51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil náš návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde, ale aj inými formami kontroly vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory Národnej rady. Cieľom tohto návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov Národnej rady a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy v prípadoch, kedy orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu.
Existencia vyšetrovacích výborov alebo komisií nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené napríklad v Európskom parlamente, ale aj vo viacerých členských štátoch Európskej únie, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku. Rovnako tak nejde o nóvum z hľadiska slovenského právneho poriadku. Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúšali poslanci napríklad v roku 2003, v časoch, kedy lídrom opozície bol súčasný predseda najsilnejšej koaličnej strany Robert Fico.
Podľa nášho návrhu ústavného zákona zriaďuje Národná rada Slovenskej republiky na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru je presné vymedzenie vecí verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená, a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor Národnej rady správu o výsledku vyšetrovania. Členovia vyšetrovacieho výboru sú volení Národnou radou na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu, a päť členov spomedzi ostatných poslancov. Takže vyšetrovací výbor má desiatich členov.
Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. O vine a treste osôb však, samozrejme, vždy rozhoduje súd. Všetky orgány verejnej moci sú však povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Toľko zatiaľ k tomuto návrhu a podrobnejšie sa k nemu ešte vyjadrím neskôr v rozprave.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené zvyšky kolegov, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Ako prvý požiadal o vystúpenie predkladateľ.
Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milí kolegovia, ak by vás zaujímali aj podrobnosti o tomto návrhu ústavného zákona, tak by som si dovolil vypichnúť niektoré odseky, ktoré by sa doplnili do ústavy v prípade, že tento náš návrh schváli plénum hlasovaním.
Takže, v čl. 85 sa konci pripája veta: "Na požiadanie orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je vyšetrovací výbor podľa čl. 92, sa na jeho schôdzi musí zúčastniť aj iná osoba ako osoba uvedená v prvej vete."
V čl. 92 ods. 1 sa za slovo "orgány" vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová "ktoré môžu mať vyšetrovaciu právomoc".
Na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada Slovenskej republiky zriadiť vyšetrovací výbor. Urobí tak vždy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov.
Vyšetrovací výbor má desať členov a skladá sa z predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov. Členov vyšetrovacieho výboru volí Národná rada na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období, a to tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán a politických hnutí, ktoré vytvorili vládu, a päť členov spomedzi ostatných poslancov.
Všetky orgány verejnej moci poskytnú vyšetrovaciemu výboru potrebnú súčinnosť.
Podrobnosti o právach a povinnostiach vyšetrovacieho výboru a o konaní pred ním ustanoví zákon.
Čiže toľko zatiaľ k zmene ústavy a nasledujúcim bodom je potom zmena rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, resp. zmena tohto zákona, kde dopodrobna uvádzame, ako by tieto vyšetrovacie orgány fungovali.

Pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, ctení páni kolegovia, ktorí sme tu zostali, ako možnože cítite trošku takú skrytú iróniu v mojom hlase, nehovoriac o tom, túto komornú atmosféru, v ktorej sa tu nachádzame, ale myslím si, že netreba podceňovať dôležitosť práve takto predloženej novelizácie ústavy, na ktorú nadväzuje potom aj zmena rokovacieho poriadku, pretože napriek všetkým výhradám, ktoré by mohli mať prípadní oponenti, čo by som bol rád, keby sme niekedy aj počuli nejakú tú oponentúru, že prečo nie, prečo by sme nemohli mať tie vyšetrovacie výbory, a mohli by namietať, veď nie je to bežná prax, stav, v akom momentálne sa nachádza Slovenská republika a celá naša spoločnosť.
Žijeme momentálne v období, kedy bolo nastavené zrkadlo tomu, čo sa tu v minulosti dialo, a preto je nevyhnutné, aby práve aj Národná rada Slovenskej republiky sa aktívne zapojila i týmto spôsobom zriadenia takéhoto typu výboru k tomu, čo je potrebné spraviť, k tej očiste spoločnosti, ktorá je pre nás nevyhnutná, pretože to, kam sme dospeli, je výsledkom aj toho, čo sme neurobili. Nielen toho, čo sa urobilo, ale naozaj tieto veci sa často stali aj preto, čo sme neurobili, čo sa zanedbalo, na čo sa pozabudlo, aké krehké je právo, aká krehká je spravodlivosť a ako je vôbec možné, že Slovensko dospelo do súčasného stavu, kedy sa dozvedáme o tom, ako sa prepojil biznis s podsvetím, aké je prepojenie na politiku, aké je prepojenie na súdnictvo, prokuratúru a všetko, čo s tým súvisí.
Samotný vyšetrovací výbor by bol iba jedným z opatrení, ktoré môže, opakujem, môže pomôcť k zmene tohto stavu, do ktorého sme sa dostali, a preto je dôležité, aby v tomto zázname a pri každej jednej vete, ktorú budeme o tomto hovoriť, vždy zaznievalo, že tento návrh nepozerá na to, z akého politického tábora vychádza, pretože je v ňom explicitne dané, že zástupcovia tohto výboru by mali byť naprieč politickým spektrom všetkých zástupcov politických strán i hnutí, ktoré tu v parlamente sú, že sú skrátka tu dodržané zásady, aby nikto nebol opomenutý a aby bola zabezpečená rovnováha a nezvrhlo sa to k využívaniu takéhoto inštitútu. Pretože tento inštitút, ono niekto by mohol namietať, by sa dal aj zneužívať. Ale to nie je možné, ak je práve zabezpečená rovnováha. A to v tomto návrhu zmeny ústavy je uvedené.
Ale keďže sme pragmatici, vieme zhruba, ako vyzerá rozloženie síl v tomto parlamente, tak nemusíme ani hádať, ako asi dopadne hlasovanie aj o tomto pokuse zaviesť túto zmenu v ústave i následnej ďalšej úprave rokovacieho poriadku. Čo si ale neuvedomujú tí, ktorí keď proti tomuto zahlasujú, resp. sa zdržia, že sa späť postavia do polohy toho, čo sme neurobili, pretože sme dospeli do stavu krajiny, že tou nečinnosťou a častokrát aj znefunkčnením mnohých orgánov, ktoré by mohli vykonávať kontrolnú funkciu, veď pán navrhovateľ by vedel napríklad hovoriť aj o tom, akým spôsobom a prečo je znefunkčnená komisia na kontrolu odposluchov, kam a aké sú vlastne tam tie dôvody, ktoré síce boli neustále postavené na stôl a neustále sa o nich komunikovalo, ale v konečnom dôsledku výsledkom je, že nemáme nad týmito vecami kontrolu. A že sa zabudlo na to, že tá politika v určitých oblastiach, ktoré sa týkajú bezpečnosti štátu, musí ísť bokom, pretože bezpečnosť štátu má byť pre nás všetkých prvoradá. A Slovenská republika je v ohrození bezpečnosti, keď sa potvrdili tieto informácie, ktoré sú už dnes na verejnosti. Keď sa stali tie udalosti, ktoré tak traumatizujú súčasnú slovenskú spoločnosť. V normálnom stave krajiny by možno nebolo potrebné, aby sme pristúpili k takejto úprave, ale my nie sme momentálne normálnou krajinou.
My sme dospeli do stavu, kedy nieže je nám nastavené zrkadlo, ale to zrkadlo, v ktorom sa krajina vidí, je celé krivé. A kroky, ktoré sa prijímajú, sú pokrivené tým, ako tá nečinnosť spôsobila skazu, ktorá prechádza nielen právom, ale už vstupuje do morálky. Ľudia už strácajú vieru v to, že sa môžu dovolať určitej spravodlivosti. A preto je dôležité, aby tu došlo k zapojeniu aj Národnej rady práve prostredníctvom týchto výborov a tým spôsobom sme začali ozdravný proces a krajinu vyliečili.
Ďakujem.

Faktická poznámka, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Sopko, s drvivou väčšinou toho, čo si povedal, by sa dalo súhlasiť, len jednu polemickú poznámku si dovolím povedať, ja si myslím, že tento, tento návrh by bol úplne v poriadku, aj keby sme tu žili v normálnych, normálnych pomeroch. Samozrejme, že jeho, jeho naliehavosť je oveľa väčšia zoči-voči tomu marazmu, ktorý okolo seba vidíme a ktorý, ktorý sa dennodenne dozvedáme nové a nové kauzy o tom, ktorý sudca, ktorý prokurátor, ktorý vysoko postavený politik komunikoval s ktorým mafiánom a na akej nekalej alebo dokonca rovno trestnej činnosti sa podieľali. A ja si myslím, že vyšetrovacie výbory sú úplne v poriadku aj v prípade, že by sme tu mali normálne politické pomery, je to normálny nástroj kontroly výkonnej moci zákonodarnou mocou, čiže, čiže predpokladám, že to nie je myslené iba ako, ako návrh na výnimočnú situáciu, a teda ak by to náhodou prešlo, ak nie teraz, tak v budúcom parlamente, tak sa k tomu môžme vrátiť, aj keď tie pomery budú snáď už raz normálnejšie.
Ďakujem.