53. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, krátke zdôvodnenie.
Tento pozmeňujúci návrh reaguje na niektoré pripomienky legislatívneho odboru, ktoré, ktoré sa snažíme týmto pozmeňujúcim návrhom riešiť. Takže samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Petra Náhlika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ešte vás preruším. Najprv sa hovorí odôvodnenie a na konci sa číta... (Reakcia rečníka.) Čiže toto bolo celé odôvodnenie? Dobre, v poriadku, len som upozornil pre istotu.

Náhlik, Peter, poslanec NR SR
... veľmi krátke, veľmi stručné, dvojvetové (vyslovené s pobavením), Jána Senka, Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, tlač č. 1675.
Bod č. 1 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I prvý bod v § 8a ods. 5 posledná veta znie: "Členovi kontrolnej rady patrí za výkon funkcie mesačná odmena najviac vo výške jednej štvrtiny priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.".
Odôvodnenie: na návrh zákona sa dopĺňa výška odmeny, do návrhu zákona sa dopĺňa výška odmeny, ktorá patrí členovi kontrolnej rady.
Bod č. 2 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I štvrtý bod v § 33a ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová "pod dohľadom reštaurátora".
To odôvodnenie, navrhuje sa precizovať legislatívne vymedzenie odbornej praxe v návrhu zákona tak, aby za odbornú prax bolo považované vykonávanie reštaurátorských činností v reštaurátorskom odbore pod dohľadom reštaurátora. Rovnaká podmienka pre odbornú prax je ustanovená aj v zákone č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení neskorších predpisov, § 5a ods. 5.
Bod č. 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I šiesty bod v § 45b ods. 1 sa slová "podľa predpisov účinných po nadobudnutí účinnosti tohto zákona" nahrádzajú slovami "podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020."
Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava.
Bod č. 4. V čl. I šiesty bod v § 45b ods. 2 sa slovo "jeho" nahrádza slovom "ich".
Odôvodnenie: štylistická úprava.
Bod č. 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I šiesty bod v § 45b ods. 3 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "dňom po ich zriadení".
Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť, ku ktorému dňu prechádzajú na Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembru 2019 práce vo verejnom záujme v oblasti reštaurovania na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky.
6. V čl. II tretí bod znie:
"3. § 13 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
"(9) Odbornou kvalifikáciou sa rozumie dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore reštaurovanie zakončené úspešným zložením štátnej záverečnej skúšky vo vzdelávacom zariadení so sídlom v členskom štáte a najmenej tri roky odbornej praxe. Odbornou praxou sa rozumie vykonávanie reštaurátorských činností v reštaurátorskom odbore pod dohľadom reštaurátora.
(10) Na účely tohto zákona sa členským štátom rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.".".
Odôvodnenie: Navrhuje sa precizovať legislatívne vymedzenie odbornej kvalifikácie v návrhu zákona a zosúladiť ho tak so zákonom č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení neskorších predpisov, § 5a ods. 5. Zároveň sa navrhuje doplniť na účely tohto zákona definíciu členského štátu.
7. V čl. II štvrtý bod znie:
"4. Za § 21 sa vkladá § 21a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 21a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020
(1) Reštaurátorské práce zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia začaté na základe zmlúv uzatvorených Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky pred 11. februárom 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.
(2) Práva a povinnosti zo zmlúv uvedených v odseku 1 prechádzajú z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na Štátne reštaurátorské a projekčné ateliéry dňom po ich zriadení.".".
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť prechodné ustanovenia zákona účinné od 1 . januára 2020 aj o úpravu prechodu práv a povinností zo zmlúv uzatvorených Pamiatkovým úradom pred 11. februárom 2019.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem pekne. Ja by som rada zhrnula moje dôvody, ktoré som už dosť obšírne popísala aj pri prvom čítaní, dôvody, pre ktoré nemôžem ja a budem to odporúčať aj mojim kolegom z Demokratickej strany, aby sme nehlasovali za tento návrh. A tie výhrady, hlavné výhrady sú také, také tri.
Tá prvá výhrada je, je protiústavnosť. V podstate týmto návrhom len v duchu hesla, že vyhodíš ho dverami a vráti sa oknom, tak sa obchádza v podstate ten stav, kedy vládny návrh zákona z júla 2018, ktorý hovoril o tom, že Pamiatkový úrad môže aj sám realizovať reštaurátorské práce, tak tento návrh vlastne obsahoval podľa nálezu Ústavného súdu protiústavné ustanovenia. Vtedy Ústavný súd rozhodol, že Pamiatkový úrad, ktorý už teda má aj rozhodovacie, ale aj kontrolné kompetencie nad reštaurátorskými prácami, tak by nemal, resp. nemá tieto reštaurátorské práce aj sám vykonávať, lebo by de facto kontroloval sám seba.
No a toto sa predkladatelia vlastne snažili obísť ešte, ešte jedným pokusom. Bolo to v apríli, kedy bol tento návrh predložený na vládu s tým, že teda reštaurátorské práce by už nevykonával priamo Pamiatkový úrad, ale by sa zriadila nejaká iná právnická osoba, ktorú by si Pamiatkový úrad na tento účel zriadil. Tento návrh vtedy neprešiel cez Legislatívnu radu vlády, ktorá ani tento postup teda neuznala, a zákon bol z rokovania stiahnutý. No a teraz na konci roka je tu, je tu tretí pokus, ktorý sa ale robí cez, cez poslanecký návrh. Takže vidíme, že tá snaha je tu napriek teda nálezu Ústavného súdu veľmi veľká o to, aby, aby sa to vlastne zrealizovalo.
Druhá taká výčitka alebo pripomienka sa týka rozpočtu. Spomínala to už aj moja predrečníčka. Aj dôvodová správa uznáva alebo píše, že tento návrh bude mať dopad na štátny rozpočet. Predkladatelia ho pripúšťajú, ale nevedia ho vyčísliť. Ministerstvo financií konštatuje takisto, že návrhu chýba vyriešenie krytia potrebných financií, čo teda preložené do voľnej reči znamená, že poslanci predkladajú niečo, chcú zriadiť nejakú organizáciu, ale nevedia, kde na to štát vlastne vezme.
Ja som sa aj na výbore, poslednom výbore pre kultúru a médiá pri prerokovávaní štátneho rozpočtu spýtala zástupcov ministerstva financií, či o tomto poslaneckom zámere teda vedia, či s nimi komunikoval niekto z ministerstva kultúry, že by takýto poslanecký návrh mal byť prípadne v pléne schválený, či ich ministerstvo kultúry alebo niekto iný žiadal o rozpočtové krytie takejto novej inštitúcie, na čo mi bolo odpovedané vyhýbavo, resp. som vytušila, že, že teda rozpočet s tým zatiaľ nepočíta. A teda naozaj s tým nepočíta. Ale ak by toto prešlo, tak by to nejakým spôsobom muselo byť riešené. Spomínala sa nejaká rezerva ministerky a nejaké iné, iné nástroje, iné kapitoly, kam by to teda muselo byť z nejakých iných kapitol zrejme presúvané. Tak ja sa teda pýtam, že čo je potom toto za prístup. Ekonomike sa prestáva dariť, peniaze sú prejedené, minister financií plače, že nevie zostaviť štátny rozpočet, a tuto v podstate len poslanci dvaja sa rozhodnú zriadiť novú organizáciu, nepovedia, koľko to bude stáť, kde na to máme zobrať. Považujem to za veľmi trúfalú ambíciu predkladať takýto návrh z pozície poslancov a zaráža ma, že sa teda takáto dôležitá vec, ako zriadenie novej organizácie, predkladá ako, ako poslanecký návrh, ktorý v podstate nepodlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celému tomu procesu, ktorý sa deje pri vládnych návrhoch. A pri tom stave, kedy máme naozaj problém zostaviť rozpočet. Zajtra sa o tom budeme, myslím, veľmi široko rozprávať pri prejednávaní štátneho rozpočtu, tak mi to príde aj veľmi nezodpovedné.
No a tá tretia výčitka alebo pripomienka, ktorú k tomuto návrhu mám, je, že naozaj veľmi silno pochybujem o tom, že sa týmto návrhom alebo zriadením takejto organizácie nejako zaručí to zlepšenie starostlivosti o naše pamiatky. To je teda taká ambícia, ktorá sa uvádza aj v dôvodovej správe, že teda ide o kvalitu pamiatkovej obnovy. No ja pochybujem, že aký cieľ vo verejnom záujme má byť práve zriadením nejakej novej organizácie dosiahnutý, okrem toho, že zabezpečí zopár zamestnancom teda prácu v štátnozamestnaneckých pozíciách, ale z toho samotného návrhu nevyplýva, že by správcovia potom museli objednávať reštaurátorské služby iba cez túto organizáciu. Takže to znamená, že si budú môcť reštaurátorské služby aj naďalej objednávať u iných dodávateľov, a k tým, k tomu diapazónu tých dodávateľov, ktoré budú mať na výber, pribudne ešte aj nový dodávateľ a to je táto štátna organizácia. Takže neviem čo vedie vlastne predkladateľov k tej úvahe, že zriadením takejto organizácie sa na Slovensku zrazu bude lepšie reštaurovať, výkonnejšie, kvalitnejšie. Stále je to len otázka ľudí, aj keď vznikne takáto organizácia, opäť to budú len ľudia, ktorí budú reštaurovať tie pamiatky, aj tých nových ľudí si musí organizácia zabezpečiť z teda toho, z tých možností, ktorých dnes máme. Buď zamestná živnostníkov, samostatne podnikajúcich, alebo zamestná vlastných zamestnancov, každopádne tí ľudia sú tu stále tí istí a je jedno, cez akú organizáciu budú tú pamiatkovú obnovu vykonávať. Takže kvalitu tej pamiatkovej starostlivosti tento zákon nijako nerieši a myslím si, že rieši naozaj len platové zabezpečenie určitej vybranej skupiny reštaurátorov, z ktorých teda budú štátni zamestnanci.
Druhá vec, ktorú dosiahneme, je, že zabetónujeme Pamiatkový úrad a priamo k takej všemocnosti, kedy sa budú vlastne k rozsahu tej pamiatkovej obnovy jednak vyjadrovať, vydávať príslušné rozhodnutia, potom tie rozhodnutia budú aj sami realizovať a potom by si ich mali aj sami po sebe, tieto práce, kontrolovať. Ja dnes neviem povedať, či je to dobrá cesta, či Pamiatkovému úradu máme zveriť všetky takéto kompetencie. Už dnes sa vedú mnohé polemiky o ich výlučnosti, niektorí dokonca volajú pamiatkárov štát v štáte. Ja nepochybujem, že aj ich zásluhou sa v oblasti pamiatkovej ochrany a obnovy vykonalo na Slovensku veľa dobrého, ale zároveň neviem, či teda majú byť takto monopolne postavení. Ja samozrejme neviem s určitosťou dnes povedať ani to, či je správne, naopak, zveriť všetky nejaké realizačné kompetencie napríklad len Komore reštaurátorov, ktorá tak isto prejavuje svoje veľké ambície. A okrem reštaurátorov tu máme aj iné profesijné komory, ako architektov alebo stavebných inžinierov, ktorí tak isto úplne legitímne presadzujú svoje názory alebo aj záujmy. No a potom samozrejme sú tu vlastníci, užívatelia pamiatok, investori a každý z nich si osobuje nejaké právo alebo nárok na zasahovanie do rozhodovania o tom, ako sa bude s pamiatkami nakladať a v konečnom dôsledku aj s ich financiami. Takže inými slovami v tej pamiatkovej starostlivosti tu máme množstvo rôznorodých záujmov, ja ich všetky považujem za legitímne. Každá z tých zmienených strán má mať legitímne slovo v tom, ako sa bude s pamiatkami na Slovensku nakladať. A čo tu chýba, nie je zriaďovanie nových inštitúcií, ale to je, to je naozaj nejaká veľmi úprimná poctivá diskusia o tom, kam sa má pamiatková obnova v 21. storočí u nás uberať.
Takže na tento návrh sa pozerám skôr ako na niečo, čo má, čo sleduje len jeden cieľ, aby sa v rukách Pamiatkového úradu sústredili naozaj, alebo teda štátu, keď chceme, sústredili všetky kompetencie. A tento súbeh kompetencií mi nepríde správny. Zaváňa mi takou nezdravou centralizáciou, nie som s tým stotožnená a práve si myslím, že tej spomínanej diskusii, ktorú potrebujeme otvoriť, tento návrh skôr zatvára dvere.
V Demokratickej strane, ktorú dnes zastupujem, kladieme veľký dôraz na rozvoj regiónov a popri ochrane prírodného dedičstva máme zaostrené aj na pamiatky, lebo ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva považujeme za veľmi také spojité nádoby a aj významný prvok, ktorý dokáže prispieť k zamestnanosti, k rozvoju cestovného ruchu, ale aj k zvýšeniu povedomia občanov o miestnej histórii, k pocitu hrdosti na miesto, v ktorom žijú. A v oblasti pamiatkovej obnovy máme za to, že treba zaviesť celkom nové prístupy k pamiatkovej obnove, ale najmä teda k spôsobu, akým je financovaná. To financovanie musí byť vo výsledku viaczložkové, musí podporovať príklady dobrej praxe, kde sa preukáže súčinnosť štátu, obce, komunít. Takže tým cieľom nemá byť pamiatky len opraviť, ale vrátiť do nich život. My nepotrebujeme len látať problémy a pamiatková obnova sa nesmie zúžiť len na to, na nejaké preťahovanie sa o to, kto bude realizovať štátne zákazky, či to budú reštaurátori alebo nejaká štátna organizácia.
Takže to sú dôvody, prečo budem hlasovať proti tomuto zákonu.

Jedna faktická poznámka, pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Kaščáková, my v poslaneckom klube SaS to vidíme veľmi podobne ako vy v Demokratickej strane. Opäť je toto jeden z tých takých zaujímavých poslaneckých návrhov, lebo, ako si spomenula, buď teda je zvláštne, že zriadenie novej inštitúcie sa predkladá cez poslanecký návrh zákona. Však áno, áno, môže sa stať, len teda keď ide o poslanecký návrh zákona naozaj, tak potom je to zvláštne z toho dôvodu, že človek by očakával skôr, že s takouto iniciatívou príde ministerstvo kultúry, ktoré to má na starosti a ktoré teda môže domyslieť aj všetky tie súvislosti a aj tú legislatívu zodpovedne pripraviť a prípadne aj teda vyčleniť na to finančné prostriedky. No ale potom samozrejme že je tu ešte aj druhá možnosť, teda že v skutočnosti naozaj to predkladá ministerstvo kultúry, akurát, teda nechce to predkladať ako ministerstvo kultúry, no tak využilo vládnych poslancov, poslancov SMER-u, aby s takýmto návrhom vystúpili a aby sa tak, ako v mnohých iných prípadoch, vyhli normálnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu.
No a mňa to len zaráža z toho dôvodu, že tesne pred týmto bodom sme tu rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, ku ktorému musíme pristupovať aj z toho dôvodu, že o tom návrhu zákona, aj keď je diskutabilné, že či to mal byť vládny návrh alebo poslanecký, nebola dostatočná diskusia so zainteresovanými. Ja nevravím, že to hrozí v tomto prípade, ale v každom prípade takáto prax nie je dobrá.

Reakcia na faktickú poznámku, pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za jeho faktickú. Áno, aj my v Demokratickej strane si myslíme, že procesy, právne procesy, teda mala by byť zaručená určitá čistota, procesná čistota pri podávaní návrhov a tento návrh taký naozaj nie je. Ja neviem, čo viedlo predkladateľov k tomu, aby takýto návrh predložili. Ja som sa na to pýtala, bolo mi odpovedané, možno to aj pán predkladateľ ešte, ešte nejak potvrdí, že tento návrh konzultovali so zamestnancami ministerstva, neviem, či priamo s pani ministerkou alebo len s nejakými odbornými pracovníkmi. Každopádne ten proces nie je v poriadku a takýchto vecí ale sme mohli postrehnúť viacero. To znamená, teraz mám na mysli veci, ktoré síce či už ministerstvo alebo poslanci predkladajú, ale nemajú patričné krytie v rozpočte, sú to rôzne tie predvolebné ťahy, ako podpora folklóru, podpora nejakých vybraných skupín, povedzme, cez, ja neviem, zrušenie koncesií len pre dôchodcov. Sú to samozrejme pekné predvolebné gestá, ale v konečnom dôsledku ich bude musieť niekto zaplatiť.
To sa preukázalo už aj pri prerokovávaní rozpočtu. Myslím, že zajtra k rozpočtu bude veľmi široká diskusia a uvidíme to, že jednoducho takého predvolebné ťahy, kde tento zákon konkrétne rieši naozaj nejaké možno pozície zopár ľuďom, rieši ich zamestnanie, ale je to na úkor rozpočtu, tak s tým sa v rozpočte neráta. A táto vlastne procesná nejaká vec mi na tom asi vadí, vadí najviac a pamiatková obnova si zaslúži naozaj oveľa viac.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. O záverečné slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči.

Ja iba krátko, pretože myslím si, že sme si to všetko prebrali na našom gestorskom výbore, k tomuto zákonu v podstate to auditórium sa nejakým spôsobom nerozšírilo a argumenty myslím si, že boli dostatočne vysvetlené.
V súvislosti s tým len chcem povedať, že štátna inštitúcia, ktorú navrhujeme a mala by vzniknúť v zmysle tohto zákona, bude rozpočtová organizácia, ktorá vznikne v zmysle zákona č. 523/2004 a bude hospodáriť samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu.
Chcem len potvrdiť, že tento návrh zákona má podporu aj zo strany Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla Slovensko, kde doporučujú, aby takáto inštitúcia vznikla, pretože pomôže pri realizácii obnovy kultúrnych pamiatok, ich projektov a následne aj po jej realizáciu. Obdobne bola podpísaná dohoda alebo memorandum o obnove a manažovaní významných národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve Slovenskej republiky a podpísaná so Slovenskou technickou univerzitou, Slovenskou technickou univerzitou, fakultou stavebnou, fakultou architektúry, Spolkom architektov Slovenska, Slovenskou komorou architektov, Slovenskou komorou stavebných inžinierov, ako aj e-Komosom Slovensko.
Takže ja sa touto cestou iba obraciam na vás a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslancov Jána Senka a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1676, spoločná správa výborov má tlač 1676 a dávam slovo poslancovi Jánovi Senkovi.