51. schôdza

Ďakujem za slovo. To, že fajčenie škodí zdraviu a že pasívne tak isto, o tom dneska nie je absolútna pochybnosť, je to dokázané. A ja chcem upozorniť na to, čo zaznelo v tej rozprave, ale nakoniec aj teraz v tej faktickej. Že toto nie je dobrá cesta alebo toto nie je správna cesta. Ja už som starší a zažil som aj také obdobie, keď sa fajčilo v lietadle. No keby sme sa riadili týmto, že toto nie je cesta, tak dodneska sa fajčí v tých lietadlách.
Bol som v Nemecku na stáži v jednej nemocnici, tam sa nesmie nikde fajčiť. Dokonca ešte aj ten priestor, ktorý, ktorý zriadili pre fajčiarov, tak je asi 50 metrov od nemocnice. Zriadili im tam taký prístrešok a tam chodia fajčiť. Na letiskách sa nesmie fajčiť, spravili im také, také priestranstvá, kde môžu fajčiť. Ja som sa na takéto jedno bol pozrieť, no to bolo niečo strašné. To tam išlo zadusiť, jemu nebolo ani treba fajčiť, takéto to tam bolo nafajčené. Tým fajčiarom to určite škodí viacej, lebo ešte aj fajčia, aj aktívne, aj pasívne, ale to už je potom ich problém, pretože oni idú s týmto rizikom.
Ale keď niekto nechce ani pasívne fajčiť a niekto ho núti, prečo by sme mali niekoho prosiť, prosím vás pekne, tu sú deti, tu nefajčíte, choďte niekde ďalej. No ak si to on neuvedomuje, tak potom je potrebný ten zákaz. Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade ja som sa ešte k tomuto nevyjadrila, k tomu, že je to naozaj veľmi fajn zákon, takže ďakujem aj Katke, aj Martinovi, aj Marekovi, myslím, vy traja ste predkladatelia, za to, že ste ho predložili. A Janka rozprúdila diskusiu, takže super. Veď to je fajn, ja som rada za tieto diskusie tu. Ja som liberálka tiež, aj keď nie som v strane Sloboda a Solidarita, takže pre mňa je sloboda veľmi, veľmi, veľmi vážna. Ale absolútne súhlasím s tým, čo povedal Martin Fedor, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda niekoho iného. A ja som práve presne chcela povedať, že pamätáte si ešte možno, alebo videli ste nejakých v archívoch tie záznamy, keď sa fajčilo v parlamente. Hej, že tu si akože fajčili ľudia len taký fukot, proste tu muselo byť brutál, ja si to naozaj neviem predstaviť. A takže to nie je o tom.
To je zaujímavé ako vy, saskári, proste tlačíte na to, že si tak obhajujete tú slobodu. Ale však veď tu naozaj nikto nikomu žiadnu slobodu neberie. Nech si tí ľudia fajčia, koľko chcú, ale proste nie na terasách, kde sú, presne, rodiny s deťmi, nebudem to celé opakovať. Oni môžu zájsť na pár minút trošku ďalej, dať si tú cigaretu a vrátiť sa naspäť. Skrátka, nevidím v tom žiaden problém. Skrátka, oni sú tí, ktorí sú závislí na niečom, a oni obmedzujú slobodu tých ostatných, keď to, keď to budem hovoriť vaším, vaším jazykom. Prečo by sme to mali robiť? Ja osobne by som bola za to, aby sa napr. zriadili len fajčiarske reštaurácie pre tých, ktorí proste chcú fajčiť, hej, no tak nech si idú tam, ale nech skrátka neobťažujú fajčením tých druhých. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som svoju poslednú cigaretu vyfajčil pred štyrmi rokmi, piatimi mesiacmi, troma týždňami, piatimi dňami, trinástimi hodinami, štyridsiatimi minútami a tridsiatimi sekundami a doteraz ma to drží. Napriek tomu s fajčiarmi veľmi silno súcitím a musím povedať, že s niektorými mojimi blízkymi kamarátmi dnes už takmer si neviem dať stretnutie, lebo napr. oni sú, že káva, cigareta, kombo, a je málo miestností v tomto meste, kde ešte vieme akože sa viacej ako polhodinu porozprávať, lebo oni už potrebujú bežať si zapáliť.
A druhá vec je, čítal som jeden rozhovor s patológom slovenským, ktorý povedal, že pľúca nefajčiara v Bratislave sú na tom oveľa horšie ako pľúca fajčiara v Tatrách. Stačí sa prejsť dole Zámockou ulicou, alebo Palisádami teda skôr a v podstate ako keby sme tú jednu cigaretu vyfajčili. Že ono akože keby sme sa globálne pozreli na, na to, čo nás reálne ohrozuje, tak možno, že by sme dokázali nachádzať lepšie riešenia.
Ja nie som v zásade proti tomu, aby sa regulovali aj, aj fajčiari na terasách, ale na druhej strane tuto trošku akože súhlasím s Jankou, že robme to ľudsky a možnože povinnosť vyhradiť miesto pre fajčiarov, pre ľudí, ktorí teda zakážu fajčenie na svojich terasách, by mohlo byť potom súčasťou takého návrhu, že nech tam majú pri tých dverách ten svoj kútik, aj tak sa niekde vždycky porozprávajú. Však viete, že pri cigarete sa aj kopec dobrých nápadov zrodilo a aj v tomto parlamente. Že nechajme ich, aj ich trochu žiť.

Ďakujem za slovo. Pôvodne som chcel vystúpiť, ale skúsim to do dvoch minút. Súhlasím s Janou Cigánikovou. Jednoducho, a odzneli tu aj také tie, že argumenty sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda iného jednotlivca, ja zase hovorím, že zabudli sme tu hovoriť o slobode podnikania. A dnes tí, ktorí majú krčmy, reštaurácie, akékoľvek verejné stravovanie poskytujú, tak dnes musia mať, keď majú určitý počet sedení, zvlášť toaletu pre mužov, zvlášť toaletu pre ženy. Potom tam majú ďalších tisíc regulácií, ktoré všetky musia splniť. A toto všetko nemajú v zahraničí a my tu ideme teraz prirovnávať toto s nejakými inými krajinami. Zažil som reštauráciu, kde bola jedna záchodová misa a vonku bolo osemdesiat miest na sedenie a podnikali, boli úspešní, fajčilo sa, kto chcel, kto nechcel a komu sa tam nepáčilo, ten odišiel. Láskavo to nechajme, preboha živého, na rozhodnutie toho, čo prevádzkuje takúto živnosť. Ak nechce človeka, ktorý fajčí, zakáže fajčiť aj na terase, aj vo vnútri. Ak chce a chce vytvoriť podmienky, dobre, možno riskuje, že si odplaší nefajčiarov, ale, preboha, nechajme tu už niečo aj na ľudí. Nech sa rozhodnú slobodne. Furt im len niečo diktujeme, ako sa majú chovať a čo od nich chceme a jak majú. Však dobre, nastavme pravidlá také, že keď bude niekto fajčiar, tak mu, poďme to riešiť výškou zdravotných odvodov, lebo náklady na jeho liečenie sú vyššie ako na liečenie nefajčiara, ale toto je, prepáčte, celé zlé. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela trošku nadviazať na to, Janka, že si povedala, že my, politici, máme tendenciu odtiaľto všetko rozkazovať a teda prikazovať a dávať do nejakého legislatívneho stavu, ale ja napríklad tento návrh vnímam ako pomôcť a zlepšenie kvality života obyvateľov. To je napríklad môj pohľad, preto v ňom samozrejme vidím aj všetko, čo tu odznelo ako argumenty, aj teda vnímam, aj ten tvoj pohľad na svet a nemám proti nemu absolútne nič. Ono niekedy je to možno pre nás ťažké si predstaviť, že ešte v stredoveku, alebo do 17. storočia sa na Slovensku ani nefajčilo, nemuseli sme takéto niečo riešiť, ale dnes už je to bežná súčasť života, ten zlozvyk je hlboko zakorenený a niekedy je naozaj nutné, aby možno aj tá pomocná ruka prišla nielen vo forme osvety, ale aj vo forme, či jemnejšieho, alebo teda v niektorých prípadoch tu máme aj drsnejšie tie legislatívne rámce, ale tento za taký drsný nepovažujem.

Ďakujem pekne. Vidím, že členovia SaS sa hodnotovo nezaprú, nech sú v akomkoľvek zoskupení. Ďakujem kolegovi Martinovi Poliačikovi a Mirovi Ivanovi, som myslela, že tu budem ojedinelá a som rada, že nie som.
Pozrime sa na to, aké tu padajú argumenty, ktorým ja rozumiem, ale skúste pochopiť aj vy, čo hovoríme my. Obmedzenie, my sa tu bavíme, že dobre, že sloboda potiaľ, kým neobmedzujem iného. My sa tu bavíme o tom, že niekto má urobiť dva kroky doprava, doľava, spomaliť alebo zrýchliť, alebo si odsadnúť k inému stolu, alebo niečo niekomu povedať, kontra, zakázať úplne všetkým na úplne všetkých slovenských terasách fajčiť. Čo sa stane? No tí ľudia si zapália hneď vedľa pred tou terasou, urobia dva kroky. Budú rovnako pri vás fajčiť, len na ulici. To isté sa stalo pri zákaze pri podnikoch, tak ľudia, podniky, čo nemajú terasu, tak idú si zapáliť všetci zborovo, samozrejme, spolu pred bránu a ľudia, čo bývajú na prvom, na druhom sa idú zblázniť, lebo teda. Ako my ten, my ten problém iba posunieme inam. A potom prídete a poviete, oni fajčia na ulici, treba im to zakázať. A potom sa posunú kam? Na balkóny? Potom prídete, poviete, na balkónom im to. Ako ja vám rozumiem, ale lepšia cesta je normálne spolužitie a povedať tomu človeku, prosím ťa, fakt, však si jak blbec, akože vadí mi to, choď preč. Keď to nefunguje, zoberte sa a odíďte preč a už tam nechoďte.
A na terasách súkromných podnikov má rozhodovať majiteľ, nie my. Nemá to rozhodnúť ani Cigániková, ani Krajčí, ani, ani nikto iný, jednoducho má to rozhodnúť ten majiteľ podniku a má za to niesť následky. Keď to bude, keď bude bezohľadný voči vlastným zákazníkom, viac mu tam neprídu a podnik skrachuje. Keď je veľa takých, ako sme tu my drvivá väčšina nefajčiarov, ja tiež uprednostním podnik, kde sa nefajčí, tak pôjdem tam.
A ešte čo sa týka toho pasívneho fajčenia, opakujem, je to alibistický argument, lebo to v lietadle a kdekoľvek, nemáte kam odísť. Na tej terase máte a rozplýva sa to vo vzduchu. Je to vonkajší priestor, tam jednoducho to, ako jasné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Ďakujem veľmi pekne a príjemný deň, príjemné popoludnie prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia, ctené, členovia vlády ešte nie, vážený pán člen vlády, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky Lázsló Sólymos, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák má zahraničnú pracovnú cestu a zastúpim ho pri odpovediach na jeho otázky ja. Pán minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, jeho by zastúpila pani ministerka Andrea Kalavská. Pani ministerku Ľubicu Laššákovú zastúpi tak isto pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Pani podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, na ňu otázky nie sú, na Gabrielu Matečnú. Na pani ministerku vnútra Denisu Sakovú tak isto otázky nie sú. Na pána ministra obrany Gajdoša tak isto otázky nie sú, ani na pani ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.