51. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Renáty Kaščákovej, Milana Laurenčíka, Mariána Viskupiča, Martina Klusa, Jakuba Nedobu, Petra Osuského a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť vyplácanie platu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po skončení ich mandátu, ak ten mandát zanikol v dôsledku právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A niečo bližšie o jeho obsahu by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Viskupičovi. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa aj písomne, aj teda ústne prihlásil pán poslanec Dostál.
Takže nech sa páči.

Vážená kolegyňa a kolegovia, ako som už povedal, cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť vyplácanie platu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky po skončení ich mandátu v dôsledku právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu. Keby sme mali tento zákon nejako nazvať, nazvali by sme ho lex Mazurek.
Platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov. Podľa platného znenia zákona, konkrétne v § 2 ods. 3, patrí poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky po zániku jeho poslaneckého mandátu plat ešte počas dvoch alebo troch mesiacov podľa dĺžky toho, akú dobu bol poslancom Národnej rady. To sa netýka poslancov, ktorí vykonávali mandát menej ako päť mesiacov. Tí nemajú nárok na tie ďalšie platy. Ak poslanec vykonával mandát najmenej päť mesiacov a menej ako päť rokov, má nárok na dva mesačné platy, akási forma odstupného. Ale ak poslanec vykonával mandát aspoň päť rokov, má nárok na tri mesačné platy.
V zákone však existuje niekoľko výnimiek z tohto nároku, z nároku na vyplatenie dvoch alebo troch mesačných platov po zániku mandátov, mandátu a tá sa týka poslancov, ktorým zanikol mandát v dôsledku toho, že sa ujali inej verejnej funkcie a budú teda aj naďalej poberať plat z verejných zdrojov. Ide o poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca aj v nasledujúcom volebnom období, poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, čiže sa stal prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu alebo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu, pričom sú tam vymenované ďalšie funkcie, ktorých odmena je hradená z verejných zdrojov. A je samozrejmé, že takáto úprava logická, lebo by bolo nelogické, keď poslanec Národnej rady úspešne kandiduje vo voľbách, je znovuzvolený za poslanca, tak aby mu paralelne boli vyplatené ešte ďalšie dva platy z titulu, že skončil v jednom volebnom období ako poslanec alebo že niekto sa stane prezidentom, tak dostane ešte ďalšie dva poslanecké platy.
Ústava Slovenskej republiky upravuje v čl. 81a spôsoby zániku mandátu poslanca Národnej rady a tými sú: uplynutím volebného obdobia, vzdaním sa mandátu, stratou voliteľnosti, rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky, vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1 ústavy. A písmeno f) v čl. 81a je: dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Predkladatelia návrhu zákona považujú za nelogické a nesprávne, aby nárok na vyplatenie dvoch alebo v prípade dlhšieho výkonu mandátu dokonca troch platov mali po zániku poslaneckého mandátu aj tí poslanci, ktorým mandát zanikol v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom nebol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Predpokladá sa nedbanlivostný trestný čin. Preto navrhujeme, aby v takomto prípade nemal odsúdený poslanec nárok na vyplatenie platu po zániku mandátu. Navrhujeme teda doplniť, že ten nárok; doplniť do príslušného ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o platových pomeroch, doplniť vetu, že nárok podľa druhej vety, ktorá ten nárok definuje pre poslancov po skončení výkonu mandátu, nemá poslanec, ktorému zanikol mandát dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Toto je na širšiu debatu. Je, samozrejme, možné, možné uvažovať o tom, či vôbec tam má byť akékoľvek ďalšie vyplácanie platu po skončení výkonu, výkonu, po skončení mandátu. Môže byť, môže byť názor, že vôbec nie, však poslanec vie, na akú dobu je zvolený. Môže byť opačný názor, že poslanec nevie, či bude pokračovať alebo nebude pokračovať, napríklad keď opätovne, opätovne kandiduje. Môžme sa k tej téme vrátiť, ale myslím si, že by malo byť mimo akúkoľvek diskusiu, že rovnako ako sa tie dva alebo tri ďalšie mesačné platy nevyplácajú poslancom, ktorým zanikol mandát v dôsledku toho, že pokračujú v inej verejnej funkcii, že by sa nemali tie dva alebo tri mesačné platy vyplácať poslancovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Takéhoto poslanca sme mali aj v tomto volebnom období v pléne. Hovorím o pánovi poslancovi Mazurekovi, ktorému boli ešte ďalšie dva poslanecké platy, platy vyplatené. Čo sa mi zdá úplne absurdné, aby na jednej strane štát prostredníctvom súdnej moci povedal, že niekto, nejaká osoba sa dopustila úmyselného trestného činu, aby štát prostredníctvom ústavy konštatoval, že takejto osobe v dôsledku toho, že sa dopustila úmyselného trestného činu, zaniká mandát poslanca Národnej rady a zároveň štát prostredníctvom zákona nariaďuje, aby takejto osobe po zániku mandátu v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu boli vyplatené ešte dva poslanecké platy. Naším návrhom zákona chceme spolu s kolegami túto absurditu zo zákona o platových pomeroch ústavných čini; niektorých ústavných činiteľov vypustiť.
Ďakujem.