51. schôdza

Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Gabániová.

Áno, ďakujem. Tak na margo toho, že, áno, strana SMER bola ixkrát pri moci, ixkrát realizovala, teda mala mandát od občanov atď. Vždy som vystupovala, aj keď Zajac zavádzal svoju reformu, môžete si pozrieť moje vystúpenia, v histórii si to nájdete Národnej rady. Tam som povedala dostatočné množstvo argumentov, dostatočné, všetko, čo bolo treba povedať vtedy, neboli sme pri moci. V 2006, keď sme chodili medzi občanov pred voľbami tesne, tak som ja bola tá, ktorá som hovorila, prihovárala sa občanom za jednu štátnu poisťovňu.
Ja som za to, aby sa s verejnými prostriedkami nakladalo zodpovedne a účelovo a racionálne a s náležitým efektom potom aj. Možnože to je idealizmus, ale tak by to malo byť. A myslím si, že kým sa nezvýši sebauvedomenie občanov a kontrola občanov, že kým si nebudú vedomí toho, že všade, kde pracujú ich dane, že majú právo kontrolovať a požadovať výsledky.
Každý štát historicky vyzrieva. Aj naša republika, nepochybujem o tom, že vyzreje natoľko na tak sebavedomých občanov, že politici nepôjdu do politiky nato, aby sa obohacovali, bez toho, že by mali za sebou nejakú erudíciu alebo že by ukázali, ako sa vedeli uživiť v občianskom prostredí ako normálni zarábajúci ľudia a že neprišli do prostredia politického len lízať. A dúfam, že občania Slovenskej republiky budú natoľko sebavedomí, že im budú všetkým pozerať na prsty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Posledný v ústnej rozprave - pán poslanec Krajčí.

Tak ďakujem pekne za slovo. Dovoľte len, aby som zareagoval v podstate na tie faktické pripomienky, ktoré boli k môjmu vystúpeniu. Ak by ste dovolili, vysvetľovať, začal som vysvetľovať čakacie doby a lehoty mojim kolegom. To je pre mňa veľmi dôležitá vec, aby sa to tu pochopilo a pochopili ste to. Tak ešte raz skúsim zhrnúť, čo som už povedal, ale možno to len trošku obšírnejšie vysvetliť.
Čakacie lehoty v podstate by mohli a ja by som s tým aj v tom prípade súhlasil, stratifikáciu podporil, pokiaľ by zakonzervovali súčasný stav. Dôležité pre mňa bolo, aby, keď sa začne robiť táto reštrukturalizácia tej nemocničnej siete, aby sa nestalo, že sa začne masívne odzmluvňovať na základe výkonov v regionálnych a lokálnych nemocniciach jednotlivé oddelenia a pacienti by zrazu dlho čakali na svoje výkony v nemocniciach, ktoré by to teda mali realizovať. Z tohto pohľadu, keď je tam tento regulačný prvok, že zároveň tá poisťovňa sa bude musieť starať kvalitnejšie o tých svojich pacientov, nemusím ich nazvať klientov, ktorí čakajú na, na nejaký operačný zákrok, tak ona si bude musieť veľmi podrobne sledovať, ako sa jej poistenci vyvíjajú. Čo je, čo je podľa mňa výborná vec, pretože v súčasnosti veľmi dobre vieme, že to až tak nefunguje.
Tým pádom bude v záujme poisťovní, aby, pokiaľ tá reštrukturalizácia tej nemocničnej siete by sa mala dotknúť pacientov, aby ju kvázi, by som povedal, brzdila v tom slova zmysle, že nebude odzmluvňovať určité oddelenia, ktoré ona bude považovať za dobré, ale bude vedieť, že keby ich odzmluvnila, ešte nie sú pripravené ostatné oddelenia na to, aby zvýšený pool pacientov dokázali prijať na vyšetrenia. To znamená, jak je tento model stratifikácie správny a jak sa to takýmto spôsobom dá reformovať sieť, tak keď tam bude zakomponovaný tento prvok, tak je to v podstate ochrana a malo by to fungovať a možno si ani vôbec maximálne čakacie lehoty všímať. Hej, jak to bude fungovať tak, ako sme si mysleli, že pacient dostane lepšiu, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a budú pacienti spokojní, tak maximálne čakacie lehoty nemusíme riešiť. Ale podľa mňa ako poistka je to veľmi dobré. Je to veľmi dobré, konečne poisťovne budú za niečo zodpovedné.
Lebo neviem, či ste si všimli, ale poisťovne v tomto celom návrhu, pokiaľ by tam neboli maximálne čakacie lehoty, tak ony v podstate neboli za nič zodpovedné. Ony v podstate mohli odzmluvňovať na základe kritérií, ktoré, ktoré stanovíme my ako štát, alebo stanoví ministerstvo, a mohli si povedať, no, viete, my s tým nič nemáme. Tak nemáš výkony, nemáš, ideš dole, hej. Teraz tá poisťovňa sa na to bude musieť pozerať trošku ináč.
To, že sa pacienti nechajú operovať v zahraničí, snažil som sa to vysvetliť, vysvetlím to ešte raz. Pokiaľ si poisťovňa splní tú povinnosť, že tomu pacientovi povie, kde ho urobia, kde ho zrealizujú, tak ten pacient nebude mať nárok, samozrejme, byť zoperovaný niekde inde. Pokiaľ však si poisťovňa tú povinnosť nesplní, lebo nebude mať pre toho pacienta kapacity v rámci svojich zazmluvnených partnerov, pacient má nárok na to, aby sa nechal zoperovať, vyriešiť u nezmluvného partnera tej-ktorej poisťovne. A pre mňa, za mňa nech si poisťovne začnú zazmluvňovať, keď to na Slovensku nepôjde, aj zahraničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nakoniec v Poľsku sa to deje. Ja som aj týmto argumentoval na ministerstve, momentálne teraz totiž v Poľsku majú veľmi podobný zákon a chodia agenti na, do našich nemocníc na severe Slovenska a zazmluvňujú si pre svojich klientov poistencov výkony. Takže my keby sme sa nechránili, náš trh takýmto podobným spôsobom, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že tie maximálne čakacie lehoty by našim pacientom stúpali.
Takže z môjho pohľadu toto bola veľmi dôležitá podmienka, aby sme ju tam mali, a budeme sa snažiť ju čo najlepšie urobiť. Že to je veľmi zložité, že sa to nebude dať zrealizovať, tak jednoduché vysvetlenie.
Máme tam tie EBHR limity... (Zaznela melódia z mobilu.) Neviem, či ideme teraz mať diskotéku, alebo čo. (Zasmiatie sa rečníka. Reakcia z pléna.)
Máme tam tie EBHR limity a presne na tie výkony, na ktoré ich máme zadefinované, na tie potrebujeme maximálne čakacie lehoty, to sa dá zrealizovať. Tie výkony, ktoré majú byť kvázi nejakým spôsobom definované, ich maximálne množstvo, tak na tých si dá stanoviť maximálne čakacie lehoty a myslím si, že to je zrealizovateľné, a som veľmi rád, že ministerstvo na tom už pracuje.
Potom tu boli určité otázky, ktoré sú podľa mňa, ja verím, že ich možno aj pani ministerka vysvetlí. Len pani ministerka, ona vždy zareaguje na koniec a už sa na ňu nedá reagovať. Tak teraz si ju dovolím trošku zasuplovať, tí, ktorí to tuná načrtli.
Zadlžené nemocnice a že do nich to ideme presúvať. No, no prečo to tak je. Viacerí ste to tu už aj povedali, celý problém, že keď poisťovňa rozdeľuje finančné prostriedky, ktoré má, tak ona postupuje podľa tohto vzorcu (vzorca, pozn. red.), je to tvrdé, ale je to tak: Toto bude náš zisk, to je prvá kolónka. Toto musíme zaplatiť, lebo je definovaná cenotvorba a tam máte všetky tie výkony, ktoré naozaj fungujú dobre a na ktorých sa parádne zarába. A toto nám zostalo. Toto, čo nám zostalo, musíme nejakým spôsobom zmluvne dojednať s poskytovateľmi, a tam sú, samozrejme, ambulantná sféra a nemocnice, a preto sú tu v kuse tie tlaky, vyjednávačky, že ony dôjdu za tými poisťovňami a poisťovňa im povie, ale my na to nemáme peniaze, lebo toto nám zostalo v tom balíku.
Ten balík, čo zostáva na ústavnú zdravotnú starostlivosť a na ambulantnú starostlivosť, je naozaj nie dostatočne veľký. S tým sa mal niekto zaoberať. Prečo prišla, prečo prišiel Útvar hodnoty za peniaze s touto kvázi myšlienkou stratifikácie, je veľmi jednoduchý. Keď máme príliš veľa nemocníc, my nemôžme všetkým nemocniciam platiť tak veľa, ale musíme si vybrať nemocnice, ktorým budeme platiť viac ako doteraz, a tým ostatným budeme musieť platiť menej. O tom je celá stratifikácia.
To znamená, samozrejme, tie zadlžené nemocnice, ktoré teraz sú a majú realizovať tie, tie zložité výkony, jednoznačne treba dofinancovať, jednoznačne treba znížiť ich investičné dlhy a treba tam zreorganizovať prácu, ak sa to bude dať. Ja si taktiež myslím, že, že moderná, moderné výkony a, a by som povedal, tá moderná obrátkovosť sa dá robiť v moderných priestoroch a nemocniciach, ale tak verím, že budem, budú sa snažiť tí ľudia, ktorí to budú musieť robiť maximálne v tejto zložitej situácii, to zefektivizovať, aby tie naše koncové nemocnice boli čo najefektívnejšie, aby sa tam nerobilo do jednej, ale robilo sa tam do šiestej, v operačných sálach atď. Aby tam bola rýchla obrátkovosť, aby sa naozaj tí pacienti potom mali kde posielať a tuná, samozrejme, priestor na efektivitu je a o tomto je v podstate celá stratifikácia.
To znamená, keď niekto hovorí, že málo peňazí tam je, tak malo by tam byť vďaka tomuto viac. Áno, samozrejme, tie peniaze sa ušetria na tom, že niektoré sa reprofilizujú na nemocnice alebo oddelenia dlhodobo chorých.
Mám posledné dve minúty.
Pán Farkašovský hovoril, že keď dáme veľa peňazí, že kde máme záruku za to, že budú efektívne využité. No to je veľmi jednoduché. Do poisťovní idú odvody za nás, za aktívnych poistencov, ktorí zarábame, a potom do poisťovní dáva financie štát v podstate z daní. A tieto financie tam štát nemusí dať a môže ich využiť akýmkoľvek spôsobom chce. To znamená, keď niekto tvrdí, že zdravotníctvo je čierna diera, je to nezmysel, pretože keď štát sa rozhodne, že dá do poisťovne teda menej peňazí, keď poisťovne ich nevedia dobre využiť, tak môže ich využiť sám vlastnými investíciami do vlastných štátnych zariadení, v ktorých vidí, že je potreba, aby sa investovalo. To znamená, keď sa pridajú peniaze, neznamená, že idú do čiernej diery. Keď máme dobré ministerstvo, peniaze sa dajú veľmi efektívne využiť.
To, že máme nedostatok lekárov, no, malo by ich byť z tohto pohľadu minimálne na tých špičkových oddeleniach v nemocniciach viac, v tých nemocniciach viac a tí, ktorí nebudú ochotní v podstate nejak, nejakým spôsobom sa premigrovať alebo pracovať na týchto špičkových oddeleniach, tak môžu naozaj skončiť v ambulantnej sfére, tú treba pripraviť. Ale zároveň to je aj možno návod na to, aby viac študentov lekárskej fakulty zostávalo na Slovensku.
Ja som bol prekvapený, ale momentálne tá novo budujúca nemocnica na Boroch, ktorú stavia Penta, má pretlak lekárov, ktorí majú záujem pracovať v tejto nemocnici. Pretlak, môžu si vyberať. Z čoho je logické, že pokiaľ štát začne stavať moderné nemocnice s kvalitnou infraštruktúrou, vybavením a tak ďalej, že bude záujem pracovať v týchto nemocniciach a tí naši študenti nebudú odchádzať do zahraničia. A toto mimochodom považujú ako za jeden z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú, lebo majú pocit, že v zahraničí budú mať vytvorené lepšie podmienky pre svoju prácu a takisto aj pre svoj profesný rast.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Evidujem jednu faktickú prihlášku od pána poslanca Suchánka.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja na tom konci, čo si povedal, že Bory majú asi teraz pretlak lekárov. No ja si pamätám, keď začínalo Medissimo, tak tiež mali pretlak a záujem pracovať tam mnohí lekári, dokonca špičkoví primári. A po veľmi krátkej dobe odtiaľ odišli, lebo najprv im sľúbili veľké platy, ale keďže potom bolo vidno, že tí ľudia si nechcú alebo nie sú schopní toľko priplácať, tak zrazu potom tí primári síce mali veľké platy, ale už nemali zazmluvnenie na jedna nula, ale len na povedzme na 3 dni, alebo na 2 dni a platom tým pádom klesol a kvalitní aj lekári im odišli.
Takže, samozrejme, nedá sa to dneska povedať, že tie Bory budú fungovať dobre, možno áno, možno nie. Ale aj Medissimo si myslelo, že bude fungovať dobre a že bude zarábať veľké peniaze, nakoniec to skončilo.
K tým čakacím lehotám a k tým zazmluvňovaniam. No, dneska máme slobodný výber lekára a v podstate aj nemocnice. Pokiaľ ja budem chcieť, aby ma operovali v tej najšpičkovejšej a poisťovňa mi ponúkne inú nemocnicu, tak nemusím si vybrať, potom poisťovňa povie, však ja som mu ponúkla, takže nemusíme to platiť do zahraničia. Čiže poisťovňa sa z tohoto veľmi ľahko vyzuje. Potom bude otázka, že či to, či tie ostatné budú ozaj aj kvalitné. Ja tam vidím potom, nehovorím, možno sa to ukáže a možno to bude, možno to bude riešenie. Môže s tým byť, samozrejme, potom aj iný problém.
Ja tam vidím iné práve v tej cenotvorbe. Pokiaľ cenotvorba bude taká, že tej nemocnici sa vyplatí robiť tie výkony veľmi náročné, ktoré budú aj veľmi dobre ohodnotené, tak nebude robiť tie menšie výkony a tie menšie výkony môžu ísť do tých menších nemocníc. A tie špecializované a tie veľké nemocnice budú robiť práve tie náročné, ale musia sa im vyplatiť, lebo ináč ich robiť nebudú. Samozrejme, môže tam byť ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne za poznámku, pán kolega Alan. Na mnohé veci si si priamo hneď odpovedal, ako si to hovoril, súhlasím. A ja som rád, že je to tak, že si len potvrdil, že lekári chcú ísť do lepších podmienok. Samozrejme, treba im ich vytvoriť a treba ich udržať, aby neodišli. Pokiaľ odídu od súkromníkov, ja sa teším.
Chcem, aby štát pripravil kvalitné zdravotnícke zariadenie, v ktorých tí lekári zostanú a od súkromníkov prejdú tam. Takže dúfam, že takto to bude ďalej fungovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som nechcel reagovať vo faktickej poznámke a nechcel som reagovať iba na záver, aby bolo na mňa možné reagovať tak.
Marek, vážený pán kolega, po tom druhom vystúpení som nadobudol dojem, že nie celkom je tá stratifikácia, že máš v tom úplne jasno. Pretože práve stratifikácia hovorí o tom, predtým bolo, boli tri fakultné nemocnice, bola Bratislava, Martin, Košice, teraz sa to posilňuje o ďalšiu, Banskú Bystricu. Práve stratifikácia má urobiť to, že teda tá spádovitosť by mala byť adekvátna pre tieto národné inštitúcie a tu by sa mali sústreďovať práve tie menej časté a náročné výkony. A práve v tých malých nemocniciach by sa mali robiť tie jednoduchšie, teda apendixy, varixy, žlčníky, kolená, ramená, čiže tam by ne..., a naopak, tie veľké centrá by sa mali odľahčovať tým, že práve tieto drobné alebo takéto menej náročné výkony by mali ísť na tú, nechcem povedať, že na perifériu, ale je fajn a treba urobiť podporu jednodňovej zdravotnej starostlivosti práve pri tých veľkých nemocniciach, aby sme odľahčili, aby nám tí pacienti naozaj nemuseli čakať na jednoduché, na jednoduché výkony.
Čiže tam tá obava by nemala byť. Práve naopak, ten systém alebo ten manažment toho pacienta by mal byť taký, že odoperujem pacienta v tom centre a potom ho odsuniem naspäť do tej nemocnice, kde sa oňho dostarajú. Veď na tretí-štvrtý deň ten pacient môže napríklad po operácii žalúdka, môže ísť do spádovej nemocnice, kde sa, kde dostane adekvátnu ešte starostlivosť a ho doliečia. Čiže...
A potom to by nemalo byť tak, že malým nemocniciam zoberieme peniaze a dáme ich veľkým. Tu by sa naozaj mala naštartovať slušná cenotvorba, kde budú zohľadnené v tom výkone všetky náklady na to potrebné vrátane mzdových nárokov špeciálneho zdravotného materiálu, a teda by sa malo jednať o skutočnú cenotvorbu. Toto by mala byť, teda účelom stratifikácia.
Teda obava, že by snáď niektorý pacient mal čakať dlhšie na nejaký výkon, napríklad na operáciu žlčníka alebo, ja neviem, operáciu kolena, toto by asi nemalo byť.
Zmyslom je, aby sme zložité a menej časté výkony, aby sme sústreďovali do špecializovaných pracovísk. A to, že potom povieme tej nemocnici, že, môj zlatý, vy tam nebudete robiť raz za štvrť roka, ja neviem, resekciu rekta, hrubého čreva. Bohužiaľ, tuná to robiť nebudete, pôjde to do centra. A v tom centre musíme urobiť také podmienky, aby, poviem, tých, tie, ktoré tam budú prichádzať, teda tie, ktoré nemôžu urobiť v tých, poviem, v menších nemocniciach, aby na to mali podmienky personálne, materiálno-technické a, samozrejme, aby tí ľudia boli aj adekvátne zaplatení.
Ale verím tomu, že tie pracoviská, keď majú svoju erudíciu, dokážu zvládnuť podstatne viacej výkonov. A súhlasím s tebou, že to nemôže byť tak, že o jedenástej sa zatvoria operačné sály. Ale k tomu teda musíme vytvoriť tie vhodné legislatívne podmienky, aby, aby tie zdravotnícke zariadenia mohli toto celé zvládnuť.
Ďakujem pekne.