51. schôdza

Pán poslanec Drobný.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnom právnom poriadku sú obete trestných činov prakticky len bezmocnými štatistami v súdnych procesoch, kde ich zastupuje štát. Ešte viac je to vidieť na dohodách o vine a treste medzi páchateľom a prokurátorom, kde poškodený často výsledok dohody číta s úžasom, či je to niečo také v demokratickom štáte vôbec možné. V dnešných dňoch sa do verejnosti dostávajú nahrávky Gorily, správy z aplikácie Threema a podobné informácie. Nechcem v tejto chvíli citovať z týchto zdrojov a spomínať konkrétne krivdy a konkrétne mená. Nevieme, či sú zverejnené materiály v celom rozsahu pravé, nemáme istotu, či sa tam s niečím dodatočne nemanipulovalo, alebo dokonca aj niečo nevyfabrikovalo úplne od základu. Preto dnes len všeobecne. Ak by takýto alebo podobný návrh zákona bol podaný pred mnohými rokmi, mnohé z tých vecí, kde sa zneužila štátna moc na páchanie krivdy voči občanovi, by sa možno buď ani neudiali, alebo by to mali nepoctiví zástupcovia štátnej moci oveľa ťažšie.
Možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste alebo odvolať sa aj proti rozsudku zvyšuje šancu, že ten, kto prípad bude riešiť na vyššej inštancii, bude odolný voči rôznym vonkajším vplyvom. Nevidím rozumný dôvod, prečo by poškodený mal byť bez práva odvolať sa voči rozsudku, prečo v tejto veci by mal len bezmocne sledovať, či sa prokurátor odvolá alebo nie. Tlaky na ovplyvňovanie policajtov, prokurátorov, sudcov boli, sú aj budú všade na svete. Úlohou nás poslancov Národnej rady je, aby sme vytvorili právne prostredie, v ktorom sa veľmi ťažko bude dať zneužívať štátnu moc alebo robiť nespravodlivé rozhodnutia len z lajdáckosti a pohodlnosti. Doba to naozaj vyžaduje. Niet s čím otáľať a navyše svet sa globalizuje.
Zo zahraničia poznáme prípady páchateľov násilnej trestnej činnosti akože s psychickými problémami, chvíľkovou nepríčetnosťou, vďaka ktorej vyviaznu s malými trestami a dokonca aj bez trestu aj z ťažkých násilných zločinov. Miestna verejnosť to často vníma ako nespravodlivé rozhodnutia, ktoré vznikli vďaka tomu, že tamojší prokurátori a sudcovia podľahli tlaku politických mimovládok, riadených a platených zo zahraničia, či liberálnych politikov. Spomínam to preto, že často vzniká dojem, že len my na Slovensku máme v tejto oblasti problémy a že všetci ostatní sú v tom či onom vpredu a my tu sme nejaký zlý svet. Nie sme. Mnohé problémy sú v zahraničí podobné a mnoho ešte väčšie ako u nás.
Tento návrh zákona je príležitosťou urobiť, síce malý, ale veľmi dôležitý krok k návratu spravodlivosti na Slovensku a tým urobiť náš slovenský právny poriadok o niečo lepší.
Ďakujem za pozornosť.

Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nahlásil sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, my opakovane dávame tento návrh zákona, ktorého cieľom je posilniť práva poškodeného v trestnom konaní v Slovenskej republike. A viete prečo? Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Nie je totiž nikto viac motivovaný na spravodlivom a patričnom odsúdení páchateľa ako práve ten poškodený človek, ktorému bola spôsobená konaním páchateľa ujma, či už majetková alebo na zdraví alebo na živote jeho blízkych. Jednoducho neexistuje, neexistuje žiadny prokurátor, neexistuje ani žiadny sudca, neexistuje akýkoľvek zástupca alebo zamestnanec, zamestnanec štátu, ktorý by bol motivovanejší ako samotný poškodený. Je pre nás nepochopiteľné, ako doteraz nemohla vzniknúť nejaká iniciatíva občanov poškodených trestnými činmi práve k tomu, aby zvýšili postavenie, svoju moc v trestnom konaní.
Asi najvypuklejšie je možnosť, alebo je teda tú situáciu bezmocnosti poškodeného v trestnom konaní, možnosť vidieť pri poškodení zdravia, teda pri násilných trestných činoch. Mnohokrát, a bolo to tu už dnes spomenuté, a ja považujem za potrebné to zdôrazniť, tí samotní poškodení s nemým údivom, s úžasom ako Alenka z ríše divov sledujú proces uzatvorenia dohody o vine a treste medzi páchateľom, ktorý im zničil zdravie a mnohokrát do konca života poznačil celý ich život, a zástupcom štátu, prokurátorom, ktorý by mal čo najviac sa snažiť teda hľadieť na to, aby páchateľ bol spravodlivo potrestaný. A títo poškodení iba bez akejkoľvek možnosti aktívne do procesu zasiahnuť sledujú, ako možno vďaka aj nejakému korupčnému správaniu, prokurátori súhlasia nieže s trestom, s dohodou o vine a treste, ale s výsmechom do očí samotných poškodených. Za trvalé následky finančná pokuta, za ťažké ublíženie na zdraví podmienka a podobné, podobné nezmyselné dohody.
Potom sa nemôžme čudovať, že takíto ľudia, poškodení, nevinní ľudia odchádzajú zo súdov totálne frustrovaní, totálne sklamaní, znechutení a povedia: ako má ten štát, ako ma ten štát chráni? No a my tu dnes stojíme a hovoríme, že my nie sme naivní a nechceme, aby zrazu všetci tí prokurátori boli zapálení úplne za každú vec toho poškodeného, za každého jedného a bojovali ako levy. Práve naopak, my túto možnosť bojovať sám za seba chceme dať tým ľuďom. A veľmi rýchlo, veľmi rýchlo by sme všetci zistili, veľmi rýchlo by sa aj na tých súdoch ukázalo, kto v skutočnosti lepšie zastupuje práva poškodeného. Či sú to prokurátori alebo je to samotný poškodený.
Myslím si, že aj tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je odpoveď úplne jasná, je úplne odpoveď jasná. Však zoberme si príklad, stiahnime si akúkoľvek modelovú situáciu priamo na seba. Bude sa za ublížení na zdraví komukoľvek z vás biť viac prokurátor alebo vy samotní? Jednoduchá odpoveď. O to viac, že ak sú aj prípady, že okresný dozorový prokurátor naozaj si spis naštuduje do detailu a naozaj, ako sa hovorí, sa do toho vloží a snaží sa dokázať a v tom konaní nejako presvedčiť aj toho sudcu potom, aby tí páchatelia boli spravodlivo potrestaní a aby jednoducho ten poškodený mal ten pocit tej spravodlivosti, lebo aj takí sú prokurátori, tak keď ide odvolanie na krajský súd, tak viete veľmi dobre, že máloktorý krajský prokurátor sa už do prípadu tak osobne vloží. Máloktorý krajský prokurátor naozaj tak podrobne si naštuduje celý ten spis, podrobne si naštuduje tú vec, podrobne si naštuduje dôsledky, povedzme, toho ublíženia na zdraví, trvalé následky, dopady na život, na prácu, na spoločenské uplatnenie daného poškodeného človeka, aby sa ako lev bil za jeho práva pred krajským súdom. Málokedy, výnimočne, naozaj veľmi vzácne. Ale ten poškodený človek so zničeným zdravím, s trvalými následkami, ten príde aj na krajský súd bojovať za svoje práva. No ale dnes, keď je odkázaný alebo je vylúčený iba na tú časť, aby ako poškodený mohol sa vyjadriť k náhrade škody, tak si sám povie, že načo, tak si sám povie, že načo.
A tieto prípady, o ktorých rozprávam, tie máme my priamo z praxe. Pomáhame poškodeným rodinám, dávame im právnu pomoc a je to veľmi, veľmi ťažké, aby ste mohli aj formou zástupcu poškodeného sa nejakým spôsobom zapojiť do diskusie, do debaty o spravodlivom treste pre konkrétnych páchateľov. Sú to veľmi výnimočné prípady, hoci tí ľudia, hoci tí samotní poškodení majú naozaj motiváciu, chuť, energiu, dajú aj peniaze, pricestujú aj na krajský súd možno úplne aj z iného kraja. Niekedy, keď je to vecne príslušná alebo miestne príslušná vec, tak aj z iného kraja. Prídu, lebo im na tom záleží.
Prečo, prečo im nechceme dať takúto príležitosť? Prečo im nedáme možnosť naozaj využiť, využiť to vnútorné volanie po spravodlivosti a získať procesné postavenie pred tými súdmi. Veď je to absolútne prirodzená vec. Nikomu by sa tým neublížilo, štát by to v podstate nič nestálo a mnoho, mnoho ľudí by pocítilo zlepšenie legislatívneho prostredia na Slovensku. Tejto iniciatíve, nechápem, z akého dôvodu je možné sa brániť. Komu by mohlo vadiť to, že poškodení ľudia na Slovensku budú mať od účinnosti tejto nami navrhovanej novely Trestného poriadku väčšie a účinnejšie práva a budú mať efektívnejšie možnosti na obhajovanie spravodlivosti na súdoch. Spravodlivosti konkrétnej, nie nejakej všeobecnej, nejakej virtuálnej, nejakej legislatívnej, ale konkrétnej spravodlivosti v každom jednom konkrétnom prípade, prečine, zločine.
Však ak my dnes v súdnom konaní, v trestnom konaní vyznávame rovnosť strán, tak predsa nemôžme povedať, že ten poškodený človek, na ktorom sa ten zločin udial alebo trestný čin, že vlastne nie je stranou tohto procesu. Však vlastne on tam ani neni. Prokurátor bude dve hodiny rozprávať o ňom, polícia si na tom robí, ja neviem, niekedy niekoľkomesačnú robotu a nakoniec keď, keď dôjde vec pred súd, tak ten, na kom sa celá tá vec stala, spáchala, tak vlastne ten tam ani nie je. Toho tam úplne vygumujeme len preto, aby sme mu nemuseli priznať procesné postavenie strany v trestnom konaní.
Takže, kolegyne, kolegovia, týmto, touto novelou naozaj nikomu neublížime, nič to štát stáť nebude. Jediné, čo tým dosiahneme, bude totálne prehĺbenie práva na spravodlivý súdny proces a priznanie práva procesnej strany aj pre poškodených. Tí, ktorí žijete na východe, tí, ktorí žijete na strednom Slovensku, viete, aká je problematická situácia aj s útokmi agresívnych asociálov a aké smiešne a nízke tresty sa potom za takéto útoky vynášajú. A títo ľudia, ktorí sú napadnutí a zmrzačení, jednoducho potrebujú pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niekto zaujať stanovisko? Nie je to tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Stanislava Drobného a Jána Kecskésa na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1706, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1807.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Kecskésovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predmetnej novely je úprava straty mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v prípade jeho vystúpenia alebo nevstúpenia do poslaneckého klubu. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jánovi Maroszovi.

Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca určeným ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady rozhodol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od poslanca Stanislava Drobného.
O slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči.

Politický systém Slovenskej republiky je založený na parlamentnej demokracii. Najvyšším zákonodarným orgánom štátu je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení občanmi Slovenskej republiky. Kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však do volieb môžu nominovať výlučne politické strany, politické hnutia a volebné koalície týchto strán a hnutí. Voliči si teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vyberajú len z kandidujúcich subjektov. Ak chcú prostredníctvom preferenčných hlasov podporiť jednotlivých kandidátov, môžu tak urobiť len tým spôsobom, že odovzdajú svoj hlas jednému z kandidujúcich subjektov.
Vzhľadom na to, že občania Slovenskej republiky sú zastupovaní práve poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, voliči prirodzene očakávajú, že počas celého obdobia trvania mandátu poslanca bude poslanec reprezentovať politickú stranu, politické hnutie alebo volebnú koalíciu, za ktoré bol zvolený vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
V priebehu volebného obdobia však často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania Slovenskej republiky zvolili, alebo do takého klubu ani nevstúpi a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu ako tento poslanecký klub. Stáva sa tak nezaradeným poslancom alebo vstúpi do poslaneckého klubu inej politickej strany. Takýto poslanec tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstránenie takéhoto správania poslancov, ktoré občania Slovenskej republiky oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často aj ako bezcharakterné korupčné správanie poslancov. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý prostredníctvom straty mandátu poslanca, ktorý sa sám vzdal členstva v pôvodnom poslaneckom klube alebo do tohto klubu nevstúpi, zamedzuje takémuto konaniu. V záujme demokratických princípov návrh ústavného zákona nezavádza imperatívny mandát. Vystúpenie z poslaneckého klubu alebo nevstúpenie do poslaneckého klubu a tým aj strata mandátu je totiž vlastným rozhodnutím poslanca.
Navrhovaná úprava ústavného zákona sa nevzťahuje na prípady, ak je poslanec vylúčený z poslaneckého klubu, práve preto, aby nebol obmedzený výkon jeho mandátu. Predkladaný návrh ústavného zákona prinesie zodpovednejší a stabilnejší výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tým sa zlepší vnímanie Národnej rady širokou verejnosťou.
Ďakujem za pozornosť.