53. schôdza

Dovoľte mi pripomenúť schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes o 12.15 hod. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, ja by som tiež chcel pozvať členov výboru pre kultúru a médiá na stretnutie do zasadačky výboru pre kultúru a médiá, čas nonstop.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak nič mimoriadne sa neudeje, to je asi posledný návrh zákona, ktorý ja v tomto pléne predkladám a asi poslednýkrát som v tomto, pri tomto rečníckom pulte. Pre mňa to je veľmi vzácna chvíľa, ale ktorú si zatiaľ ani veľmi neuvedomujem.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám návrh zákona, ktorý reaguje na negatívny vplyv tých udalostí, ktoré vyvolali zverejnené komunikácie z niektorých trestných spisov a všeobecne situácia, ktorá sa udiala aj po zverejnení týchto nahrávok, keďže čakali sme, že orgány činné v trestnom konaní niektoré súdy obvinia alebo budú nejak inak činné. Na druhej strane ministerstvo nechce ísť do možného ohrozenia trestných konaní, o ktoré sme boli aj požiadaní príslušnou zložkou Policajného zboru, aby sme v týchto skutkoch disciplinárne návrhy nedali, lebo vo veci už prebieha vyšetrovanie. (Zaznievanie gongu.)
Na druhej strane máme tu skutočnosti, ktoré ale nezakladajú ani disciplinárne, ani trestnoprávne konanie a proste nie sú takého charakteru, aby niektorí z poverených a príslušných orgánov mohol konať, ale tá dôvera verejnosti k justícii môže byť ohrozená. Môže byť ohrozená dobrá povesť sudcov, samotného sudcu, ktorý je dotknutý, súdnictva celého a celého súdu a súdneho systému. V týchto prípadoch, keď nie je možné konať a bolo by žiaduce, aby dočasne v mene Slovenskej republiky títo sudcovia; ani jedno meno zatiaľ také nepadlo, padli mená tu dnes takých sudcov, ktorí sú buď už disciplinárne stíhaní, alebo sú už mimo talára. Bavíme sa o sudcoch, ktorých mená ešte tu nepadli, ale padnú a pôjdu, lebo budú zverejnené. Sčasti už boli, Súdna rada ich niektorých predvolala. Čiže u týchto sudcoch, u ktorých by bolo lepšie, aby dočasne nesúdili, kým sa tieto pochybnosti okolo ich osôb nerozplynú, bol dočasne pozastavený výkon buď na návrh ministra, buď na návrh predsedu Najvyššieho súdu, alebo na návrh predsedu Súdnej rady. Nebude o tom rozhodovať ani minister, ani predseda Súdnej rady, ani predseda najvyššieho, bude o tom rozhodovať Súdna rada na základe potom hlasovania, ktoré bude verejné.
Je to dočasného charakteru a je pravdou to, že aj po roku môže sa stať, že nič z týchto podozrení sa nepotvrdí, sudca, aj keď bude rok mimo výkonu, sa vráti do funkcie, ako sa vráti aj ten sudca, ktorému sa disciplinárne previnenie nepreukáže, alebo aj ten sudca, ktorému sa nedokáže trestnoprávne previnenie. Čiže nič nóvum to nie je. Proste máme sudcov, ktorých sme trestne stíhali a neodstíhali, nebolo unesené dôkazné bremeno na strane štátu, súd oslobodil a ten sudca súdi. Alebo disciplinárne. A nemôžem povedať, že tí, ktorí boli oslobodení v disciplinárnych konaniach, sú osobami, ktoré nemajú žiadnu škvrnu. A toto je, toto by mohlo byť riešenie práve pre tieto, aj pre tieto prípady, aj pre tie prípady, kde ešte zbierame materiály na to, aby sme mohli disciplinárne odstíhať. A to nie raz, to nie sú týždne, ale mesiace. To sú haldy spisov, ktoré musíme prelúsknuť.
Ministerstvo spravodlivosti, samozrejme, ešte teraz z trestnej sekcie sme preradili ľudí na dohľad, aby sme to stíhali, aj tak je toho strašne veľa. Ale kým nevieme dať návrh na disciplinárne stíhanie, aj dovtedy by bolo žiaduce, aby sme týmto sudcom vedeli pozastaviť výkon. Je to na Národnej rade, to je len návrh vlády.
Hovorí sa o nejakých gumených paragrafoch, hovorí sa o nejakých možných zneužitiach. Strata sudcovskej spôsobilosti je tiež niečo, čo nie je taxatívne napísané v zákone, čo treba dodržať. Proste vieme, o čo sa jedná. Aj to posudzuje Súdna rada a disciplinárny senát. Čiže aj toto bude viesť, môcť posúdiť Súdna rada, že kedy nastane tá situácia u toho sudcu, ktorý nie je trestne stíhaný, nie je disciplinárne stíhaný, ale predsa len akože dočasne by bolo potrebné, aby nebol vo výkone.
A je tam ďalšia časť v návrhu, je o tom, aby Súdna rada hlasovala verejne. A už som, pri odôvodnení návrhu na skrátené legislatívne konanie som povedal, že keď sme na minulej schôdzi chceli sem doniesť kvázi túto úpravu v inej textácii ako pozmeňujúci návrh k otvorenému zákonu 385, tak už vtedy toto bolo pretraktované jednak na tej pracovnej komisii, aj potom v deň, keď sa mala predložiť novela v Národnej rade. Je tu pán poslanec Kresák, ktorý výslovne trval na tom, aby bolo hlasovanie verejné. A napokon ešte samotná Súdna rada predtým, ako sme schvaľovali tento návrh zákona vo vláde, samotná Súdna rada tiež požiadala, aby táto úprava uvidela svetlo sveta.
Takže toto sú návrhy vlády, poprosím o ich podporu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako gestorský.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a navrhujem, aby v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady výbor prerokoval vládny návrh zákona v druhom čítaní v lehote do 5. decembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Na úvod môjho vystúpenia sa naozaj musím pánovi ministrovi ospravedlniť, lebo naozaj je to pravda, že odvolal jednu sudkyňu, sudkyňu Okresného súdu Bratislava I za vec, podľa mňa tam bolo namieste trestné stíhanie, ale sa to vybavilo len jedným odvolaním. (Reakcia ministra.) A pán minister mi teraz hovorí, že podal návrh na trestné stíhanie, ale vieme, že ako sa u nás trestne stíha. To, čo nie je na kamerách, tak to sa v reále nestíha a na tom je to celé založené.
My tu v skrátenom legislatívnom konaní riešime problém, ktorý sa tu neriešil odjakživa. Odvtedy, kedy niekto prišiel s tým nápadom, že máme odovzdať jednu štátnu moc – súdnictvo – do rúk ľuďom nehodným. Ľuďom, ktorí sú komunisti, eštebáci a podobné všelijaké indivíduá. A je zaujímavé, že sa zisťuje, že práve tí, v ktorých hlavách toto skrslo, sa neskôr prejavili ako tiež osoby nehodné. Čiže my tu máme jeden, jeden konštrukt, ktorý je založený na tom, že tí, ktorí nám budú vládnuť, lebo nezabúdajme, že sudcovia nám reálne vládnu, že tí sú nedotknuteľní, že s nimi nič nemôžme urobiť a že sa nezaujímame o to, že aké sú ich morálne vlastnosti, z akého prostredia vzišli a čo v svojom predchádzajúcom živote robili.
Toto mohol vymyslieť len niekto, komu nevadí, keď mu vládne amorálny človek. Potiaľ teda to, čo sme dosiahli Nežnou revolúciou. Nič. Lebo to vám hovorím ako, to vám hovorím aj ako človek, ktorý zažil súdnictvo aj za komunistov, že keď ja som chodil na súd ešte ako študent a potom ako mladý právnik, tak to takéto zlé nebolo. Za komunistov. Lebo, samozrejme, boli politické veci, ktoré ako napríklad pán Harabin, keď dostal prideleného kňaza na riešenie, tak on bol predseda strany na Okresnom súde v Poprade, tak je samozrejmé, že tú vec dostal on a on to potom vyriešil podľa straníckej linky. Ale u nás inak to nebolo tak, že bársjaký mafián, že si mohol vybaviť na súde, že súd dopadne tak alebo onak. To proste neexistovalo.
A teraz máme situáciu, že nebyť toho, čo sa tu stalo, tak my súdnictvo vôbec neriešime. A preto je potrebné všetkým, nielen tomuto ministrovi, ale aj všetkým predchádzajúcim, aj všetkým, ktorí držia basu s touto vládnou garnitúrou, položiť nasledujúcu otázku: Čo by sa stalo, keby pán Tóth neodovzdal telefón pána Kočnera polícii? Čo by sa stalo? A ja vám poviem, čo by sa stalo. Nič. Všetko by fungovalo tak ako doteraz. Sudcovia by boli ctihodní, žalovali by takých bláznov, ako je Baránik, ktorý si dovolí hovoriť pravdu o súdoch v parlamente. A pán minister by nemusel tu predkladať takéto návrhy v skrátenom legislatívnom konaní.
Problém s tým návrhom je ten, že ako mnoho návrhov predtým vychádza z tragickej skutočnosti, že orgány, ktoré u nás majú konať, jednoducho nekonajú. Že tu máme prokurátora, ktorý nestíha iných prokurátorov za to, že sa angažujú v organizovanej trestnej činnosti. Z toho, samozrejme, plynie veľmi vážne podozrenie, tak ako som to veľakrát povedal aj napísal, že vlastne prokuratúra je zločinecká organizácia, tak ako ju teraz máme. A mne je jedno, že čo nejaký, nejaký kamarát Kočnera alebo jeho volavky mi tu v parlamente hovorí, že tie desiatky mladých prokurátorov, čo pracujú od rána do večera, že tí tiež sú členovia zločineckej skupiny? No nie, tí sú len panáčikovia, ktorí niečo tam podľa tých rozkazov robia.
Čiže my nemáme prokuratúru, my nemáme políciu. Lebo to je úplne jasné, že keď sa vymení jedna figúra, ktorá je tam hoci dôležitá, že tam príde nejaká iná figúra na špičku polície, tak tí ostatní, všetci; choďte do malých miest alebo do okresných miest sa tam spýtať, že ako tam funguje polícia. To sú normálni takí malí gangstri tam, čo pomáhajú všelijakým smeráckym, kedysi to bolo za komunistov, že okresný predseda a teraz je to nejaký proste šéfik smerácky, ktorý tam rozkazuje všetkým, že ako čo má fungovať. A takto funguje u nás polícia. Nie sú schopní vyšetriť nič. A nebyť toho, že sa tu stane jedna mimoriadna situácia, kde sa naozaj veci vyšetrovali a píše sa o tom v novinách, že pán Kyselica a Dr. Juhász a všelijakí iní že vyšetrujú perfektne. Ako keby to bolo niečo mimoriadne, ako mimoriadna udalosť, že sa nejaký trestný čin vyšetruje perfektne. Sem sme sa dostali.
Takže je samozrejmé, že toto všetko, o čom tu hovoríme a čo je dôvodom tohto návrhu legislatívneho, je to, že pán minister vychádza z toho, že polícia a prokuratúra nefunguje. Že potrebujú rok na to, aby vyšetrili niečo, čo je úplne zjavné, že ako funguje, že ako funguje naša justícia, takzvane funguje. Je prirodzené, že keď sa to chce zakryť, že sa potom dávajú nejaké návrhy, ktoré sú akože naoko. A toto je jeden taký návrh, ktorý má len vytreť oči voličom niekoho, ja neviem koho, ale asi vlády. Pán minister tu pochopil, že toto už sa jeho netýka, že bude lepšie, keď sa zdekuje. A v súlade s tým, pre koho pracuje, tak podal takýto návrh, aby sa niečo akože robilo.
Ale realita je taká, že stále máme predsedníčku Súdnej rady, ktorá má nevysvetlené majetky, ktorá sa spomínala v Kočnerovej Threeme, a to je predsedníčka Súdnej rady, to je v istom smere na úrovni predsedu vlády. Stále tu máme, máme stále sudkyňu, ktorá vedome klame, ktorá povedala, že môže klamať, že je oprávnená klamať, ak sa jedná o jej osobnú vec. To sú také veci, že toto žiaden takýto malilinký návrh v skrátenom legislatívnom konaní nevyrieši. Tu potrebujeme zásadný krok. A je jedno, že čo koalícia tu hovorí o tom, že naznačuje, že sme blázni, že tomu nerozumieme, že ako to funguje. Proste jednoducho to tak nie je. Tu treba urobiť riadnu čistku, urobiť poriadok s týmito ľuďmi.
A nie je to pravda, že sa to nedá urobiť. Absolútne to nie je pravda. Na týchto ľudí treba reálne zatlačiť, keď polícia nefunguje, keď nevie vyšetrovať, treba vymeniť policajného prezidenta aj druhýkrát. Keď prokuratúra nefunguje, špeciálny prokurátor nefunguje, treba ich vymeniť. A vymieňať ich hoc aj každý mesiac, keď to nefunguje. My zatiaľ medzitým máme prokurátora, ktorý sa bojí prísť do parlamentu, ktorý si dohaduje termíny svojho vystúpenia v parlamente na časy, kedy nemôže prísť. Toto je podstata toho problému, a preto to, čo nám pán minister tu predkladá, to naozaj nie je nič iné, len akási hra. Je to kamufláž.
A keď som povedal, že nám klame, áno, možnože sa ho to dotklo, že klame, ale v istom zmysle klame. Aj dokonca, aj keď som povedal, že nikoho neodvoláva, neodvoláva predsedov súdov; áno, odvolal jedného, jednu sudkyňu za niečo, za čo by mala ísť v putách okamžite do väzenia. Ako ihneď by ju mali zobrať do väzby. Ale oni jej dajú, samozrejme, šancu, aby to teraz zakamuflovala. Teraz ona, ona to tam všelijako to rieši, aj s tým Sklenkom, ďalší gangster harabinovský, ktorý pristál na súde, a toto, toto riešia oni a všetci to len tutlajú, tutlajú, tutlajú. O tomto to celé je.
Takže keď som povedal, že pán minister klame, tak som skôr myslel, že klame telom. A keď som povedal, že klame v súvislosti, alebo že neodvolal predsedov súdov žiadnych, tak som tým chcel povedať, ja som si neskôr uvedomil, že jednu sudkyňu naozaj odvolal, ale že neodvolal ani zďaleka taký počet predsedov súdov, akých odvolať mal, vzhľadom na to, že čo sa na slovenských súdoch deje.
A to, že žiaden minister nemá odvahu odvolať predsedu Krajského súdu v Bratislave, pretože je to osobný človek Roberta Fica, tak to je realita. A tento človek si myslí, že to je vlastne najväčší boss súdnictva a ten si myslí, že ten bude riadiť republiku aj spolu s Bžánom, s ktorým si štrngá a tak ďalej, že budú po desiatkach miliónov vykrádať Slovenskú republiku a že to, že sa v Threeme napíše, že plešák s nejakým advokátom že je, že sa váľajú v peniazoch, že sú vysmiati, to nikoho, to sa tak zabudne, o tom sa nehovorí, a pán minister nám tu bude predkladať také návrhy, ktoré sú v podstate o ničom a ktoré ktovie, že čo majú za cieľ. Možnože veci, niekoho veci len nejako pomôcť, ale rozhodne nám to nepomôže.
My potrebujeme na ministerstve spravodlivosti človeka, ktorý má znalosti a temperament na to, aby túto funkciu vykonával a ktorý sám nemá žiadne maslo na hlave, aby nikto nemohol poukázať na to, že on si nemá čo vyskakovať, pretože, pretože musí si dávať pozor sám na seba.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Baránikovi. Áno, aj my si myslíme, že toto je bezzubý návrh zákona, s ktorým vlastne vládna koalícia prichádza na poslednú chvíľu a je nepripravený a reálne tej situácii a problémom, ktoré v súdnictve a na prokuratúre máme, nepomôže.
Videli sme napríklad, že veľkým problémom je dvojitý meter. Napríklad pri prokurátorovi Špirkovi, tam nebol problém konať, hej? Tam, tam prokuratúra konala, v podstate v priebehu niekoľkých dní ho obvinila, zhabala mu mobil, počítač, musel vypratať kanceláriu a bolo. Pri Trnkovi nekonala sedem rokov, jedna kauza trvá 960 dní, Trnka nie je ani obvinený, stále behá po slobode. Čiže nie je problémom to, čo riešime v tomto návrhu zákona, pretože tie nástroje máme, ale problémom je, že sa uplatňuje dvojaký meter hlavne v prípade, keď sa vyšetrujú politicky citlivé kauzy alebo kauzy, ktoré v tomto prípade pri prokurátorovi Špirkovi siahali ku Kaliňákovi a Počiatkovi. Takže pokiaľ nebudeme schopní vyriešiť tieto problémy, tak takéto kozmetické zmeny nám nepomôžu.
Druhý problém na príklad, ústavné previerky sudcov. Teda ústavný zákon, ktorým boli zavedené previerky sudcov, ktorý nakoniec Ústavný súd zrušil. Previerky sudcov pravdepodobne by boli tým nástrojom na zlepšenie, na zlepšenie pomerov v justícii, ale vládna koalícia s tým nič nerobila. A ja si myslím, že toto je otázka, s ktorou je potrebné sa nejakým spôsobom vysporiadať.
Takže ešte raz, tieto zmeny nepodporíme, hoci oceňujem, že je tam jedna dobrá vec, a tou je verejné hlasovanie v Súdnej rade, čo skutočne oceňujem. Keby sa o tom bode hlasovalo samostatne, tak to podporíme.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Baránik, ja si veľmi vážim tvoju otvorenosť vo svojich výstupoch a vlastne identifikovanie konkrétnych vecí a nie hranie sa na nejakú kamufláž a na nejaké šokantné situácie, o ktorých hovorí aj pán minister, že bol šokovaný o zverejnených informáciách o aktivitách sudcov. No ja som šokovaná, že vás šokuje to, čo, že to bolo zverejnené, a nie to, čo sa v súdnictve deje, ale o čom sa šepká už roky. Veď prečo sme sa asi prepadli v rebríčkoch korupcie a dôvery vo verejnú moc na spodné priečky? Bolo to uvedené aj v správe o Slovensku v roku 2018, ktorú spracovávala Európska únia a kde sme sa prepadli v tejto veci na chvost, kde z opýtaných až 50 % opýtaných ľudí povedalo, že nedôveruje v súdnu moc, lebo je tam vysoká miera korupcie.
Možno si predkladatelia hovoria, že urobme aspoň niečo ako nič. Nuž ale som zvedavá, či naozaj tá snaha bude úprimná a že v druhom čítaní či podporíte pozmeňujúce návrhy, ktoré máme pripravené spolu s kolegami k tomuto návrhu zákona, že či tá snaha zlepšiť túto situáciu, ako dať tie páky do rúk ministerstvu, resp. aj Súdnej rade, aby mohla v podozrivých prípadoch konať, či naozaj tá vaša snaha bude úprimná a tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré budú prednesené v druhom čítaní, podporíte. Tam sa ukáže vaša, tam sa ukáže tá pravá tvár predkladateľov, že či ozaj to je len hra na pekných, alebo je to úprimná snaha zlepšiť niečo v súdnictve.

Vážený pán minister, dámy a páni vrátane odchádzajúcich pánov poslancov, sme v prvom čítaní k návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čo-to sme si už povedali v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a návrh, ktorý máme na stole, má, dá sa povedať, dva základné body.
Jeden sa týka verejnosti hlasovania, rozhodovania Súdnej rady a tam, myslím, že nie je žiadny spor, s tým sme všetci uzrozumení, podporujeme to a vidíme to ako pozitívny krok k zvýšeniu transparentnosti rozhodovania tohto dôležitého, najdôležitejšieho orgánu súdnictva.
Druhá, druhý bod, ktorý sa týka ako sudcov, tak prokurátorov, rieši možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu... (zaznievanie gongu), ako aj výkon funkcie prokurátora nad rámec tých dôvodov, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím vás o strpenie, pán poslanec.
Páni poslanci, dámy poslankyne, ak vás môžem poprosiť, naozaj upokojte sa, aby pán poslanec mohol predniesť svoj príspevok. Ďakujem pekne.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Teda návrh umožňuje, aby bolo možné pozastaviť výkon funkcie sudcu alebo výkon funkcie prokurátora aj nad rámec tých súčasných dôvodov, ktoré v zásade sú, že buď bolo vznesené obvinenie voči, voči sudcovi alebo prokurátorovi, teda vedie sa trestné konanie a je už v takom štádiu, že je vznesené obvinenie, alebo je vedené disciplinárne konanie a ide tam o závažný disciplinárny delikt.
Návrh zákona predpokladá, že sudcovi bude môcť pozastaviť, pozastaviť výkon funkcie sudcu Súdna rada, prokurátorovi generálny prokurátor, u sudcu to môže navrhnúť minister spravodlivosti, predseda Súdnej rady alebo predseda, predseda Najvyššieho súdu. A konkrétne to ustanovenie v navrhovanom § 22a ods. 1 hovorí o tom, že dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Môžu byť, môžu byť, samozrejme, že situácie, že takéto rozhodnutie by predchádzalo trestnému konaniu alebo disciplinárnemu stíhaniu, a vtedy áno, možno sa baviť o tom, že či takýto inštitút má zmysel a treba ho, treba ho zaviesť, aby mohla Súdna rada vo vzťahu k sudcom alebo generálny prokurátor vo vzťahu, vo vzťahu k prokurátorom reagovať promptnejšie aj pred tým, ako začne samotné disciplinárne stíhanie alebo, alebo bude teda vznesené obvinenie v rámci trestného konania.
Ale ako vyplynulo aj z rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu, aj k tomu, ako v prvom čítaní pán minister uvádzal návrh zákona, tak sa počíta aj s tým, že by sa tento inštitút využíval v situáciách, keď nie je možné dokázať to zavinenie alebo to konanie, ktoré je dôvodom na buď trestné stíhanie, alebo disciplinárne stíhanie. A tu sa priznám, že kým v tej prvej situácii naozaj mám pochybnosti o tom, že môže to byť potenciálne zneužiteľné, lebo je to voľne naformulované, v situácii, keď dočasné pozastavenie by malo predchádzať či už trestnému konaniu, alebo disciplinárnemu stíhaniu, v situácii, ak by sa to malo udiať mimo rámec týchto dvoch inštitútov, tak mi nie je vôbec jasný zmysel toho, načo by sa to urobilo. Lebo dobre, sú dôvodné pochybnosti, hovorili sme o konkrétnych prípadoch alebo teda nie o konkrétnych prípadoch, ale hovorili sme o sudcoch, ktorí sú spomínaní v Threeme, padá na nich vážny tieň podozrenia, nie je to možné v súčasnej situácii, v súčasnej situácii preukázať, ale je možné, že to nebude, nebude možné, možné vôbec preukázať. Tak aký má zmysel dočasné pozastavenie, ktoré môže byť pol roka, môže byť predĺžené o ďalších, ďalších šesť mesiacov, ak potom nebude nasledovať trestné stíhanie alebo disciplinárne stíhanie? Tak bez ohľadu na to, že tie pochybnosti budú, budú pretrvávať, tak sudca opäť nastúpi do, nastúpi do výkonu, výkonu funkcie.
Nie je mi teda jasný účel takéhoto opatrenia. Lebo hovorím, že vo vzťahu k situáciám, že predpokladáme, že sa bude viesť trestné konanie alebo že nastane disciplinárne stíhanie, tak toto je nejaký rýchlejší nástroj, ako pozastaviť výkon funkcie sudcu aj bez toho, aby už sme boli v štádiu, že je vznesené obvinenie. To má zmysel, aj keď, aj keď teda tam tie dôvody sa mi zdajú, zdajú veľmi všeobecné, ale vo vzťahu k situáciám, o ktorých hovoril pán minister, že by, že by nenasledovalo trestné stíhanie, nenasledovalo disciplinárne konanie, čo dosiahneme tým, že pozastavíme výkon funkcie sudcu alebo prokurátora na šesť mesiacov alebo, alebo na 12 mesiacov? Lebo to je, to je, keď potom sa on vráti, tak tie pochybnosti môžu ostať, samozrejme, že môžu byť rozptýlené, vyvrátené. A teda používať to ako prirovnanie k tomu, že jasné, že aj ak sa voči sudcovi vedie napríklad trestné konanie, je obvinený, ale potom sa zistí, že sa skutok nestal, alebo je dokonca súdený a nie je mu preukázaná vina, tak tam máme nejaký jasný moment, že niekto, orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne, že nie je dôvod trestne stíhať alebo, alebo nie je dôvod odsúdiť dotyčného. Máme nejaké autoritatívne rozhodnutie. Takisto v prípade disciplinárnych stíhaní, máme, máme nejaké rozhodnutie disciplinárneho senátu, či teda došlo k disciplinárnemu previneniu alebo nie, a samozrejme, že keď sa to nepreukáže, tak nejaký tieň pochybností ostane, ale, ale s tým sa teda vlastne nedá nič robiť, lebo máme tam autoritatívne rozhodnutie. Ale čo bude, čo bude tým rozhodnutím v prípade sudcov alebo prokurátorov, pri ktorých tie pochybnosti existujú, ale nebude prijaté žiadne rozhodnutie, lebo ak súd odmietne, odmietne žalobu, no tak aspoň si, môžme s tým nesúhlasiť, byť s tým nespokojní, ale máme tu rozhodnutie súdu. Čo bude podkladom pre, pre to, aby sa zrušilo takéto dočasné pozastavenie výkonu funkcie či už sudcu, alebo, alebo prokurátora? Len uplynutie tej lehoty a on sa potom vráti, ako keby sa vlastne nič nestalo? Lebo ja, ja v tom vidím teda dosť, dosť veľký rozdiel, či sme v situácii, že nejaký orgán rozhoduje a rozhodne, či už tak alebo onak, teda rozhodne tak, že nedošlo k tomu deliktu, a medzi tým, keď iba uplynie, uplynie doba.
Čiže na obdobie toho jedného roka to môže byť, to môže byť pozitívne, ale či to bude mať nejaký pozitívny efekt na, na celkové zvýšenie alebo dôveryhodnosti súdnictva, alebo očistu súdnictva, tak o tom v prípade, v prípade dočasných pozastavení výkonu funkcie sudcov aj prokurátorov pochybujem. A najmä keď, ako bolo už konštatované, ako je napríklad aj konštatované v dôvodovej správe, tie nástroje existujú, iba sa nedostatočne využívajú. Čiže ten hlavný problém nie je v tom, že neexistujú nástroje na postihnutie nehodných sudcov a nehodných prokurátorov, ale v tom, že sa nedostatočne využívajú, tak treba hľadať spôsoby, ako ich začať aktívnejšie a dôslednejšie využívať, a nepridávať k nim nejaký ďalší nástroj, ktorý systémovo nič nerieši.
Ďakujem.

No, ja by som sa chcela opýtať, či nehodný alebo ctihodný sudca? No lebo keď je nehodný, tak ako bude mať pozastavenú činnosť, v podstate ročnú dovolenku, ešte dostane aj doplatené, keď teda ten nehodný sudca sa preukáže, že vlastne je ctihodný, dostane naspäť aj svoju stoličku a ešte si myslím, že keďže bol poukázaný na nehodného, ešte si bude pýtať aj odškodné za poškodenie dobrého mena. Veď teda ako sa môže, ako by mohol rešpektovať, že on ako ctihodný sudca bol označený na niekoľko mesiacov ako nehodný sudca, teda akú dôveryhodnosť potom bude mať v tom súdnom talári? Čiže to bude celkom taký možno aj dobrý biznis pre niektorých sudcov, však mnohí sa otrasú a idú ďalej, čiže namiesto nelegálnych úplatkov budú mať teraz legálne odškodné a ešte aj ročnú dovolenku. A tí ľudia, ktorých súdia a ich procesy budú zastavené a budú sa musieť celé kauzy vracať naspäť, pretože ich dostane pridelený nový sudca, tí budú vlastne v akom postavení? Tí budú o tom; vlastne sa tu rozmýšľa, že ako to bude ďalej s tými spismi, ktoré títo nehodní sudcovia, na ten čas odstavení od výkonu svojej činnosti, že čo sa bude s nimi diať?

Myslím, že pán poslanec smeruje k tomu, že je tu otázka, či sa bude dať táto novinka používať voči bežným sudcom, ktorí nič zlé neurobili a voči ktorým má niekto obavy, že sú povedzme príliš ostrí sudcovia, a zasiahne do toho tým, že vznesie cez nejakého bieleho koňa obvinenie. A ako zabránite tomu, že príde k obvineniu, bude medializované? Tá, ten presun do karantény má dosť gumové podmienky, čiže nemusí začať trestné stíhanie, a predsa sa sudca do karantény dostane. Ako chcete, pán predkladateľ, zabrániť, a to ako by som chcel dopovedať otázku, ktorú nastolil pán poslanec Dostál, ako chcete zabrániť zneužitiu tohoto paragrafu? Alebo či tam je vo vnútri, či tam vy ste zakódovali to zneužitie?
To, že nepríde k úplnému odsúdeniu a aj tak môže byť v ročnej karanténe, provokuje aj tú otázku, ktorú zmienila pani poslankyňa Zemanová, že je veľmi nepravdepodobné, že by sudcovia nenašli dôvod, aby za týchto okolností žiadali odškodnenie za poškodenia dobrého mena. Muselo by to byť vo vašom zákone výslovne napísané, že toto odsunutie do karantény v žiadnom prípade neumožňuje žiadať, označiť ho za poškodenie dobrého mena, čo neviem, ako by sa zhodovalo s faktickým stavom veci, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo také odsunutie do tej ročnej karantény bezpochyby predstavuje poškodenie dobrého mena toho sudcu.