58. schôdza

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, hneď na začiatku by som chcel zdôrazniť svoj odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru. Budem, samozrejme, hlasovať proti jeho schváleniu, tak ako som proti nemu hlasoval už v oboch doterajších prípadoch, keď sa k nemu Národná rada vyjadrovala a jednoznačne ho odmietla ústavnou väčšinou. Toto je aj náš spoločný postoj v Kresťanskej únii, ktorej som členom, teda odmietanie Istanbulského dohovoru. Je to zároveň aj súčasť predvolebnej dohody s hnutím OĽANO, že by sme neboli súčasťou vlády, ktorá by tento dohovor chcela ratifikovať. Ale verím, že po dnešku to bude už pasé a budeme sa môcť venovať skutočným problémom ľudí a nie takýmto ideologickým nezmyslom.
Chcel by som aj vyzvať obhajcov Istanbulského dohovoru, aby s týmto zbytočným a škodlivým dokumentom už dali pokoj. Príďte s čímkoľvek, čo skutočne chráni ženy a obete domáceho násilia a v tom vás stopercentne a všetkými desiatimi podporíme. Sme však presvedčení, že Slovenská republika má aj bez Istanbulského dohovoru vo svojom právnom poriadku dostatočne upravenú ochranu žien a ochranu pred domácim násilím. Ak niekde ešte pokrivkávame v praxi, asi pokrivkávame, tak sa do toho dajme spoločne a poďme to riešiť a nestrácajme čas takýmito nezmyselnými a škodlivými dokumentami.
Zdá sa mi, že tým, že tak zúrivo obhajujete Istanbulský dohovor a za každú cenu sa tvárite, že ho musíme prijať, lebo len vtedy ochránime obete násilia, tak tým preukazujete, že vám v skutočnosti ide skôr o tie zvrátené a nebezpečné ideologické zmeny, ktoré si ale evidentne väčšina ľudí na Slovensku nepraje. Je to jasné aj z prieskumov, aj keď žijete medzi ľuďmi, rozprávate sa, tak ľudia vám povedia: Dajte pokoj s tým Istanbulským dohovorom, my máme iné problémy. Takže dajme pokoj a poďme sa venovať tým skutočným problémom. Obávam sa ale, že práve ten zúrivý postoj je dôkazom tých ideologických zámerov a že vlastne Istanbulský dohovor, môžem to povedať v podmienenom tvare našťastie, by bol takým trójskym koňom rodovej ideológie, ktorá je mimoriadne zhubná pre rodiny i pre celú spoločnosť.
Istanbulský dohovor odmietam aj preto, že zásadne nesúhlasím s tým, aby na Slovenskú republiku dohliadal ako na nejakého nesvojprávneho školáčika nejaký výbor GREVIO, nejaká nikým nevolená komisia. Poviem vám úprimne, pokladám to za urážlivé pre Slovensko a vyprosujem si niečo také. Slovenská republika je suverénny štát, sme civilizovaná a rozvinutá krajina, máme moderný právny poriadok, v ktorom dostatočne a silno pamätáme na ochranu pred domácim násilím a násilím na ženách.
Asi za taký najväčší a najkonkrétnejší nezmysel považujem najmä tvrdenia, že za násilie v našich rodinách sú zodpovedné rodové stereotypy. Teraz som volal s jedným človekom, ktorý sa venuje tejto téme a povedal mi, že môžem spokojne citovať, že veľké a dlhodobé výskumy ukazujú, že za násilie v rodinách sú zodpovedné najmä tri príčiny: alkoholizmus, hazardné hry a drogy a zlý spôsob alebo neriešenie partnerských problémov, keď potom namiesto komunikácie vybuchne násilie. Toto sú skutočné problémy, tomuto sa venujeme a tomuto sa aj budeme venovať. Ale nie nejaké tzv. rodové stereotypy, ktoré by si navyše určoval, čo to vlastne je, nejaký, nejaký výbor, nejaká komisia GREVIO.
Určite nie je škodlivým rodovým stereotypom, že muž je muž a žena je žena. Že manželia a manželstvo je zväzok muža a ženy, že rodičia sú otec a matka a nie nejaký rodič jedna, nejaký bezpohlavný rodič dva, nedajbože, ako to vidíme už reálne v niektorých štátoch sveta, aj rodič tri, dokonca štyri.
Za seba môžem povedať, že som bol vychovávaný tak, že pre mňa je rodovým stereotypom, teda to, čo pokladám za úlohu muža, že muž nielenže neubližuje nikdy ženám, deťom, slabším, ale že ich miluje a chráni, predovšetkým svoju rodinu, že svojej rodine slúži, obetuje sa, miluje svoju manželku, nesmierne si ju váži a spolu s ňou sa venuje zodpovednej výchove svojich detí. Toto je pre mňa stereotyp. Takto spolu s manželkou vychovávame aj svoje deti a nechcem, aby mne ani žiadnej inej slovenskej rodine do toho drzo kecal nejaký výbor GREVIO alebo nejaká iná komisia. Ak niekto prekročí zákony Slovenskej republiky, ktoré chránia pred násilím, nech ho stíhajú slovenské orgány.
Myslím si, že keby fanatickí obhajcovia Istanbulského dohovoru alebo rodovej ideológie venovali toľko energie naozaj riešeniu problémov a skutočnej ochrane pred násilím a riešeniu tých problémov, o ktorých sme hovorili, že sú príčinou toho násilia, boli by sme niekde oveľa ďalej. Mnohí, dokonca väčšina ľudí, ktorí jasne odmietajú aj politicky, aj verejne Istanbulský dohovor, pracujú s ľuďmi, ktorí sú nejakým spôsobom rizikovými alebo priamo aj obeťami toho násilia. Robia to veľmi často v sociálnej oblasti, prevádzkujú azylové domy a poradne. My s priateľmi sme v roku 2014 založili projekt Milovať a ctiť, kde pomáhame manželstvám a rodinám budovať ich vzájomné vzťahy na láske a úcte, preto sa to volá aj Milovať a ctiť, a zároveň aj na dobrej výchove detí. Toto pokladáme za najlepšiu prevenciu proti domácemu násiliu.
Len tak keď si prečítame aj vo Svätom písme, tak je tam citát, proti ktorému isto nebudú namietať ani ľudia, ktorí sú neveriaci alebo iného náboženstva, že láska nerobí zle blížnemu. To znamená, ak milujem, tak neubližujem. Ale cieľom nie je len neubližovať, ale pozitívne, cieľom je milovať, ctiť, pomáhať. V projekte Milovať a ctiť sme bez akýchkoľvek grantov alebo eurofondov vydali už 18 publikácií v 100-tisícovom náklade a len tak mimochodom, najhrubšia z mojich kníh z roku 2018 sa volá Muži, milujte svoje manželky.
Milovať a ctiť, láska a úcta. Viete, potrebujeme pracovať na tomto. Nepotrebujeme nejaký Istanbulský dohovor a ďalšie podobne zideologizované dokumenty, ako som napríklad teraz videl, že prichádza nejaký dohovor medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z roku 2019, ktorý tiež sa snaží posúvať takéto veci. Riešme problémy, na ktorých sa zhodneme, a na tom je absolútna zhoda spoločnosti. Ochraňujme slabších, ochraňujme ženy, deti, ochraňujme tých, ktorí sú ohrození domácim násilím, ale nedávajme do toho ideológiu.
Som presvedčený, že dnes definitívne uzatvoríme trápnu kapitolu s názvom Istanbulský dohovor na Slovensku a tak, že to uzatvoríme tak, že ho jednoznačne odmietneme, tak ako to Národná rada už dvakrát, táto Národná rada už dvakrát urobila ústavnou väčšinou, a že aj po voľbách budeme stále ostražití a dávať si pozor na takéto dokumenty a jednoznačne ich odmietneme, pretože sú naozaj protirodinné, sú aj protislovenské, protinárodné, sú protispoločenské, a preto ich vždy múdro a obozretne odmietneme. Na Slovensku nepotrebujeme Istanbulský dohovor a nechceme Istanbulský dohovor. Nestrácajme teda čas, zmietnime ho zo stola a poďme sa venovať ozajstným problémom ľudí, najmä tých najslabších a najohrozenejších.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som chcel k Istanbulskému dohovoru povedať, že aj ja si uvedomujem veľmi silno, že tento dohovor ako taký polarizuje spoločnosť. A pritom, keď si uvedomíme, tak tá pôvodná myšlienka by mala byť, a to je to, na čom sa všetci zhodneme, že nechceme, aby tu bolo páchané násilie na ženách. A preto si taktiež myslím, že tento dohovor nepotrebujeme na to, aby sme venovali pozornosť tejto dôležitej téme a to je to, čo som povedal, násilie páchané na ženách. A je veľmi dôležité, aby sme sa zapodievali práve touto prioritou, či už úpravou legislatívy, alebo samotnou aplikáciou. Pretože myslím, že tuto je práve tá zanedbaná domáca úloha aj súčasnej vlády a je to nevyhnutné riešiť, ak chceme, ak chceme sa na Slovensku v tejto oblasti výrazne pohnúť dopredu.
Taktiež sa mi páči, že si vypichol práve tie oblasti, ktoré sú problémom Slovenska a dalo by sa o nich dlho rozprávať, či už je to alkoholizmus alebo hazardné hry a podobne, pretože vieme, že na toto vplýva aj mnohokrát situácia, akú tieto rodiny majú doma z hľadiska nejakej finančnej stability a podobne. Ja som veľmi rád, že sa podarilo urobiť výskum prvýkrát, ktorý sme iniciovali práve my, práve keď sme diskutovali o zákone o hazarde, kde vlastne prebehol teraz tieto mesiace a sa vyhodnocuje, o tom, čo vplýva na rodiny, prečo vlastne vstupujú do toho hazardu, prečo podliehajú účastníci tých rodín hazardu. A myslím si, že toto budú veľmi kvalitné tvrdé dáta na to, aby sme vedeli riešiť aj túto oblasť. Takže to len na doplnenie. A myslím si, že naozaj venujme pozornosť násiliu páchaného na ženách a nepotrebujeme venovať pozornosť tým pádom Istanbulskému dohovoru.
Ďakujem.

Richard, ja si ťa svojím spôsobom veľmi vážim, ale voči niektorým tvojim takým jednoznačným vyjadreniam by som sa ohradila. Som presvedčená o tom, že GREVIO nepôjde po Richardovi Vašečkovi, pokiaľ budeš hovoriť o rodine a o úcte a o všetkých tých veciach, o ktorých si hovoril, ak sa budeš správať tak, ako naozaj sa správaš. A ja tomu verím, že to tak bude, takže nevidím dôvod, prečo by toto malo GREVIO robiť.
Uzatvárať sa pred spoločným riešením problémov týkajúcich sa práve tých, teda uzatvárať sa pred spoločným riešením problémov, tak ako vy chcete, stále tu opakujete, že my si máme riešiť svoje problémy na Slovensku, to nie je cesta. Sami dobre viete, ako to u nás s mnohými problémami vyzerá, že naozaj sa pohli až vďaka tomu, že sa riešia aj zvonka.
A ak si myslíš, že kapitolu Istanbulského dohovoru uzatvoríme po tejto schôdzi, tak sa veľmi mýliš. Tá téma tu bude vždy. A to je jedno, že či, ako sa Slovensko k tomu postaví. Proste bude tu a budete sa k nej musieť takisto vyjadrovať, či sa vám to páči alebo nie.
Ďakujem.

Pán poslanec Vašečka, no tak toto je skutočne fascinujúce! Ty si telefonoval s nejakým známym, ktorý robí v oblasti, predpokladám, domáceho násilia a on ti povedal, že hlavné príčiny domáceho násilia alebo násilia páchaného na ženách sú alkoholizmus, drogy, hazardné hry a neriešené partnerské problémy. No tak to určite, určite bude. A všetci tí, ktorí sa zaoberajú dlhodobo problémom domáceho násilia, napríklad tí, ktorí sa, ktorí sa podieľali na príprave Istanbulského dohovoru, ktorí hovoria o tom, že významný faktor sú aj rodové stereotypy – nie všetky rodové stereotypy, ale rodové stereotypy, ktoré utvrdzujú nerovné postavenie muža a ženy, napríklad ekonomická nerovnosť – tak tí to robia len z dôvodu, že si to vymysleli, že v zásade to tak nie je a že chcú tu len vniesť nejakú rodovú ideológiu a len sa tvária, že ide im o domáce násilie. Čiže vlastne oni to, oni to nerobia preto, že im úprimne ide o boj proti násiliu páchanému na ženách a že aj na základe výskumov, aj na základe skúseností vedia, že napríklad ten alkohol nie je vo väčšine prípadov príčinou. Môže byť spúšťačom toho násilia, môže byť dôvodom na ospravedlňovanie toho násilia, však ja som bol opitý, ale nebýva príčinou. Tie príčiny súvisia práve s rodovými stereotypmi, o ktorých sa zmieňuje, zmieňuje Istanbul.
Ale naozaj by ma zaujímalo, že či si myslíš, že všetci tí ľudia, ktorí Istanbulský dohovor pripravovali, ho pripravovali s úmyslom rozvrátiť tradičnú rodinu, nie pomôcť obetiam násilia páchaného na ženách. Lebo keď si to myslíš, tak si myslím, že je to urážka všetkých tých ľudí.

Ďakujem pekne za slovo. No, autori Istanbulského dohovoru veľmi, poviem, rafinovane nazvali tento dohovor ako násilie páchané na ženách a kto by už len v spoločnosti mohol mať voči tomu nejakú námietku? Ale zakomponovali práve to hlavné, rodovú ideológiu. Pretože v tom Istanbulskom dohovore, tak ako povedal aj pán Sulík, prečo hlasoval za Istanbulský dohovor v europarlamente, hlasoval preto, že tiež nesúhlasí s tým, aby sa sobášili deti, aby sa robila obriezka na ženách, aby sa robili nútené manželstvá. Ale potom je tam zakomponované práve to, ja budem citovať z vyjadrenia výzvy lekárov, psychológov a iných odborníkov, ktorí o tom urobili také veľké, veľké pojednanie, a teda mali by sme sa naozaj držať asi toho, čo hovoria odborníci, ktorí hovoria, že biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje alebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Hovoria, že ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež.
Podľa tejto ideológie, ktorá je v Istanbulskom dohovore, dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo slobodne vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Ide o tzv. rodovo citlivý výučbový proces a jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu bez posudzujúceho a neurotizujúceho vplyvu rodičov.
Toto je cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Richard Vašečka, dôstojný nástupca bratov Kuffovcov, Jána Slotu, Andreja Danka. Rovnaké lži, rovnaké pokrytectvo a rovnako nebezpečná rétorika. A v tej istej chvíli trójsky kôň akejkoľvek pozitívnej zmeny, ktorá by na Slovensku mohla dôjsť. Ja sa teraz nedám zatiahnuť do prekáračiek, do ktorej nás chce zatiahnuť súčasná vláda, Rišo, ja iba upozorňujem na to, že s takými postojmi, s takýmito slovami a s takýmito, s takouto rétorikou budeš prvým človekom, ktorého lojalita k akejkoľvek normálnosti a zmene sa bude testovať po voľbách 1. marca. Že vďaka tomu, čo si teraz predviedol, ty budeš prvý človek v prípade, že sa, nedajbože, dostaneš naspäť do parlamentu, ktorého budú testovať, ťahať za sebou a vďaka ktorému sa budú snažiť ľudia z budúcej opozície rozložiť akúkoľvek pozitívnu zmenu. Pretože si sadol na lep, pretože rozprávaš bludy, klamstvá, nepravdy a kvôli tomu, že si prebral rétoriku, ktorá je nebezpečná pre túto spoločnosť.
Istanbulský dohovor vychádza z najdôležitejšieho ľudskoprávneho dokumentu, ktorým sa riadime v Európe, a to je európsky dohovor o ľudských právach. To je ľudský dohovor o ľudských; európsky dohovor o ľudských právach, nad ktorým dohliada európska; Rada Európy ako najvyššia inštitúcia a ktorá kontroluje jeho dodržiavanie. To, že sa priznávame k takýmto dohovorom, znamená, že sme sa zaradili do skupiny najcivilizovanejších krajín tejto planéty, ktoré si najviac ctia ľudské práva. To znamená, že v momente, keď sa voči nim ideme ohradzovať, hovoríme, že my ľudským právam rozumieme lepšie a sme svojstovnejší v civilizačných otázkach než všetci ostatní.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie.
Nemám žiaden problém s rôznymi názormi, aj s opačnými, ale ak, Martin Poliačik, povieš, že čo je normálnosť, tak, Martin, obávam sa, že väčšina ľudí si bude dávať veľký pozor na to, čo ty nazývaš normálne, a drvivá väčšina Slovákov nesúhlasí s tým, čo ty označuješ za normálnosť. A pravdepodobne – pri všetkej skromnosti – bude skôr súhlasiť so mnou alebo s ďalšími kolegami, ktorí sme tu už dvakrát ústavnou väčšinou jasne odmietli Istanbulský dohovor.
Ďalšia vec, ktorá ma fascinuje, je dobré, že je táto rozprava, že to vyláka takéto vaše tvrdenia. Nebudem citovať, kto to povedal, ale v reakcii na mňa zaznelo, že neboj sa, GREVIO po tebe nepôjde, keď nebudeš toto a tamto. Čože? Aké GREVIO? Čo si to dovoľujú? Po mne môžu ísť slovenské orgány, ak prekročím zákony v Slovenskej republike, nie nejaká organizácia nikým nevolená. To je drzosť voči Slovensku a voči poslancovi Národnej rady!
Takisto ďalšie neuveriteľné tvrdenie: Téma Istanbulského dohovoru tu bude bez ohľadu na to, ako sa vyjadrí Slovenská republika. Zbláznili sme sa? To znamená, že vy tvrdíte, že Národná rada, to je úplne fuk, ako sa k tomu vyjadrí, a vy tu budete s takýmto niečím chodiť? To sú pekné odhalenia! A že vraj poďme sa zoberať spoločnými riešeniami. Poďme. Ale Istanbulský dohovor evidentne nie je spoločné riešenie a zďaleka ani nie väčšinové. Prestaňme kecať a začnime sa venovať tým ohrozeným ženám, deťom, starším, slabším, skutočným problémom ľudí.
A povedať ešte na záver perličku, riešiť si svoje problémy na Slovensku, to nie je cesta. Ja som presvedčený a verím tomu, že najlepšia cesta je, aby naozaj v prvom rade my na Slovensku sme si riešili svoje problémy. A keď sme súčasťou medzinárodného spoločenstva, uznávame to, čo je spoločné celej civilizácii a kultúre, ale nie nenormálnosti a chorotám.

Vážený pán minister obrany, rokujeme o Istanbulskom dohovore, tak kto iný ako minister obrany by ho mal uvádzať? Ešte teda mala byť pani ministerka pôdohospodárstva tu prítomná.
Vážený pán predseda Národnej rady, však rokujeme tu práve preto, aby ste vy si mali čo prihodiť k tým 13. dôchodkom, nejakú vlastnú agendu.
Vážené kolegyne a kolegovia, začnem rovnako ako Richard Vašečka a poviem, že som za to, aby Slovenská republika ratifikovala Istanbulský dohovor, aby ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.
Už sme tu mali dvakrát rozpravu o Istanbulskom dohovore na dvoch z minulých schôdzí, takže nebudem opakovať všetky argumenty, pre ktoré si myslím, že je dôležité, aby Slovenská republika k Istanbulskému dohovoru pristúpila a stala sa jeho zmluvnou stranou. Tá rozprava o ňom, a nielen v parlamente, ale aj verejná rozprava o Istanbulskom dohovore často pripomína strašenie alebo obávanie sa bubáka, ktorý je schovaný niekde pod posteľou. Ten bubák tam v skutočnosti žiadny nie je, ale niektorí ľudia sa domnievajú, že tam ten bubák je a boja sa toho. Nevykrikujte, pán poslanec!
Sú dva typy ľudí, ktorí operujú s bubákom pod posteľou. Prvým typom sú deti, ktoré sa naozaj boja, že sú, že tam ten bubák je, a obávajú sa ho. A to by bol ešte ten lepší prípad, ak niekto vidí v Istanbulskom dohovore to, čo v ňom reálne nie je, a obáva sa, že keď toto ustanovenie bude vykladané tak a potom to bude dané v takej súvislosti, tak sa dostaneme niekde hentam a bude tam ten bubák. Dospelí ľudia nie sú deti, takže by nemali veriť na bubákov, ale prosím, niektorí ľudia na bubákov veria. Ale s bubákmi pod posteľou okrem tých detí operujú ešte aj rodičia. A sú to zlí rodičia, ktorí strašia svoje vlastné deti bubákom pod posteľou, aby mali od nich pokoj. A takisto aj niektorí politici vedome strašia voličov bubákmi, ktorí tam nie sú.
Nechcem teraz kategorizovať, kto z odporcov Istanbulského dohovoru je tým naivným dieťaťom, ktorý verí na bubákov, ktoré verí na bubákov, a kto je tým zlým rodičom, ktorý straší ostatných bubákmi pod posteľou len preto, aby z toho vytĺkal politické body, ale v zásade tu máme tieto dve možnosti.
V súvislosti s Istanbulským dohovorom sa straší rodovou ideológiou, straší sa tým, že budú na základe Istanbulského dohovoru zavedené partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie pármi osôb rovnakého pohlavia, ľudia si budú sami vyberať rod, dokonca deti si budú samy, samy vyberať rod. Tak na jednej strane chcem povedať, že partnerstvá osôb rovnakého pohlavia, adopcie ľuďmi, ktorí sú, ktorí sú orientovaní na osoby rovnakého pohlavia, ani rešpekt voči transrodovým osobám nie sú nič zlé, nie sú to žiadni bubáci. Ale druhý problém je, že ak to aj vnímate ako bubákov, tak nič z toho, nič z toho nie je obsiahnuté v Istanbulskom dohovore. To len detská fantázia alebo strašenie rodičov hovorí o tom, že tam ten bubák je. V skutočnosti tam žiadny bubák nie je, lebo bubáci, ako my dospelí vieme, neexistujú.
No a teraz k samotnému návrhu, lebo je to bizarnosť nad bizarnosť, je to – tak ako celá táto schôdza – čistá predvolebná kampaň Slovenskej národnej strany a SMER-u, ku ktorej sa radi pridajú aj fašisti, v tomto prípade zrejme viac kampaň Slovenskej národnej strany ako návrh, ako kampaň, kampaň SMER-u. No ale tak každý tu musí mať svoje, keď už z ankety vyšlo, že tie diaľničné známky sa asi nebudú rušiť, tak, tak aspoň nejaký úžitok nech má Slovenská národná strana z tejto schôdze, nech, nech si celý benefit nepripíše iba, iba SMER.
Myslím si, že neexistuje žiadny vecný dôvod, aby sa Národná rada zaoberala opätovne svojím postojom k Istanbulskému dohovoru, teda žiadny iný vecný dôvod okrem toho, že si Slovenská národná strana chce robiť kampaň. Kampaň na pôde parlamentu, nebude to stáť tie stovky miliónov ako, ako volebná kampaň SMER-u, ktorá sa predvádza na tejto schôdzi, ale takisto je to zneužívanie parlamentu na volebnú kampaň parlamentnej väčšiny. A rovnako ako pri tých 13. dôchodkoch alebo zvýšených prídavkoch na deti, ktoré chcete pretlačiť cez skrátené legislatívne konanie, aj v tomto prípade to idete spraviť prostredníctvom porušenia legislatívnych pravidiel, prostredníctvom porušenia zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
A je tu jeden rozdiel, významný rozdiel a je tu dokonca rozdiel v neprospech rokovania o vyslovení súhlasu s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pretože zákon stanovuje dôvody, kedy možno návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Tie v prípade 13. dôchodkov ani v prípade zrušenia diaľničných známok, ani v prípade zvýšenia prídavkov na deti evidentne neexistujú. Hovorím o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Ale poslanci, ktorí budú o desiatej hlasovať za to, že tie dôvody existujú, sa aspoň môžu tváriť, že veria tomu, že neexistujú. My všetci vieme, aj oni vedia, že vieme, že žiadne dôvody neexistujú, a musia si to uvedomovať aj oni sami, no ale tak môžu sa pozerať do zeme a tváriť sa, že sú ohrozené základné ľudské práva, a tak musíme teraz, necelý týždeň pred voľbami, schvaľovať 13. dôchodky.
Ale pri medzinárodnej zmluve, pri rokovaní o medzinárodnej zmluve je to ešte horšie. Tu porušenie zákona nastalo, lebo už nastalo, nie tým spôsobom, že sa poslanci budú tváriť, že existujú nejaké dôvody, ktoré sa schvaľujú, ktoré zakotvuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a tie dôvody síce reálne neexistujú, ale vy sa budete tváriť, že existujú, ale Národná rada pri prerokúvaní tohto bodu postupuje spôsobom, ktorý jej zákon o rokovacom poriadku vôbec neumožňuje. Skrátené legislatívne konanie je podľa zákona o rokovacom poriadku možné, keď sa rokuje o návrhu zákona, nie keď sa rokuje o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Zákon takú možnosť vôbec nepripúšťa a my teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou, čo je vec, ktorá podľa zákona o rokovacom poriadku vôbec nie je možná.
Domnievam sa, že Národná rada a v tomto prípade aj jej predseda pán Danko postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 slovenskej ústavy, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Už dvakrát sa Národná rada zaoberala Istanbulským dohovorom a prijala uznesenia, ktorými ho odmieta. Tie uznesenia nemali žiadne právne účinky.
Národná rada sa, samozrejme, môže vyjadriť k čomukoľvek, Národná rada môže trebárs dnes prijať uznesenie o tom, aké má byť zajtra počasie vo Vysokých Tatrách, ale nie každé uznesenie Národnej rady má právne účinky. Ako by ho nemalo uznesenie o tom, aké má byť zajtra počasie vo Vysokých Tatrách a že Národná rada si želá, aby zajtra nepršalo a bolo pekne, tak žiadnu právnu relevanciu, žiadne účinky v zmysle zákona, v zmysle ústavy nemali ani predchádzajúce dve uznesenia Národnej rady k Istanbulskému dohovoru. Boli nepochybne vyjadrením názoru poslancov Národnej rady, ktorí za tie uznesenia hlasovali, rovnako ako boli vyjadrením názoru tých, ktorí hlasovali, ktorí hlasovali proti tým uzneseniam, ale jediným spôsobom, akým sa môže Národná rada právne relevantným spôsobom k medzinárodnej zmluve vyjadriť, je postup podľa ústavy a podľa zákona o rokovacom poriadku. Na platnosť medzinárodných zmlúv je v zmysle ústavy potrebná ich ratifikácia a tej ratifikácii má predchádzať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že ak Národná rada nedá súhlas, zmluva nemôže byť ratifikovaná a nemôže nadobudnúť platnosť.
Do pôsobnosti Národnej rady podľa čl. 86 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky patrí pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Zdôrazňujem slovo "súhlas".
Národná rada už dvakrát, nebudem to komplikovať, vyjadrila nesúhlas s Istanbulským dohovorom, čo nemá žiadnu právnu relevanciu, nemá žiadne právne účinky, tak teraz ste to chceli potvrdiť a opäť ste navrhli, vláda navrhla opätovne vysloviť nesúhlas. Čo by malo opäť rovnaký, teda žiadny dosah. Našťastie alebo nanešťastie, a tak je, tak je aj ten bod zaradený do programu mimoriadnej schôdze, ako návrh na vyslovenie nesúhlasu. Tak ho vláda schválila v tom pôvodnom uznesení, ale potom ste si zrejme vypočuli kritiku v Denníku N od Mariána Gibu, ktorý vám ukázal, že, že to opäť nebude mať žiadne účinky, no tak ste to zmenili a vláda prijala úplne smiešne uznesenie, ktorým chce spraviť to alebo ktorým spravila to, že v návrhu uznesenia zamenila slovo "nesúhlas" za slovo "súhlas", čiže áno, teraz formálne rokujeme o súhlase s medzinárodnou zmluvou.
Tu je však iný problém. Problém je, problém je ten, že podľa § 88, a dostávame sa k rokovaciemu poriadku, § 88, rokovanie o medzinárodnej zmluve, ods. 1, medzinárodná zmluva, pred ktorou, ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda Národnej rady. Náležitosti, náležitosti podľa § 74 sú, ak Národná rada; ktoré upravujú druhé a tretie čítanie; ak Národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru. Návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru.
A ods. 2 hovorí: "Národná rada na základe návrhu predsedu Národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia." Čiže pri medzinárodnej zmluve alebo vyslovovaní súhlasu s medzinárodnou zmluvou sa prvé čítanie vynecháva a to, čo robí Národná rada v prvom čítaní, že pridelí to výborom, určí gestorský výbor a určí lehotu, v tomto prípade robí predseda Národnej rady svojím rozhodnutím a pán predseda Danko to aj urobil, 12. februára bol doručený, tak hneď 12. februára určil gestorský výbor, pridelil výborom a určil lehotu na prerokovanie návrhu vo výbore vrátane v gestorskom výbore v termíne ihneď. Ale týmto postupom evidentne porušil § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že táto lehota, lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch nesmie byť kratšia ako 30 dní.
Na základe čoho takto postupoval pán predseda Danko? Lebo nemá to oporu v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok nepripúšťa rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vyslovení súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Rokovací poriadok v § 89 hovorí o tom, že v akých situáciách, z akých dôvodov je možné v skrátenom legislatívnom konaní rokovať o návrhu, návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale nič nehovorí o tom, že, že možno rokovať aj o súhlase s medzinárodnou zmluvou. A keby aj bolo možné, tak to nemôže určiť predseda Národnej rady, tak to musí v situácii, keby existovali dôvody. Žiadne dôvody neexistujú, ale aj keby existovali tie dôvody, aj keby to rokovací poriadok umožňoval, tak o tom musí rozhodnúť Národná rada, nie predseda Národnej rady.
Tento postup je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, a preto dávam dva procedurálne návrhy. Jeden procedurálny návrh dávam podľa § 34 zákona o rokovacom poriadku a navrhujem prerušiť rokovanie o návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, parlamentná tlač č. 1842, do 13. marca 2020, pretože podľa § 88 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady medzinárodná zmluva pred jej ratifikáciou, pred jej ratifikáciou je potrebný súhlas Národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda Národnej rady, pričom jednou z náležitostí podľa § 74 ods. 2 je lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ale návrh bol výborom pridelený až 12. februára 2020, pričom zákon o rokovacom poriadku Národnej rady neumožňuje skrátené legislatívne konanie u návrhu na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou.
Môj prvý procedurálny návrh a odovzdávam to, odovzdám to aj spravodajcovi, je prerušiť rokovanie o tomto bode až do 13. marca 2020, kedy uplynie tá zákonom stanovená lehota 30 dní, ktorú nemôže nikto svojvoľne skrátiť a už vôbec nie predseda Národnej rady.
Pre prípad, že tento procedurálny návrh nebude schválený, lebo ako je všeobecne známe, ako to hovorí Erik Tomáš, dodržiavanie zákona a dodržiavanie zákona o rokovacom poriadku zaujíma v celom tomto parlamente a na celom Slovensku zrejme iba mňa, takže očakávam, že vládna koalícia to neschváli, tak v prípade; alebo vládna koalícia, ospravedlňujem sa MOST-u; koalícia SMER, SNS, fašisti to neschváli, tak dávam druhý procedurálny návrh a ten dávam podľa § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a znie takto: Vzhľadom na pochybnosti, či pri rokovaní o návrhu vlády na vyslovenie nesúhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu bola dodržaná minimálne 30-dňová lehota na prerokovanie návrhu vo výboroch podľa § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, v súlade s § 146 ods. 1 navrhujem, aby predsedajúci rozhodol o ďalšom postupe pri prerokovaní predmetného návrhu až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru, či bola zákonom stanovená lehota na prerokovanie predmetného návrhu vo výboroch dodržaná a či možno o predmetnom návrhu rokovať pred jej uplynutím.
Čiže vznášam pochybnosť o tom, že Národná rada postupuje v tomto prípade v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a žiadam pána predsedu Národnej rady, aby v súlade s § 146 ods. 1 pred tým, ako rozhodne o ďalšom postupe, si vyžiadal stanovisko ústavnoprávneho výboru. V prípade, že nebude rešpektovaný rokovací poriadok, ako je v tejto Národnej rade zvykom, tak avizujem, že budem hlasovať za vyslovenie súhlasu s Istanbulským dohovorom.

Ďakujem za slovo. Hovorili ste o bubákoch, takže, vážený pán bubák, ja na tých vašich bubákov neverím, ale verím na ťahy pod falošnou vlajkou a otrávenými koláčmi. A tie otrávené koláče, ktoré svojou sladkosťou maskujú jed, sú priam zhrnuté v čl. 3 pri vymedzení pojmov bodu C Istanbulského dohovoru. Každý súdny človek si vie z toho vyvodiť záver. Opäť vaša ekvilibristika dosiahla otrávené koláče kniežaťa Jusupova, keď sa chcel zbaviť Rasputina otrávenými koláčmi. Ale niekto prežije aj otrávené koláče, neúčinkujú. Aj slovenský národ prežije takéto otrávené koláče a z vašich pozmeňovákov vyplýva, že chcete dosiahnuť ratifikáciu tohto Istanbulského dohovoru.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ondro, zhrnul si presne, akým spôsobom sa tu už šľape po všetkých možných pravidlách. Človek by až rozmýšľal, že koľko pultíkov má predseda Národnej rady nachystaných, lebo znovu by to chcelo upozorniť, že sa tu nedodržujú pravidlá.
Ale jedna vec možnože sa po ratifikácii teraz alebo odmietnutí dohovoru môže zmeniť, a to je tá nešťastná judikatúra Ústavného súdu, ktorý svojho času konštatoval, že záverečným hlasovaním sa validujú alebo legitimizujú všetky procesné pochybenia, ktoré sa mohli vyskytnúť pred týmto hlasovaním. Ja, tak ako ty si avizoval, že podporíš dohovor, ho veľmi rád podporím tiež, ale chcem avizovať ešte druhú vec, a to je okamžité zbieranie podpisov na podanie na Ústavný súd, pretože nie je možné, aby sa tu porušovali všetky možné zákony, ktoré sa týkajú lehôt, ktoré sa týkajú právomocí či už vlády, alebo parlamentu, alebo predsedu parlamentu a aby sa to všetko nakoniec zvalidovalo jedným jediným hlasovaním. Ak majú pravidlá platiť, tak majú platiť pre každého a tým pádom by mal znovu sa tým zaoberať Ústavný súd a dať čiaru k tomu, že čo si vôbec predseda parlamentu môže dovoliť, čo si parlament môže dovoliť voči rokovaciemu poriadku, a povedať, že v momente, keď sú porušené zásadné procesné náležitosti, ktoré majú viesť k uzákoneniu zákona alebo schváleniu medzinárodnej zmluvy, tak tieto musia byť splnené na to, aby tá potom platila. A ja som presvedčený o tom, že tu ani lehoty, ani zákony, ani pravidlá neboli dodržané, tým pádom sa dá namietať zákonnosť akéhokoľvek hlasovania, ktoré bude na konci. A o tom, že či takáto zmluva má platiť, nemá platiť alebo zákon má platiť, nemá platiť, má rozhodnúť Ústavný súd.