53. schôdza

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, nemôžem s vami súhlasiť, s tvrdením, že dodatočný daňový odvod z obchodných reťazcov spôsobil nárast cien. Veď zákon nevošiel ešte ani do platnosti, bol zrušený, ceny rástli už pred ním a rastú stále. A keby to bola pravda, ako hovoríte, že kvôli tomu narástli ceny, tak keď zákon bol zrušený, tak ceny potom mali klesnúť. Ale nie je to tak.
Takže, prosím, nespájajte zákon o dodatočnom daňovom zdanení obchodných reťazcov s rastom cien, lebo tie rastú stále a nemá na to vplyv tento zákon, ktorý nakoniec bol aj tak zrušený.
Ďakujem.

Poslanec Dostál, s reakciou.

Ďakujem obom kolegom za reakcie, za vecné reakcie. Pán poslanec Heger, no to nebol celkom len môj prospech, teda postreh, že sa tým zvýšením osobitného odvodu len vylepší bilancia rozpočtu. To je v podstate niečo, čo tu priznal pán minister, keď vystupoval v skrátenom legislatívnom konaní, keď sme sa ho pýtali, že aké sú tie dôvody, prečo prichádza s tým návrhom a prečo skrátené legislatívne konanie, tak nehovoril nič o tom, že ó, banky majú problémy a budúci rok nám tu začnú krachovať jedna po druhej, tak musíme mať dostatočné rezervy na to, aby sme to vedeli pokryť. On priamo povedal, a teda svojím spôsobom mi je to sympatické, že prišiel na ministerstvo a musí, musí riešiť problémy rozpočtu. Na a keďže sa mu ten rozpočet alebo deficit rozpočtový nabubláva v dôsledku toho, čo sa deje v tomto parlamente, v dôsledku návrhov, s ktorými prichádzajú koaliční poslanci a ktoré, ktoré parlament schvaľuje, no tak, tak musí niekde hľadať zdroje na diery v rozpočte. Ale na to bankový odvod predsa nemá slúžiť. To je, to je naozaj že kreatívne účtovníctvo ako vyšité.
A, pán poslanec Zelník, no tá Dankova daň z jedla. My sme vás upozorňovali, že to zvýši ceny potravín. Vy ste vraveli, že nie. Došlo k rastu. Došlo k väčšiemu ako, ako v porovnateľnom období. A vy ste to zrušili. No tak jednak prečo ste potom zrušili, keď ste boli presvedčení, že je to správne a že to nespôsobuje rast potravín? A neplatí ani ten argument, že zavediete daň, zvýšia sa ceny, zrušíte daň, znížia sa ceny. Keď sú už raz zvýšené, tak ani to zrušenie vám nepomohlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte aj mne pár slov k návrhu, ktorým sa jednak zvyšuje výška bankového odvodu a ktorým sa zároveň určuje jeho platnosť na neurčito. Dovoľte mi, aby som začala tým, aby sme si spomenuli, kedy s akým cieľom bol tento odvod zavádzaný a prečo bol v tom čase zavedený len dočasne.
Už to tu bolo spomenuté. Bol zavedený v roku 2012, kedy bolo pokrízové obdobie, a jeho cieľom malo byť jednak krytie prípadných budúcich finančných kríz, a jednak ochrana stability finančného sektora na Slovensku. Toto je naozaj kľúčová vec. Prečo, kedy, a že dočasne bol tento odvod zavedený. Napriek tomu, že ani v tom čase sa mi to nepáčilo, tak v tom zdôvodnení isté ratio bolo. A hlavne ratio bolo v tom, že to malo byť dočasné opatrenie s jasne špecifikovaným účelom. A tento odvod sa mal postupne znižovať.
No a spomeňme si, prosím, na to, že načo, komu financie z tohto odvodu poslúžili. Tie peniaze, ktoré mali slúžiť na záchranu slovenských bánk, ktoré boli od týchto bánk presne na tento účel vybrané, a zaplatili ich v konečnom dôsledku ľudia, tak tieto peniaze boli úplne bez hanby použité na niečo úplne iné. A síce, spomeňte si na to, prosím, na vyplatenie veriteľov zadlženej súkromnej spoločnosti Váhostav. Úplne bez hanby!
Tak, prosím vás pekne, mi povedzte, ak je opodstatnené vybrať z bankového sektora peniaze na to, aby sme ten bankový sektor raz v budúcnosti mali zachraňovať, ako môžeme potom bez hanby tieto peniaze použiť na vyplatenie dlhov jednej súkromnej spoločnosti? Prosím vás pekne, čo je toto za právna istota pre podnikateľov, pre podnikateľské prostredie, že z jedného sektora vytiahnem peniaze a niekomu inému, konkrétnej súkromnej firme zatiahnem za ne dlhy? Veď toto je absurdita nevídaného rozmeru a charakteru, ako sa toto vôbec mohlo udiať, a že vy úplne bez hanby do tejto snemovne prinesiete zvýšenie tohto odvodu, ktorý ste už raz takto bezprecedentným spôsobom použili, a chcete ho zvýšiť a chcete predlžiť jeho platnosť na neurčitosť! Prosím vás pekne, kto dnes verí v opodstatnenosť, serióznosť a v zodpovednosť takéhoto zavedeného odvodu?
Dnes to robíte preto, ako ste už, teda neviem, či ste sa len..., ako sa to povie pekne, že prekecli, alebo, alebo ste to mysleli vážne, že tým idete plátať diery v rozpočte, ktoré ste opäť len vaším konaním spôsobili. V dobrých časoch, v dobrých časoch, kedy máme naplánovaný vyrovnaný rozpočet, kedy do budúcna plánujeme dokonca prebytkový rozpočet, vy si necháte pod rukami cez poslanecké návrhy dokonca vytvoriť také diery v rozpočte, ktoré potom neviete, ako idete plátať, a potom sa len obzeráte okolo seba, komu by sme tie peniaze asi tak zobrali. A, samozrejme, kto bude najmenej kričať, koho to bude najmenej bolieť, a pre istotu, aby toho kriku bolo fakt čo najmenej, tak to spravíte v skrátenom legislatívnom konaní, aby nebol priestor na pripomienkové konanie, aby nebol priestor na verejnú diskusiu, aby sa tí, ktorí sa z toho majú spamätať, ktorí majú pomenovať jasné dopady na, na ich vlastné fungovanie, aby to nemohli urobiť, ešte to spravíte aj v skrátenom konaní. Ak je toto zodpovedná politika, tak ja potom naozaj mám veľmi skreslený pohľad na to, čo je verejná, čo, čo je zodpovedná politika.
Banky sú dnes pre vás skutočne dobrým terčom, pretože dnes je veľmi jednoduché ukázať na zlé banky, inokedy je veľmi jednoduché ukázať na zlých podnikateľov alebo na zlé obchodné reťazce a obrať, zobrať im cez nejaký odvod, čo vy nazývate odvod, ale nie je to nič iné len nejaké dodatočná daň, peniaze.
Ale škoda, že pri takto nastavených opatreniach zabudnete povedať, predkladatelia, ľuďom, že v skutočnosti na to doplatia ľudia. Napríklad, že časť týchto nákladov prenesie banka na zákazníkov cez poplatky. Alebo že takto zvýšené náklady bude kompenzovať cez nejakú zasa snahu úspor cez mzdy, cez odmeny, inými slovami, dotkne sa to zamestnancov bánk. Alebo že mnohí investori rôznych bánk možno zauvažujú pri takýchto postupoch a pri takýchto nepredvídateľných krokoch vlády, že budú uvažovať na lepším podnikateľským prostredím a že si možno v budúcnosti vyberú inú krajinu na svoje podnikanie. Alebo že u nás fungujúce banky možno zvážia pôsobiť v iných krajinách a u nás toto svoje fungovanie utlmia. Toto všetko sú dopady, ktoré môžu mať za následok takýmto krokom.
Ak dám teraz naozaj že bokom relevantné vyjadrenia relevantných finančných inštitúcií o tom, ako toto opatrenie destabilizuje bankový sektor, tak rozhodne nechcem dať bokom podnikateľské prostredie a občanov, ktorí na toto na záver dňa skutočne doplatia. A to, že sa to bude týkať destabilizácie bankového sektora, to opäť, to ja netvr..., to netvrdím ja, to hovorí Národná banka Slovenska. Tá aj vyčíslila, myslím, že to tu už aj niekto povedal, že tento zvýšený odvod na 0,4 % by predstavoval až 33 % podiel zo zisku bánk, čo znamená dramatický zásah, to je, to je, že, to je, že strašne veľa.
Vy si predstavte, že jednou legislatívnou zmenou štát zasiahne do 33 % ziskovosti nejakého sektora. Dnes je to bankovníctvo. Zajtra to bude poisťovníctvo. Potom to boli, bol maloobchod, boli to reťazce. Potom to bude kto, ktorý sektor? Jedným takýmto rýchlym zásahom vlády proste doslova takto zásadne a dramaticky zasiahne do ziskovosti jedného podnikateľského sektora.
A stále si beriete na pomoc argumenty, že zlí podnikatelia, zlé zisky a že je to nemorálne. Prosím vás pekne, čo je v trhovom mechanizme nemorálne na vytváraní zisku? Ako chcete motivovať ľudí, aby neboli všetci zamestnancami štátu, aby neboli všetci, ktorí tú chcú pracovať, aby neboli na výplatnej páske štátu? Veď my musíme, preboha živého, podporovať podnikateľské prostredie. Musíme ukazovať motivácie v podnikateľskom prostredí, aby ľudia chceli vytvárať pracovné miesta. Nie, aby ich chceli len obsadzovať.
Veď prejdite sa po Slovensku. Ja som bola na niekoľkých školách, hovorila som s mnohými študentami. A keď sa na záver debaty o podnikateľskom prostredí mladých ľudí, ktorí končia strednú školu, spýtam, prosím vás, koľkí z vás chcete ísť podnikať, koľkí z vás chcete ísť ďalej študovať. Traja. Z jednej triedy, ktorá mala 30 študentov, sa traja prihlásili, že chcú ísť podnikať. Aj to preto, lebo jedného otca, otec mal nejakú firmu. Jeden chcel podnikať v nejakom cestovnom ruchu a tak podobne.
Tu proste ľudia nechcú podnikať, pretože krok za krokom, keď zasadá vláda, keď zasadá parlament, každý deň pribúdajú do podnikateľského prostredia či už nejaké povinnosti, alebo nejaká finančná záťaž, alebo nejaká byrokracia. My tu dňom čo dňom zhoršujeme podnikateľské prostredie. Dňom čo dňom ho zdestabilizujeme. Dňom čo dňom v ňom vytvárame nepredvídateľné situácie a výsledok je, že Slovensko začína byť absolútne nekonkurencieschopné, čo sa týka podnikateľského prostredia. My sme mali veľké ambície, konkrétne aj pán minister Žiga, rásť na priečkach Doing Businness. Tam sa stále len prepadávame. Stále len prepadávame. Každé jedno hodnotenie hovorí o tom, ako sa slovenské podnikateľské prostredie zhoršuje. Ak to bude takto pokračovať ďalej, tak skutočne neviem, kde štát všetkých týchto ľudí zamestná. A hlavne teda z čoho ich zaplatí.
Dovoľte mi ešte jednu poznámku k vyjadreniu pána ministra Kamenického, keď sme sa rozprávali o tom skrátenom legislatívnom konaní, a tá poznámka znela nejak tak, že banky by sa mali zamyslieť nad poplatkovou politikou, pretože sa jedná o elektronické služby. A ja si teda dovolím povedať, pretože vo mne táto poznámka evokovala, akože však elektronické služby, veď to je vlastne niečo, čo tam ten softwaru urobí, nie sú na to potrební ľudia, nie je to vlastne potrebné nič a asi by to tak plus-mínus ani nemalo nič stáť. Ale ja si fakt dovolím povedať, že ani elektronické služby nie sú zadarmo. Veď aj tá banka, tá finančná inštitúcia, musí investovať do vývoja softvéru, do vývoja systémov, do hardvéru, do udržiavania týchto softvérov. Veď teda ja viem, že finančné inštitúcie, ktoré si musia na svoje fungovanie zaplatiť, zarobiť vlast..., na vlastný pohon, tak ich majú významne nižšie, náklady na tento softvér, ako ich má štát, ale predsa len nejaké majú. A toto tiež všetko sa musí prejaviť v tých cenách poplatkov a služieb. To nie to, že je niečo elektronická služba, to ešte neznamená, že je to je celé zadarmo.
A navyše vy takouto politikou ešte aj do tých poplatkov vstupujete, pretože no kto to má zaplatiť. Vy keď zvýšite náklady jednému podnikateľovi, no čo má s tým, s týmito nákladmi spraviť? Iba ich prenesie, či už na úsporu niekde inde, alebo do zvýšenia cien svojich služieb.
Ak by som to zhrnula, mnohé tu už bolo povedané aj predo mnou, tak toto opatrenie poškodí bankový sektor ako taký. Poškodí to podnikateľské prostredie, bude to mať negatívny dopad na občanov aj na zamestnancov. Ja som nenašla nikoho v tomto kolečku, komu toto opatrenie prospeje.
A preto si dovolím procedurálny návrh - stiahnuť tento návrh zákona a nepokračovať v rokovaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Rajtár.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobitný odvod pre banky, ako už bolo povedané, pôvodne bol takýto osobitný odvod zavedený v čase krízy. Prečo je teda opäť používaný po rokoch ekonomickej prosperity celosvetovej, európskej a následne aj slovenskej?
Odpoveď je veľmi jednoduchá, pretože vláda SMER-u je vládou krízy. Jednoducho po rokoch vlády SMER-u vláda musí robiť krízové opatrenia. Prečo sa to volá odvod. Myslím si, že mali by ste takisto premenovať na bankový prevod, pretože vy nielen odvádzate od súkromných inštitúcií, ale ako bolo už povedané predrečníkmi, vy to prevádzate. Zoberiete bankám a prevediete to svojmu sponzorovi, ako sa stalo predtým v roku 2015 Širokému. Jednoducho, pre vás je to iba prevod z vreciek iných do vreciek vašich sponzorov, ako je Široký, Brhel, PENTA, J&T a ďalší.
Toto všetko robíte v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek, akejkoľvek konzultácie, ako aj ste sami spomenuli, plátate tým nejaké diery. Aké, ako je vôbec možné, že prišlo k takýmto dieram, opäť po rokoch prosperity, po rokoch rastu ekonomiky? Vytvorili ste, vytvorili ste krízu z čias prosperity, keď mal byť rozpočet dávno, dávno vyrovnaný a tento rok už mal byť v prebytku, nehovoriac o ďalšom, tak vy tu hovoríte o dierach, o plátaní a tak ďalej a tak podobne.
Bankový sektor je aj pre našu krajinu veľmi, veľmi dôležitý, a teda hlavne jeho stabilita, ktorá sa aj týmto narúša. Jednoducho zoberiete peniaze odtiaľ, kde ich vidíte. Otrháte nejakú viac-menej bezbrannú obeť... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás o rokovací poriadok.

Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
... a následne... (Ruch v sále.) Prosím? ... a následne, a následne si to prevediete, tie peniaze, kam vy chcete a potrebujete. Pritom hovoríme o obrovskej, obrovskej sume, sám váš bývalý nominant, dlhoročný minister financií a dnes šéf Národnej banky vyčíslil, že zvýšený 0,4 % odvod, čo je také šálenie, lebo to vyzerá, že to je strašne málo, ale tento odvod by predstavoval až 33-percentný podiel zo zisku bánk, čiže tretinu zisku to v skutočnosti berie, len ste to naštelovali navonok tak, aby to vyzeralo, že to je nejaká nepatrná čiastka v relatívnom, v relatívnom porovnaní.
Banky vykonávajú svoju činnosť podobne ako iné súkromné spoločnosti s účelom, samozrejme, dosahovania zisku a zachytili sme aj to, ako váš - stále váš - šéf Robert Fico sa rozčuľoval nad nejakým špeciálnym jedným poplatkom vypichnutým z kontextu, poplatkom za papierový, papierový výpis z účtu. Nuž, myslím si, že v dnešnej dobe prevažne sa používajú elektronické výpisy z účtu, a naozaj tak ako sa dá čítať bez papiera, tak aj bankový výpis sa dá pozrieť a prečítať bez papiera. S týmto nie je žiaden problém. Netreba účelovo vypichnúť v nejakej možno jednej banke jeden špecifický poplatok.
Takéto opatrenie, samozrejme, bude mať nielen ten následok, že sa zvýšia poplatky možno za výpisy z účtu, možno ďalšie poplatky bánk. A opäť to len zaplatia ľudia, ale zníži sa aj atraktivita podnikateľského prostredia, lebo aj firmám sa budú zvyšovať poplatky a banky môžu prepúšťať ľudí a celkovo to bude mať ďalší a ďalší následok, tzv. špirála smerom nadol, lebo je naozaj fascinujúce, ako vy nedokážete budovať ani základné veci.
Ešte aj v rozvojových krajinách vedia, že musia nejakú tú diaľnicu, nejaký ten most vybudovať, a vám sa ani len takáto základná vec nedarí. Veď vy ste nedokázali, smeráci, ani len, nie že do roku 2010, do roku 2019 vybudovať jednu kratučkú diaľnicu. Nie sme veľká krajina. Ani len jednu krátku diaľnicu ste nedokázali prepojiť. Ani nie celú diaľnicu, len tie niektoré úseky, ktoré spadali pod vašu vládu. Ani len takúto základnú vec ste neboli schopní vybudovať, ale deštrukcia vám ide perfektne. Pozeráte sa, kde sú peniaze, kde sa ešte niečo v tej ekonomike hýbe, a snažíte sa načierať tak, aby bolo za čo vyplácať vašich sponzorov typu Široký, typu Brhel a ďalší.
Stavil by som sa, že keby ste vládli v nejakej prosperujúcej krajine, ako sú napríklad Spojené arabské emiráty, tak v tejto krajine by do pár rokov bol možno aj nedostatok piesku a slanej vody.
Zachytil som aj niektoré vyjadrenia vládnych politikov, aby si ľudia, aby sa vyhli poplatkom v bankách, neotvárali účty, resp. ich zatvárali a aby namiesto toho používali hotovosť, a teda zrejme aj výplaty si ukladali voľakam do ponožky a podobne. Už predtým sme zaznamenali iniciatívne, dokonca názorné príklady takéhoto konania, ten tzv. slávny svet cashu, kedy si Kaliňák, Baštrnák a ďalší jednoducho fiktívne, fiktívne prevádzali rôzne peniaze, a teda tvrdili, že to bolo všetko prenesené cashom, keďže bol pred pár rokmi podľa nich svet, svet cashu. Potom sa divím, že doteraz, donedávna zrejme tie banky ani nemali komu účtovať tie poplatky, keďže sa tu, keďže bol svet cashu a všetko sa prevádzalo vo fyzickej hotovosti.

Pán poslanec Galek.

Dobrý večer prajem. Tak mnohé z toho, čo som chcel povedať, bolo už viac-menej povedané. Máme tu naozaj na stole zákon, ktorý ide nejakým spôsobom obmedziť zisky bánk.
Ale, pán minister, aby ste nechápali, my tu neobhajujeme banky, my tu obhajujeme ekonomiku Slovenskej republiky, na ktorej tie banky, na ktorej tí podnikatelia, ktorých takýmto spôsobom obmedzujete, lebo toto neni prvý odvod, ktorí na toto všetko doplatia. V konečnom dôsledku na to doplatia ľudia. Takže naozaj momentálne sú to zlé banky, predtým to boli zlé obchodné reťazce a ešte predtým to boli zlé firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach.
Veľmi dobre si spomínam, keď takisto tento odvod sme tu mali, dokonca sme tu mali dvakrát. A vtedy pán Kažimír prišiel s tým, že musíme konsolidovať verejné financie. Verejné financie boli skonsolidované a prišiel s ním opäť, tiež ho predložil na neurčito, zvýšil na dvojnásobok a vtedy hovoril o tom, že ideme odstraňovať nedokonalosti regulácie. Takže namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosti regulácie, my sme ich zdanili a zase na to doplatia a doplácajú ľudia. No a keď sme sa ho teda pýtali, prečo ide na toto takýmto spôsobom, tak podobne ako vy ste boli dnes úprimní a povedali ste, že v skutočnosti idete iba látať ten štátny rozpočet, tak aj on nám vtedy povedal, že jednoducho tak sa rozhodla vláda a on iba plní tie príkazy, ktoré mu tie vláda uložila.
Ja si dovolím teda zacitovať z dôvodovej správy, ktorá bola predložená alebo priložená k tomuto návrhu, kde ste spomenuli, že cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov. Ale toto predsa dnes máme. Zákon o bankovom odvode jasne hovorí, že prostriedky sú limitované a môžu sa použiť len v prípade ohrozenia stability bankového sektora a na doplnenie ochrany vkladov. Legislatívne teda tento odvod nie je možné zneužiť na krytie bežných výdavkov štátu, tak ako ste to vy povedali v rámci rozpravy, keď ste obhajovali, prečo to skrátené legislatívne konanie.
A takisto sa dotknem ešte tej dočasnosti tohto riešenia, pretože tak ako už môj kolega Ondrej Dostál povedal, žiadne, žiadne riešenie nie je trvalejšie ako to dočasné. Vidíme to dnes napríklad v dotovaní pálenia nášho domáceho uhlia, ktoré tu máme už 13 rokov, takisto to malo byť dočasné riešenie. Takisto tu máme dočasnú úľavu z platby za niektoré vyťažené nerasty, toto nám dočasne platí už 17 rokov a takýchto dočasných riešení by sa naozaj dalo nájsť v našej legislatíve alebo minimálne v tých príjmoch do toho štátneho rozpočtu ďalších, ďalších niekoľko.
No a teda ja sa vrátim ešte raz k tomu, pretože mňa to tak zarazilo, keď ste vy prezentovali to skrátené legislatívne konanie ako je veľmi potrebné, ako ste reálne demaskovali, že je to práve kvôli tomu štátnemu rozpočtu, a teda vy iba hľadáte do toho štátneho rozpočtu ďalšie zdroje príjmu. Ale už to tu bolo povedané. Pozrime sa aj na tie výdavky, pozrime sa na tie tunely, na rôzne korupčné, ospravedlňujem sa, sociálne balíčky, ktoré sú tu prijímané a z ktorých iba rozdávate. Takže správny hospodár, každá domácnosť sa zakrýva iba takou perinou, na akú reálne má a nebude rozdávať donekonečna.
A tiež tvrdíte, že ľudia za takýto bankový odvod alebo iné, akékoľvek iné odvody, ktoré, s ktorými ste v minulosti prišli, že na to, na to nedoplatia. Ale doplatia, samozrejme. Ondrej Dostál to veľmi, veľmi dobre popísal, to kreatívne účtovníctvo. A keď si takéto kreatívne účtovníctvo dovolí štát, tak prečo by si to nedovolili banky, prečo by si to nedovolili podnikatelia? Jednoducho nehovorím, že tam tá inšpirácia neprebieha už dlhodobo, ale tomuto by sme predsa len mali zamedziť. Toto tu nemôže takto fungovať.
Mne to pripomína takú tú situáciu v nadväznosti aj na tie, na tie rôzne balíčky, kedy ten štát stále iba hľadá, kde ešte by mohol zobrať. Vykráda tým ľuďom tú špajzu a potom ráno prichádza s tým jedným kompótom, aby tí ľudia naozaj nepomreli, pretože tú špajzu tí ľudia im opätovne naplnia, a zase ten štát bude mať k dispozícii ďalšie prostriedky, ako ju vykradnúť a potom zase rozdať pár vyvoleným.
No a boli tu aj spomenuté, ako dopadli iné rôzne odvody. Bol tu, bol tu spomenutý ten Váhostav, bol tu spomenutý odvod pre obchodné reťazce a ja by som sa dotkol ešte jedného odvodu, ktorý som spomenul hneď na úvod, a to bol práve ten odvod pre firmy, ktoré podnikajú v regulovaných odvetviach. Bolo to, myslím, že pred dvoma týždňami? Neviem presne, kedy Najvyšší súd rozhodol v spore medzi Finančnou správou a Eustreamom, kedy zaviazal, alebo teda rozhodol v prospech Eustreamu, ktorý má dostať naspäť 70 mil. eur. Bolo to práve kvôli tomu odvodu, ktorý platili ako regulovaný subjekt. Nebolo to kvôli zavedeniu toho odvodu, ale bolo to kvôli nesprávnemu výpočtu. To znamená, boli tam zohľadnené nejaké aktíva, ktoré prešli od SPP Distribúcie. Ale kde my máme záruku, že takisto aj tento odvod nebude nejakým spôsobom napadnutý a že zase na to nedoplatia nejaké ďalšie vlády, ďalší ministri, ktorí prídu po vás? Lebo vy ste povedali vo svojej reči, a to bolo ešte teda k tomu v záverečnej reči, k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, že Edo Heger vtedy vyzdvihol pána Kažimíra, ktorý bol nejakým lepším ministrom v jeho očiach, ale, a že vy to máte teraz veľmi ťažké, že je to naozaj taká nejaká, že to bola pre pána Kažimíra selanka a vy teraz veľmi ťažko sa vyrovnávate s mnohými tými dopadmi, ktoré tu ostávajú.
Ale ja sa zase pýtam, pán minister, čo tu ostane pre toho ministra po vás? Čo tu, čo tu bude, aké ďalšie nášľapné míny a jednoducho aká potopa, ktorú tu bude musieť ten ďalší minister, tá ďalšia vláda sanovať?
Z tohto dôvodu ja navrhujem, tak ako nadviažem na môjho kolegu Jozefa Rajtára, ktorý vravel, že nemali by sme zahlasovať za takýto návrh, ktorý opätovne poškodí tých občanov, ktorí budú musieť nejakým spôsobom zasanovať a zaplatiť takýto bankový odvod, lebo naozaj nám to padá dole smerom už k tomu spotrebiteľovi. Ja navrhujem, dávam návrh, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej nerokovalo.
Ďakujem.