kriminálnymi elementami, a je nepochybné, že pán minister, pán predseda vlády tieto informácie má dostupné. Keby chcel, tak by ich nepochybne mal.
Taktiež pán predseda vlády si vie veľmi dobre skalkulovať, keby mal takú potrebu, ale on tú potrebu nemá, pretože on vie, že Monika Jankovská je jedna z nich, je to jeho kolegyňa, je to jeho súpútnička na ceste zločinom, keby ale chcel, tak by si ale ľahko vypočítal, o čo išlo v tých esemeskách alebo o čo asi tak mohlo ísť v tých esemeskách pána Kočnera s pani Jankovskou. Aj keď by hneď povedali, že sú fiktívne alebo že to je len dohad, že čo tam asi mohlo byť. Tú kalkuláciu toho, o čo tam išlo, si môže ľahko domyslieť pán predseda vlády z nasledujúceho.
Kočner podal niekoľko, myslím päť, zmenkových žalôb na obrovské sumy. Niekto si možnože myslí, že Kočner má akože neobmedzené množstvo voľných prostriedkov na to, aby robil žaloby, podával žaloby, ktoré sú zjavne neúspešné a platil z toho príslušné nielen súdne poplatky, ale aj náklady na, na právnikov. Náklady na právnikov nielen svojich, ale aj protistrany, podotýkam, pretože pri tak obrovských sumách, o aké sa tu jedná, tie, tie trovy sú obrovské. Nielen súdne poplatky, ale aj náhrada trov právneho zastúpenia. To sú, tu hovoríme o státisícoch.
Kočner nemá toľko voľných prostriedkov, aby mohol riskovať, aby aj keby to bolo len tzv. fifty-fifty, že buď, alebo uvidíme, čo, samozrejme, nie je tak, pretože, pretože v reále tá šanca mohla byť tak 10 %, že by bol úspešný. On nemá toľko prostriedkov, že aby mohol takéto peniaze financovať len tak, aby ich mohol riskovať, státisíce.
To znamená, že si to nejako musel zariadiť. Jediné spojivo medzi žalobami a tými súdmi a tými, tými sudkyňami, ktoré to, tie žaloby, rozhodovali, a podotýkam, v jeho prospech napriek tomu, že je to právnicky na hlavu postavené, jediné spojivo medzi tým je Monika Jankovská. Túto skutočnosť...
Pán predseda, ja obvykle toto nerobím, dúfam, že uznáte, ale dodržujme dekórum. Čo na to?
Jediné spojivo, ktoré je medzi týmito žalobami, medzi 1 : 100 rizikom, že ktoré, ktoré, na ktoré vsadil státisíce eur Kočner, je Monika Jankovská. A toto pán premiér nepochybne, nepochybne vedel a musel vedieť, keď už nie z informácií SIS, tak z jednoduchej kalkulácie celého problému. Takže v skutočnosti je to inak. Nie je to tak, ako pán premiér hovoril, že on nemohol mať a nemá informácie. Nie. To je tak, že, krucinál, Monike Jankovskej zase nevyšiel nejaký kšeft, zamotala sa do nejakého prúseru s Kočnerom, čo teraz s tým? Takto to je.
Čo teraz s ňou? Keď ju pustíme k vode, bude to akože náš prúser, že, že sa pod to podpíšeme, nemôžme ju už použiť potom v budúcnosti na niečo, musíme ju nejako podržať. Navyše ona na nás vie všelijaké veci, čiže musíme ju držať nielen preto, že ju nechceme pustiť, lebo ju potrebujeme v budúcnosti na niečo, ale nemôžeme ju pustiť ani kvôli tomu, že ona na nás vie niečo.
Čiže toto je tá mentálna niť, ktorá bránila tomu, aby strana SMER pustila svoju dlhoročnú členku, členku kriminálnej organizácie SMER k vode.
A nebudeme si nič hovoriť iné len to, čo je pravda. Pán premiér môže uhladene klamať, koľko chce. My vieme, že on je špičkový klamár. Vieme, že keď povie klamstvo, že sa ani nezačervená pri tom, že to vie urobiť tak, že masy mu veria. To je jedno. Toto je realita a tí, ktorí vedia rozmýšľať o tom, čo sa tu deje, tak musia akceptovať, že takto to v skutočnosti je.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, prekvapuje ma, že ako právnik hodnotíte rozsudky bratislavského Krajského súdu a vôbec že si dovolíte. Ak máte nejaké podozrenia, bol by som rád, keby ste podali, lebo je to vaša povinnosť, trestné oznámenie vo veci.
Hodnotíte, že pán premiér klame. Neviem, kde ste dospeli k tejto celej veci, pretože pán premiér konal tak, ako mal konať. Ja pokiaľ si dobre pamätám, tak súdnictvo v tejto našej Slovenskej republike bolo nastavené a stále pracuje tak, ako ho nastavila Dzurindova vláda, čiže ministri, ktorí tam boli, či to bol pán Čarnogurský, alebo potom pán Lipšic.
Pokiaľ sa týka, to, čo ste tu stále omieľame, pána Kočnera. Pán Kočner dneska by nebol býval na scéne, keby bývalý exprezident nebol udelil milosť pri kauze Technopol, ktorí odcudzili zhruba 300 mil. pri sušenom mlieku a ďalšie veci, ktoré okolo toho boli. Keby nebol udelil milosť svojmu synovi a nebol udelil milosť pánovi Kočnerovi, dneska prípad Kočnera neexistuje, lebo by bol sedel 15 rokov.
K tomu sa nikto z vás tu nevracia. Vraciate sa k prepisom. Pán Podmanický, ale aj ďalší tu povedali, pokiaľ sa týka vášho predsedu strany, ktorý komunikoval, chodil s ním na raňajky. Takisto aj pán predkladateľ, ktorý tu sedí, bývalý návrh na generálneho prokurátora, pán Čentéš musel zoškartovať veci, to, čo vypovedal pán poslanec na Generálnej prokuratúre. Keby nebol to zoškartoval, tak možnože ani váš pán predseda už nesedí na tej stoličke, kde sedel. Nechcem menovať ešte ďalších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

22. 10. 2010, 18.59
Kočner: "Zajtra môžem až o desiatej. Daj vedieť. Ďakujem."
Sulík, mimochodom, pán poslanec Baránik, pán poslanec zo SaS, pán poslanec Baránik, pán Sulík je predseda politickej strany SaS, vtedy bol predseda parlamentu. (Reakcia z pléna.) Ja vám len chcem doplniť vaše (reakcia z pléna), ja vám len chcem doplniť vaše informácie, tak tento pán predseda strany SaS odpovedal pánovi Kočnerovi.
Sulík: "OK, ráno napíšem."
Kočner: "Teraz mi žena povedala, že cez víkend máme maliarov, takže lepšie by bolo v nedeľu večer."
Sulík: "V nedeľu večer máme Republikovú radu. Dám vedieť, kde by sme sa mohli stretnúť."
A teraz je to dôležité, pán poslanec. Kočner hovorí: "Bohužiaľ, mám informácie na môjho priateľa Juraja Drobu."
Nie je to náhodou poslanec, bývalý poslanec za SaS a súčasný predseda Bratislavského samosprávneho kraja za vašu stranu, pán Baránik?
"Zisťujem okolo toho viac," pokračuje Kočner, ale hnedáci to veľmi taja, ale ja to zistím, na to môžeš vziať jed. Ďuro je môj priateľ a majiteľ apartmánu v Residence hoteli" a tak ďalej.
Pán poslanec Baránik, koho priateľ je Marian Kočner?

Ďakujem. Pán Baránik, tento pohľad zo zorného uhla profíka, ktorý pozná svet spravodlivosti, na tento náš zatiaľ, žiaľ, postkomunistický spôsob, naozaj prišiel veľmi vhod. Je vhod, že ste upozornili na problém, že ak bola pani Jankovská figúrou SMER-u v exekutíve v pozícii politickej, to znamená, predsa len odvolateľnej, tak pred našimi očami sa presúva do talára, do pozícii ("pozície", pozn. red.) neodvolateľnej, s veľkými imunitami a s obrovskou mocou nad tým, ako dopadne tá alebo oná kauza, ktorú dostane v agende na svoj stôl.
Tento presun pôsobí na normálne rozmýšľajúcu verejnosť ako fakt posledný klinec do rakvy dôveryhodnosti. Ako môže politička po takejto afére s takou nenávisťou, ktorá z nej sršala, v budúcnosti byť nepredpojatá, ak by tam prišla kauza vaša alebo Sulíkova, alebo Klusova, alebo moja? Ako môže byť nezaujatou sudkyňou, ako môžme veriť, že nebude plniť stranícke príkazy a že nebude podliehať straníckemu vedeniu?

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vo vašom príhovore ste sa zase dotkli, ako vždycky vykrikujete tu spoza lavice, aj keď slovo nemáte, či vystupujete a tak. Ale ja vás chcem upozorniť, rozmýšľajte nad tým, ako nazývate SMER a všeckých ľudí, ktorí v SMER-e tuná sedia. Pretože s tou organizáciou zločineckou, ktorou sa vy tu stále oháňate, tak potom, pretože nechceme padnúť na vašu úroveň, by sme vám povedali, vy v akej organizácii fungujete a čo vy vlastne znamenáte. To je po prvé.
Po druhé chcem povedať, že pani Jankovská jasne povedala, že s pána Kočnerom neesemeskovala, s pána Kočnerom sa nestretávala. Je to jej vyjadrenie a vy spochybňujete potom aj jej činnosť, keby mala ísť do súdneho talára. To si myslíte, že by ona takto robila si sama zo seba voľákysi dobrý deň? Ja si myslím, že nie. Vy si robíte tuná dobrý deň zo všetkých slušných ľudí, páni, čo ste tu.
Ani ste sa nedokázali vyjadriť, pán poslanec, k tomu, za čo mal pán premiér pani Jankovskú odvolať. Koktal ste, mektal ste, táral ste tam za tým mikrofónom, ale nenašiel ste jeden jediný dôležitý výraz, že by ste povedali, že, áno, za toto je potrebné pani štátnu tajomníčku Jankovskú odvolať.
Viete, všecko je v polohe takej, že aj teraz vieme všetci o tom, že zobratie telefónu je uvádzané za údajnú komunikáciu. To nie je dosvedčená komunikácia. Čiže si treba dobre premyslieť, akým spôsobom sa vyjadrujem k týmto veciam, pretože údajné a to, čo je overené, tak to je veľmi veľký rozdiel.

Ďakujem pekne. V rýchlosti, je jedno, na pána Muňka, je jedno, ako je súdnictvo nastavené. Určite nebolo cieľom akejkoľvek koalície v tých časoch - a mne je to srdečne jedno, že kto tam bol - nastaviť súdnictvo tak, aby fungovalo, ako to dnes, ako toho sme dnes svedkom.
Podotýkam ešte na adresu pána Muňku, že keby SMER súhlasil s naším návrhom, tak aj v tej kauze, o ktorej hovoril, pokiaľ ide o Kočnera, tak by bol stíhateľný. Ale vy ste nechceli dovoliť, aby jeho milosť bola tiež zrušená. Takže to nám, prosím vás, nevyčítajte.
Pokiaľ ide o pána Podmanického. Tu sa obraciame na predsedu parlamentu, ktorý vždy sa snaží vytvárať dojem, že, že dekórum v parlamente je dôležité a že pravidlá sa majú dodržať, ale kľudne mu nevadilo, keď pán Podmanický vôbec nereagoval na môj príspevok. Krásne to vydržal, pretože, samozrejme, vieme, že k akej skupine pán predseda patrí. Veľmi mu to vyčítam.
Pokiaľ ide o pána Kvorku. No, keďže ja som chodil do právnickej školy a viem, že aká je definícia zločineckej skupiny, SMER jednoznačne tej definícii vyhovuje. Takže darmo vy hovoríte, nemá to žiaden reálny význam.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili, že sa nepriznala pani bývalá štátna tajomníčka. Jedna z prvých vecí, ktorú, ktorú vás naučia na trestnom práve, je to, že pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán premiér, kolegyne, kolegovia, počúvam túto rozpravu a počúvam zástupcov koalície a myslím, že sa trošku stratili. Pretože celé toto odvolávanie nie je o poslancoch, ale je o ľuďoch. Nimi sa totižto vôbec nezaoberáte a my tu celý čas hovoríme o tom, že pán premiér sa o ľudí tiež vôbec nezaujíma a úplne ignoruje ten fakt, ktorý vyplával na povrch práve aj Monikou Jankovskou, resp. začal byť úplne zjavný.
Totižto ľudia na Slovensku už dlhé roky pociťujú, že tu je dvojitý meter. Vy, ktorí si pamätáte Nežnú revolúciu a sľubovali ste si od nej veľkú zmenu, tak si pamätáte, že ľudia čoho mali asi tak najviac po krk. Bolo to, že tu existoval takzvaný režim rovný a rovnejší. Tí, ktorí ste boli bližšie ku Komunistickej strane, veľmi dobre viete, o čom hovoriť. Taktiež tu fungoval režim, že tu bola tým pádom dvojitá spravodlivosť. A to je to, čo tu veľmi plasticky zažívame už roky a obzvlášť za posledné obdobie.
Ten paralelný svet, ktorý tu vznikol, budoval SMER za posledných dvanásť rokov veľmi intenzívne a bol jeho takým, by som povedal, ak do niečoho strana SMER investovala, tak to neboli ani diaľnice, pretože vieme, v akom sú stave, tak to nebolo ani zdravotníctvo, lebo vieme, v akom sú stave, ale bol to práve tento paralelný svet. Ten paralelný svet sa prejavuje práve v tom, že predstavitelia, vládni predstavitelia SMER-u práve užívajú ten komfort toho, že sú rovnejší a potom sú tu radoví občania, ktorí, žiaľ, musia žiť v tom stave, že sú rovní.
Ako sa to prejavuje? Prejavuje sa to tým, keď si pozriete na samotných vládnych predstaviteľov, aké služby využívajú a či využívajú služby štátu, ktoré musia využívať obyčajní občania, obyčajní ľudia Slovenska, tak veľmi rýchlo zistíte, že tomu tak nie je, že práve to bohatstvo, ktoré si vedeli zabezpečiť vládni predstavitelia SMER-u, im umožňuje, že sú imúnni voči tomu, v akom stave je Slovenská republika, sú imúnni voči tomu, v akom stave je školstvo, sú imúnni voči tomu, v akom stave je zdravotníctvo, a sú imúnni voči tomu, v akom stave je spravodlivosť.
Rád by som sa opýtal možno niektorých predstaviteľov SMER-u, kam chodia, vládnych predstaviteľov, kam chodia ich deti do školy, koľko platia za školné. Nenamietam na to, aby deti chodili do lepších škôl, vôbec nie. Ak deti môžu dostať lepšie vzdelanie, nech ich dostanú. Ale nech k tomu majú príležitosť a prístup všetci občania rovnako, takzvaná rovnosť príležitostí. Nie každý totižto si môže dovoliť zaplatiť tisíc euro za mesiac za školné, ako platia niektorí predstavitelia SMER-u za svoje deti. Nie každý môže využívať služby privátnych lekárov, ale je tu, obyčajní občania, ktorí musia chodiť k lekárovi, a musia to, čo tu rozprávame aj o zdravotníctve, musia sa potýkať s tými nekvalitnými službami, ktoré zdravotníctvo, žiaľ, poskytuje obyčajným ľuďom. Nemôžu si dovoliť zaplatiť lekárov kvalitných, aby si nemuseli čakať a dostať vyšetrenia, ktoré dostávajú práve papaláši, čo je asi to najvýstižnejšie slovo.
Takže vidíme, že režim z minulého storočia pretrváva práve vďaka tomu, že predstavitelia SMER-u investovali doňho veľmi úspešne. A tu si musíme povedať práve tie okolnosti, ktoré tu nastali v roku 2018. Pretože premiér Peter Pellegrini, ako som už povedal aj vo faktickej poznámke, nie je premiér, ktorý vyhral voľby. Je to premiér, ktorý musel prísť na túto stoličku, lebo stolička pod SMER-om sa veľmi, veľmi, veľmi zatriasla. Takže nebola to dobrá vôľa SMER-u, že chcela prepriahnuť premiéra. Bol to stav, v ktorom sa táto vláda ocitla, a bol to, žiaľ, veľmi smutný stav. Bola to udalosť, ktorá, by som bol najradšej, aby sa na Slovensku nikdy nestala. A práve táto udalosť, a určite viete, o čom hovorím, viď, spôsobila to, že sa naplnili ulice po celom Slovensku. Ľudia už povedali dosť. Slováci väčšinou nie sú tým až tak príznační, ale toto už bolo tak obludné, že aj Slováci vyšli do ulíc a povedali dosť. Toto už nesmie pokračovať.
A videli sme rôzne tie vývrtky, ktoré sa vláda snažila urobiť, aby, aby zmiatla a opäť varila žabu ďalej, ako to robí už posledných dvanásť rokov SMER, ako to predvádza aj dnes vo svojich vystúpeniach. A nepodarilo sa, vďaka Bohu sa to nepodarilo a muselo prísť k prepriahnutiu.
Áno, boli ľudia, ktorí verili, že Peter Pellegrini prinesie nejakú novú kultúru. Určite mal toho plné ústa, určite mal veľké prísľuby toho, ako on zatočí, zatočí všetkým a všetkými a urobí tu poriadok. Tí, ktorí poznajú SMER lepšie, určite tomu neverili a tí, ktorí ho až tak nepoznali, verím, že precitli práve v auguste tohto roku. Pretože práve tam nastal ten moment.
Ako som hovoril, premiér Pellegrini prišiel ako nejaká nová nádej, ale ak ste pozorne sledovali politickú scénu, museli ste postrehnúť slová Roberta Fica u prezidenta Andreja Kisku, kedy povedal: "Nikam neodchádzam." (Reakcia z pléna.) Prosím? Kiska to tak hovorí, v poriadku.
A premiér Pelle..., premiér, pardon, Peter, prepáčte, Robert Fico, Robert Fico naozaj nikam ani neodchádzal. Všimli sme si to tu my v parlamente. Stal sa predsedom klubu a veľmi silno držal opraty. Pravidelne robil paralelné tlačovky s premiérom Pellegrinim a jasne dokazoval, že túto krajinu riadi naďalej. Ešte vtedy to mohlo byť také, konkurenčný boj, čo nakoniec už sa ukázalo, že to bolo naozaj len divadlo, čo svedčí aj jeho neprítomnosť počas celého rokovania v tejto sále. Pretože preňho je naozaj premiér len nejakou hračkou.
A tak sa vlastne táto celá situácia alebo vôbec toto celé dianie tohto roka a pol bolo naozaj len divadlom v podaní SMER-u na tých, ktorí ešte ako-tak chceli dať SMER-u nádej, že by Peter Pellegrini mohol priniesť nejakú zmenu. Určite to robil ústami. Ale kto pozoroval jeho skutky, veľmi, veľmi si určite všimol, že skutky žiadne neboli.
A ten vrchol bol práve tento august. Práve v momente, kedy, ako to už tiež zaznelo, prišla polícia, prišla NAKA zaistiť telefón Moniky Jankovskej. Ako tu už zaznelo, bolo to na základe uznesenia o tom, že Monika Jankovská bola podozrivá zo spáchania trestného činu.
Pán premiér, vy ste videli to uznesenie? Pretože je to vaša straníčka. A to je to, vy ste to nevideli. A to je presne o tom, pán premiér. Vy ako straník a podpredseda strany ste sa neunúvali ani sa opýtať svojej straníckej členky, aby vám ukázala papier, ktorý ostal v jej rukách. Čo viac dokazuje vaše nekonanie, vašu pasivitu. Pán premiér, presne o tom to je. Toto ľudia, tohto majú ľudia plné zuby, že vláda, vláda nekoná. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa Valová, poprosím vás. Ďakujem veľmi pekne. Aj vás, pán premiér. Ďakujem.
Takže toto je to, čím vy sa snažíte obalamutiť ľudí. Ale, vďakabohu, je tu dosť triezvo zmýšľajúcich ľudí, ktorí precitli, a myslím si, že aj práve po tom, ako sa pán premiér zachoval tak, ako sa zachoval pri Monike Jankovskej, že nekonal, že ju vyzýval na odstúpenie, čo je úplne absurdné, je úplne absurdné, aby premiér vyzýval štátnu tajomníčku, ešte k tomu zo svojej strany, na odstúpenie a jedným dychom hovoril... (Reakcia premiéra.) Pán premiér, ja vás poprosím, aby ste mi nevstupovali do môjho vystúpenia. Môžte zareagovať po mne alebo akokoľvek, ale môžte, si myslím, že aj faktickú dať.
Ale čo iné, ak nekonanie, toto bola, ak pasivita to bola, lebo to je tá absurdita, že premiér je zároveň aj podpredsedom v strane, je to druhý najsilnejší muž v strane a jeho straníčka, štátna tajomníčka, mu skáče po hlave.
Práve jej nedotknuteľnosť jasne ukázala, že premiér je slabý premiér, a to je to, čo žiadna krajina nepotrebuje. Slovensko potrebuje silného premiéra, Slovensko potrebuje premiéra, ktorý háji záujmy všetkých občanov, ktorý nepozerá na občanov len cez svoju stranícku optiku a cez preferencie v najbližších voľbách. Ktorý rozpoznáva, že sú tu aj iné skupiny ľudí ako tí, ktorí ich volia, a robí politiku v prospech nich.
Pán premiér, my tu v tomto parlamente už 3,5 roka sedíme a vidíme, aké zákony nám nosíte, že my dobre vieme, akú politiku robíte, lebo práve zákony sú skutky, ktoré vypovedajú o vašej politike, nie slová, ktoré prezentujete občanom. My sa, my tie zákony tu vidíme, takže my presne vieme, akú politiku a na koho cielenú politiku robíte. Ale Slovensko je viac ako len vaše stranícke preferencie.
Príkladom za všetky, pre krátkosť času spomeniem, je rodičovský príspevok, o ktorom tu budeme rokovať, kde ste zabudli, je pekné slovo, že ste sa vykašlali na matky, ktoré majú 3-4 deti a nemôžu z objektívnych dôvodov poberať vyšší rodičovský príspevok, a preto sa tu na tejto schôdzi, pardon, nie na tejto, na tej, čo bude pokračovať, objaví pri tom bode niekoľko pozmeňujúcich návrhov, pretože takto macošsky sa vy správate k občanom Slovenskej republiky a takto stranícky a na základe preferencií sa správate k občanom Slovenskej republiky. A toto je ten dvojitý meter, toto je ten paralelný svet, ktorý tu budujete, a Monika Jankovská bola príkladom toho, že na tento paralelný svet sa siahnuť nemôže, že toto je niečo, čo budete hájiť do poslednej sekundy, kým budete môcť, pretože nedotknuteľnosť majú, požívajú aj ďalší ľudia, ktorí ju používať chcú aj naďalej a ktorí vedia, že ak by ich nedotknuteľnosť skončila, tak by zrejme skončil aj ich pobyt na slobode.
Ešte sa na chvíľočku vrátim k tomu, že ste nekonali, a k argumentom, ktoré tu padali aj od vás. My sme vás vyzývali, ak ste to, pán premiér, veľmi pozorne sledovali, otázka je, či ste to sledovali pozorne, my sme vás celý čas vyzývali k politickej zodpovednosti. Vy veľmi často nám vkladáte do úst slová, ktoré my nemáme, že tu niekoho súdime. My nikoho súdime, nesúdime, my nemáme ambíciu byť sudcami, pretože to patrí do rúk naozaj tým, ktorí sú na to povolaní, ktorí to robia a v tých aj dúfame a veríme, že aj v súdnictve dôjde k takej očiste, aby tam boli len tí čestní sudcovia, ktorí budú hájiť záujmy práva, ústavy a občanov, všetkých občanov, nie rovný a rovnejší. Takže k tej politickej zodpovednosti sme vás vyzývali, a vy ste v tej nekonali.
Pán premiér, ja vám nechcem prehovárať do duše, pretože tak ako ste dospelý muž a viete, čo ste vo svojej strane prešli, akú kariéru, ale ak vám chcem dať jeden odkaz dnes, tak vám chcem dať odkaz ten, že byť premiérom neznamená, že hájim záujmy len určitej skupiny ľudí, že hájim záujmy len určitej skupiny voličov a už vonkoncom nie, že hájim záujmy len určitej skupiny oligarchov alebo podnikateľov. Ale že byť premiérom je funkcia a toto myslím si, že každý občan očakáva, že byť premiérom znamená, že ste premiérom pre všetkých. Čestný, spravodlivý, zodpovedný, poctivý.
A príkladom toho je aj - ešte na záver len - tá absurdita toho, čo hovoril aj podpredseda, pán podpredseda Raši, keď tu začal vypočítavať vaše úspechy, toto je výsmech do tváre občanov, pretože tí občania navštevujú tie nemocnice, chodia po tých cestách, otvárajú Slovensko.sk a tí, ktorí vedia, ako, ako, aký pokrok nastal v krajinách okolo nás, tak si to vedia veľmi dobre porovnať.
A prosím vás, pán premiér, ešte raz vás poprosím... (Reakcia premiéra.) No ale vy sa nemáte ani rozprávať so svojim kolegom, lebo to ruší. (Reakcia z pléna.) Nerozkazujem, pani Vaľová, ja tu mám vystúpenie, vy tu hovoríte stále o slušnosti, aby sme my tu neskákali, a teraz ja tu rozprávam a vy si tu do toho rozprávate. (Reakcia z pléna.) Ďakujem, pán Podmanický, idete príkladom svojim straníkom.
Čiže k tým výsledkom len na záver. Naozaj to, čo hovoríte, vy nazývate výsledkami, je chvost Európskej únie a ja tu... (Reakcia z pléna.) Pán podpredseda. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne.
K tým výsledkom, ktoré vy prezentujete, to je chvost Európskej únie. (Zasmiatie sa rečníka.) Páni, sa tu zabávate, to je dobre, predvečer. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)