51. schôdza

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Schlosárovi ako spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Tento návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Zo znenia návrhu tohto ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú a, samozrejme, tak ako avizoval pán navrhovateľ, pán poslanec Martin Kotleba, teraz bude mať slovo.
Nech sa páči, môžte vystúpiť.

Ďakujem pekne. Čiže cieľom každého politika by malo byť efektívne hospodárenie štátu s prihliadnutím na ekonomické podmienky, v ktorých sa štát práve nachádza. Na druhej strane však množstvo politikov sleduje svoj osobný cieľ, ktorým je znovuzvolenie do funkcie. Tieto dva ciele sa tak niekedy dostávajú do kontradikcie. Toto je markantné najmä pred koncom volebného obdobia. Politici majú tendenciu navrhovať takéto zákony v nádeji, že sa takto zapáčia voličom a tí ich znova nominujú do funkcie. Je potrebné poznamenať, že táto forma správania nie je typická pre nejakú politickú stranu alebo frakciu, respektíve slovenskú politickú scénu, ale je možné ju aplikovať na väčšinu politického spektra globálne. Je to dokonca súčasťou teórie verejnej správy.
Aj keď expanzívna fiškálna politika môže mať pozitívne dopady na hospodárenie štátu, túto treba vykonávať rozumne a po zvážení všetkých okolností. V súčasnosti, ak ústava neustanovuje inak, na prijatí uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ide o relatívnu väčšinu, ktorá predstavuje najmenej 39 poslancov hlasujúcich za návrh pri účasti 76 poslancov. Okrem relatívnej väčšiny vyžaduje ústava v niektorých prípadoch nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nie len prítomných. Ide o absolútnu väčšinu, pri ktorej musí hlasovať za návrh najmenej 76 poslancov. Absolútna väčšina je potrebná napríklad pri vyslovení nedôvery vlády alebo jej členovi alebo pri voľbe podpredsedu a predsedu Národnej rady. Prostredníctvom zvýšenia kvóra potrebného na schválenie zákona s negatívnym dopadom na štátny rozpočet na absolútnu väčšinu sa týmto dosiahne vyššia participácia poslancov na diskusii o zákone a týmto sa teda predpokladá zvýšenia, dosiahnutie zvýšenej kvality zákona.
Takže v podstate toľko ako. Tento zákona je, myslím, že úplne jednoduchý a môže do budúcnosti priniesť hlavne pri schyľovaniu sa ku koncu volebného obdobia úsporu prostriedkov štátu, keďže, ako sme vlastne boli svedkom aj v nedávnej minulosti, až možnože aj na tejto schôdzi, niektoré zákony sú fakt dosť odtrhnuté od reality a zvýšením, takýmto zvýšením kvóra by sa tomuto mohlo zamedziť.
Takže ďakujem za podporu a dúfam, že tento zákon bude mať úspech. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca dvaja s faktickými poznámkami. Poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo. Bolo to pár mesiacov dozadu, kedy bolo na Slovensku veľké haló, že budeme mať konečne prvýkrát v histórii vyrovnaný štátny rozpočet, dnes už vieme, že táto realita nebude. Máme tu nový návrh rozpočtu na roky 2020 až 2022 a Slovensko sa bude zadlžovať ďalej, vyrovnaný rozpočet je samozrejme zase v nedohľadne. Práve takýto návrh, si myslím, že môže pomôcť tomu, aby aspoň tých pár mesiacov pred voľbami sa nebudú prijímať zákony bez toho, aby s tým súhlasila väčšina Národnej rady Slovenskej republiky, teda nielen tá jednoduchá väčšina, ale tá väčšina všetkých poslancov Národnej rady. A myslím si, že práve takýto jednoduchý návrh zákona môže pomôcť tomu, aby sa ďalej nevytvárali tie deficitné štátne rozpočty, aby naďalej nepokračovalo to, že sa zadlžujeme a v konečnom dôsledku tieto peniaze budú musieť potom zaplatiť ďalšie generácie. Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Je tam jeden problém, na ktorý ste nemysleli, a rovnako ako pri pánovi Kotlebovi zrejme, teda druhom Kotlebovi, to vychádza z nie úplnej znalosti všetkých detailov parlamentnej práce. A totiž poslanci a poslankyne svoje mandáty niekedy vykonávajú aj mimo tejto sály a môže sa stať, že zároveň zasadá napríklad Národná rada Slovenskej republiky a zároveň Parlamentné zhromaždenie NATO alebo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy alebo, alebo Medziparlamentnej únie, čo znamená, že pomerne sa odtiaľto vyčlení nejaká skupina poslancov, poslankýň a zasadá a svoj mandát vykonáva inde. V tom prípade mohla by tu byť úplne plná zostava a stále nebude naplnená vaša potreba 76 hlasov napriek tomu, že všetci poslanci práve pracujú.
Nemyslím si, že ten návrh je tým pádom šťastný. Tá, tá je logická potreba väčšiny zúčastnených v Národnej rade si má koalícia zabezpečovať väčšinu, keď potrebuje väčšinu takú, aby jej prechádzali návrhy, nie takú, aby vždycky ovládli plénum. Je potrebné mať väčšinu samozrejme vtedy, keď sa schvaľuje programové vyhlásenie vlády. Ústava myslí na to, že v niektorých prípadoch je potrebné mať väčšinu 76-kovú. Napríklad pri prelomení prezidentského veta, ale myslím si, že tak ako je to nastavené, je to nastavené dobre a problémy, ktoré vy pomenúvate, sú skôr v nedostatku morálky navrhovateľov tých zákonov než v tom, že by tu nebol dostatočný počet ľudí. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ? Nie. Pán...
Nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

Takže ďakujem pekne. Ja by som vlastne chcel poslancom poďakovať za ich príspevky. Čo sa týka toho štátneho rozpočtu, tak to je, áno, to je už v podstate typické, že už aj teraz, keď sme na vrchole, tak sme neboli schopní dosiahnuť ten vyrovnaný rozpočet. Takže do budúcna myslím, že každý nápad ako, ako k tomu prispieť, je teda pozitívny.
A čo sa týka faktickej poznámky pána Poliačika, tak viete, pán Poliačik, poslanci, ich hlavnou úlohou je, aby sedeli tu. Akože to, že majú aj nejaké iné povinnosti, to je, to je v podstate akože fajn, ale ich primárna podstata je, aby sedeli tu. A pokiaľ sa jedná o teda nejaké závažné zákony, aby si to vedeli tak zabezpečiť, že tu budú sedieť a tým pádom svojím hlasom rozhodnú o danom zákone alebo nie. Takže asi toľko k tomu. Ďakujem pekne.