53. schôdza

Dobrý deň prajem. Rokujeme tu dnes o štátnom rozpočte, ktorý je naozaj zrejme tým zákonom roka. Koniec koncov kvôli nemu sme prekladali až 60 opozičných zákonov na ďalšiu schôdzu a paradoxne ten, kto toto navrhol, tu dnes vôbec nie je, nesedí v sále.
Vyzývam preto pána Roberta Fica, ak ma počuje, ak sa niekde nachádza, aby sa dostavil do tejto rokovacej sály a aby si vypočul aj moju reč. Začnem najprv tak všeobecne, aby som mu dal pár minút času, kým sa dostanem k tomu, o čom som chcel rozprávať.
A začnem tým, že Nemci majú také jedno porekadlo, po nemecky sa povie: Übung macht Meister. V preklade veľmi jednoducho povedané: Cvičením sa z vás stáva majster. No a strana SMER bola do dnešného dňa vo vláde už trikrát, predkladá tento štátny rozpočet minister za stranu SMER už po dvanástykrát. Takže očakávali by sme, že ten rozpočet už bude úplne dokonalý, perfektný, dvanásťkrát nacvičený. No, ale paradoxne tak, ako sa dozvedáme z každej jednej strany, a teraz nemyslím iba na opozíciu, tak presný opak je pravdou.
Rozpočet pripomína obnosené a stokrát zalátané nohavice. No a čo je najhoršie, ani len tie záplaty na tých nohaviciach poriadne nedržia. Ja by som to teda nazval, že je to taký ten rozpočet s holým zadkom. Nohavice sú vydraté, plné rôznych korupčných, resp. sociálnych dier, ako sa to tu zvykne nazývať. No a tými záplatami, čo ani poriadne nedržia, tak to sú práve rôzne skryté dane. Skryté dane, ktoré ľudia platia inak ako cez dane, či už je to bankový odvod, ktorý sme tu včera prijali, či už je to odvod pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach, či sú to dividendy štátnych a pološtátnych podnikov, ku ktorým sa takisto ešte dostanem.
No, ako sa to teda deje? Ľudia majú podľa správnosti platiť dane. No a súčasne takto by to fungovalo v klasickom štíhlom štáte, kde sú tie dane naozaj spravodlivo nastavené a kde celý ten mechanizmus funguje veľmi transparentne. U nás, žiaľ, je to jednak cez tie dane, ale aj cez rôzne ceny tovarov a služieb.
Vďaka tejto vláde, ako aj teda tým predošlým vládam práve strany SMER tým, že im to nestačí, tak zaviedla tie rôzne poplatky, ktoré napokon platia práve tí zlí podnikatelia, zlé poisťovne, zlé banky, zlé obchodné reťazce. No ale ešte raz pripomínam to, čo tu už stokrát zrejme predo mnou zopakovali aj moji kolegovia, toto všetko v konečnom dôsledku platia len a len ľudia.
Pripomína to situáciu, kedy vláda zaklope ľuďom na dvere, aby vybrala dane, no a potom sa im ešte vláme do špajze cez okno a túto im vyplieni. A ráno, aby teda neumreli od hladu, tak príde, zaklope ešte raz a dávam im nejaký ten kompót z ich špajze. To sú tie vlaky, obedy akože zadarmo, rekreačné poukazy, ktoré ale zaplatí zamestnávateľ z prémií, ktoré by inak dostali títo ľudia, alebo napríklad v minulosti to boli vratky za plyn, ktoré boli vyplácané, teraz sa podržte, zo straty štátneho podniku.
Keďže som energetik, tak sa budem sústrediť práve na túto energetickú oblasť.
Vidím, že pán Robert Fico nezaujal ani svoje náhradné miesto, ani riadne, mám ešte 16 minút, tak nebudem sa zdržiavať čakaním naňho. Verím, že sa k nemu tieto informácie, ktoré boli naozaj tak dôležité, že sme kvôli nim presúvali 60 zákonov, že sa k nemu dostanú.
Takže začnem tým, čo som už pred chvíľkou kritizoval, a to sú tie politické rozhodnutia. Ceny energií sú paradoxne plné politických zásahov, za ktoré ale títo politici, a teda v konečnom dôsledku aj my všetci, za ktoré sme odmietli prevziať zodpovednosť. V roku 2019 v prípade elektriny, bavíme sa naozaj iba o elektrine, priemerná domácnosť so spotrebou 2,5 MWh za takéto politické opatrenia zaplatila, prosím pekne, viac ako 80 eur. Zamestnávatelia, tí, ktorí zamestnávajú týchto ľudí, ktorí tu platia alebo vytvárajú tie hodnoty, ktorí takisto platia tie dane, tak u nich to boli častokrát stovky, tisícky až milióny eur. No a toto je práve tá skrytá daň za rozhodnutia politikov.
O čo konkrétne ide? V cenách elektriny platíme tzv. tarifu za prevádzku systému a táto tarifa za prevádzku systému sa skladá z podpory obnoviteľných zdrojov energie, tam sa skladáme na obnoviteľné zdroje a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Obnoviteľné zdroje sú 400 mil. eur, ktoré platíme ako podporu výrobcom. Kombinovaná výroba elektriny a tepla je to až 115 mil. eur. No a potom proti tomu, keďže týmto zachraňujeme životné prostredie alebo ochraňujeme, máme, naopak, dotáciu, ktorou životné prostredie ničíme, a to je 115 mil. eur na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Chvalabohu, aspoň tu sa nám podarilo vládu dotlačiť do rozumného kroku a tieto dotácie do výroby elektriny z domáceho uhlia v roku 2023 ukončiť. Nebola to ľahká cesta. Ktorí si na to spomeniete, začínalo to nejakým podaním podnetu na Európsku komisiu. Mali sme tam viacero petícií, podávali sme tam podnety kvôli napríklad spusteniu jedného bloku v elektrárni v Novákoch, ktorá vôbec nemala žiadne povolenia. Ja sám som čelil žalobe od pána Čičmanca. Takisto môj stranícky kolega Richard Sulík. Chvalabohu, nakoniec aj tá vláda uznala, že naozaj to, čo sa deje dnes na Hornej Nitre, je nezmysel a inšpirovala sa naším desatoro, kde sme navrhovali konkrétne opatrenia pre tú Hornú Nitru, a pripravila plán transformácie pre tento región.
Takže máme tu tieto tri základné opatrenia, celkovo sa bavíme o vyše 600-630 mil. eur. No a toto sú jednoducho veci, kedy si výrobca uplatní takýto nárok, ktorý mu garantuje zákon u distribučnej spoločnosti a táto si to potom cez reguláciu vyberá od spotrebiteľov.
My sme v minulosti navrhovali, alebo v minulosti, na poslednej schôdzi, aby sa zaviedlo tzv. viaczdrojové financovanie, aby sa táto tarifa za prevádzku systému nekryla iba priamo z cien elektriny, ale aby to bolo viaczdrojovo financované napríklad z envirofondu, kde sa skladajú hlavne priemyselní výrobcovia na tzv. emisné povolenky. No a časť by mohla byť použitá aj priamo zo štátneho rozpočtu. Toto bolo jedno opatrenie, kde by sme naozaj konečne aspoň časť tých politických opatrení preniesli z pliec tých spotrebiteľov aj priamo na tých podnikateľov, teda, pardon, na tých politikov.
Občas potom počúvam také reči, že, no dobre, ale však keď by sme to platili potom zo štátneho rozpočtu, to sú zase dane, zase do toho prispievajú tí ľudia, zase tí podnikatelia. Ale toto, toto má mať aj taký ten preventívny charakter. To znamená, aby politici aj do budúcnosti si veľmi dobre rozmysleli, aké podobné opatrenia budú v tejto oblasti prijímať.
No, aby toho nebolo málo, hovorí sa o tom, je to také verejné tajomstvo, že práve tie distribučné spoločnosti pred sebou tlačia kvôli nesystémovej regulácii tejto tarify balvan až 400 mil. eur. To je niečo, čo si budú zrejme do budúcnosti uplatňovať, keďže tam kvôli nesprávne nastavenej regulácii došlo, že im neboli, alebo teda oni tvrdia, že im neboli v plnej výške uhrádzané tie peniaze, ktoré oni vyplácali tým výrobcom.
No a okrem toho tu máme úľavu z platenia týchto podpôr až do výšky 95 % pre tri podniky, čo sa opäť rozpočíta ľuďom do cien elektriny. Opäť za to odmietol štát prevziať zodpovednosť. No a v tomto sa nám aspoň podarilo Duslu Šaľa zobrať tých 7 mil., ktoré pán Kondrót mal pripravené pre tento podnik ako jednu z úľav.
No a potom tu máme dividendu SEPS-u, elektrizačná prenosová sústava, ktorá je vždy v podstate používaná na takéto látanie nejakých tých dier v rozpočte. V minulosti, bol to rok 2018, mali naplánovaný zisk na úrovni 26 mil. eur. No a podkonto bolo 58,3 mil., keď dosiahne podnik vyšší zisk, ako by mal, tak by sa mal tešiť, nie? Ale, viete, SEPS-ka, akciová spoločnosť, toto je štátny podnik, je stopercentne štátny a má stopercentne regulované príjmy práve z tých prenosových poplatkov. A teda tieto sú súčasťou tej koncovej ceny elektriny. A teda je to opäť jedna ďalšia skrytá daň.
Takže ako funguje regulácia? Regulátor nastaví neodôvodnené vysoké poplatky za prenos. Vďaka tomu dosiahne táto firma neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktorým tá firma je 100 % štátna, navyše regulovaná, no a namiesto toho, aby tam naozaj sme sa pohybovali okolo nuly, resp. boli pokryté tie základné investície, tak potom to iba zaplatíme ako nepriamu daň, toto si štát vyberie vo forme dividendy a potom tým opäť láta alebo používa to na rôzne tie korupčné opatrenia. Je to taká stabilná barlička. V roku 2017 to bolo naplánovaných 27 mil., v skutočnosti sa vybralo skoro 75, v roku 2018, som už spomenul, to bolo 26, vybralo sa 58. Teraz je naplánovaných 29. Koľko to bude na budúci rok?
Aby sme sa tomuto vyhli a aby naozaj ľudia neplatili takéto, takéto nepriame dane alebo skryté dane v cene elektriny, tak sme navrhli takisto na tej poslednej schôdzi zákon, ktorým by sa práve tie zisky tejto spoločnosti použili na zníženie prenosových poplatkov v tom budúcom období. To znamená, aby to bolo nejako účelovo viazané, aby to naozaj nebolo iba vyťahované z toho SEPS-u ako tá dividenda, keďže je to 100-percentne štátna spoločnosť. Bohužiaľ, tak isto neprešlo.
No a potom v rozpočte máme v našich daniach kompenzácie pre energeticky náročné podniky 40 mil. eur. Opäť niečo, čím kompenzujeme alebo látame dieru, ktorá tu bola vytvorená nejakými politickými zásahmi do cien energií. Toto bude v tomto roku. Plus potom tu máme odvod do jadrového fondu, no a v sume, keď sa bavíme o energetike, teda hlavne o tej elektroenergetike, tak je tu 800 mil. eur, ktoré zaplatíme každý jeden rok v cene elektriny za rozhodnutia politikov. Všetci. Ja, vy, podnikatelia, každý jeden. A toto je presne to, čo napríklad v tom rozpočte chýba. Sú to rozhodnutia politikov, ale politici za to nijako neplatia.
No, takže toto je, toto je naozaj jedna krásna veľká diera, a to som sa bavil fakt iba o, o elektrine.
No a plus potom je tu ešte ten dlh tých 400 mil. eur, ktoré si nárokujú tie distribúčky, ktoré takisto budeme musieť zrejme nejako zasanovať, uznať. Možno to bude predmetom nejakých ďalších súdnych sporov, ale to už spadne do vienka ako taká nášľapná mína ďalšej vláde.
Po elektrine sa presuniem k plynu, pretože tu máme takisto obrovské množstvo rôznych politických zásahov, pretože SPP ako predajca plynu je vlastnený štátom na 100 %. Pred voľbami 2016 vyplatili 48 mil. eur na vratky za plyn v rámci tých sociálnokorupčných opatrení vlády. Odôvodňovalo sa to tým, že SPP dobre hospodári. No, ale keď si pozriete výročné správy, tak zistíte, že SPP je v skutočnosti iba v strate. Napriek tomu, že teda bilančne, za chvíľku vysvetlím ten princíp, bilančne to SPP-čko dosahuje zisky, po tom 2016-om už žiadne vratky neboli. V tomto roku pán minister na začiatku hovoril, že vyplatia aj teraz, ale paradoxne ja som to v tom návrhu rozpočtu nenašiel.
A teraz, kde je ten fígeľ? Keď si pozriete návrh rozpočtu, tak tam nájdete, že zisk SPP bude 313,5 mil. eur, alebo teda bol v roku 2018. Čo je úplne super. Lenže on má pod sebou alebo nad sebou dcérske spoločnosti alebo dcérsku spoločnosť SPP Infrastructure. Táto zahŕňa spoločnosti ako SPP Distribúcia, Eustream alebo Nafta. No a toto sú takisto regulované podniky, kde má štát ale iba 51 %, a sú to také tie zlaté vajcia, ktoré prinášajú nejaké tie zisky do toho SPP. No a oni, prosím pekne, vygenerovali dividendu alebo zisk vo výške 448,2 mil. eur. No a teraz si vezmime, že, dobre, tak v 2018 to bolo 448,2, ale SPP odviedlo alebo vykázalo 313, keď si odpočítate, zistíte, že SPP na predaj plynu, čo je teda ich činnosť, vykázali mínus 134,7 mil. eur.
Takže opäť sa opýtam, že ako môžme z takéhoto niečoho alebo ako sme mohli z takéhoto niečoho v minulosti vyplatiť vratky za plyn? A to nehovorím o tom, že aby už mali peniaze skôr z tohto k dispozícii, tak sa v SPP Infrastructure menilo účtovné obdobie, a to k 30. 9.
No a tu sa naskytá naozaj oprávnená otázka, pokiaľ je SPP regulované, ako môže ÚRSO stanovovať ceny pre ten regulovaný zisk tak, že SPP ako regulovaný subjekt je dlhodobo v strate. Pretože toto je zo zákona nemožné. Jednoducho regulátor nemôže akýkoľvek regulovaný subjekt poškodzovať. Deje sa to. A deje sa to vďaka tomu, že SPP je štátne, a teda my všetci na tie zisky doplácame - cez čo? Cez naše dane, pretože nedostaneme tú dividendu, ktoré sme mali z Infrastructure, to je tých, ako som povedal, skoro 135 mil. eur za minulý rok.
Takže máme tu, máme tu potom aj ďalšie odvetvie, resp. keď sa bavíme o nejakých dierach, máme tu, máme tu odvod pre regulované subjekty. O tom sme sa už bavili. Tento odvod paradoxne nám tu vytvoril 70-miliónovú dieru kvôli Eustreamu, ktorý zažaloval tento osobitný odvod, resp. výšku jeho stanovenia, a jednoducho Najvyšší súd mu dal za pravdu. Takže tam budeme mať 70 mil. eur mínus.
Regulácia, ona bola dlhodobo kritizovaná, aj práve ten osobitný odvod bol jedným z dôvodov, prečo bol zavedený. Pán minister Kažimír nám vtedy tvrdil, že teda odstraňujú týmto odvodom nedokonalosti regulácie, ale teda namiesto toho, aby sme odstránili nedokonalosť regulácie, tak ju iba zdaňujeme, čo sa mi zdá veľmi, veľmi čudné. No a pritom naozaj to riešenie by bolo veľmi jednoduché, a to postupná deregulácia. Lebo trh si práve s tými cenami poradí najlepšie. Na druhej strane ale, pochopiteľne, ten štát by prišiel práve o tie rôzne úľavy, zisky z rôznych osobitných odvodov.
Takže na budúci rok opätovne doplatíme aj na tento odvod, aj na tú dieru, ktorá tu vznikla po Eustreame. No a plus je to tá kompenzácia tých 40 mil. pre pár vyvolených podnikov.
A ešte jedna nová diera, ktorá vznikla do štátneho rozpočtu a ktorú vám, pán Kamenický, vyrobil váš stranícky kolega pán Baška, sú to kompenzácie baníkom za 43 mil. eur. Neni to na budúci rok, ale je to postupne. No a toto je kvôli predvolebnému kupovaniu si hlasov a vytváranie lacnej pracovnej sily pre Hornonitrianske bane Prievidza. Pretože ten baník, ktorý dostane takúto kompenzáciu, ju bude dostávať aj potom, keď nastúpi na nejaké iné pracovné miesto, a teda nebude problém napríklad pre toho jeho bývalého zamestnávateľa ho prijať opäť naspäť na nejakú inú pozíciu, dať mu minimálnu mzdu, veď kompenzáciu, ktorú zaplatíme zas len my všetci z toho štátneho rozpočtu, som ti už zabezpečil.
Takže, pán Kamenický, naozaj vám nezávidím. Vy ste si aj včera a predvčerom veľmi povzdychli, aké to mal pán Kažimír v porovnaní s vami ľahké, ale nechcem si ani predstaviť, aké ťažké to bude mať práve ten minister, ktorý príde po vás. A teraz nemám iba na mysli tento rozpočet, ale naozaj všetky tie opatrenia, ktoré som spomínal a ktoré sa nabalili na ten štátny rozpočet alebo nabalili na niektoré tie ceny tovarov a služieb.
Obávam sa však, že mnohé z týchto záplat práve po tých voľbách ostanú a Slovensku naozaj ostane už iba ten holý zadok, tak ako ste ho dnes nabaľovali práve v tom návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Galek, to je dobré, keď si pri rozpočte môžme nahliadnuť aj hlbšie do jednotlivých oblastí a práve do tej energetiky, ktorá je tvojou silnou doménou.
Ja by som krátko možno len zareagoval na tú tvoju poznámku o tej prázdnej špajzi (špajze, pozn. red.). To je, myslím si, že veľmi výstižné. Však to tu zaznelo viackrát. A naozaj je to tak, to je presne tá tvrdá realita a o to horšie je ten samotný kontrast toho, že boli naozaj veľmi úrodné roky, že tomu pomohla práve aj tá Európska centrálna banka tým kvantitatívnym uvoľnením, čo spôsobilo omnoho lacnejšie alebo viac lacnejšie financovanie dlhu. Čiže tam naozaj táto vláda mala toľko darčekov na to, aby pripravila tú špajzu, aby tam nachystala proste dobrú nádielku.
A to samotné, ten samotný dôkaz toho, že tá špajza je naozaj prázdna, je aj súčasná schôdza. Skrátené legislatívne konanie o bankovom odvode. No veď keby tam niečo v tej špajzi (špajze, pozn. red.) bolo, tak by sme tu nemuseli lámať cez koleno bankový odvod, o ktorom sám pán minister povedal, že vlastne nehrozia tie značné hospodárske škody, ale potrebuje vybalansovať rozpočet. Čiže to je lámanie skráteného legislatívneho konania ako,ako vyšité cez koleno. Takže tá špajza je veľmi výstižná, ale to je, najhoršie na tom je, že to je smutné, že Slovensko ide do ochladzovania. Zastihlo ho to najsilnejšie z celého regiónu a nie je na to vôbec pripravené, čo spôsobuje, že zadlží táto vláda Slovensko.
A to, že sa nevymanilo spod sankčného pásma, ani sa nevymaní, je o to horšie, lebo keby naozaj tá kríza udrela, tak tu nie je žiadny vankúš. Nie je vankúš ani v rámci dlhovej brzdy, pretože vyskočiť do druhého alebo tretieho sankčného pásma už nie je sranda. Tam už sú omnoho tvrdšie postihy a toto zanecháva vláda budúcej vláde. Veľmi zle.
Ďakujem.

Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec.
Pán poslanec Galek, nech sa páči.

Edo, ja ešte doplním tie úrodné roky, o ktorých si hovoril, a stiahnem to priamo na tú elektroenergetiku, pretože spomínal som viaceré tie politické zásahy, za ktoré platíme práve v tej tarife za prevádzku systému. A vďaka tomu naozaj tá cena elektriny narástla do pomerne obludných rozmerov, najmä pre tie energeticky náročné podniky.
No nebolo tomu tak v minulosti alebo nebolo to minimálne tak vypuklé a Robert Fico, ktorý tu teda mal byť a ktorý presúval tých 60 návrhov zákonov, tak bol to práve on, ktorý tvrdil, že máme stabilné ceny energií. Ale tieto energie v čase klesali, klesalo to od tej krízy až do nejakého roku 2016, keď to znova začalo stúpať. Bavím sa hlavne o tej elektrine. A toto bol priestor, kedy sme my síce mali tieto opatrenia, politické opatrenia, mali sme ich začať odstraňovať postupne, aby keď prídu tie časy, tak aby sme naozaj už nemali ten balast tam natlačený, nabalený. Toto sa nestalo. Naopak, tento balast, túto tarifu sme iba pridávali, zväčšovali, uhlie nám nabobtnalo na 115 mil. eur z nejakých 30 pôvodne. Takisto mnohé tie obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba elektriny a tepla, tam majú na ďalších pätnásť rokov nárok mnohí tí výrobcovia. A dostali sme sa do bodu, kedy tie ceny na trhu rastú, a jednoducho na pokles my tam nemáme vôbec žiaden priestor.
A kto na to zase doplatí? Zase na to doplatia iba ľudia, podnikatelia, a to už naozaj veľmi výrazným spôsobom práve na ten budúci rok. Snažíme sa to teraz látať cez tie kompenzácie alebo výnimky z platenia takýchto dotácií. Ale toto nepomôže, toto nepomôže našej konkurencieschopnosti, keď na nás sa chystá alebo máme tu nejakú krízu pred dverami, tak my musíme hľadať systémové riešenia, ktoré pomôžu všetkým, a nie iba pár vyvoleným.

Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Gaborčáková.

Dobrý deň, kolegovia a kolegyne, pán minister, pán predsedajúci, ja si dovolím v rámci rozpočtu vystúpiť práve k rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny, a teda upriamiť pozornosť pána ministra na položky, ktoré pán minister Richter rozpočtuje v budúcom roku, ako to vidím ja. Áno, budem k tomu pristupovať konštruktívne, aby teda naozaj ste videli aj iný pohľad na rozpočet ministerstva práce pod vedením ministra Richtera. Budem predkladať aj pozmeňujúci návrh a ten vlastne bude vychádzať aj z priorít, ktoré, si myslím, že v rámci práve sociálnych opatrení majú byť výrazne posilnené a do ktorých nie je potrebné investovať až toľko peňazí, koľko ide investovať budúci rok minister práce Richter.
Ku kvantifikácii niektorých rozpočtových položiek v kapitole rozpočtu ministerstva práce mám niekoľko pripomienok.
V programe 07C Sociálna inklúzia sa v časti sociálnej pomoci znižuje rozpočet výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi o 26 565 876 eur. Z toho výdavky na pomoc v hmotnej núdzi program 07C01 sú rozpočtované na 139 mil., á, sú rozpočtované na 139 130 a voči roku 2019 sa znižujú o 13 282 938 eur. Za prvých desať mesiacov tohto roka sa na výdavky v hmotnej núdzi vyčerpalo 116 305, á, 1 674 eur a dá sa očakávať, že do konca roka dosiahne táto suma hranicu 139 567-tisíc eur, teda viac ako bolo rozpočtované na rok 2019.
Návrh rozpočtu na rok 2020 vychádza z počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi 61-tisíc osôb, čo je reálny predpoklad, aby tento stav, lebo tento stav sa dá očakávať aj ku koncu tohto roka. Samotná dávka v hmotnej núdzi je v poriadku, ale dotácia na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi vôbec nie je v relácii s vývojom v roku 2019, kde za prvých desať, á, kde za prvých desať boli výdavky 16 005 543 eur a dá sa očakávať, že do konca roka bude štát platiť dotácie v sume okolo 19 mil. eur.
Podľa komentára ministerstva práce prostriedky na obedy zadarmo nie sú zahrnuté do rozpočtu ministerstva práce a budú vraj postupne uvoľňované z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čo sa nedá overiť, prípadne čo ja neviem overiť, a preto sa pýtam ministra financií, v akej sume je v rozpočte Všeobecnej pokladničnej správy rozpočtová dotácia na stravu zadarmo. Neviem sa zbaviť dojmu, že túto položku budeme musieť dodatočne, že na túto položku si budeme musieť dodatočne požičať.
Rovnako nie sú v rozpočte zvýšené výdavky na náhradné výživné podľa novely zákona o náhradnom výživnom, ktorá je na programe aj teraz. Na podporu rodiny sú rozpočtované prostriedky v sume, ktorá je oproti roku 2019 skutočne navýšená, a skladba programu je vykazovaná v piatich analytických ukazovateľoch. Štátom platené poistné v sume 309 260 796, čo je o 49 717 740 viac ako v roku 2019. Neviem, ako sa môže stať, že výdavky za štátom platené poistné za poistencov uvedených v § 15 zákona o sociálnom poistení rozpočtuje ministerstvo práce v sume 309 260 796 a Sociálna poisťovňa príjem v sume 272 902 000. Rozdiel je teda 36 348 796 eur a to nie je málo.
Ale treba zároveň povedať, že suma v rozpočte ministerstva práce sa mi zdá reálna, kým rozpočet Sociálnej poisťovne je výrazne podhodnotený príjmami od štátu a treba sa pýtať prečo.
V rozpočtoch Sociálnej poisťovne na rok 2018, 2019 a 2020 stúpa počet poistencov štátu, konkrétne v roku 2019 vychádzal rozpočet Sociálnej poisťovne z počtu 147 985, pričom očakávaná skutočnosť z platieb štátu v roku 2019 uvedená v rozpočte na rok 2020 je 276 110-tisíc eur a pri počte poistencov 165 874 kvalifikovaných na rok 2020 je príjem nižší, čo nie je možné, lebo rastom priemernej mzdy rastie aj vymeriavací základ štátu. A pokiaľ ostávame v desiatkovej sústave, potom súčin dvoch menších čísel musí byť menší ako súčin dvoch väčších čísel.
V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2020 očakávaná skutočnosť za rok 2019 sa dá jednoducho zistiť, že roku 2019 platil štát za jedného poistenca ročne priemerne 1 866 eur a pri cirka 6,5-percentnom náraste priemernej mzdy nemôže priemerný prírastok štátu v roku 2020 klesnúť pod túto sumu. Ak vynásobíme plánovaný počet poistencov štátu v roku 2020 a priemerný výdavok na jedného poistenca na úrovni roku 2019, ide o sumu 309 487 246 eur a to je suma blízka rozpočtu ministerstva.
Otázka znie, ako je možné, že dve inštitúcie, ktoré robia odhady tej istej veci, urobia taký odlišný odhad, pričom minister práce je predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a má k dispozícii celý aparát ministerstva, aby takéto lapsusy ustrážil.
Prídavok na dieťa, rozpočtované v sume 334 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 13 mil. Teda vychádza z reálneho odhadu. Rodičovský príspevok rozpočtovaný v sume 551 mil. je oproti rozpočtu roku 2019 vyšší o 169 mil., ale považujem ho za podhodnotený.
Zvýšenie argumentované zavedením dvojúrovňového rodičovského príspevku, my si myslíme, že výdavky na dvojúrovňový rodičovský príspevok budú vyššie. Vychádzame z počtu narodených detí 57 500, zodpovedajúci priemerný mesačný počet dávok rodičovského príspevku cirka 140-tisíc, z toho rodičovský príspevok pre poistné ženy tvorí 71,4 %, to jest v počte 99 912 mesačných dávok a pre nepoistené ženy 40 087 dávok. Z týchto predpokladov odvodených zo štatistických dát potom zistíme, že rozdiel voči roku 2019 bude cca 195 mil. eur. Z uvedených dôvodov považujem odhad výdavkov na dvojúrovňový rodičovský príspevok na, za podhodnotený.
Príspevok na starostlivosť o dieťa je rozpočtovaný v rovnakej sume ako v roku 2019, a to v sume takmer 5 mil., s tou sumou mám nasledujúci problém. Štatistický vývoj počtu poberateľov sociálnych dávok a dotácií, ktorú, ktorú sprístupňuje na svojom webovom sídle Ústredie práce, je uvedené, že výdavky na príspevok na starostlivosť o dieťa od začiatku roka do konca za október 2019 je 9 557 532 eur, čo je dvojnásobok rozpočtovanej sumy na celý budúci rok. Počet poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa klesá, ale pri priemernom vyplatenom príspevku v roku 2019 277 eur by to znamenalo pokles na 1 430 poberateľov mesačne. Ale prečo je potom táto suma rovnaká ako v roku 2019, keď sa priemerný mesačný počet poberateľov blíži k hodnote 3 396? Bola by som rada, ak by mi to niekto vysvetlil.
Ostatné príspevky na podporu rodiny sú rozpočtované v sume takmer 50 mil., čo je o 14-tisíc, o 14 253 eur menej, čo je reálny odhad vychádzajúci z doterajšieho čerpania za predpokladu, že sa tieto výdavky nebudú valorizovať, ide o príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok pri narodení viac detí súčasne a príspevok na pohreb za, na ktoré sa za 10 mesiacov tohto roka vyplatila suma 39 mil. Do konca roka by táto suma mala narásť na 47, á, 1 771, á, 1 208 eur. Takže rezerva je len veľmi tesná.
Aj keby sme, aj keby sme sa mali do budúcnosti vážne zamyslieť nad tým, že príspevok na pohreb nebol valorizovaný od roku 2007, a teda úctyhodných 20 rokov, 12 rokov, pardon, 12 rokov. Tabuľková časť rozpočtu ľudské zdroje je zmätočná a nie je rovnaká ako v minulom roku, preto ak chceme porovnať zámery predkladateľa, musíme si zrekonštruovať prílohu k rozpočtu ministerstva, obsahujúci rozpočet podľa programov, pomocou textovej časti rozpočtu, to neviem prečo, ale poslancom týmto komplikujete, komplikujú život. Neviem, či to nie je aj naschvál, aby sme si to nevedeli nejako pospájať.
Z rekonštrukcie tabuľky vyplýva, na aktívnu politiku trhu práce sa rozpočtuje 41 713 803 eur, na ľudské zdroje v réžii ministerstva práce sú vyčlenené prostriedky v sume 216 925 948 eur, spolu je na program 06 G vyčlenených 258 639 741 eur. Na aktívne opatrenia trhu práce tvorené nástrojmi aktívnej politiky trhu práce z politiky zamestnanosti je vyčlenených 179 463 443 eur, čo je takmer dvojnásobnok (dvojnásobok, pozn. red.) minulého rozpočtu.
Ústredie práce v ročnom štatistickom výkaze uvádza aj údaje miery nezamestnanosti a výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce, a teda nie je mi zrejmé, prečo v podstate výdavky na aktívne opatrenia trhu práce neklesajú, keď v podstate je väčší, väčšia ponuka, a teda na trhu práce, ako ju vieme uspokojiť. Z nich mi teda vyplýva, že medzi mierou nezamestnanosti a výdavkami na aktívne opatrenia trhu práce je záporná korelácia v hodnote mínus 0,6, čo nie je mnoho, a o kauzalite vôbec nemôžeme hovoriť. Pre mňa je dôležitý ten fakt, že pri 12,5-percentnej nezamestnanosti sme sa, sme na podporu zamestnanosti dávali takmer toľko peňazí ako v roku 2018, keď bola miera evidovanej nezamestnanosti 5,42, to znamená, na čo investujeme toľko peňazí, ako keď bola kríza. A očakáva sa miera nezamestnanosti v budúcom roku, že sa nejako výrazne nebude meniť, to povedal aj pán minister. A zopakujem, zopakujem to, čo konštatovalo aj Ústredie práce, totiž že „z makroekonomického hľadiska sú aktívne opatrenia trhu práce len doplnkovým prostriedkom zmierňovania nerovnováhy na trhu práce". A je namieste teda otázka, akú funkciu teda tieto opatrenia plnia dneska v ponuke práce, keď je ponuka práce nad dopytom po práce (práci, pozn. red.)?
Tu sa dá ťažko vysvetliť, prečo v takejto situácii ideme zdvojnásobňovať rozpočet aktívnych opatrení trhu práce.
Z môjho posúdenia navrhovaného stavu ide o iné ako o racionálne dôvody, a preto budem aj dávať pozmeňujúci návrh, kde práve sú na, aktívne opatrenia trhu práce budem presúvať do sociálnych služieb a poviem aj prečo. Aj keď ste správne povedali, že sa navýšili finančné prostriedky do sociálnych služieb, ale rapídne sa zvyšuje minimálna mzda, a teda ľudia nám odchádzajú z profesie, ako sú opatrovateľky, nedokážeme dokonca ani ustrážiť dopyt po týchto službách, a teda naozaj najväčším problémom je starnutie obyvateľstva a postarať sa o ľudí, ktorí ostanú na lôžko, sú chronickými klientmi zariadení sociálnych služieb alebo potrebujú opatrovateľskú službu v domácom prostredí. A práve priorita budúceho roku, kde nám narastá počet ľudí nad 80 rokov, by mala byť posilnená práve o finančné prostriedky do sociálnych služieb a aj môj pozmeňujúci návrh bude smerovať tam, aby sme sanovali ľudí nad 80 rokov v prípade, že nám pribúda aj vigilíkov, ktorí sú v chronických stavoch a ktorých vlastne nemá kto prijať či už do hospicov, alebo aj do iných zariadení zdravotníckeho charakteru, tak sa nám ocitnú v sociálnych službách. Tam nevieme zaplatiť personál, a preto tie finančné prostriedky posúvam do sociálnych služieb, aby sme neohrozili ľudí v budúcom roku.
Ak by som bola ja ministerka práce, každopádne by som systémovo riešila tento problém, ktorý bude z roka na rok narastať, systémovým riešením, a to zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.
Keďže naozaj som, som aj predstaviteľka Kresťanskodemokratického hnutia a tam je priorita starí, chorí, núdzni ľudia, tak naozaj táto priorita, s ktorou žijem 20 rokov, by bola prioritou môjho rozpočtu.
Ja teda, ja teda, moje odôvodnenie je, že na trhu práce dominuje ponuka práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce nad dopytom po práci a v takejto situácii je zvyšovanie výdavkov absolútne iracionálne.
Navrhujem preto presunúť 20 mil. eur z programu 06G1S04 na podporu sociálnych služieb, ktoré sú nedofinancované a pre mnohé osoby odkázané na pomoc iných fyzických osôb nedostupné či už z kapacitných, alebo finančných dôvodov, kde sa tí ľudia nedokážu o nich adekvátne postarať.
Čiže ja končím a prečítam môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, pod tlačou 1600.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 sa mení takto:
Po prvé: "V prílohe č. 4 v kapitole 22 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa výdavky z programu 06G1S04 OP Ľudské zdroje 2004 - 2020 ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny znižujú o 20 mil. eur a presúvajú sa v uvedenej sume do programu 07C0A Podpora sociálnych služieb."
Ďakujem za podporu.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Heger.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Gaborčáková, ďakujem pekne za tvoj hlboký vhľad práve do tých sociálnych vecí.
Ja by som chcel zareagovať práve na to, čo si hovorila o tých opatreniach na trhu práce, pretože je pravdou, že viacero (viaceré, pozn. red.) opatrenia, ktoré dnes sú ukotvené v legislatíve a vlastne sú to nástroje na ovládanie alebo, by som povedal, prácu, na trhu práce, sú podľa mňa buď neúčinné, alebo sú nefunkčné, alebo dokonca odsávajúce finančné zdroje na činnosti, ktoré nič neprinášajú.
Čo tým myslím? Napríklad samotná čiastka na podporu na rekvalifikáciu, vidíme, že je často zneužívaná, že sa robia rôzne kurzy, ktoré stoja naozaj radovo milióny eur až desiatky miliónov eur, boli, aj sme to medializovali počas tohto volebného obdobia, a v konečnom dôsledku tú rekvalifikáciu buď ani neprinesú, samotné napríklad aj v automobilovom priemysle povedali, že my to nepotrebujeme, my si aj tak potom musíme zaškoliť toho zamestnanca priamo vo fabrike podľa seba, ale štát už minul niekoľko miliónov eur na to, aby toho človeka rekvalifikoval, aby sa naučil, ako sa zaťahujú skrutky na nejakej stene s nejakou šróbovačkou, čo mi príde absolútne absurdné.
Nehovoriac o opatreniach na presťahovanie, ktorá je 4-tisíc eur na jednu osobu. Ale keď sa pozrieme a v samotnom návrhu, keď ho predkladatelia predkladali, povedali, že využije to 92 ľudí. Načo je, prosím vás pekne, opatrenie v zákone, ktoré využíva 92 ľudí? Však to tuná Národná rada nesedí kvôli tomu, aby robila opatrenie pre 92 ľudí. A znie to bombasticky, 4-tisíc euro, ale kto to vie vôbec použiť, je, je druhé, druhé opatrenie.
Takže toto sú presne také tie opäť nášľapné míny alebo akokoľvek by sa to dalo nazvať, alebo nástroje, ktoré, ako som povedal, buď neúčinné, nefunkčné a dokonca niektoré aj odsávajúce finančné prostriedky na zbytočné veci.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vaša reakcia, pani poslankyňa, nech sa páči.