51. schôdza

Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci. Podľa môjho názoru, samozrejme, že pán Budaj má asi pravdu, že robíte tzv. aditívnu politiku, ale predstavte si, že si by niekto pred tridsiatimi rokmi, alebo teda necelými tridsiatimi rokmi, keď sme robili ústavu, mal imagináciu, že budeme mať prezidenta, ktorý jednoducho sa vynorí z hmiel, zažiari a potom chce mať ďalšiu politickú aktivitu. Tak to mne sa nedá.
Ale som a súhlasím s tým, že treba urobiť komplexnú nejakú revíziu týchto ústavných pozícií. Viete, keď sme robili, a to teraz narážam aj na to, čo tu už bolo niekoľkokrát povedané, každý sudca musel mať previerku podľa zákona a mali si ju podávať a mnohé veci by nám vypadli, keby skutočne Národný bezpečnostný úrad tieto previerky robil. Lenže páni sudcovia si odhlasovali cez Ústavný súd, pretože sa chceli vrátiť a nechceli ísť cez previerky, si odhlasovali, že to je protiústavné. Takisto si odhlasovali svoje platy, všetkým sme, ústavným činiteľom sa znížili platy a oni si povedali, že to je neústavné, lebo im zákonodarná moc vstúpila do ich sudcovskej nezávislosti.
Jednoducho tu treba urobiť zásadné a jasné opatrenia. A myslím si, že omnoho viac by takúto ochranu, napríklad špeciálnu, by potreboval predseda vlády ako prezident, pretože predseda vlády je konkrétne konfrontovaný s politickou realitou. A myslím, že aj šéf parlamentu. Takže v tomto zmysle treba jednoducho urobiť takú radikálnu celoplošnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Pani Gabániová, ja som narážal skôr na, teda naozaj som zablúdil trochu dozadu a chcel som pripomenúť, že sme aj nástupníckym štátom rakúsko-uhorskej monarchie a tam tkvejú aj mnohé tie tradicionalistické zvyky, pre ktoré ešte stále aj my dvaja, aj všetci tu používame termín "hlava štátu" a nie "prvý občan". To je celkom odlišný pohľad a my sa ho nevieme zbaviť, lebo on je len prvý občan, nie je naša hlava, nie je hlava žiadneho štátu, je, je to rovný, teda prvý medzi rovnými, a to je republikánsky pohľad na prezidenta.
My Stredoeurópania ostávame, ako vidno, plne v zajatí feudálneho pohľadu na prezidenta ako najlepšieho, spomedzi nás výnimočného a stále ani na prezidenta nie sme schopní uplatňovať požiadavky ako na sluhu verejného záujmu. To je stigma, z ktorej tých sto rokov kráčame, ale ideme dobrým smerom podľa mojej mienky a návrh pána Kresáka týmto dobrým smerom ide a to som vlastne v tom svojom príspevku chcel povedať.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, iba veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, ktorí sa vyjadrili k prednesenému návrhu.
Zopakujem iba toľko, že padli tu, myslím si, že veľmi zaujímavé myšlienky na to, ako ten návrh ešte rozšíriť. Ja, samozrejme, poviem za seba, ale myslím, že aj ostatných predkladateľov, sme pripravení diskutovať o zmysluplnom skvalitnení tohto návrhu.
A na záver mi dovoľte iba poďakovať aj za to, že to bola skutočne vecná, vecná diskusia a že vlastne na moje, nechcem povedať prekvapenie, na moje potešenie vlastne by som povedal, že naprieč politickým spektrom sme sa dokázali baviť vecne a nie na seba útočiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1669. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1774.
Dávam slovo poslancovi Antonovi Hrnkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1669.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, milí kolegovia, dovoľujem si vám opäť predložiť návrh zákona, ktorý len tesnou väčšinou neprešiel pred cirka pol rokom, takže po tom, keď sa, keď mi to umožňovala lehota, opäť ho predkladám.
Ide o to, aby bolo umožnené cirkvám, aby ony rozhodovali o svojich duchovných, ktorí slúžia v ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch. Ide vlastne o tri zložky, ide o Policajný zbor, o armádu, teda Ozbrojené sily Slovenskej republiky a o Väzenskú a justičnú stráž. Tam všade majú svoje cirkvi svoj personál a niektoré cirkvi, napríklad teda predovšetkým katolícka cirkev, žiadajú, aby vojaci, ktorí majú duchovnú službu v armáde, boli non-combatant, teda nebojujúci a bez zbrane, na rozdiel od iných cirkví, ktoré sú v Ekumenickej rade cirkví a protestovali proti tomu cez aj list, ktorý ste všetci dostali. Na ten list som odpovedal, všetci ste ho tiež dostali, mám ho tu, keby ste chceli, ho prečítam, ale myslím si, že nie je to až tak celkom potrebné.
Takýto systém, že duchovní nemajú zbrane, platí napríklad v Bundeswehre, Taliansku, Chorvátsku, ale aj v Spojených štátoch. Tí vojaci, ktorí sú duchovnými, sú tam neozbrojení, aj v ďalších štátoch, a plnia svoju duchovnú úlohu.
Keďže táto záležitosť je viac-menej urobená tak, aby každá cirkev si tam mohla nájsť seba. My neprikazujeme cirkvám ani nechodíme do ich kanonického práva, ako si majú riadiť svojich duchovných. Ony majú na to svoje vlastné predpisy, katolícka cirkev zakázala kňazom aj poľovačky atď., takže sú to veci, ktoré sú dlhodobé v katolíckej cirkvi ako presadzované.
A preto po analýze a po dlhých rozhovoroch, najmä s vojenským ordinárom, pánom biskupom Drábekom, som pristúpil k vypracovaniu tohto zákona a k jeho opätovnému podaniu, keďže iné cirkvi majú na to iný názor, zákon im umožňuje, aby rozhodli pre svojich veriacich tak, ako ony považujú za vhodné.
Tento návrh nebude mať žiaden vplyv na financie, na podnikateľské prostredie ani na žiadnu inú činnosť, ktoré by mohlo negatívne pôsobiť, pretože jednoducho táto norma len upravuje malú záležitosť, ktorá s týmto súvisí, teda s činnosťou duchovných v ozbrojených silách.
Dúfam, že tento zákon pošlete do druhého čítania, a prípadné návrhy a zmeny budem ochotný akceptovať, ak budú v jeho duchu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, milé dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému bodu rokovania.