51. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Budaj. Nie je v sále, prepadá mu poradie.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Ja som sa druhýkrát prihlásil do rozpravy z dôvodu, že som chcel zareagovať na niečo, čo zaznie v rámci, v rámci rozpravy, a konkrétne aj na to, čo pán poslanec Poliačik, už tu nie je, podľa môjho názoru, samozrejme, že by sa to dalo ošetriť, a teraz hovorím o tom, že ak sa pozastaví výkon, teda vyplácanie toho platu počas výkonu inej ústavnej funkcie, že dalo by sa ošetriť aj nastúpenie do Európskeho parlamentu napríklad aj bez toho, aby to bol prílepok, samozrejme, že by sa to dalo urobiť, urobiť aj v rámci tohto zákona.
Tá veta navrhovaná alebo odsek znie, že: "Ak prezident po skončení výkonu jeho funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 51" a doplnilo by sa tam "alebo funkciu poslanca Európskeho parlamentu alebo člena Európskej komisie" a ďalej by to pokračovalo tak, ako je to v tom znení, čiže bez akejkoľvek legislatívnej nečistoty by sa to tam dalo, dalo doplniť, len by sa teda stanovili iné funkcie, ktoré pre bývalého ústavného činiteľa sú prekážkou poberania, poberania platu bývalého prezidenta, resp. iných, iných benefitov a nebol by to žiadny prílepok.
Škoda, že tu nie je pán poslanec Pčolinský, ja som myslel, že bol aj, aj prihlásený, tešil som sa, že mi povie, že v ktorom zákone je to, že prezident má nárok na auto, lebo ja som to v tomto zákone nenašiel a neviem, či to je v nejakom inom zákone. Je to, je to v uznesení vlády, no len to je, to je, to je potom, potom ako iná vec, a teda tu sa vlastne ja dostanem k tomu, čo hovoril pán poslanec Kresák, že vlastne z tej formulácie akoby vyplývalo, že, že sa neposkytuje, neposkytuje tá ochrana v čase, keď vykonáva inú ústavnú funkciu. Tak z toho akoby nepriamo vyplývalo, že sa poskytuje, poskytuje v čase, v čase, keď, keď ju nevykonáva, keď je teda prezidentom na dôchodku. Tak ale teda to už potom, ak by to tak malo byť, tak, tak potom sa mi zdá jednoduchšie, že do zákonu napísať, že okrem platu má prezident nárok aj na ochranu, a teda neposkytuje sa mu ochrana v čase, v čase, keď vykonáva inú ústavnú funkciu, alebo ochrana podľa tohto, podľa tohto ustanovenia.
Ale samozrejme, že otázka je, že či, či sa to, či sa to tam zrovna, toto ustanovenie, má nechať, mne by asi sa viacej zdalo, zdalo vhodné túto časť toho návrhu vypustiť, lebo teda keď argumentujeme tým, že však je niečo iné, keď je to, keď je niekto riaditeľom Sociálnej poisťovne, no tak niekto je riaditeľom Sociálnej poisťovne a z toho titulu má, má auto zrejme aj so šoférom, ktorý ho tu vozí do parlamentu, aby mohol hlasovať, iného tu vozí preto, lebo je primátor alebo, alebo starosta, tak niekoho by vozil preto, že je bývalý prezident. To naozaj nevidím ako až taký vážny problém, ten, ten plat vnímam, teda ten ako základ toho návrhu a to sa mi zdá, zdá dôležitejšie.
A naozaj si myslím, že prezident napriek tomu, že je bývalý prezident, a napriek tomu, že, že aj by išiel do nejakej, do nejakej inej ústavnej funkcie, tak ten aspekt ochrany bývalej hlavy štátu aspoň na tej úrovni, že ho, že ho doprevádza nejaký pracovník Úradu na ochranu ústavných činiteľov, ten sa mi, ten sa, ten mňa osobne nejako nevyrušuje a nezdá sa mi, nezdá sa mi taký problematický, že by sme ho mali zákonom odtiaľ, odtiaľ teda nejako vylúčiť priamo.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Kresák.

Iba na jednu časť, kolega Dostál, chcem reagovať. Áno, legislatívnotechnicky, ak tam chceme dostať tie iné inštitúcie, európske alebo neviem aké, tak to sa dá urobiť, len ja mám jeden strach, že či ich dokážeme alebo dokážete vymenovať. Lebo vy ste teraz spomenuli vlastne iba veci, ktoré súvisia s Európskou úniou. Ale my tu máme Organizáciu Spojených národov, my tu máme NATO, my tu máme iné organizácie, v ktorých ktokoľvek z nás, ale aj bývalí prezidenti môžu zastávať platené funkcie.
Čiže ja mám jedine túto obavu, nemám dobrú vôľu neísť tou cestou, ale neviem v tomto momente to legislatívne ošetriť. Ak sa vám podarí vypracovať pozmeňovací návrh, ktorý pôjde týmto smerom a na ktorom sa zhodneme, že má zmysel, tak ja budem rád, len sa bojím, že bude diskriminačný, keď sa z neho niečo vynechá. Neviem, či to je možné.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem za reakciu. Ja rozumiem tej pripomienke, pán poslanec Kresák, samozrejme, že ťažko by bolo dať nejaký úplný, úplný výpočet, to potom by sme mohli povedať, že, že teda keď zastáva akúkoľvek funkciu, ktorá je hradená z verejných zdrojov či už Slovenskej republiky, alebo nejakých medzinárodných organizácií, tak sa mu to pozastavuje, že napríklad keď je niekto primátorom, tak, tak taktiež.
Ale asi by som nešiel tým smerom, ale povedzme špeciálne, že Európska únia a orgány, Európsky parlament a Európska komisia, sú, sú, myslím, že veľmi porovnateľné s tým, čo, čo vo vnútroštátnom práve je upravené aj týmto zákonom, teda platové pomery ústavných, ústavných činiteľov. Čiže keby sme tam napríklad dali iba, iba tieto dva orgány Európskej únie, ktorej sme súčasťou, tak, tak myslím, že by sme nejakú veľkú botu nespravili, keby sme tam nedali zároveň aj NATO, OSN a Svetovú zdravotnícku organizáciu.

Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Dámy a páni, ja len absolútne verím predkladateľovi, že toto nie je len osobná téma jedného prezidenta, ale je faktom, že, že sa objavuje celkom iné postavenie prezidenta, práve aj v osobe teraz zvolenej prezidentky prichádzajú ročníky, ktoré, o ktorých sa nedá pochybovať, že budú žiť ešte dlho po tom a pravdepodobne aj verejne pôsobiť dlho po tom, než skončí ich mandát.
Chcem povedať pár slov o takom zvláštnom kontexte stredoeurópskom, pretože tento návrh alebo iniciatívu pána poslanca Kresáka, ktorá, verím, že bude ešte rozšírená, ja by som bol skôr za to, keby to teda nebol operatívny zákon len na úrovni lex Kiska, ale keby to bol návrh, ako som už aj vo faktickej povedal, návrh, ktorý smeruje k novému vyčisteniu tohoto priestoru. Ten priestor je čistený už prakticky 100 rokov. Priestor, tá otázka, že aké, aká, aké postavenie majú čelní predstavitelia republiky, republikánskeho zriadenia.
Pripomeňme, že, že už pred vyše 100 rokmi sa tu objavil republikanizmus a že tí prví prezidenti, republikáni, vonkoncom neboli tradicionalisti, boli to veľmi moderní ľudia, aj T. G. Masaryk, aj Edvard Beneš, nevraviac teda o zakladateľovi štátu Štefánikovi, ale hovorme o prezidentoch, napriek tomu sa im hodilo ponechať si pomerne zaujímavé feudálne prvky vo fungovaní hlavy štátu, či už to bola abolícia, amnestie, nedotknuteľnosť hlavy štátu, ktorá, ktorej nejaká neprimeraná kritika bola trestná.
No, v tomto zmysle ma napadá hneď, že ako to pomaly ide v tej našej, v tej našej republike, pretože napríklad trestnosť poškodzovania dobrého mena a hlavy štátu, paragraf toho, ktorý zostal z prvej republiky, potom si ho, samozrejme, chránil Gottwald a chránili si ho komunisti, sme rušili, ani neviem, či, teraz si spomenúť, či tu niekto je z tých čias, až po roku 2000 ako problém vtedajšej hlavy štátu pána Schustera, ktorý sa tohto komunistického zákona, ktorý stále zostal v Trestnom zákone, domáhal a chcel sa súdiť s novinármi, ktorí ho kritizovali.
Toto je ilustrácia, že ide nám to dosť pomaly a na jednej strane teda ešte nie je celkom uzavreté ani také upratovanie v otázkach výsad a boli tu spomenuté aj tie dôchodky a výsluhové dôchodky, všetko sa to len vŕši ako aditívnym spôsobom, každý k tomu čosi pridá, nejakým spôsobom to modifikuje, ale dávno, dávno by občania uvítali, keby si táto oblasť zaslúžila reformu.
Ja mám pocit, že poslanci, aj vlády, od nepamäti veľmi radi reformujú tie oblasti, v ktorých žijú občania, ale tie oblasti, v ktorých žijú oni, potom zostávajú takým slepým okom hurikánu. Tam sa s tými reformami tak veľmi nenáhlime, však ilustráciou je, ako dlho trvalo rušenie napríklad tých špecifických výsad poslancov, imunít a tak ďalej a celkom, celkom dokonalé to nie je ani dnes.
Toto je predzvesť postmoderny, dámy a páni, my sme teda ešte celkom sa nevysporiadali s rezíduami, ktoré niektoré sú fakt 100 rokov staré, viete dobre, že aké ťažkosti boli s tými tzv. amnestiami, v skutočnosti teda to bolo, myslím, skôr zastavenie vyšetrovania, ale zľudovelo to ako amnestie, a už tu máme problém, že máme prezidenta, ktorý hoci bol hlavou štátu, vracia sa akoby do súťaže o moc v štáte. Teda situácia, na ktorú nepamätali ani tvorcovia ústavy a proste nepamätali ani zákony.
A chcem len zdôrazniť, že, a siaha to až po ten protokol, ktorý, ktorý predkladateľ objavil, že tam je napríklad zakotvené, ten problém oslovovania, mimochodom veľmi citlivý v politickej oblasti, lebo naozaj ak ide pán prezident do súťaže a nikto z nás mu tú, pán bývalý prezident, nikto z nás mu to právo neupiera, tak toto, táto výsada, oslovenie môže byť chúlostivejšia v politickej súťaži než to, na čo upozornil pán poslanec Dostál, že či sa privezie svojím autom, alebo niečím iným, niekoho iného autom. Oslovovanie je veľmi silná, teda symbolická politická karta, politický kapitál, oslovovať prezident, pán prezident, naozaj ťažko sa potom diskutuje.
Otvárala sa tu aj otázka tých, zahraničného pôsobenia bývalých prezidentov a znovu je to tak, že ten aditívny spôsob, jak sa tu vŕšili rôzne nové politické reality, lebo napríklad to, že kandidujeme aj do orgánov Európskej únie a že slovenský politik môže sa kľudne stať šéfom NATO alebo Európskej komisie, to sú všetko novinky. Ale opakujem, znovu tá legislatíva na to reagovala len aditívne, pridávaním ako seno, keď sa hádže jedno na druhé a už dávno to jedno s druhým nefunguje. Už to dávno neladí a chce to proste diskusiu o reforme aj v takejto malej veci, z ktorej vytŕča ten nedostatok diskusie o reforme postoja celkového v usporiadanom štáte voči jeho predstaviteľom, napr. bývalým hlavám štátu.
Chcel by som veriť, že pán poslanec Kresák umožní, a on to tu aj naznačil, a podporí v prípade úsilie poslancov urobiť tento jeho návrh komplexnejším v druhom čítaní. A v každom prípade mu chcem poďakovať, že sa do tohoto nepríjemného, nepríjemnej práce pustil. Nie je to nič príjemné, každý si myslí, že sa to týka Kisku a je to lex Kiska, nie je to lex Kiska, pretože tento problém proste bude mať pani Čaputová, môže ho mať ktokoľvek. Ja si pamätám, že svojím spôsobom ho prežíval aj náš prvý prezident Michal Kováč, ktorý si zriadil kanceláriu, nadáciu, snažil sa verejne účinkovať, ale ako by tá, tie podmienky neboli na to nastavené, nikto nevedel kam takpovediac s ním a čo s ním.
Teraz aj týmto faktom, že končiaci prezident je v produktívnom veku, aj tým neodškriepiteľným faktom, že nová pani prezidentka, pre ňu to platí ešte oveľa viac, nás jednoducho stavia do pozície, či už tuná na pôde parlamentu, alebo aj inde, jednoducho túto postmodernú realitu zobrať na vedomie. Prezidenti majú stratiť svoju postfeudálnu aureolu a že nám to trvalo toľké roky, ako ju tak pomaly strácajú, je tak trochu dôkazom nášho Kocúrkova, našej, nesystémového uvažovania, my sme vždy všetko riešili, až keď sme narazili na to, že nám to práve tlačí v topánke, neriešilo sa to teda systémovými reformami, častokrát ani po novembri a ešte menej niekedy neskôr. A je to pripomienka, že prídu celkom nové výzvy aj v súvislosti s tou Európskou úniou, ktoré nás donútia tie postoje k členeniu elít, lebo to sú zákony, ktoré sa vlastne týkajú politických elít, hovoriť o nich veľmi otvorene, hovoriť o nich bez niekdajšej posvätnosti, síce to tedeum, ktoré zaviedol Hácha - Hácha, lebo Masaryk, teda ani Beneš toto by určite neurobili -, tak trvá doteraz, ale opakujem to, to aditívne pridávanie rôznych zvyklostí a rôznych symbolov tej, tomu zdravému životu politických elít neprospieva a najmä neprospieva, keď o tom nehovoríme, keď, keď to vždy riešime len ad hoc a bez politickej rozpravy.
Keďže je piatok poobede, myslím, že tých niekoľko zvláštnych poslancov, ktorí na takúto rozpravu mali nervy a ochotu a chuť a zostali v sále, myslím, že, že to prijali, aj tento môj príspevok, s porozumením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Gabániová.

Ďakujem. Ja som si urobila pár poznámok a pán poslanec tu načrtol trošičku históriu, vraj históriu, pohľad alebo snahu po hľadaní nejakej kauzality v tom, čo sa vlastne deje. Áno, menia sa politické okolnosti, treba meniť aj možno niektoré skutočnosti.
Fakt je, že my sme nástupnícky štát Československej republiky, ale už hneď pri vzniku Slovenská republika nemá dvojkomorový parlament, ale funkciu prezidenta, tá nám imponovala, z historizmu možno áno, táto funkcia bola v podstate náhrada monarchu a potom boli tie ostatné funkcie, parlamentarizmus, prejavom parlamentarizmu, teda modernej doby. No, modernej, ako sa to vezme.
No a ďalšia vec teda vyvstala, nemožno porovnávať štáty, ktoré majú iný, inú funkciu prezidenta, ktorá skôr je synonymom premiéra, ako je vo Francúzsku, a porovnávať to s nami, kde teda vo funkcii premiéra, prezidenta je pán Macron, ktorý je teda mladý, hej. U nás bola funkcia prezidenta chápaná skôr ako funkcia reprezentatívna, mala reprezentovať, mala ju reprezentovať osobnosť, ktorá sa tam dostala, ktorá má určité, určité verejné alebo verejnoprospešné, preukazujúc celý život svojím konaním, zásluhy, ktorá je teda osobnosťou, ktorá môže túto funkciu spĺňať.
Toto akosi už nie je ponúknuté občanom. Aj tu sa zmenili určite isté podmienky, preto by som obrátila pozornosť tým smerom, že ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)